🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます
💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
10,029
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 10,029
すべて
智慧 4354
老い 931
苦しみ 772
正念 695
怒り 356
執着 350
死 350
業・因果 346
幸せ 337
自己 244
人間関係 243
家族 234
不安 168
仕事 165
渇愛 147
慈悲 115
無常 111
孤独 45
空 43
感謝 23
vinaya 2606
中部経典 2117
長部経典 1357
相応部経典 1136
増支部経典 857
jataka 563
スッタニパータ 522
ダンマパダ(法句経) 426
テーラガーター 211
テーリーガーター 68
クッダカパータ 57
イティヴッタカ 54
ウダーナ 34
金剛経 5
維摩経 5
般若心経 4
法華経 4
涅槃経 2
AN 1
智慧
長部経典
趣旨一致
長
Imesañhi, bho gotama, catunnaṁ vaṇṇānaṁ tayo vaṇṇā— khattiyā ca vessā ca suddā ca— aññadatthu brāhmaṇasseva paricārakā sampajjanti. Tayidaṁ, bho gotama, nacchannaṁ, tayidaṁ nappatirūpaṁ, yadime sakyā ibbhā santā ibbhā samānā na brāhmaṇe sakkaronti, na brāhmaṇe garuṁ karonti, na brāhmaṇe mānenti, na brāhmaṇe pūjenti, na brāhmaṇe apacāyantī”ti. Itiha ambaṭṭho māṇavo idaṁ tatiyaṁ sakyesu ibbhavādaṁ nipātesi. 2.4. Dāsiputtavāda Atha kho bhagavato etadahosi: Te raṭṭhasmā pabbājitā himavantapasse pokk
Three of these classes— aristocrats, peasants, and menials— in fact succeed only when serving the brahmins. It is neither proper nor appropriate that the Sakyans—primitives that they are—don’t honor, respect, revere, worship, or venerate brahmins.” And that’s how Ambaṭṭha denigrated the Sakyans with the word “primitives” for the third time. 2.4. The Word “Son of a Slavegirl” is Used Then it occurred to the Buddha, They made their home beside a lotus pond on the slopes of the Himalayas, where the
「バラモンよ、これら四つの姓(ヴァルナ)のうち、三つの姓——刹帝利(クシャトリヤ)、毘舎(ヴェッサ)、首陀羅(スッダ)——は、ことごとくバラモンに奉仕することによってのみ成就するのであります。されば、ゴータマよ、これは礼にかなわず、ふさわしからぬことであります。かのサキャ族の者どもは、賤しき者(イッバ)でありながら、バラモンを敬わず、バラモンを重んぜず、バラモンを尊ばず、バラモンを供養せず、バラモンに礼拝しないとは」と。かくしてアンバッタ青年は、サキャ族に対して「賤しき者(イッバ)」という言葉をもって、三たび誹謗の言を投げつけたのである。
**第二章第四節 「賤女の子」という言葉**
そのとき、世尊にこのような思いが起こった。「彼らはかつてその国土を追われ、ヒマラヤの山麓の蓮池のほとりに住まいを定めた——」
智慧
長部経典
趣旨一致
長
‘taṇhāya kho asati upādānaṁ na hoti, taṇhānirodhā upādānanirodho’ti. Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi: ‘kimhi nu kho asati taṇhā na hoti, kissa nirodhā taṇhānirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo: ‘kimhi nu kho asati jarāmaraṇaṁ na hoti, kissa nirodhā jarāmaraṇanirodho’ti? ‘vedanāya kho asati taṇhā na hoti, vedanānirodhā taṇhānirodho’ti. Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi: ‘kimhi nu kho asati
‘When craving doesn’t exist there’s no grasping. When craving ceases, grasping ceases.’ Then Vipassī thought, ‘When what doesn’t exist is there no craving? When what ceases does craving cease?’ Then, through rational application of mind, Vipassī penetrated with wisdom, ‘When what doesn’t exist is there no old age and death? When what ceases do old age and death cease?’ ‘When feeling doesn’t exist there’s no craving. When feeling ceases, craving ceases.’ Then Vipassī thought, ‘When what doesn’t e
「渇愛(タンハー)の存しないとき、取(ウパーダーナ)は生じない。渇愛の滅によって、取の滅があるのだ」と。
比丘たちよ、そのとき毘婆尸(ヴィパッシー)菩薩にこのような思いが起こった。「いかなるものの存しないとき、渇愛は生じないのであろうか。いかなるものの滅によって、渇愛の滅があるのであろうか」と。
比丘たちよ、そのとき毘婆尸菩薩は、如理作意(ヨーニソー・マナシカーラ)によって、智慧をもってこのことを現観した。「いかなるものの存しないとき、老死(ジャラーマラナ)は生じないのであろうか。いかなるものの滅によって、老死の滅があるのであろうか」と。
「受(ヴェーダナー)の存しないとき、渇愛は生じない。受の滅によって、渇愛の滅があるのだ」と。
比丘たちよ、そのとき毘婆尸菩薩にこのような思いが起こった。「いかなるものの存しないとき……」
智慧
長部経典
趣旨一致
長
Yebhuyyena kho pana, bhante, yakkhā appaṭiviratāyeva pāṇātipātā, appaṭiviratā adinnādānā, appaṭiviratā kāmesumicchācārā, appaṭiviratā musāvādā, appaṭiviratā surāmerayamajjappamādaṭṭhānā. Tesaṁ taṁ hoti appiyaṁ amanāpaṁ. Santi hi, bhante, bhagavato sāvakā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti appasaddāni appanigghosāni vijanavātāni manussarāhasseyyakāni paṭisallānasāruppāni. Tattha santi uḷārā yakkhā nivāsino, ye imasmiṁ bhagavato pāvacane appasannā. Tesaṁ pasādāya uggaṇhātu, bhante,
But mostly they don’t refrain from such things. They don’t like that or approve of it. Sir, there are disciples of the Buddha who frequent remote lodgings in the wilderness and the forest that are quiet and still, far from the madding crowd, remote from human settlements, and fit for retreat. There dwell high spirits who have no confidence in the Buddha’s dispensation. To give them confidence, may the Buddha please learn the Āṭānāṭiya protection for the guarding, protection, safety, and comfort
しかし、世尊よ、夜叉(ヤッカ)たちの大多数は、殺生(パーナーティパーター)を慎まず、偸盗(アディンナーダーナ)を慎まず、邪淫(カーメースミッチャーチャーラ)を慎まず、妄語(ムサーヴァーダ)を慎まず、また諸々の酒類・醸造酒による放逸(スラーメーラヤマッジャッパマーダ)をも慎まないのでございます。かれらはそのような振る舞いを好まず、心にも適いません。世尊よ、世尊の弟子たちの中には、森林の辺境にある閑静な臥坐処(センアーサナ)に赴く者たちがおります。その場所は、物音なく、喧騒なく、人里離れ、人の気配もなく、独坐修行(パティサッラーナ)にふさわしきところであります。そのような地には、世尊の御教え(パーヴァチャナ)に対して信(パサーダ)を持たない、高位の夜叉たちが住まっております。かれらに信を起こさせるため、どうか世尊よ、アーターナーティヤの護呪(パリッタ)をお学びくださいますよう。それはひとえに、弟子たちの守護・保護・安穏・安楽のためであります。
智慧
長部経典
趣旨一致
長
‘kimhi nu kho asati nāmarūpaṁ na hoti, kissa nirodhā nāmarūpanirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo: ‘viññāṇe kho asati nāmarūpaṁ na hoti, viññāṇanirodhā nāmarūpanirodho’ti. Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi: ‘kimhi nu kho asati viññāṇaṁ na hoti, kissa nirodhā viññāṇanirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo: ‘jātiyā kho asati jarāmaraṇaṁ na hoti, jātinirodhā
‘When what doesn’t exist are there no name and form? When what ceases do name and form cease?’ Then, through rational application of mind, Vipassī penetrated with wisdom, ‘When consciousness doesn’t exist there are no name and form. When consciousness ceases, name and form cease.’ Then Vipassī thought, ‘When what doesn’t exist is there no consciousness? When what ceases does consciousness cease?’ Then, through rational application of mind, Vipassī penetrated with wisdom, ‘When rebirth doesn’t ex
「いかなるものが存在しないとき、名色(なまるい)は存在しないのか。いかなるものが滅することによって、名色は滅するのか」と。
比丘たちよ、そのときヴィパッシー菩薩は、如理作意(にょりさくい)によって、智慧をもって現観(げんかん)した。「識(しき)が存在しないとき、名色は存在しない。識が滅することによって、名色は滅する」と。
比丘たちよ、そのときヴィパッシー菩薩にこのような思いが起こった。「いかなるものが存在しないとき、識は存在しないのか。いかなるものが滅することによって、識は滅するのか」と。
比丘たちよ、そのときヴィパッシー菩薩は、如理作意によって、智慧をもって現観した。「生(しょう)が存在しないとき、老死(ろうし)は存在しない。生が滅することによって——
智慧
長部経典
趣旨一致
長
Santi hi, bhante, nīcā yakkhā bhagavato appasannā. Santi hi, bhante, nīcā yakkhā bhagavato pasannā. Yebhuyyena kho pana, bhante, yakkhā appasannāyeva bhagavato. Taṁ kissa hetu? Atha kho vessavaṇo mahārājā bhagavato adhivāsanaṁ viditvā tāyaṁ velāyaṁ imaṁ āṭānāṭiyaṁ rakkhaṁ abhāsi: Koṇāgamanassa namatthu, brāhmaṇassa vusīmato; Kassapassa ca namatthu, vippamuttassa sabbadhi. Aṅgīrasassa namatthu,
Some low spirits have confidence in the Buddha, some do not. But mostly the spirits don’t have confidence in the Buddha. Why is that? Then, knowing that the Buddha had consented, on that occasion Great King Vessavaṇa recited the Āṭānāṭiya protection. Hail Koṇāgamana, the brahmin who has lived the life! Hail Kassapa, everywhere free! Hail Aṅgīrasa,
「世尊よ、低い夜叉(ヤッカ)どもの中には、世尊に信心を抱く者もあれば、信心を抱かぬ者もあります。しかしながら、世尊よ、おおよそ夜叉どもの多くは、世尊に対して信心を持たぬのであります。それはいかなる故によるのでしょうか。」
さて、ヴェッサヴァナ大王(毘沙門天)は、世尊が御承諾くださったことを知り、そのとき、このアーṭāṭānāṭィヤの護呪(パリッタ)を誦した。
コーナーガマナ(拘那含牟尼)に帰命したてまつる、梵行を全うされたバラモンに。
カッサパ(迦葉)に帰命したてまつる、あらゆるところにおいて解脱された方に。
アンギーラサ(光明者)に帰命したてまつる、
智慧
長部経典
趣旨一致
長
Idamāyasmā ānando māgadhake paricārake ārabbha bhagavato sammukhā parikathaṁ katvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṁ abhivādetvā padakkhiṇaṁ katvā pakkāmi. yena kho panassu dīnamanā māgadhakā paricārakā kathaṁ te bhagavā na byākareyyā”ti. Atha kho bhagavā acirapakkante āyasmante ānande pubbaṇhasamayaṁ nivāsetvā pattacīvaramādāya nātikaṁ piṇḍāya pāvisi. Nātike piṇḍāya caritvā pacchābhattaṁ piṇḍapātapaṭikkanto pāde pakkhāletvā giñjakāvasathaṁ pavisitvā māgadhake paricārake ārabbha aṭṭhiṁ katvā manasikatvā s
Then Ānanda, after making this suggestion regarding the Magadhan devotees, got up from his seat, bowed, and respectfully circled the Buddha, keeping him on his right, before leaving. “Why hasn’t the Buddha declared the rebirth of the Magadhan devotees? If he fails to do so, they will be dejected.” Soon after Ānanda had left, the Buddha robed up in the morning and, taking his bowl and robe, entered Ñātika for alms. He wandered for alms in Ñātika. After the meal, on his return from almsround, he w
そのとき、尊者アーナンダは、マガダの在家信者たちのことについて世尊の御前にて申し上げ終えると、座より立ち上がり、世尊を礼拝し、右繞(うにょう)して退出された。「世尊はなにゆえ、マガダの在家信者たちの来世の行方をお示しにならないのであろうか。もしお示しにならなければ、彼らは落胆することであろう」と。
やがて、尊者アーナンダが去って間もなく、世尊は午前中に衣(ころも)を整え、鉢と衣を持して、ナーティカ村へと托鉢(たくはつ)に入られた。ナーティカ村にて托鉢を行じ終えて、食後、托鉢よりお戻りになると、足をお洗いになり、煉瓦堂(ぎんじゃかーわさた)へと入られた。そして、マガダの在家信者たちのことを心にとどめ、深く思念されて——
智慧
長部経典
趣旨一致
長
yadabhijānaṁ tathāgato no anayaṁ āpajjati. ‘saccaṁ kira tumhe āyasmanto manopadosikaṁ ācariyakaṁ aggaññaṁ paññapethā’ti? Te ca me evaṁ puṭṭhā ‘āmo’ti paṭijānanti. Tyāhaṁ evaṁ vadāmi: ‘kathaṁvihitakaṁ pana tumhe āyasmanto manopadosikaṁ ācariyakaṁ aggaññaṁ paññapethā’ti? Te mayā puṭṭhā na sampāyanti, asampāyantā mamaññeva paṭipucchanti. Tesāhaṁ puṭṭho byākaromi: ‘Santāvuso, manopadosikā nāma devā. Te ativelaṁ aññamaññaṁ upanijjhāyanti. Te ativelaṁ aññamaññaṁ upanijjhāyantā aññamaññamhi cittāni pad
Directly knowing this, the Realized One does not come to ruin. ‘Is it really true that this is the venerables’ view?’ And they answer, ‘Yes’. I say to them, ‘But how do you describe in your tradition that the origin of the world came about due to those who are malevolent?’ But they are stumped by my question, and they even question me in return. So I answer them, ‘Reverends, there are gods named “malevolent”. They spend too much time gazing at each other, so they grow angry with each other, and
これを直接に了知することによって、如来(タターガタ)は過ちに陥ることがない。「諸々の尊者よ、あなた方は本当に、意に染まぬ者たちに関する師の教えを、世界の起源として説いておられるのか」と。彼らは私にそのように問われて、「しかり」と認める。そこで私はかく言う。「しからば、諸々の尊者よ、あなた方はいかなるかたちにおいて、意に染まぬ者たちに関する師の教えを、世界の起源として説かれるのか」と。彼らは私に問われてもはや答えられず、答えられぬままに、かえって私に問い返してくる。そこで私は問われて、かく答える。「友よ、意に染まぬ者たち(マノパドーシカ)と名づけられる天(デーヴァ)たちがある。彼らはあまりにも長く互いに見つめ合う。あまりにも長く互いに見つめ合うがゆえに、互いに対して心に怒りを生じ、
智慧
長部経典
趣旨一致
長
evameva kho, ambaṭṭha, tena kho pana samayena manussā pisāce ‘kaṇhā’ti sañjānanti. Te evamāhaṁsu: ‘ayaṁ jāto pabyāhāsi, kaṇho jāto, pisāco jāto’ti. Tadagge kho pana, ambaṭṭha, kaṇhāyanā paññāyanti, so ca kaṇhāyanānaṁ pubbapuriso. Evaṁ vutte, te māṇavakā bhagavantaṁ etadavocuṁ: “mā bhavaṁ gotamo ambaṭṭhaṁ atibāḷhaṁ dāsiputtavādena nimmādesi. Sujāto ca, bho gotama, ambaṭṭho māṇavo, kulaputto ca ambaṭṭho māṇavo, bahussuto ca ambaṭṭho māṇavo, kalyāṇavākkaraṇo ca ambaṭṭho māṇavo, paṇḍito ca ambaṭṭho
in those days they recognized goblins as ‘blackboys’. They said: ‘He spoke as soon as he was born—a blackboy is born! A goblin is born!’ From that day on the Kaṇhāyanas were proclaimed, and he was their founder. When he said this, those young students said to him, “Worthy Gotama, please don’t put Ambaṭṭha down too much by calling him the son of a slavegirl. He’s well-born, a gentleman, learned, who enunciates well, and is astute. He is capable of debating with the worthy Gotama about this.” So t
「その頃、人々は鬼神(ピサーチャ)を『黒子(カンハ)』と呼んでいた。そして彼らはこう言った。『この者は生まれながらにして言葉を発した。黒子が生まれた、鬼神が生まれた』と。アンバッタよ、その時より以来、カンハーヤナ族の名が知られるようになり、かの者こそがカンハーヤナ族の始祖となったのである」
こう仰せになると、若い学徒たちは世尊にこのように申し上げた。
「ゴータマ尊者よ、どうかアンバッタを、奴隷女の子と仰せになることで、あまりにも激しく辱めることのなきようお願い申し上げます。アンバッタ青年は良い家柄の出であり、良家の子弟であり、広く学を修めた者であり、言葉を巧みに操る者であり、また智慧(パンニャー)ある者でございます。彼はゴータマ尊者とこの問題について論議を交わすことのできる器量を備えております」
智慧
長部経典
趣旨一致
長
“Yadeva kho me tvaṁ, ānanda, māgadhake paricārake ārabbha sammukhā parikathaṁ katvā uṭṭhāyāsanā pakkanto, tadevāhaṁ nātike piṇḍāya caritvā pacchābhattaṁ piṇḍapātapaṭikkanto pāde pakkhāletvā giñjakāvasathaṁ pavisitvā māgadhake paricārake ārabbha aṭṭhiṁ katvā manasikatvā sabbaṁ cetasā samannāharitvā paññatte āsane nisīdiṁ: Tassa mayhaṁ, bhante, etadahosi: ‘na hi nūna so orako yakkho bhavissati yadidaṁ evarūpaṁ nāmadheyyaṁ supaññattaṁ yadidaṁ janavasabho’”ti. 3. Janavasabhayakkha Atha kho, ānanda,
The Buddha then recounted what had happened since speaking to Ānanda, revealing that he had seen the destiny of the Magadhan devotees. He continued: I thought, ‘This must be no ordinary spirit to bear such an exalted name as Janavasabha.’” 3. Janavasabha the Spirit “Then, Ānanda, an invisible spirit called out: ‘I am Janavasabha, Blessed One! I am Janavasabha, Holy One!’ Ānanda, do you recall having previously heard such a name as Janavasabha?” “No, worthy sir. But when I heard the word, I got g
かくして仏陀は、アーナンダに語りかけられた。すなわち、マガダの在家信者たちについてアーナンダと面と向かって語り合い、座を立って去ってより後、ナーティカにおいて托鉢を行じ、食後、托鉢より帰られ、御足を洗われて、煉瓦堂(ギンジャカーヴァサタ)に入られた。そしてマガダの在家信者たちのことを心にとどめ、意を凝らし、心をことごとく集中して、設けられた座にお就きになった。
「そのとき、わたしの心にこう思われた。『かかる名をかくも見事に名乗るとは、これはよの常の夜叉(ヤッカ)ではあるまい。すなわち、ジャナヴァサバという名の者は』と。」
## 三 夜叉ジャナヴァサバ
「されば、アーナンダよ、そのとき、姿なき霊がかく呼ばわった。
『世尊よ、わたくしはジャナヴァサバにございます。善逝(スガタ)よ、わたくしはジャナヴァサバにございます』と。
アーナンダよ、そなたはかつてジャナヴァサバという名を耳にしたことがあるか。」
「いいえ、大徳よ、ございません。しかしながら、その言葉を耳にしたとき、わたくしは……」
智慧
長部経典
趣旨一致
長
‘kiṁ su nāma te, āvuso pāthikaputta, pāvaḷā su nāma te pīṭhakasmiṁ allīnā, pīṭhakaṁ su nāma te pāvaḷāsu allīnaṁ? Āyāmi, āvuso, āyāmi, āvusoti vatvā tattheva saṁsappasi, na sakkosi āsanāpi vuṭṭhātun’ti. Evampi kho, bhaggava, vuccamāno acelo pāthikaputto ‘āyāmi, āvuso, āyāmi, āvuso’ti vatvā tattheva saṁsappati, na sakkoti āsanāpi vuṭṭhātuṁ. Santi, bhaggava, eke samaṇabrāhmaṇā adhiccasamuppannaṁ ācariyakaṁ aggaññaṁ paññapenti. Saññuppādā ca pana te devā tamhā kāyā cavanti. Ṭhānaṁ kho panetaṁ, āvuso
‘What’s up, Reverend Pāṭikaputta? Is your bottom stuck to the bench, or is the bench stuck to your bottom? You say “I’m coming, respectable sir, I’m coming!” But wriggle as you might, you can’t get up from your seat.’ And as he was speaking, Pāṭikaputta said: ‘I’m coming, respectable sir, I’m coming!’ But wriggle as he might, he couldn’t get up from his seat. There are some ascetics and brahmins who describe the origin of the world in their tradition as having arisen as an anomaly. When percepti
「いかがなされましたか、友よ、パーティカプッタよ。あなたの臀部が腰掛けに貼りついているのか、それとも腰掛けがあなたの臀部に貼りついているのか。『参りましょう、尊者よ、参りましょう』とおっしゃりながら、いくら身もだえされても、座からお立ちになることができないではありませんか。」
このように言われながらも、バッガヴァよ、裸行者(アチェーラ)パーティカプッタは、「参りましょう、友よ、参りましょう、友よ」と申しながら、その場で身をよじるばかりで、ついに座から立ち上がることができなかったのである。
バッガヴァよ、一部の沙門(サマナ)・婆羅門(バラモン)たちは、世界の起源を説く師説において、それが偶然(アディッチャサムッパンナ)より生じたものであると説く。さて、かの神々(デーヴァ)たちは、知覚(サンニャー)が生起するにつれてその身を離れ、かの界より没する。友よ、そのことは実に……
智慧
長部経典
趣旨一致
中
Vijjācaraṇasampannaṁ, mahantaṁ vītasāradaṁ. cakkhumantassa sirīmato; Sikhissapi ca namatthu, sabbabhūtānukampino. Vessabhussa ca namatthu, nhātakassa tapassino; Namatthu kakusandhassa, mārasenāpamaddino. Yato uggacchati sūriyo,
accomplished in knowledge and conduct, great of heart and intrepid. the glorious Clear-eyed One! Hail Sikhī, sympathetic for all beings! Hail Vessabhū, cleansed and fervent! Hail Kakusandha, crusher of Māra’s army! Where rises the sun—
智慧と実践を具え(ヴィッジャーチャラナサンパンナ)、大いなる心をもち、勇猛なる方よ。
光輝ある眼(チャックマント)を具えし御方よ!
シキー(Sikhī)仏に帰命したてまつる、一切の生きとし生けるものを慈しまれし御方よ!
ヴェッサブー(Vessabhū)仏に帰命したてまつる、清らかに身を浄め、苦行(タパス)に励まれし御方よ!
カクサンダ(Kakusandha)仏に帰命したてまつる、悪魔(マーラ)の軍勢を打ち砕かれし御方よ!
太陽の昇りゆくところ——
智慧
長部経典
趣旨一致
長
Sace pana tumhākaṁ māṇavakānaṁ evaṁ hoti: ‘sujāto ca ambaṭṭho māṇavo, kulaputto ca ambaṭṭho māṇavo, bahussuto ca ambaṭṭho māṇavo, kalyāṇavākkaraṇo ca ambaṭṭho māṇavo, paṇḍito ca ambaṭṭho māṇavo, pahoti ca ambaṭṭho māṇavo samaṇena gotamena saddhiṁ asmiṁ vacane paṭimantetun’ti, tiṭṭhatha tumhe; “Sujāto ca, bho gotama, ambaṭṭho māṇavo, kulaputto ca ambaṭṭho māṇavo, bahussuto ca ambaṭṭho māṇavo, kalyāṇavākkaraṇo ca ambaṭṭho māṇavo, paṇḍito ca ambaṭṭho māṇavo, pahoti ca ambaṭṭho māṇavo bhotā gotamena
But if you think that he’s well-born, a gentleman, learned, who enunciates well, is astute, and is capable of debating with me about this, then you should stand aside and let him debate with me.” “He is capable of debating you. We will be silent, and let Ambaṭṭha debate with the worthy Gotama about this.” 1. The Section on Pokkharasāti Now at that time the brahmin Pokkharasāti was living in Ukkaṭṭhā. It was a crown property given by King Pasenadi of Kosala, teeming with living creatures, full of
「しかし、もしそなたたちが、『アンバッタ若人(まなびびと)は良き家柄の者であり、良家の子息であり、多聞(たもん)の者であり、言葉を巧みに表す者であり、聡明な者であり、ゴータマ沙門とこの件について論議する力ある者である』と思うならば、そなたたちは傍らに退いておれ。アンバッタをしてゴータマ沙門と論議せしめよ。」
「〔アンバッタは〕論議する力ございます。われらは沈黙いたします。アンバッタ若人をして、尊きゴータマ師とこの件について論議させていただきます。」
第一節 ポッカラサーティに関する章
さてそのころ、バラモンのポッカラサーティは、ウッカッタに住んでいた。そこはコーサラ国のパセーナディ王より賜った王領地であり、あらゆる生きとし生けるものに満ち溢れ、
智慧
長部経典
趣旨一致
中
‘samuddo saritodako’. Ito ‘sā purimā disā’, iti naṁ ācikkhatī jano; Yaṁ disaṁ abhipāleti, mahārājā yasassi so. Gandhabbānaṁ adhipati, ‘dhataraṭṭho’ti nāmaso; Ramatī naccagītehi, gandhabbehi purakkhato. Puttāpi tassa bahavo,
as an ocean of flowing waters. From here that is the eastern quarter, so the people say. That quarter is warded by a great king, glorious, the lord of the centaurs; his name is Dhataraṭṭha. He delights in song and dance, honored by the centaurs. And he has many mighty sons
流れる水をたたえた大海のごとく広がる、その方角こそ東方(とうほう)である、と人々は語り伝える。その方角を守護するのは、威光あふれる大王(だいおう)にして、乾闥婆(ガンダッバ)たちの主である。その名をダタラッタ(持国天)という。かれは歌舞音曲を楽しみ、乾闥婆(ガンダッバ)たちに囲まれ崇められている。そしてかれには、力強き多くの息子たちがある。
智慧
長部経典
趣旨一致
長
‘kathaṁvihitakaṁ pana tumhe āyasmanto adhiccasamuppannaṁ ācariyakaṁ aggaññaṁ paññapethā’ti? Te mayā puṭṭhā na sampāyanti, asampāyantā mamaññeva paṭipucchanti. Tesāhaṁ puṭṭho byākaromi: ‘Santāvuso, asaññasattā nāma devā. Evaṁvādiṁ kho maṁ, bhaggava, evamakkhāyiṁ eke samaṇabrāhmaṇā asatā tucchā musā abhūtena abbhācikkhanti: Evaṁpasanno ahaṁ, bhante, bhagavati. Pahoti me bhagavā tathā dhammaṁ desetuṁ, yathā ahaṁ subhaṁ vimokkhaṁ upasampajja vihareyyan”ti. “Dukkaraṁ kho etaṁ, bhaggava, tayā aññadiṭṭ
‘But how do you describe in your tradition that the origin of the world came about anomalously?’ But they are stumped by my question, and they even question me in return. So I answer them, ‘Reverends, there are gods named “non-percipient beings”. Though I state and assert this, certain ascetics and brahmins misrepresent me with the incorrect, hollow, false, untruthful claim: Sir, I am quite confident that the Buddha is capable of teaching me so that I can enter and remain in the liberation on th
「しかし、あなたがた尊者方は、いかなる形で世界の起源が偶然に生じたと説く教師の教えを示されるのか」と。されど彼らは私の問いに答えられず、答えられぬまま逆に私に問い返してくる。そこで私は問われて答える。「友よ、非想天(アサンニャサッタ)と名づけられる神々が存在する」と。
さて、バッガヴァよ、このように説き、このように語る私を、一部の沙門・婆羅門たちは、虚偽にして空虚、偽りにして真実ならぬことをもって、次のように誹謗する。「尊師よ、私は世尊に対してまことに深く信頼を抱いております。世尊は私が清浄なる解脱(スッバ・ヴィモッカ)を具足して住することができるよう、そのように法を説いてくださることができましょう」と。
「バッガヴァよ、それはまことに難きことである。汝は異なる見解(アンニャ・ディッティ)を持ちながら……」
智慧
長部経典
趣旨一致
長
Punabhavaṁ gotamo bravitū”ti. “Taṁ kiṁ maññasi, ambaṭṭha, kinti te sutaṁ brāhmaṇānaṁ vuddhānaṁ mahallakānaṁ ācariyapācariyānaṁ bhāsamānānaṁ kutopabhutikā kaṇhāyanā, ko ca kaṇhāyanānaṁ pubbapuriso”ti? “Evameva me, bho gotama, sutaṁ yatheva bhavaṁ gotamo āha. 2.5. Ambaṭṭhavaṁsakathā Evaṁ vutte, te māṇavakā unnādino uccāsaddamahāsaddā ahesuṁ: “dujjāto kira, bho, ambaṭṭho māṇavo; akulaputto kira, bho, ambaṭṭho māṇavo; dāsiputto kira, bho, ambaṭṭho māṇavo sakyānaṁ. Ayyaputtā kira, bho, ambaṭṭhassa mā
Please repeat the question.” “What do you think, Ambaṭṭha? According to what you have heard from elderly and senior brahmins, the tutors of tutors, what is the origin of the Kaṇhāyanas, and who is their founder?” “I have heard, worthy Gotama, that it is just as you say. 2.5. The Discussion of Ambaṭṭha’s Heritage When he said this, those young students made an uproar, “It turns out Ambaṭṭha is ill-born, not a gentleman, son of a Sakyan slavegirl, and that the Sakyans are sons of his masters! And
「もう一度、問いを繰り返してください。」
「アンバッタよ、そなたはどう思うか。年老いた長老の婆羅門(バラモン)たち、師の師にあたる先達たちの語るのを聞いたところによれば、カンハーヤナ族はいかなる出自を持ち、その始祖はいかなる者であるか。」
「ゴータマ尊者よ、まさしく尊者のおっしゃる通りであると、わたくしも聞き及んでおります。」
**二・五 アンバッタの家系についての論議**
かく語られると、その場にいた若い学生(マーナヴァ)たちは、声高に口々に叫びはじめた。
「なんと、アンバッタという若者は、賤しき生まれであったか。良家の子息にあらず、釈迦族(サキャ)の婢(はしため)の子であったとは。そして釈迦族の方々こそが、アンバッタの主君家の御子孫であったとは。」
智慧
長部経典
趣旨一致
長
Vippasannamanā santā, Atha kho, bhante, uttarāya disāya uḷāro āloko sañjāyi, obhāso pāturahosi atikkammeva devānaṁ devānubhāvaṁ. Atha kho, bhante, sakko devānamindo deve tāvatiṁse āmantesi: ‘yathā kho, mārisā, nimittāni dissanti, uḷāro āloko sañjāyati, obhāso pātubhavati, brahmā pātubhavissati; Yathā nimittā dissanti, brahmā pātubhavissati; Brahmuno hetaṁ nimittaṁ, obhāso vipulo mahā’ti. 3. Sanaṅkumārakathā Atha kho, bhante, devā tāvatiṁsā yathāsakesu āsanesu nisīdiṁsu:
With clear and peaceful minds, Then in the northern quarter a magnificent light arose and radiance appeared, surpassing the glory of the gods. Then Sakka, lord of gods, addressed the gods of the thirty-three, ‘As indicated by the signs—light arising and radiance appearing—the Divinity will appear. For this is the precursor for the appearance of the Divinity, namely light arising and radiance appearing.’ As indicated by the signs, the Divinity will appear. For this is the sign of the Divinity: a
心清らかに、静まり返っていた。
そのとき、北の方角に偉大なる光明が生じ、晃耀(こうよう)があらわれた。それは諸天(しょてん)の威光をはるかに超えるものであった。
そこで神々の王・帝釈天(たいしゃくてん)は、三十三天(さんじゅうさんてん)の神々に告げた。
「みなよ、かくのごとき瑞相(ずいそう)があらわれ、大いなる光明が生じ、晃耀が顕現した。これはまさに梵天(ぼんてん)があらわれんとする兆しである。梵天が出現せんとするとき、かくのごとき相があらわれるのである。この広大にして偉大なる光明こそ、梵天の出現の瑞相にほかならない。」
かくのごとき相の示すところに従い、梵天はやがてあらわれるであろう。
第三章 サナンクマーラの教説
そのとき、三十三天の神々は、それぞれおのおのの座に静かに着いた。
智慧
長部経典
趣旨一致
長
Idamavoca bhagavā. Attamano bhaggavagotto paribbājako bhagavato bhāsitaṁ abhinandīti. ‘viparīto samaṇo gotamo bhikkhavo ca. Samaṇo gotamo evamāha— yasmiṁ samaye subhaṁ vimokkhaṁ upasampajja viharati, sabbaṁ tasmiṁ samaye asubhantveva pajānātī’ti. Na kho panāhaṁ, bhaggava, evaṁ vadāmi: Evañca khvāhaṁ, bhaggava, vadāmi: ‘yasmiṁ samaye subhaṁ vimokkhaṁ upasampajja viharati, subhantveva tasmiṁ samaye pajānātī’”ti. “Te ca, bhante, viparītā, ye bhagavantaṁ viparītato dahanti bhikkhavo ca. Yadā kho so,
That is what the Buddha said. Satisfied, the wanderer of the Bhaggava clan approved what the Buddha said. ‘The ascetic Gotama has a distorted perspective, and so have his monks. He says, “When one enters and remains in the liberation of the beautiful, at that time one only perceives what is ugly.”’ But I don’t say that. I say this: ‘When one enters and remains in the liberation of the beautiful, at that time one only perceives what is beautiful.’” “They are the ones with a distorted perspective,
世尊はこのように説かれた。バッガヴァ姓の遍歴行者は満足して、世尊の御言葉を喜んで受け入れた。
〔しかしその後、こんな声が広まった。〕「沙門ゴータマは見解を歪めており、その比丘たちもまた然りである。沙門ゴータマはこのように説いた——『ある時において浄解脱(subha-vimokkha)に入って住するならば、その時においてただ不浄(asubha)のみを知覚する』と。」
〔しかし世尊は言われた。〕「バッガヴァよ、わたしはそのようには説かない。わたしはこのように説くのである——『ある時において浄解脱に入って住するならば、その時においてただ清浄なるもの(subha)のみを知覚する』と。」
〔すると遍歴行者は答えた。〕「尊師よ、むしろ歪んでいるのは、世尊と比丘たちを歪んだ見方で捉える者たちの方でございます。なぜなら、かの者たちは……」
智慧
長部経典
趣旨一致
中
Kusalena samekkhasi, Yassa cuggacchamānassa, amanussāpi taṁ vandanti; Sutaṁ netaṁ abhiṇhaso, tasmā evaṁ vademase. ‘Jinaṁ vandatha gotamaṁ’, ‘jinaṁ vandāma gotamaṁ; Vijjācaraṇasampannaṁ, buddhaṁ vandāma gotamaṁ’. saṁvarīpi nirujjhati;
You examine us skillfully; with whose rising the non-humans bow to you. We’ve been asked many a time, ‘Do you bow to Gotama the victor?’ And so we ought to declare: ‘We bow to Gotama the victor, accomplished in knowledge and conduct! We bow to Gotama the awakened!’ night’s umbra also ends,
汝は巧みなる智慧をもってわれらを照らし観たもう。
汝が世に出でたもうによりて、非人(あらひと)どもさえもまた汝を礼拝す。
われらはたびたびこう問われてきた——
「汝らはゴータマ、勝者(ジナ)を礼拝するや」と。
されば、われらはかく宣言せざるべからず。
「われらはゴータマ、勝者(ジナ)を礼拝したてまつる」
「われらはゴータマ、勝者(ジナ)を礼拝したてまつる——
明知(ヴィッジャー)と行(チャラナ)とを具足したもう方、
覚れる者(ブッダ)、ゴータマを、われらは礼拝したてまつる」
そして夜の闇(サンヴァリー)もまた、ここに滅し去るのである。
智慧
長部経典
趣旨一致
長
‘sotthi, bhaddante, hotu rañño; sotthi, bhaddante, hotu rañño’ti. ‘Sotthi bhavissati rañño, api ca rājā yadi adho khurappaṁ muñcissati, yāvatā rañño vijitaṁ, ettāvatā pathavī undriyissatī’ti. ‘Sotthi, bhaddante, hotu rañño, sotthi janapadassā’ti. ‘Sotthi bhavissati rañño, sotthi janapadassa, api ca rājā yadi uddhaṁ khurappaṁ muñcissati, yāvatā rañño vijitaṁ, ettāvatā satta vassāni devo na vassissatī’ti. ‘Sotthi, bhaddante, hotu rañño sotthi janapadassa devo ca vassatū’ti. ‘Sotthi bhavissati raññ
‘Spare the king, sir, spare him!’ ‘The king will be safe. But if he shoots the arrow downwards, there will be an earthquake across the entire realm.’ ‘Spare the king, sir, and spare the country!’ ‘Both king and country will be safe. But if he shoots the arrow upwards, the heavens will not rain in the entire realm for seven years.’ ‘Spare the king, sir, spare the country, and let the heavens rain!’ ‘Both king and country will be safe, and the heavens rain will rain. And if the king shoots the cro
「王をお救いください、尊者よ、王をお救いください」「王は無事であろう。されど、もし王が矢を下方に放てば、王の領土の及ぶかぎり、大地はことごとく裂け割れるであろう」「王をお救いください、尊者よ、国土をもお救いください」「王も無事であろう、国土も無事であろう。されど、もし王が矢を上方に放てば、王の領土の及ぶかぎり、七年のあいだ天は雨を降らせぬであろう」「王をお救いください、尊者よ、国土をもお救いください、そして天よ、雨を降らせたまえ」「王も無事であろう、国土も無事であろう、天もまた雨を降らせるであろう。さらば王がもし横ざまに矢を放てば……」
智慧
長部経典
趣旨一致
長
Atha kho, bhikkhave, khaṇḍo ca rājaputto tisso ca purohitaputto bhaddāni bhaddāni yānāni yojāpetvā bhaddaṁ bhaddaṁ yānaṁ abhiruhitvā bhaddehi bhaddehi yānehi bandhumatiyā rājadhāniyā niyyiṁsu. Yena khemo migadāyo tena pāyiṁsu. Yāvatikā yānassa bhūmi, yānena gantvā yānā paccorohitvā pattikāva yena vipassī bhagavā arahaṁ sammāsambuddho tenupasaṅkamiṁsu. upasaṅkamitvā vipassiṁ bhagavantaṁ arahantaṁ sammāsambuddhaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdiṁsu. Tesaṁ vipassī bhagavā arahaṁ sammāsambuddho anupubbi
Then the king’s son Khaṇḍa and the high priest’s son Tissa had the finest carriages harnessed. Then they mounted a fine carriage and, along with other fine carriages, set out from Bandhumatī for the Sanctuary. They went by carriage as far as the terrain allowed, then descended and approached the Buddha Vipassī on foot. They bowed and sat down to one side. The Buddha Vipassī taught them step by step, with a talk on giving, ethical conduct, and heaven. He explained the drawbacks of sensual pleasur
そのとき、比丘たちよ、王子カンダと祭司長の子ティッサは、それぞれ立派な車を用意させ、その優れた車に乗り込み、多くの立派な車を連ねて、バンドゥマティーの都を出発し、ケーマ鹿野苑へと向かった。車で進むことのできる所まで車を走らせ、そこで車を降り、徒歩にて世尊ヴィパッシー如来・応供・正等覚者(sammāsambuddha)のもとへと近づいた。近づいてから、世尊ヴィパッシー如来・応供・正等覚者を礼拝し、一方の側に座した。彼らに対して、世尊ヴィパッシー如来・応供・正等覚者は、順を追った教えを説かれた――すなわち布施(dāna)について、持戒(sīla)について、天界(sagga)について説き明かし、さらに諸欲(kāma)の過患(ādīnava)をお示しになった。
⚠ 出家者向けの文脈
経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)