🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます 💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
9,999
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 10,029
すべて 智慧 4354 老い 931 苦しみ 772 正念 695 怒り 356 執着 350 350 業・因果 346 幸せ 337 自己 244 人間関係 243 家族 234 不安 168 仕事 165 渇愛 147 慈悲 115 無常 111 孤独 45 43 感謝 23
vinaya 2606 中部経典 2117 長部経典 1357 相応部経典 1136 増支部経典 857 jataka 563 スッタニパータ 522 ダンマパダ(法句経) 426 テーラガーター 211 テーリーガーター 68 クッダカパータ 57 イティヴッタカ 54 ウダーナ 34 金剛経 5 維摩経 5 般若心経 4 法華経 4 涅槃経 2 AN 1
智慧 中部経典 趣旨一致
ubbhaṭṭhakassa ce, bhikkhave …pe… Kathañca, bhikkhave, bhikkhu samaṇasāmīcippaṭipadaṁ paṭipanno hoti? Yassa kassaci, bhikkhave, bhikkhuno abhijjhālussa abhijjhā pahīnā hoti, byāpannacittassa byāpādo pahīno hoti, kodhanassa kodho pahīno hoti, upanāhissa upanāho pahīno hoti, makkhissa makkho pahīno hoti, paḷāsissa paḷāso pahīno hoti, issukissa issā pahīnā hoti, maccharissa macchariyaṁ pahīnaṁ hoti, saṭhassa sāṭheyyaṁ pahīnaṁ hoti, māyāvissa māyā pahīnā hoti, pāpicchassa pāpikā icchā pahīnā hoti, m
standing continually … And how does a mendicant practice in the way that is proper for an ascetic? Any mendicant who has given up covetousness, ill will, irritability, acrimony, disdain, contempt, jealousy, stinginess, deviousness, deceit, corrupt wishes, and wrong view is practicing in the way that is proper for an ascetic, I say. And that is due to giving up these stains, defects, and dregs of an ascetic, these grounds for rebirth in places of loss, to be experienced in bad places. They see th
では、比丘たちよ、いかにして比丘は沙門(さもん)にふさわしき実践の道を歩むのであろうか。 比丘たちよ、いかなる比丘であれ、貪欲(とんよく)なる者にあっては貪欲が断じられ、瞋恚(しんに)の心ある者にあっては瞋恚が断じられ、忿怒(ふんぬ)する者にあっては忿怒が断じられ、怨恨(えんこん)を抱く者にあっては怨恨が断じられ、蔑視(べっし)する者にあっては蔑視が断じられ、傲慢(ごうまん)なる者にあっては傲慢が断じられ、嫉妬(しっと)深き者にあっては嫉妬が断じられ、慳貪(けんどん)なる者にあっては慳貪が断じられ、狡猾(こうかつ)なる者にあっては狡猾が断じられ、欺瞞(ぎまん)なる者にあっては欺瞞が断じられ、邪欲(じゃよく)ある者にあっては邪欲が断じられ、邪見(じゃけん)ある者にあっては邪見が断じられたならば、かかる比丘こそ、沙門にふさわしき実践の道を歩む者であると、わたしは説くのである。 これらの垢穢(くわい)、これらの過失、これらの沙門の滓(おり)、これらの悪趣(あくしゅ)への生まれを招く因
副テーマ: wisdom,anger,craving,self
導線タグ: 煩悩,怒り,嫉妬,傲慢,欲望,邪見,心の浄化
⚠ 出家者向けの文脈
智慧 中部経典 趣旨一致
Katamā ca, rāhula, ākāsadhātu? Ākāsadhātu siyā ajjhattikā, siyā bāhirā. Katamā ca, rāhula, ajjhattikā ākāsadhātu? Yaṁ ajjhattaṁ paccattaṁ ākāsaṁ ākāsagataṁ upādinnaṁ, seyyathidaṁ— kaṇṇacchiddaṁ nāsacchiddaṁ mukhadvāraṁ, yena ca asitapītakhāyitasāyitaṁ ajjhoharati, yattha ca asitapītakhāyitasāyitaṁ santiṭṭhati, yena ca asitapītakhāyitasāyitaṁ adhobhāgaṁ nikkhamati, yaṁ vā panaññampi kiñci ajjhattaṁ paccattaṁ ākāsaṁ ākāsagataṁ, aghaṁ aghagataṁ, vivaraṁ vivaragataṁ, asamphuṭṭhaṁ, maṁsalohitehi upād
And what is the space element? The space element may be interior or exterior. And what is the interior space element? Anything internal, personal, that’s space, spacious, and appropriated. This includes: the ear canals, nostrils, and mouth; and the space for swallowing what is eaten and drunk, the space where it stays, and the space for excreting it from the nether regions; or anything else internal, personal, that’s space, spacious, and appropriated. This is called the interior space element. T
では、空界(ākāsadhātu)とは何であるか。空界には内なるものと外なるものとがある。では、内なる空界(ajjhattikā ākāsadhātu)とは何であるか。それは、おのおのの内にあって、個人に属し、空(くう)なるもの、空性(くうしょう)を有するもの、取(しゅ)られたものである。すなわち、耳の孔、鼻の孔、口の戸口、食べられ飲まれ噛まれ味わわれたものを下へと呑み込む通路、食べられ飲まれ噛まれ味わわれたものが留まる空所、食べられ飲まれ噛まれ味わわれたものが下方より排出される通路——あるいはまた、そのほか内にあって個人に属し、空なるもの、空性を有するもの、虚ろなるもの、虚ろ性を有するもの、開いているもの、開口性を有するもの、肉と血とに触れられていないもの——これらを、内なる空界と名づける。
副テーマ: wisdom,emptiness,self
導線タグ: 空,無我,身体への執着,自己とは何か,存在の本質,空間と意識,内なる空洞
智慧 中部経典 趣旨一致
So abhikkante paṭikkante sampajānakārī hoti, ālokite vilokite sampajānakārī hoti, samiñjite pasārite sampajānakārī hoti, saṅghāṭipattacīvaradhāraṇe sampajānakārī hoti, asite pīte khāyite sāyite sampajānakārī hoti, uccārapassāvakamme sampajānakārī hoti, gate ṭhite nisinne sutte jāgarite bhāsite tuṇhībhāve sampajānakārī hoti. Tena kho pana samayena ghoṭamukho brāhmaṇo bārāṇasiṁ anuppatto hoti kenacideva karaṇīyena. Atha kho ghoṭamukho brāhmaṇo jaṅghāvihāraṁ anucaṅkamamāno anuvicaramāno yena khemiy
They act with situational awareness when going out and coming back; when looking ahead and aside; when bending and extending the limbs; when bearing the outer robe, bowl and robes; when eating, drinking, chewing, and tasting; when urinating and defecating; when walking, standing, sitting, sleeping, waking, speaking, and keeping silent. Now at that time the brahmin Ghoṭamukha had arrived at Varanasi on some business. Then as he was going for a walk he went to the Khemiya Mango Grove. At that time
彼は、前に進むときも退くときも、正知(サンパジャーナ)をもって行い、前を見るときも傍らを見るときも正知をもって行い、手足を屈げるときも伸ばすときも正知をもって行い、僧衣(サンガーティ)と鉢と衣を身につけるときも正知をもって行い、食べるときも飲むときも噛むときも味わうときも正知をもって行い、大小便を排泄するときも正知をもって行い、歩くときも立つときも座るときも眠るときも目覚めるときも語るときも沈黙を守るときも、正知をもって行うのである。 さてそのとき、バラモンのゴータムカ(Ghoṭamukha)は、何らかの用向きがあってヴァーラーナシー(Varanasi)に到着していた。そこでゴータムカ・バラモンは、散策しながら歩き回り、ケーミヤの芒果林(マンゴー林)へと向かった。そのとき——
副テーマ: mindfulness,wisdom
導線タグ: 注意散漫,集中できない,マインドフルネス,日常生活,意識的に生きる,焦り,雑念
智慧 中部経典 趣旨一致
atthi cāyaṁ bhagavato piṇḍapāto atirekadhammo chaḍḍanīyadhammo. siyā ca me piṇḍapāto atirekadhammo chaḍḍanīyadhammo. Sace mayaṁ na bhuñjissāma, idāni bhagavā appaharite vā chaḍḍessati, appāṇake vā udake opilāpessati. Yannūnāhaṁ imaṁ piṇḍapātaṁ bhuñjitvā jighacchādubbalyaṁ paṭivinodetvā evaṁ imaṁ rattindivaṁ vītināmeyyan’ti. So taṁ piṇḍapātaṁ bhuñjitvā jighacchādubbalyaṁ paṭivinodetvā evaṁ taṁ rattindivaṁ vītināmeyya. Kiñcāpi so, bhikkhave, bhikkhu taṁ piṇḍapātaṁ bhuñjitvā jighacchādubbalyaṁ paṭi
And he has some extra almsfood that’s going to be thrown away. And there was some extra almsfood that was going to be thrown away. If we don’t eat it he’ll throw it away. Why don’t I eat this almsfood, then spend the day and night having got rid of my hunger and weakness?’ And that’s what they did. Even though that mendicant, after eating the almsfood, spent the day and night rid of hunger and weakness, it is the former mendicant who is more worthy of respect and praise. Why is that? Because for
長い時間をかけて、その功徳は同法の者たちに利益と安楽をもたらすことになるからである。それゆえ、この比丘こそが、より尊敬と称讃に値するのである。 さて、余った施食があり、それは捨てられようとしていた。「もし我らがこれを食べなければ、彼はこれを捨ててしまうであろう。ならば、この施食を食し、飢えと疲弊を除いて、昼夜を過ごすことにしようではないか」と。そして彼らはその通りにした。かの比丘が、その施食を食して飢えと疲弊を去り、昼夜を過ごしたとしても、それよりも前の比丘の方が、より尊敬と称讃に値するのである。それは何故か。それは、
副テーマ: wisdom,karma,gratitude,compassion
導線タグ: 功徳,施し,利他心,食事の節制,欲望のコントロール,自己犠牲,徳のある生き方
⚠ 出家者向けの文脈
智慧 中部経典 趣旨一致
Idamavoca bhagavā. Attamano āyasmā kumārakassapo bhagavato bhāsitaṁ abhinandīti. ayaṁ divā pajjalanā. ‘Brāhmaṇo’ti kho, bhikkhu, tathāgatassetaṁ adhivacanaṁ arahato sammāsambuddhassa. ‘Sumedho’ti kho, bhikkhu, sekkhassetaṁ bhikkhuno adhivacanaṁ. ‘Satthan’ti kho, bhikkhu, ariyāyetaṁ paññāya adhivacanaṁ. ‘Abhikkhaṇan’ti kho, bhikkhu, vīriyārambhassetaṁ adhivacanaṁ.
That is what the Buddha said. Satisfied, Venerable Kassapa the Prince approved what the Buddha said. this is the flaming by day. ‘Brahmin’ is a term for the Realized One, the perfected one, the fully awakened Buddha. ‘Clever one’ is a term for the trainee mendicant. ‘Sword’ is a term for noble wisdom. ‘Digging’ is a term for rousing energy.
かく世尊は説かれた。高貴なるカッサパ尊者は、世尊の御言葉に満足し、随喜された。これが昼間の燃焼である。「婆羅門」とは、如来、応供、正等覚者たる仏陀を指す言葉である。「賢者」とは、学道にある比丘を指す言葉である。「剣」とは、聖なる智慧を指す言葉である。「掘ること」とは、精進を奮い起こすことを指す言葉である。
副テーマ: wisdom,self
導線タグ: 努力,精進,智慧,修行,自己成長,覚醒,道を求める
⚠ 出家者向けの文脈
智慧 中部経典 趣旨一致
Atha kho, mahārāja, ghaṭikāro kumbhakāro yena mātāpitaro tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā mātāpitaro etadavoca: “ko kumbhiyā odanaṁ gahetvā pariyogā sūpaṁ gahetvā paribhuñjitvā uṭṭhāyāsanā pakkanto”ti? “Kassapo, tāta, bhagavā arahaṁ sammāsambuddho kumbhiyā odanaṁ gahetvā pariyogā sūpaṁ gahetvā paribhuñjitvā uṭṭhāyāsanā pakkanto”ti? Atha kho, mahārāja, ghaṭikārassa kumbhakārassa etadahosi: Atha kho bhagavā maggā okkamma aññatarasmiṁ padese sitaṁ pātvākāsi. Atha kho āyasmato ānandassa etadahosi: “ko n
Then Ghaṭīkāra went up to his parents and said, “Who took rice from the pot and sauce from the pan, ate it, and left?” “It was the Buddha Kassapa, my dear.” Then Ghaṭīkāra thought, Then the Buddha left the road, and at a certain spot he smiled. Then Venerable Ānanda thought, “What is the cause, what is the reason why the Buddha smiled? Realized Ones do not smile for no reason.” So Ānanda arranged his robe over one shoulder, raised his joined palms toward the Buddha, and said, “What is the cause,
そのとき、陶工ガティーカーラは両親のもとへ近づき、こう申した。「いったい誰が、甕の中の飯を取り、鍋のまわりの汁を取って召し上がり、座より立ちて去られたのでしょうか」と。「それはカッサパ世尊(バガヴァー)、阿羅漢(アラハン)にして正等覚者(サンマーサンブッダ)が、甕の中の飯を取り、鍋のまわりの汁を取って召し上がり、座より立ちて去られたのですよ、わが子よ」と。 そのとき、大王よ、陶工ガティーカーラの心にこのような思いが起こった。 さて世尊は、道をはずれてある一ヶ所において、微笑(シタ)を現わされた。そのとき、尊者アーナンダの心にこのような思いが起こった。「いかなる因、いかなる縁あって、世尊は微笑を現わされたのであろうか。如来(タターガタ)はゆえなくして微笑を現わすことはない」と。そこでアーナンダは上衣を一方の肩にかけ、合掌して世尊に向かい、こう申し上げた。「いかなる因、いかなる縁あって——」
副テーマ: wisdom,gratitude,karma,mindfulness
導線タグ: 気づき,感謝,信仰,縁起,奉仕,徳,敬意
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
智慧 中部経典 趣旨一致
Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṁ abhinandunti. “jāneyya nu kho, bhikkhave, asappuriso asappurisaṁ: “Sādhu, bhikkhave; etampi kho, bhikkhave, aṭṭhānaṁ anavakāso yaṁ asappuriso sappurisaṁ jāneyya: ‘asappuriso ayaṁ bhavan’”ti? “No hetaṁ, bhante”. “Sādhu, bhikkhave; aṭṭhānametaṁ, bhikkhave, anavakāso yaṁ asappuriso asappurisaṁ jāneyya: ‘asappuriso ayaṁ bhavan’ti. Jāneyya pana, bhikkhave, asappuriso sappurisaṁ:
Satisfied, the mendicants approved what the Buddha said. “Mendicants, could an untrue person know of an untrue person: “Good, mendicants! That too is impossible. ‘This worthy one is an untrue person’?” “No, sir.” “Good, mendicants! It’s impossible, it can’t happen, that an untrue person could know of an untrue person: ‘This worthy one is an untrue person.’ But could an untrue person know of a true person:
比丘たちは満足して、世尊の御言葉を喜んで受け入れた。 「比丘たちよ、では、善からぬ人(asappurisa)が、別の善からぬ人のことを、『この方は善からぬ人である』と知ることができるであろうか。」 「いいえ、世尊よ、それはできません。」 「よろしい、比丘たちよ。善からぬ人が、別の善からぬ人のことを、『この方は善からぬ人である』と知ることは、あり得ないことであり、そのような機会(aṭṭhāna)はないのである。では比丘たちよ、善からぬ人が、善き人(sappurisa)のことを知ることができるであろうか。」
副テーマ: wisdom,self,relationship
導線タグ: 人を見る目,善悪の判断,人間性,類は友を呼ぶ,自己認識,他者理解,人間関係
智慧 中部経典 趣旨一致
Evaṁ me sutaṁ— ekaṁ samayaṁ bhagavā videhesu cārikaṁ carati mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṁ pañcamattehi bhikkhusatehi. Gacchanto kho pana so bhavaṁ gotamo dakkhiṇeneva pādena paṭhamaṁ pakkamati. So nātidūre pādaṁ uddharati, nāccāsanne pādaṁ nikkhipati; so nātisīghaṁ gacchati, nātisaṇikaṁ gacchati; na ca adduvena adduvaṁ saṅghaṭṭento gacchati, na ca gopphakena gopphakaṁ saṅghaṭṭento gacchati. So gacchanto na satthiṁ unnāmeti, na satthiṁ onāmeti; na satthiṁ sannāmeti, na satthiṁ vināmeti. Gacchato
So I have heard. At one time the Buddha was wandering in the land of the Videhans together with a large Saṅgha of five hundred mendicants. When he’s walking he takes the first step with the right foot. He doesn’t lift his foot too far or place it too near. He doesn’t walk too slow or too fast. He walks without knocking his knees or ankles together. When he’s walking he keeps his thighs neither too straight nor too bent, neither too tight nor too loose. When he walks, only the lower half of his b
このように私は聞いた。あるとき、世尊はヴィデーハの地において、五百人の比丘よりなる大きな僧伽とともに遊行されていた。歩まれるとき、まず右足を踏み出される。足を高く上げすぎることもなく、近くに置きすぎることもない。歩みが遅すぎることもなく、速すぎることもない。膝と踝を互いにぶつけることなく歩まれる。歩まれるとき、両の腿は真っ直ぐすぎることも曲がりすぎることもなく、力みすぎることも緩みすぎることもない。歩まれるとき、御身の下半身のみが
副テーマ: wisdom,mindfulness,self
導線タグ: 歩き方,所作,身体の動き,日常の振る舞い,丁寧さ,マインドフルネス,意識的な行動
⚠ 出家者向けの文脈
智慧 中部経典 趣旨一致
‘kinti me sāvakā dhammadāyādā bhaveyyuṁ, no āmisadāyādā’”ti. Atha dve bhikkhū āgaccheyyuṁ jighacchādubbalyaparetā. Tyāhaṁ evaṁ vadeyyaṁ: ‘ahaṁ khomhi, bhikkhave, bhuttāvī pavārito paripuṇṇo pariyosito suhito yāvadattho; atthi ca me ayaṁ piṇḍapāto atirekadhammo chaḍḍanīyadhammo. Sace ākaṅkhatha, bhuñjatha, no ce tumhe bhuñjissatha, idānāhaṁ appaharite vā chaḍḍessāmi, appāṇake vā udake opilāpessāmī’ti. Tatrekassa bhikkhuno evamassa: ‘bhagavā kho bhuttāvī pavārito paripuṇṇo pariyosito suhito yāvada
‘How can my disciples become heirs in the teaching, not in things of the flesh?’” Then two mendicants were to come who were weak with hunger. I’d say to them, ‘Mendicants, I have eaten and refused more food, being replete, and having had as much as I need. And there is this extra almsfood that’s going to be thrown away. Eat it if you like. Otherwise I’ll throw it out where there is little that grows, or drop it into water that has no living creatures.’ Then one of those mendicants thought, ‘The
「いかにして我が弟子たちは、肉身の事物においてではなく、教法において相続者となり得るであろうか」と。そのとき、飢えに苦しんで憔悴した二人の比丘がやって来たとしよう。私は彼らに告げるであろう。「比丘たちよ、私はすでに食事を終え、満ち足りて、必要なだけのものを受け、さらなる食物を辞退した。そして今、捨てられようとしている余りの托鉢食がここにある。もし望むならば食べなさい。さもなくば、草木の乏しい場所に捨てるか、あるいは生き物のいない水の中に沈めるであろう」と。そのとき、その二人の比丘のうちの一人はこのように思った。「世尊は……」
副テーマ: wisdom,attachment,craving,self
導線タグ: 物欲,執着,足るを知る,満足,シンプルな生き方,精神的豊かさ,欲望
⚠ 出家者向けの文脈
智慧 中部経典 趣旨一致
“No hidaṁ, āvuso”. “No hidaṁ, āvuso”. “Kiṁ panāvuso, cittavisuddhi anupādāparinibbānan”ti? “Kiṁ nu kho, āvuso, diṭṭhivisuddhi anupādāparinibbānan”ti? “Kiṁ panāvuso, kaṅkhāvitaraṇavisuddhi anupādāparinibbānan”ti? “Kiṁ nu kho, āvuso, maggāmaggañāṇadassanavisuddhi anupādāparinibbānan”ti? “‘Kiṁ nu kho, āvuso, sīlavisuddhi anupādāparinibbānan’ti iti puṭṭho samāno ‘no hidaṁ, āvuso’ti vadesi. Yathākathaṁ panāvuso, imassa bhāsitassa attho daṭṭhabbo”ti? “Sīlavisuddhiñce, āvuso, bhagavā anupādāparinibbāna
“Certainly not.” “Certainly not, reverend.” “Is purification of mind … purification of view … purification by traversing doubt … purification of knowledge and vision of what is the path and what is not the path … “When asked each of these questions, you answered, ‘Certainly not.’ How then should we see the meaning of this statement?” “If the Buddha had declared purification of ethics to be complete extinguishment with no fuel for grasping, he would have declared that which grasps fuel to be comp
「まったく然らず」「まことに然らず、尊者よ」「心の清浄は……見の清浄は……疑いを超越することによる清浄は……道と非道の知見による清浄は……」 これらの問いのいずれに対しても、あなたは「まったく然らず」とお答えになりました。されば、この言葉の意味をいかに理解すべきでしょうか」 「もし世尊が、戒の清浄をもって、取著の燃料なき完全な涅槃であると説かれたならば、世尊は、取著の燃料を把持するものを完全な涅槃と説かれたことになってしまいます。
副テーマ: wisdom,attachment,emptiness,self
導線タグ: 執着からの解放,涅槃,形式主義,真の清浄,戒律への固執,悟りの本質,精神的自由
智慧 中部経典 趣旨一致
Evaṁ me sutaṁ— ekaṁ samayaṁ bhagavā aṅguttarāpesu cārikaṁ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṁ aḍḍhateḷasehi bhikkhusatehi yena āpaṇaṁ nāma aṅguttarāpānaṁ nigamo tadavasari. Atha kho selassa brāhmaṇassa etadahosi: “ghosopi kho eso dullabho lokasmiṁ—yadidaṁ ‘buddho’ti. Āgatāni kho panamhākaṁ mantesu dvattiṁsamahāpurisalakkhaṇāni, yehi samannāgatassa mahāpurisassa dveyeva gatiyo bhavanti anaññā. Sace agāraṁ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī dhammiko dhammarājā cāturanto vijitāvī janapadatthāvar
So I have heard. At one time the Buddha was wandering together with a large Saṅgha of 1,250 mendicants in the land of the Aṅguttarāpans when he arrived at a town of theirs named Āpaṇa. Then Sela thought, “It’s hard to even find the word ‘awakened one’ in the world. The thirty-two marks of a great man have been handed down in our hymns. A great man who possesses these has only two possible destinies, no other. If he stays at home he becomes a king, a wheel-turning monarch, a just and principled k
かくの如く我れは聞けり。ある時、世尊はアンガッタラーパン国を遊行されるにあたり、千二百五十人の大いなる比丘僧伽とともに、アーパナという名のその国の町に到着された。その時、セーラはこのように思った。「『覚れる者』という言葉でさえ、この世に見出すことは難しい。偉大なる人の三十二相は、我らの讃歌の中に伝えられてきた。これらの相を具えた偉大なる人には、ただ二つの定まれる運命があるのみにして、他はない。もし彼が在家にとどまるならば、転輪聖王となり、正義にして道理ある王となる。」
副テーマ: wisdom,self,karma
導線タグ: 運命,使命,才能,リーダーシップ,自分の役割,潜在能力,人生の方向性
⚠ 出家者向けの文脈
智慧 中部経典 趣旨一致
Diṭṭhivisuddhiñce, āvuso, bhagavā anupādāparinibbānaṁ paññapeyya, saupādānaṁyeva samānaṁ anupādāparinibbānaṁ paññapeyya. Kaṅkhāvitaraṇavisuddhiñce, āvuso, bhagavā anupādāparinibbānaṁ paññapeyya, saupādānaṁyeva samānaṁ anupādāparinibbānaṁ paññapeyya. Maggāmaggañāṇadassanavisuddhiñce, āvuso, bhagavā anupādāparinibbānaṁ paññapeyya, saupādānaṁyeva samānaṁ anupādāparinibbānaṁ paññapeyya. Paṭipadāñāṇadassanavisuddhiñce, āvuso, bhagavā anupādāparinibbānaṁ paññapeyya, saupādānaṁyeva samānaṁ anupādāparin
purification of view … purification by traversing doubt … purification of knowledge and vision of what is the path and what is not the path … purification of knowledge and vision of the practice … If the Buddha had declared purification of knowledge and vision to be complete extinguishment with no fuel for grasping, he would have declared that which grasps fuel to be complete extinguishment without grasping fuel. But if complete extinguishment with no fuel for grasping was something apart from t
見解の清浄……疑いを渡ることによる清浄……道と非道との知見の清浄……実践の知見の清浄……もし世尊が、取著の燃料なき完全な涅槃を、知見の清浄そのものであると説かれたならば、それは燃料を取著するものを、燃料を取著することなき完全な涅槃として説かれたことになってしまうであろう。しかしもし、取著の燃料なき完全な涅槃が、そ
副テーマ: wisdom,attachment,emptiness,self
導線タグ: 執着,涅槃,悟り,知見,清浄,見解,精神的解放
智慧 中部経典 趣旨一致
“ko kaḷopiyā kummāsaṁ gahetvā pariyogā sūpaṁ gahetvā paribhuñjitvā uṭṭhāyāsanā pakkanto”ti? “Kassapo, tāta, bhagavā arahaṁ sammāsambuddho kaḷopiyā kummāsaṁ gahetvā pariyogā sūpaṁ gahetvā paribhuñjitvā uṭṭhāyāsanā pakkanto”ti. Atha kho, mahārāja, ghaṭikārassa kumbhakārassa etadahosi: Ekamidāhaṁ, mahārāja, samayaṁ tattheva vegaḷiṅge nāma gāmanigame viharāmi. “ke āvesanaṁ uttiṇaṁ karontī”ti? “Bhikkhū, bhagini, kassapassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa kuṭi ovassatī”ti. “Haratha, bhante, harath
“Who took porridge from the pot and sauce from the pan, ate it, and left?” “It was the Buddha Kassapa, my dear.” Then Ghaṭīkāra thought, Another time, great king, I was staying near that same market town of Vebhaliṅga. “Who’s stripping the grass from the workshop?” “It’s the mendicants, sister. The Buddha’s hut is leaking.” “Take it, sirs! Take it, dearest ones!” Then Ghaṭīkāra went up to his parents and said, “Who stripped the grass from the workshop?” “It was the mendicants, dear. It seems the
「誰が鍋から粥を取り、鍋から汁を取って食べ、座より立ちて去ったのか」「それはカッサパ(Kassapa)世尊、応供(アラハン)にして正等覚者(サンマーサンブッダ)でございます、坊ちゃま」 そのとき、大王よ、陶工ガティカーラ(Ghaṭīkāra)の心にかくの如き思いが起こった。 また別の時のことでありました、大王よ。私はかの同じヴェーバリンガ(Vebhaliṅga)という市場町の近くに住んでおりました。「誰が仕事場の草を剥ぎ取っているのか」「比丘(びく)たちでございます、お姉さま。カッサパ世尊、応供にして正等覚者の庵(いおり)が雨漏りしているのでございます」「お持ちください、尊者方よ。お持ちください、いとしき方々よ」 そこでガティカーラは両親のもとへ参り、こう申しました。「誰が仕事場の草を剥ぎ取ったのか」「比丘たちでございますよ、坊ちゃま。どうやら……」
副テーマ: wisdom,compassion,gratitude,family
導線タグ: 信仰,奉仕,見返りを求めない,親切心,徳を積む,日常の中の気づき,感謝の心
智慧 中部経典 趣旨一致
Idha, bhikkhave, asappuriso attabyābādhāyapi ceteti, parabyābādhāyapi ceteti, ubhayabyābādhāyapi ceteti. Evaṁ kho, bhikkhave, asappuriso asappurisacintī hoti. Kathañca, bhikkhave, asappuriso asappurisamantī hoti? Idha, bhikkhave, asappuriso attabyābādhāyapi manteti, parabyābādhāyapi manteti, ubhayabyābādhāyapi manteti. Evaṁ kho, bhikkhave, asappuriso asappurisamantī hoti. Kathañca, bhikkhave, asappuriso asappurisavāco hoti? Idha, bhikkhave, asappuriso musāvādī hoti, pisuṇavāco hoti, pharusavāco
It’s when an untrue person intends to hurt themselves, hurt others, and hurt both. That’s how an untrue person has the intentions of an untrue person. And how does an untrue person offer the counsel of an untrue person? It’s when an untrue person offers counsel that hurts themselves, hurts others, and hurts both. That’s how an untrue person offers the counsel of an untrue person. And how does an untrue person have the speech of an untrue person? It’s when an untrue person uses speech that’s fals
比丘たちよ、では、いかにして不善の人(アサップリサ)は不善の人の思惟(チンター)を抱くのであるか。ここに、比丘たちよ、不善の人は、自らを傷つけることを意図し、他者を傷つけることを意図し、その両者を傷つけることを意図する。比丘たちよ、かくのごとく、不善の人は不善の人の思惟を抱くのである。 また、比丘たちよ、いかにして不善の人は不善の人の謀議(マンター)をなすのであるか。ここに、比丘たちよ、不善の人は、自らを傷つける謀議をなし、他者を傷つける謀議をなし、その両者を傷つける謀議をなす。比丘たちよ、かくのごとく、不善の人は不善の人の謀議をなすのである。 また、比丘たちよ、いかにして不善の人は不善の人の言語(ヴァーチャー)を用いるのであるか。ここに、比丘たちよ、不善の人は、虚偽を語り(妄語)、人を中傷し(両舌)、粗暴な言葉を吐き(悪口)——
副テーマ: wisdom,karma,suffering,relationship
導線タグ: 悪意,傷つける言動,不誠実,人間関係のトラブル,言葉の暴力,自他を傷つける行為,道徳的判断
智慧 中部経典 趣旨一致
Evaṁ me sutaṁ— ekaṁ samayaṁ āyasmā udeno bārāṇasiyaṁ viharati khemiyambavane. “Katamo ca, brāhmaṇa, puggalo attantapo attaparitāpanānuyogamanuyutto? ubbhaṭṭhakopi hoti āsanapaṭikkhitto, ukkuṭikopi hoti ukkuṭikappadhānamanuyutto, kaṇṭakāpassayikopi hoti kaṇṭakāpassaye seyyaṁ kappeti; sāyatatiyakampi udakorohanānuyogamanuyutto viharati— iti evarūpaṁ anekavihitaṁ kāyassa ātāpanaparitāpanānuyogamanuyutto viharati. Ayaṁ vuccati, brāhmaṇa, puggalo attantapo attaparitāpanānuyogamanuyutto. Idha, brāhmaṇ
So I have heard. At one time Venerable Udena was staying near Varanasi in the Khemiya Mango Grove. “What individual mortifies themselves, committed to the practice of mortifying themselves? They constantly stand, turning down seats. They squat, committed to the endeavor of squatting. They lie on a mat of thorns, making a mat of thorns their bed. They’re devoted to ritual bathing three times a day, including at dusk. And so they live committed to practicing these various ways of mortifying and to
このように私は聞いた。ある時、尊者ウデーナはヴァーラーナシーの近く、ケーミヤの芒果林に滞在しておられた。「いかなる人物が、自己苦行に身を捧げ、その修行に専念するのか。彼らは常に立ち続け、座ることを拒む。蹲踞の行に励み、蹲踞に専念する。荊棘の莚の上に臥し、荊棘の莚を臥床となす。夕暮れを含め、一日に三度の沐浴の儀式に身を委ねる。かくして彼らは、これら様々な苦行の修行と、
副テーマ: suffering,wisdom,self,mindfulness
導線タグ: 苦行,自己修行,修行の意味,精神修養,禁欲,自己鍛錬,修行方法
智慧 中部経典 趣旨一致
Āyasmā sāriputto etadavoca: “Kittāvatā nu kho, āvuso, satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekaṁ nānusikkhanti? ‘Bāhulikā ca, sāthalikā, okkamane pubbaṅgamā, paviveke nikkhittadhurā’ti— iminā tatiyena ṭhānena therā bhikkhū gārayhā bhavanti. Therā, āvuso, bhikkhū imehi tīhi ṭhānehi gārayhā bhavanti. Tatrāvuso, majjhimā bhikkhū …pe… navā bhikkhū tīhi ṭhānehi gārayhā bhavanti. Idhāvuso, satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekaṁ nānusikkhanti, Ettāvatā kho, āvuso, satthu pavivittassa viharato sāv
Sāriputta said this: “Reverends, how do the disciples of a Teacher who lives in seclusion not train in seclusion? ‘They’re indulgent and slack, leaders in backsliding, neglecting seclusion.’ This is the third ground. The senior mendicants should be criticized on these three grounds. In this case, the middle mendicants and the junior mendicants should be criticized on the same three grounds. The disciples of a teacher who lives in seclusion do not train in seclusion. This is how the disciples of
サーリプッタはこのように語られた。「尊者たちよ、いかにして独居に住む師の弟子たちが、独居の修行を励まないことがあるのでしょうか。『彼らは放逸にして懈怠であり、退堕の先導者となり、独居を等閑にしている』と。これが第三の理由であります。長老の比丘たちはこの三つの理由によって批難されるべきであります。この場合、中堅の比丘たちおよび新参の比丘たちもまた、同じ三つの理由によって批難されるべきであります。独居に住む師の弟子たちが、独居の修行を励まないとは、かくのごとくであります。このようにして師の弟子たちは……」
副テーマ: wisdom,mindfulness,self,loneliness
導線タグ: 怠惰,修行,孤独,自律,精進,退堕,独居
智慧 中部経典 趣旨一致
‘aho vatāhaṁ kāyassa bhedā paraṁ maraṇā cātumahārājikānaṁ devānaṁ sahabyataṁ upapajjeyyan’ti; ‘aho vatāhaṁ kāyassa bhedā paraṁ maraṇā parittābhānaṁ devānaṁ …pe… appamāṇābhānaṁ devānaṁ … ābhassarānaṁ devānaṁ … parittasubhānaṁ devānaṁ … appamāṇasubhānaṁ devānaṁ … subhakiṇhānaṁ devānaṁ … vehapphalānaṁ devānaṁ … avihānaṁ devānaṁ … atappānaṁ devānaṁ …
the gods of the four great kings … the gods of limited radiance … the gods of limitless radiance … the gods of streaming radiance … the gods of limited beauty … the gods of limitless beauty … the gods of universal beauty … the gods of abundant fruit … the gods of Aviha … the gods of Atappa …
四大王衆天(cātumahārājika)の神々のもとに…少光天(parittābha)の神々のもとに…無量光天(appamāṇābha)の神々のもとに…極光浄天(ābhassara)の神々のもとに…少浄天(parittasubha)の神々のもとに…無量浄天(appamāṇasubha)の神々のもとに…遍浄天(subhakiṇha)の神々のもとに…広果天(vehapphala)の神々のもとに…無煩天(aviha)の神々のもとに…無熱天(atappa)の神々のもとに…
副テーマ: wisdom,karma,impermanence,self
導線タグ: 天界,輪廻,善行,来世,境地,修行の果,精神的向上
智慧 中部経典 趣旨一致
“Kahaṁ pana, bho udena, etarahi so bhavaṁ gotamo viharati arahaṁ sammāsambuddho”ti? “Parinibbuto kho, brāhmaṇa, etarahi so bhagavā arahaṁ sammāsambuddho”ti. “Sacepi mayaṁ, bho udena, suṇeyyāma taṁ bhavantaṁ gotamaṁ dasasu yojanesu, dasapi mayaṁ yojanāni gaccheyyāma taṁ bhavantaṁ gotamaṁ dassanāya arahantaṁ sammāsambuddhaṁ. Atthi ca me, bho udena, aṅgarājā devasikaṁ niccabhikkhaṁ dadāti, tato ahaṁ bhoto udenassa ekaṁ niccabhikkhaṁ dadāmī”ti. Sā etarahi “ghoṭamukhī”ti vuccatīti. “Kiṁ pana te, brāh
“But worthy Udena, where is the Blessed One at present, the perfected one, the fully awakened Buddha?” “Brahmin, the Buddha has already become fully quenched.” “Worthy Udena, if I heard that the Buddha was within ten leagues, or twenty, or even up to a hundred leagues away, I’d go a hundred leagues to see him. Worthy Udena, the king of Aṅga gives me a regular daily allowance. I will give you one portion of that.” And these days it’s called the “Ghoṭamukhī”. “But brahmin, what does the king of Aṅ
「して、ウデーナ殿、尊き目覚めた方(アラハン・サンマーサンブッダ)、かのゴータマ尊者は今いかなる処にお住まいでありましょうか」「バラモンよ、かの世尊(バガヴァ)、尊き完全に目覚めた方は、すでに完全な涅槃(パリニッバーナ)に入られました」「ウデーナ殿、もし私が、かのゴータマ尊者が十由旬(ヨージャナ)の距離におられると聞けば、十由旬なりとも赴いてその御姿を拝し奉ったことでしょう。いや、二十由旬、百由旬の彼方におられるとても、百由旬をも厭わず、尊き完全に目覚めた方(アラハン・サンマーサンブッダ)にお目にかかりに参ったことでしょう。ウデーナ殿、アンガ国の王より、私は日ごとに定められた供養の配分を賜っております。その中より、私はウデーナ殿に一分をお分けいたしたく存じます」。そしてその供養は、今日では「ゴータムキー」と呼ばれております。「されど、バラモンよ、アンガの王があなたに……」
副テーマ: death,gratitude,attachment,impermanence
導線タグ: 死別,喪失,尊敬する人の死,会えない,感謝,追悼,惜別
⚠ 出家者向けの文脈
智慧 中部経典 趣旨一致
Evaṁ me sutaṁ— ekaṁ samayaṁ bhagavā icchānaṅgale viharati icchānaṅgalavanasaṇḍe. Yo hi koci manussesu, vohāraṁ upajīvati; Evaṁ vāseṭṭha jānāhi, vāṇijo so na brāhmaṇo. Yo hi koci manussesu, parapessena jīvati; Evaṁ vāseṭṭha jānāhi, pessako so na brāhmaṇo. Yo hi koci manussesu, adinnaṁ upajīvati; Evaṁ vāseṭṭha jānāhi, gorakkhaṁ upajīvati; coro eso na brāhmaṇo. Yo hi koci manussesu, issatthaṁ upajīvati; Evaṁ vāseṭṭha jānāhi, yodhājīvo na brāhmaṇo. Yo hi koci manussesu, porohiccena jīvati; Evaṁ vāse
So I have heard. At one time the Buddha was staying in a forest near Icchānaṅgala. Anyone among humans who lives off trade: know them, Vāseṭṭha, as a trader, not a brahmin. Anyone among humans who lives off serving others: know them, Vāseṭṭha, as a servant, not a brahmin. Anyone among humans who lives off stealing: know them, Vāseṭṭha, who lives off keeping cattle: as a bandit, not a brahmin. Anyone among humans who lives off archery: know them, Vāseṭṭha, as a warrior, not a brahmin. Anyone amon
このように私は聞いた。あるとき、世尊はイッチャーナンガラの近くの林に滞在しておられた。 人々の中で商いによって生計を立てる者がいれば、ヴァーセッタよ、その者を商人と知れ、婆羅門にあらず。人々の中で他者に仕えることによって生計を立てる者がいれば、ヴァーセッタよ、その者を僕と知れ、婆羅門にあらず。人々の中で盗みによって生計を立てる者がいれば、ヴァーセッタよ、また牛を養うことによって生計を立てる者がいれば、その者を盗賊と知れ、婆羅門にあらず。人々の中で弓術によって生計を立てる者がいれば、ヴァーセッタよ、その者を武人と知れ、婆羅門にあらず。
副テーマ: wisdom,work,self,karma
導線タグ: 職業差別,生まれの違い,身分制度,本質的な価値,人の評価,社会的地位,自分の価値
智慧 中部経典 趣旨一致
bāhulikā ca honti, sāthalikā, okkamane pubbaṅgamā, paviveke nikkhittadhurā. Tatrāvuso, therā bhikkhū tīhi ṭhānehi gārayhā bhavanti. ‘Satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekaṁ nānusikkhantī’ti— iminā paṭhamena ṭhānena therā bhikkhū gārayhā bhavanti. ‘Yesañca dhammānaṁ satthā pahānamāha te ca dhamme nappajahantī’ti— iminā dutiyena ṭhānena therā bhikkhū gārayhā bhavanti. Kittāvatā ca panāvuso, satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekamanusikkhanti? ‘Na ca bāhulikā, na sāthalikā okkamane nikkhitt
They’re indulgent and slack, leaders in backsliding, neglecting seclusion. In this case, the senior mendicants should be criticized on three grounds. ‘The disciples of a teacher who lives in seclusion do not train in seclusion.’ This is the first ground. ‘They don’t give up what the Teacher tells them to give up.’ This is the second ground. And how do the disciples of a teacher who lives in seclusion train in seclusion? ‘They’re not indulgent and slack, leaders in backsliding, neglecting seclusi
彼らは放逸にして懈怠し、退堕の首領となり、独居を等閑にしている。この場合、長老の比丘たちは三つの理由によって批判されるべきである。「独居に住む師の弟子たちが、独居の修行に励まない。」これが第一の理由である。「彼らは師が捨てよと命じたものを捨てない。」これが第二の理由である。では、独居に住む師の弟子たちはいかにして独居の修行に励むのか。「彼らは放逸にして懈怠せず、退堕の首領とならず、独居を等閑にしない。」
副テーマ: wisdom,mindfulness,self,loneliness
導線タグ: 怠惰,修行,孤独,自律,精進,堕落,生活習慣
← 前244245246247248249250次 →

経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)

© 2026 AIブッダ 禅 — トップ仏陀の教えブログお問い合わせ