🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます
💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
9,999
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 10,029
すべて
智慧 4354
老い 931
苦しみ 772
正念 695
怒り 356
執着 350
死 350
業・因果 346
幸せ 337
自己 244
人間関係 243
家族 234
不安 168
仕事 165
渇愛 147
慈悲 115
無常 111
孤独 45
空 43
感謝 23
vinaya 2606
中部経典 2117
長部経典 1357
相応部経典 1136
増支部経典 857
jataka 563
スッタニパータ 522
ダンマパダ(法句経) 426
テーラガーター 211
テーリーガーター 68
クッダカパータ 57
イティヴッタカ 54
ウダーナ 34
金剛経 5
維摩経 5
般若心経 4
法華経 4
涅槃経 2
AN 1
苦しみ
vinaya
趣旨一致
中
ante dukkhañca pādukā; Bahiddhā doṇi kaṭṭhañca, piṭharo ca apāruto. Vaccakuṭiṁ kavāṭañca, piṭṭhasaṅghāṭameva ca; Udukkhaluttarapāso, vaṭṭiñca kapisīsakaṁ. Sūcighaṭitāḷacchiddaṁ, āviñchanacchiddameva ca; Rajju ullittāvalittaṁ,
内には苦(ドゥッカ)あり、沓(くつ)もまた然り。
外には桶と木材と、
蓋の開かれた飯籠(いいかご)あり。
厠(かわや)の扉と、
背板の継ぎ合わせもまた然り。
臼の上蓋と掛け金、
芯棒と髪飾りの結い台(ゆいだい)もまた然り。
針で嵌め込まれた錠前の穴と、
紐を通す穴もまた然り。
縄、漆喰を塗りたる壁、
苦しみ
vinaya
趣旨一致
中
setavaṇṇañca kāḷakaṁ. Mālākammaṁ latākammaṁ, makaraṁ pañcapaṭikaṁ; Cīvaravaṁsaṁ rajjuñca, jarādubbalapākāraṁ. Koṭṭhake cāpi tatheva, marumbaṁ padarasilā; Santiṭṭhati niddhamanaṁ, kumbhiñcāpi sarāvakaṁ. Dukkhaṁ hiri apidhānaṁ,
白色のものと黒色のもの、
花綱の飾りと蔓草の文様、
海獣(マカラ)の像と五行の模様、
衣桁と綱と、
老いに朽ちた弱き塀。
倉庫においてもまたかくの如く、
廊下と敷き石と、
塵を払いし水瓶と、
椀を伴う甕とが佇む。
慚(ひ)を蔽い隠すことは、苦(くるしみ)なり。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,希死念慮の場面では使わない
苦しみ
vinaya
趣旨一致
中
Sabbadukkhāpanūdanaṁ; Yaṁ so dhammaṁ idhaññāya, Parinibbāti anāsavo”ti. Atha kho bhagavā rājagahakaṁ seṭṭhiṁ imāhi gāthāhi anumoditvā uṭṭhāyāsanā pakkāmi. Assosuṁ kho manussā— “bhagavatā kira vihārā anuññātā”ti sakkaccaṁ vihāre kārāpenti. Te vihārā akavāṭakā honti; ahīpi vicchikāpi satapadiyopi pavisanti. Bhagavato etamatthaṁ ārocesuṁ. “Anujānāmi, bhikkhave, kavāṭan”ti.
一切の苦(sabbadukkha)を滅し去る、
その法(dhamma)をここに悟りて、
漏(āsava)尽きたる者は、完全なる涅槃(parinibbāna)に入る」と。
かくして世尊は、王舎城の長者をこれらの偈(gāthā)をもって随喜し、座より立ちて去られた。
人々はこれを聞いた――「世尊は精舎(vihāra)をお許しになったと」と。そして彼らは丁寧に精舎を建てた。ところがそれらの精舎には扉がなかったため、蛇も、蠍も、百足も入り込んできた。人々はこの事情を世尊に申し上げた。
「比丘たちよ、扉(kavāṭa)を許可する」と世尊は言われた。
苦しみ
vinaya
趣旨一致
中
“na, bhikkhave, dhajabandho coro pabbājetabbo. Yo pabbājeyya, āpatti dukkaṭassā”ti. 29. Kārabhedakacoravatthu Tena kho pana samayena raññā māgadhena seniyena bimbisārena anuññātaṁ hoti— “ye samaṇesu sakyaputtiyesu pabbajanti, na te labbhā kiñci kātuṁ; svākkhāto dhammo, carantu brahmacariyaṁ sammā dukkhassa antakiriyāyā”ti. Tena kho pana samayena aññataro puriso corikaṁ katvā kārāya baddho hoti. So kāraṁ bhinditvā palāyitvā bhikkhūsu pabbajito hoti. Manussā passitvā evamāhaṁsu— “ayaṁ so kārabhedako coro.
「比丘たちよ、旗印をつけた盗人(賊徒)を出家させてはならない。もし出家させた者あらば、突吉羅(dukkaṭa)の罪を犯すことになる。」
二九 獄舎破壊の盗人の事例
さてそのころ、マガダ国王セーニヤ・ビンビサーラ王によって、次のような許可が与えられていた。「釈迦の子らたる沙門(samaṇa)たちのもとに出家する者に対しては、いかなる干渉もなしてはならない。法はよく説かれたものである。苦(dukkha)を滅し尽くすために、正しく梵行(brahmacariya)を修めよ」と。
ところがそのころ、ある男が盗みを働き、牢獄に繋がれていた。その者は獄舎を破って逃げ出し、比丘たちのもとで出家した。人々はそれを見て、こう言った。「あれはかの獄舎破りの盗人ではないか」と。
⚠ 出家者向けの文脈
苦しみ
vinaya
趣旨一致
中
Miḍḍhiyā gattāni dukkhā honti. “Anujānāmi, bhikkhave, bidalamañcakan”ti. 1.2. Mañcapīṭhādianujānana Tena kho pana samayena saṅghassa sosāniko masārako mañco uppanno hoti. Bhagavato etamatthaṁ ārocesuṁ. “Anujānāmi, bhikkhave, masārakaṁ mañcan”ti. Masārakaṁ pīṭhaṁ uppannaṁ hoti. “Anujānāmi, bhikkhave, masārakaṁ pīṭhan”ti. Tena kho pana samayena saṅghassa sosāniko kuḷīrapādako mañco uppanno hoti. “Anujānāmi, bhikkhave, kuḷīrapādakaṁ mañcan”ti.
怠惰(ミッディヤー)により身体に苦(ドゥッカ)が生じる。「比丘たちよ、籐製の臥床(ビダラマンチャカ)を許可する」と。
臥床・坐具等の許可について
そのころ、僧伽(サンガ)に、墓場から取り来たった砂岩造りの臥床(マサーラカ・マンチャ)が生じた。このことを世尊に申し上げた。「比丘たちよ、砂岩造りの臥床を許可する」と。砂岩造りの坐具(マサーラカ・ピーター)が生じた。「比丘たちよ、砂岩造りの坐具を許可する」と。
そのころ、僧伽に、墓場から取り来たった蟹脚型の臥床(クリーラパーダカ・マンチャ)が生じた。「比丘たちよ、蟹脚型の臥床を許可する」と。
苦しみ
vinaya
趣旨一致
中
mātugāmāpi itarā; Yāyanti accutaṁ ṭhānaṁ, yattha gantvā na socareti. Bhikkhunikkhandhako niṭṭhito.
女人もまたこれに同じ。
不滅の境地(涅槃)へと赴く、
そこへ至りなば、もはや悲しむことなし。
比丘尼犍度(びくにけんど)、ここに終わる。
⚠ 希死念慮の場面では使わない,出家者向けの文脈
苦しみ
vinaya
趣旨一致
中
Tena kho pana samayena aññatarena bhikkhunā visaṁ pītaṁ hoti. “Anujānāmi, bhikkhave, gūthaṁ pāyetun”ti. Atha kho bhikkhūnaṁ etadahosi— “appaṭiggahitaṁ nu kho udāhu paṭiggahetabbo”ti? “Anujānāmi, bhikkhave, yaṁ karonto paṭiggaṇhāti, sveva paṭiggaho kato, na puna paṭiggahetabbo”ti. Tena kho pana samayena aññatarassa bhikkhuno gharadinnakābādho hoti. “Anujānāmi, bhikkhave, sītāloḷiṁ pāyetun”ti. Tena kho pana samayena aññataro bhikkhu duṭṭhagahaṇiko hoti. “Anujānāmi, bhikkhave, āmisakhāraṁ pāyetun”ti. Tena kho pana samayena aññatarassa bhikkhuno paṇḍurogābādho hoti.
その頃、ある比丘が毒を飲んだことがあった。〔世尊は告げられた。〕「比丘たちよ、糞水を飲ませることを許可する」と。
そこで比丘たちに次のような疑念が生じた――「〔すでに〕受け取っていないものについては、どうであろうか、あるいは受け取るべきものであろうか」と。〔世尊は告げられた。〕「比丘たちよ、受け取る行為をしながら受け取るものは、その受け取りをなしたこととなる。重ねて受け取る必要はない」と。
その頃、またある比丘が、家で与えられた(gharadinnaka)病を患っていた。〔世尊は告げられた。〕「比丘たちよ、冷たい粥水(sītāloḷi)を飲ませることを許可する」と。
その頃、またある比丘が、悪性の下痢(duṭṭhagahaṇika)を患っていた。〔世尊は告げられた。〕「比丘たちよ、肉汁(āmisakhāra)を飲ませることを許可する」と。
その頃、またある比丘が、黄疸病(paṇḍuroga)を患っていた。
⚠ 出家者向けの文脈
苦しみ
vinaya
趣旨一致
中
“Anujānāmi, bhikkhave, muttaharītakaṁ pāyetun”ti. Tena kho pana samayena aññatarassa bhikkhuno chavidosābādho hoti. “Anujānāmi, bhikkhave, gandhālepaṁ kātun”ti. Tena kho pana samayena aññataro bhikkhu abhisannakāyo hoti. “Anujānāmi, bhikkhave, virecanaṁ pātun”ti. Acchakañjiyā attho hoti. “Anujānāmi, bhikkhave, acchakañjin”ti. Akaṭayūsena attho hoti. “Anujānāmi, bhikkhave, akaṭayūsan”ti. Kaṭākaṭena attho hoti.
「比丘たちよ、尿に浸したハリーターカ(訶梨勒)を飲むことを許可する。」
そのとき、ある比丘が皮膚の病(chavidosa)を患っていた。〔これを受けて仏は言われた、〕「比丘たちよ、香膏(gandhālepa)を塗ることを許可する。」
そのとき、ある比丘が身体に腫れを生じていた。〔これを受けて仏は言われた、〕「比丘たちよ、下剤(virecana)を服用することを許可する。」
澄んだ粥汁(acchakañjī)が必要となった。「比丘たちよ、澄んだ粥汁を用いることを許可する。」
未調製の薬汁(akaṭayūsa)が必要となった。「比丘たちよ、未調製の薬汁を用いることを許可する。」
調製した・調製していない混合の薬汁(kaṭākaṭa)が必要となった。
⚠ 出家者向けの文脈
苦しみ
vinaya
趣旨一致
中
Vigarahi buddho bhagavā …pe… kathañhi nāma te, bhikkhave, moghapurisā jānaṁ ūnavīsativassaṁ puggalaṁ upasampādessanti. Ūnavīsativasso, bhikkhave, puggalo akkhamo hoti sītassa uṇhassa jighacchāya pipāsāya ḍaṁsamakasavātātapasarīsapasamphassānaṁ duruttānaṁ durāgatānaṁ vacanapathānaṁ uppannānaṁ sārīrikānaṁ vedanānaṁ dukkhānaṁ tibbānaṁ kharānaṁ kaṭukānaṁ asātānaṁ amanāpānaṁ pāṇaharānaṁ anadhivāsakajātiko hoti. Vīsativassova kho, bhikkhave, puggalo khamo hoti sītassa uṇhassa jighacchāya pipāsāya ḍaṁsamakasavātātapasarīsapasamphassānaṁ duruttānaṁ durāgatānaṁ vacanapathānaṁ, uppannānaṁ sārīrikānaṁ vedanānaṁ dukkhānaṁ tibbānaṁ kharānaṁ kaṭukānaṁ asātānaṁ amanāpānaṁ pāṇaharānaṁ adhivāsakajātiko hoti. Netaṁ, bhikkhave, appasannānaṁ vā pasādāya, pasannānaṁ vā bhiyyobhāvāya …pe… vigarahitvā …pe… dhammiṁ kathaṁ katvā bhikkhū āmantesi— “na, bhikkhave, jānaṁ ūnavīsativasso puggalo upasampādetabbo. Yo upasampādeyya, yathādhammo kāretabbo”ti. 37. Ahivātakarogavatthu
世尊(ブッダ)はこれを責めて言われた。……(中略)……「比丘たちよ、いかなればその愚かなる者どもは、二十歳に満たぬ人を知りながら具足戒(ウパサンパーダ)を授けようとするのか。比丘たちよ、二十歳に満たぬ人は、寒さにも暑さにも、飢えにも渇きにも、虻・蚊・風・炎熱・蛇の接触にも、また悪意をもって語られ、苦痛をもたらす言葉にも、すでに生じたる身体的な苦受(ヴェーダナー)――それが苦しく、激しく、粗暴で、辛辣で、不快にして意に染まず、命を奪わんばかりのものであっても――それらに堪え忍ぶことができず、耐え得ない性質のものである。比丘たちよ、二十歳に達した人こそ、寒さにも暑さにも、飢えにも渇きにも、虻・蚊・風・炎熱・蛇の接触にも、また悪意をもって語られ、苦痛をもたらす言葉にも、すでに生じたる身体的な苦受――それが苦しく、激しく、粗暴で、辛辣で、不快にして意に染まず、命を奪わんばかりのものであっても――それらに堪え忍ぶことができ、耐え得る性質のものである。比丘たちよ、これは未だ信を起こさぬ者に信心を生ぜしめることにもならず、すでに信を起こせる者をさらに増益することにもならぬ」……(中略)……こうして責め、……(中略)……法にかなえる話をされて後、比丘たちに告げて言われた。「比丘たちよ、二十歳に満たぬ人と知りながら具足戒を授けてはならぬ。授ける者があれば、法に従って処罰せられるべきである」と。
第三十七 蛇風病の事例(アヒヴァータカロガヴァットゥ)
⚠ 初手で出すと冷たく見える,出家者向けの文脈
苦しみ
vinaya
趣旨一致
中
Tīṇipi akusalamūlāni vivādādhikaraṇassa mūlaṁ, tīṇipi kusalamūlāni vivādādhikaraṇassa mūlaṁ. Katamāni cha vivādamūlāni vivādādhikaraṇassa mūlaṁ? Idha pana, bhikkhave, bhikkhu kodhano hoti upanāhī. Yo so, bhikkhave, bhikkhu kodhano hoti upanāhī, so sattharipi agāravo viharati appatisso, dhammepi agāravo viharati appatisso, saṅghepi agāravo viharati appatisso, sikkhāyapi na paripūrakārī hoti. sikkhāyapi na paripūrakārī, so saṅghe vivādaṁ janeti. Yo hoti vivādo bahujanāhitāya bahujanāsukhāya bahuno janassa anatthāya ahitāya dukkhāya devamanussānaṁ. Evarūpañce tumhe, bhikkhave, vivādamūlaṁ ajjhattaṁ vā bahiddhā vā samanupasseyyātha, tatra tumhe, bhikkhave, tasseva pāpakassa vivādamūlassa pahānāya vāyameyyātha. Evarūpañce tumhe, bhikkhave, vivādamūlaṁ ajjhattaṁ vā bahiddhā vā na samanupasseyyātha, tatra tumhe, bhikkhave, tasseva pāpakassa vivādamūlassa āyatiṁ anavassavāya paṭipajjeyyātha. Evametassa pāpakassa vivādamūlassa pahānaṁ hoti. Evametassa pāpakassa vivādamūlassa āyatiṁ anavassavo hoti.
三つの不善根(akusalamūla)もまた諍論(vivādādhikaraṇa)の根本であり、三つの善根(kusalamūla)もまた諍論の根本である。では、諍論の根本となる六つの諍いの根(vivādamūla)とはいかなるものか。
比丘たちよ、ここにある比丘が怒りやすく(kodhano)、怨みを抱く者(upanāhī)であるとする。比丘たちよ、怒りやすく怨みを抱くその比丘は、師(師匠)に対しても敬意なく(agāravo)、随順せず(appatisso)して住し、法(dhamma)に対しても敬意なく随順せずして住し、僧伽(saṅgha)に対しても敬意なく随順せずして住し、学処(sikkhā)においても完全に実践する者とはならない。学処において完全に実践する者とならぬかれは、僧伽のなかに諍いを生じさせる。その諍いとは、多くの人びとの不利益のため、多くの人びとの不幸のため、多くの人びとの損害のため、天と人とにとっての不利益と苦(dukkha)のためとなるものである。
比丘たちよ、もしそなたたちが、かかる諍いの根を、内(ajjhattaṁ)においてであれ外(bahiddhā)においてであれ見出したならば、比丘たちよ、そなたたちはその悪しき諍いの根を捨断(pahāna)するために努力すべきである。比丘たちよ、もしそなたたちが、かかる諍いの根を、内においてであれ外においてであれ見出さないならば、比丘たちよ、そなたたちは、その悪しき諍いの根が未来において流れ込まざるよう(āyatiṁ anavassavāya)に実践すべきである。かくして、その悪しき諍いの根の捨断がなされる。かくして、その悪しき諍いの根が未来において流れ込まざることとなる。
⚠ 出家者向けの文脈
苦しみ
vinaya
趣旨一致
中
sikkhāyapi na paripūrakārī, so saṅghe anuvādaṁ janeti. Yo hoti anuvādo bahujanāhitāya bahujanāsukhāya bahuno janassa anatthāya ahitāya dukkhāya devamanussānaṁ. Evarūpañce tumhe, bhikkhave, anuvādamūlaṁ ajjhattaṁ vā bahiddhā vā samanupasseyyātha, tatra tumhe, bhikkhave, tasseva pāpakassa anuvādamūlassa pahānāya vāyameyyātha. Evarūpañce tumhe, bhikkhave, anuvādamūlaṁ ajjhattaṁ vā bahiddhā vā na samanupasseyyātha, tatra tumhe, bhikkhave, tasseva pāpakassa anuvādamūlassa āyatiṁ anavassavāya paṭipajjeyyātha. Katamāni tīṇi akusalamūlāni anuvādādhikaraṇassa mūlaṁ? Idha pana, bhikkhave, bhikkhū bhikkhuṁ luddhacittā anuvadanti, duṭṭhacittā anuvadanti, mūḷhacittā anuvadanti— sīlavipattiyā vā, ācāravipattiyā vā, diṭṭhivipattiyā vā, ājīvavipattiyā vā. Katamāni tīṇi kusalamūlāni anuvādādhikaraṇassa mūlaṁ? Idha pana, bhikkhave, bhikkhū bhikkhuṁ aluddhacittā anuvadanti, aduṭṭhacittā anuvadanti, amūḷhacittā anuvadanti— sīlavipattiyā vā, ācāravipattiyā vā, diṭṭhivipattiyā vā, ājīvavipattiyā vā.
学処(シッカー)においても円満に行じない者は、僧伽(サンガ)の中に諍論(アヌヴァーダ)を生ぜしめる。かかる諍論は、多くの人々の不利益のため、多くの人々の不幸のため、多くの人々の損害のため、神々と人間との不利益・不幸・苦(ドゥッカ)のためとなる。
比丘たちよ、もしそなたたちが、かくのごとき諍論の根(アヌヴァーダムーラ)を内においても外においても見出すならば、そこにおいてそなたたちは、その悪しき諍論の根を捨断するために努力すべきである。比丘たちよ、もしそなたたちが、かくのごとき諍論の根を内においても外においても見出さないならば、そこにおいてそなたたちは、その悪しき諍論の根が将来において流れ込むことなきよう実践すべきである。
諍論事(アヌヴァーダーディカラナ)の根たる三つの不善根(アクサラムーラ)とは何か。比丘たちよ、ここに比丘たちが、ある比丘を、貪りの心(ルッダチッタ)をもって非難し、瞋りの心(ドゥッタチッタ)をもって非難し、迷いの心(ムーラチッタ)をもって非難する――戒の失(シーラヴィパッティ)によってであれ、行の失(アーチャーラヴィパッティ)によってであれ、見の失(ディッティヴィパッティ)によってであれ、命の失(アージーヴァヴィパッティ)によってであれ。
諍論事の根たる三つの善根(クサラムーラ)とは何か。比丘たちよ、ここに比丘たちが、ある比丘を、貪りなき心(アルッダチッタ)をもって非難し、瞋りなき心(アドゥッタチッタ)をもって非難し、迷いなき心(アムーラチッタ)をもって非難する――戒の失によってであれ、行の失によってであれ、見の失によってであれ、命の失によってであれ。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
苦しみ
vinaya
趣旨一致
中
dānakathaṁ sīlakathaṁ saggakathaṁ, kāmānaṁ ādīnavaṁ okāraṁ saṅkilesaṁ, nekkhamme ānisaṁsaṁ pakāsesi. Yadā bhagavā aññāsi anāthapiṇḍikaṁ gahapatiṁ kallacittaṁ muducittaṁ vinīvaraṇacittaṁ udaggacittaṁ pasannacittaṁ, atha yā buddhānaṁ sāmukkaṁsikā dhammadesanā taṁ pakāsesi— dukkhaṁ, samudayaṁ, nirodhaṁ, maggaṁ. Seyyathāpi nāma suddhaṁ vatthaṁ apagatakāḷakaṁ sammadeva rajanaṁ paṭiggaṇheyya; evameva anāthapiṇḍikassa gahapatissa tasmiṁyeva āsane virajaṁ vītamalaṁ dhammacakkhuṁ udapādi— “yaṁ kiñci samudayadhammaṁ sabbaṁ taṁ nirodhadhamman”ti. Atha kho anāthapiṇḍiko gahapati diṭṭhadhammo pattadhammo viditadhammo pariyogāḷhadhammo tiṇṇavicikiccho vigatakathaṅkatho vesārajjappatto aparappaccayo satthusāsane bhagavantaṁ etadavoca— “abhikkantaṁ, bhante, abhikkantaṁ, bhante. Seyyathāpi, bhante, nikkujjitaṁ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṁ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṁ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṁ dhāreyya— ‘cakkhumanto rūpāni dakkhantī’ti;
〔世尊は〕布施の話(ダーナカター)、戒の話(シーラカター)、天界の話(サッガカター)を説き、欲望の過患(ādīnava)・卑しさ・汚れを示し、出離(nekkhamma)の功徳を明かされた。世尊がアナータピンディカ長者の心が整い、柔らかく、蓋(nīvaraṇa)を離れ、高揚し、清信していると知られたとき、そこで諸仏に共通する勝れた法の教示(sāmukkaṁsikā dhammadesanā)、すなわち——苦(dukkha)・集(samudaya)・滅(nirodha)・道(magga)——を説き明かされた。
ちょうど汚れのない清浄な布が、染料をそのまま正しく受け取るように、まさにそのように、アナータピンディカ長者には、その座において、塵を離れ垢を離れた法眼(dhammacakkhu)が生じた——「およそ生起する性質のものは、すべて滅する性質のものである」と。
そのときアナータピンディカ長者は、法を見た者(diṭṭhadhammo)、法に達した者、法を知った者、法に深く入った者となり、疑惑を渡り、疑念を去り、無畏を得て、師の教えにおいて他に依ることなく、世尊にこのように申し上げた。
「尊とし(abhikkantaṁ)、世尊よ、まことに尊とし。世尊よ、たとえば、倒れたものを起こし、覆われたものを開き、迷える者に道を示し、暗闇の中に燈火を掲げて『目ある者たちが色(rūpa)を見ることができるように』とされるように——
⚠ 出家者向けの文脈
苦しみ
vinaya
趣旨一致
中
Theravāda Vinayapiṭaka Mahāvagga 1. Mahākhandhaka 1. Bodhikathā Namo tassa Bhagavato Arahato Sammāsambuddhassa. Tena samayena buddho bhagavā uruvelāyaṁ viharati najjā nerañjarāya tīre bodhirukkhamūle paṭhamābhisambuddho. Atha kho bhagavā bodhirukkhamūle sattāhaṁ ekapallaṅkena nisīdi vimuttisukhapaṭisaṁvedī. Atha kho bhagavā rattiyā paṭhamaṁ yāmaṁ paṭiccasamuppādaṁ anulomapaṭilomaṁ manasākāsi— “Avijjāpaccayā saṅkhārā, saṅkhārapaccayā viññāṇaṁ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṁ, nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṁ, saḷāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā upādānaṁ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṁ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.
# 律蔵 大犍度 第一 菩提語
彼の世尊・応供・正等覚者に帰命し奉る。
---
そのとき、世尊(Bhagavā)は、ウルヴェーラー(Uruvelā)の地にあって、ネーランジャラー(Nerañjarā)河のほとりの菩提樹(Bodhirukkha)の根元に坐しておられた。まさしく正覚(Abhisambodhi)を成じたまいたばかりのことである。
そこで世尊は、菩提樹の根元において、七日のあいだ、ただひとつの跏趺坐(ekapallaṅka)のままに坐し、解脱の楽(vimuttisukha)をみずから体験しておられた。
やがて世尊は、夜の初更(paṭhama yāma)に、縁起(paṭiccasamuppāda)を順観・逆観して、心に作意せられた——
「無明(avijjā)を縁として行(saṅkhāra)が生じ、行を縁として識(viññāṇa)が生じ、識を縁として名色(nāmarūpa)が生じ、名色を縁として六処(saḷāyatana)が生じ、六処を縁として触(phassa)が生じ、触を縁として受(vedanā)が生じ、受を縁として渇愛(taṇhā)が生じ、渇愛を縁として取(upādāna)が生じ、取を縁として有(bhava)が生じ、有を縁として生(jāti)が生じ、生を縁として老死(jarāmaraṇa)・愁(soka)・悲(parideva)・苦(dukkha)・憂(domanassa)・悩(upāyāsa)が生ずる。かくのごとくして、この苦の集まり(dukkhakkhandha)のすべての集起(samudaya)がある。」
⚠ 希死念慮の場面では使わない
苦しみ
vinaya
趣旨一致
中
Avijjāya tveva asesavirāganirodhā saṅkhāranirodho, saṅkhāranirodhā viññāṇanirodho, viññāṇanirodhā nāmarūpanirodho, nāmarūpanirodhā saḷāyatananirodho, saḷāyatananirodhā phassanirodho, phassanirodhā vedanānirodho, vedanānirodhā taṇhānirodho, taṇhānirodhā upādānanirodho, upādānanirodhā bhavanirodho, bhavanirodhā jātinirodho, jātinirodhā jarāmaraṇaṁ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā nirujjhanti. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hotī”ti. Atha kho bhagavā etamatthaṁ viditvā tāyaṁ velāyaṁ imaṁ udānaṁ udānesi— “Yadā have pātubhavanti dhammā, Ātāpino jhāyato brāhmaṇassa; Athassa kaṅkhā vapayanti sabbā, Yato pajānāti sahetudhamman”ti. Atha kho bhagavā rattiyā majjhimaṁ yāmaṁ paṭiccasamuppādaṁ anulomapaṭilomaṁ manasākāsi— “avijjāpaccayā saṅkhārā, saṅkhārapaccayā viññāṇaṁ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṁ …pe… evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti …pe…
無明(アヴィッジャー)の余すところなき離滅・滅尽によって、行(サンカーラ)は滅し、行の滅によって識(ヴィンニャーナ)は滅し、識の滅によって名色(ナーマルーパ)は滅し、名色の滅によって六処(サラーヤタナ)は滅し、六処の滅によって触(パッサ)は滅し、触の滅によって受(ヴェーダナー)は滅し、受の滅によって渇愛(タンハー)は滅し、渇愛の滅によって取(ウパーダーナ)は滅し、取の滅によって有(バヴァ)は滅し、有の滅によって生(ジャーティ)は滅し、生の滅によって、老死(ジャラーマラナ)・愁(ソーカ)・悲(パリデーヴァ)・苦(ドゥッカ)・憂(ドーマナッサ)・悩(ウパーヤーサ)はことごとく滅する。かくのごとく、この苦蘊(ドゥッカッカンダ)の全体の滅尽があるのである」と。
さて、世尊はこの義(アッタ)を知りたまいて、そのとき次の感興の言葉(ウダーナ)を発せられた――
諸法(ダンマ)が現れ出るとき、
熱心に瞑想する婆羅門(ブラーフマナ)にとって、
その一切の疑惑は消え去る、
原因(ヘトゥ)を具えた法(ダンマ)を、彼がよく知るがゆえに。
さて、世尊は夜の中夜(マッジマ・ヤーマ)において、縁起(パティッチャサムッパーダ)を順逆に心に作意したまえり――「無明を縁として行あり、行を縁として識あり、識を縁として名色あり……かくのごとく、この苦蘊の全体の集起(サムダヤ)あり……」と。
⚠ 希死念慮の場面では使わない
苦しみ
vinaya
趣旨一致
中
Sace samānupajjhāyako hoti, samānupajjhāyakena yāvajīvaṁ upaṭṭhātabbo; vuṭṭhānamassa āgametabbaṁ. Sace samānācariyako hoti, samānācariyakena yāvajīvaṁ upaṭṭhātabbo; vuṭṭhānamassa āgametabbaṁ. Sace na hoti upajjhāyo vā ācariyo vā saddhivihāriko vā antevāsiko vā samānupajjhāyako vā samānācariyako vā saṅghena upaṭṭhātabbo. No ce upaṭṭhaheyya, āpatti dukkaṭassa. Pañcahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgato gilāno dūpaṭṭho hoti— asappāyakārī hoti, sappāye mattaṁ na jānāti, bhesajjaṁ na paṭisevitā hoti, atthakāmassa gilānupaṭṭhākassa yathābhūtaṁ ābādhaṁ nāvikattā hoti ‘abhikkamantaṁ vā abhikkamatīti, paṭikkamantaṁ vā paṭikkamatīti, ṭhitaṁ vā ṭhito’ti, uppannānaṁ sārīrikānaṁ vedanānaṁ dukkhānaṁ tibbānaṁ kharānaṁ kaṭukānaṁ asātānaṁ amanāpānaṁ pāṇaharānaṁ anadhivāsakajātiko hoti. Pañcahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgato gilāno sūpaṭṭho hoti— sappāyakārī hoti, sappāye mattaṁ jānāti, bhesajjaṁ paṭisevitā hoti, atthakāmassa gilānupaṭṭhākassa yathābhūtaṁ ābādhaṁ āvikattā hoti ‘abhikkamantaṁ vā abhikkamatīti, paṭikkamantaṁ vā paṭikkamatīti, ṭhitaṁ vā ṭhito’ti, uppannānaṁ sārīrikānaṁ vedanānaṁ dukkhānaṁ tibbānaṁ kharānaṁ kaṭukānaṁ asātānaṁ amanāpānaṁ pāṇaharānaṁ adhivāsakajātiko hoti.
もし同一の和尚(おしょう)を持つ者がいるならば、その同和尚者によって命あるかぎり看護されるべきである。その者の回復を待ち望むべきである。もし同一の阿闍梨(あじゃり)を持つ者がいるならば、その同阿闍梨者によって命あるかぎり看護されるべきである。その者の回復を待ち望むべきである。もし和尚もなく、阿闍梨もなく、同住者(さどいびはーりか)もなく、弟子もなく、同和尚者もなく、同阿闍梨者もない場合には、僧伽(さんが)によって看護されるべきである。もし看護しないならば、悪作(あくさ)の罪を犯すことになる。
比丘たちよ、五つの特質を具えた病者は、看護しがたい者である。――益となる行いをせず、益となるものの量を知らず、薬を服用せず、自分の病状を、利益を望む看護者に対して、ありのままに告げず、「進行しているならば進行していると、退いているならば退いていると、留まっているならば留まっている」と、また、身に生じた苦しみ(苦)の、激しく、荒く、辛く、不快で、心に染まず、命を奪わんばかりの感受(ヴェーダナー)を、堪え忍ぶことのできない性質の者である。
比丘たちよ、五つの特質を具えた病者は、看護しやすい者である。――益となる行いをなし、益となるものの量を知り、薬を服用し、自分の病状を、利益を望む看護者に対して、ありのままに告げ、「進行しているならば進行していると、退いているならば退いていると、留まっているならば留まっている」と、また、身に生じた苦しみ(苦)の、激しく、荒く、辛く、不快で、心に染まず、命を奪わんばかりの感受(ヴェーダナー)を、堪え忍ぶことのできる性質の者である。
苦しみ
vinaya
趣旨一致
中
nirodho hotī”ti. Atha kho bhagavā etamatthaṁ viditvā tāyaṁ velāyaṁ imaṁ udānaṁ udānesi— “Yadā have pātubhavanti dhammā, Ātāpino jhāyato brāhmaṇassa; Athassa kaṅkhā vapayanti sabbā, Yato khayaṁ paccayānaṁ avedī”ti. Atha kho bhagavā rattiyā pacchimaṁ yāmaṁ paṭiccasamuppādaṁ anulomapaṭilomaṁ manasākāsi— “avijjāpaccayā saṅkhārā, saṅkhārapaccayā viññāṇaṁ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṁ …pe… evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti …pe… nirodho hotī”ti.
かくして世尊は、この義(こころ)を了知されて、そのとき、この感興の言葉(ウダーナ)を発せられた——
「まことに、もろもろの法(ダンマ)が顕れ出るとき、
熱心に瞑想にふける婆羅門(ブラーフマナ)に——
その者のすべての疑惑は消え去る、
縁(パッチャヤ)の滅尽(カヤ)を知りたるがゆえに」と。
かくして世尊は、夜の最後の時分(ヤーマ)に、縁起(パティッチャサムッパーダ)を順観・逆観して、心に作念された——「無明(アヴィッジャー)を縁として行(サンカーラ)があり、行を縁として識(ヴィンニャーナ)があり、識を縁として名色(ナーマルーパ)があり……かくのごとく、この全苦蘊(ドゥッカッカンダ)の集起(サムダヤ)がある……かくのごとく、この全苦蘊の滅(ニローダ)がある」と。
智慧
vinaya
趣旨一致
中
“Āhariyittha, bhagavā”ti. “Paribhuñji tvaṁ, bhikkhū”ti? “Paṭivekkhi tvaṁ, bhikkhū”ti? Vigarahi buddho bhagavā …pe… kathañhi nāma tvaṁ, moghapurisa, appaṭivekkhitvā maṁsaṁ paribhuñjissasi. Manussamaṁsaṁ kho tayā, moghapurisa, paribhuttaṁ. Netaṁ, moghapurisa, appasannānaṁ vā pasādāya …pe… vigarahitvā dhammiṁ kathaṁ katvā bhikkhū āmantesi— “santi, bhikkhave, manussā saddhā pasannā, tehi attanopi maṁsāni pariccattāni. Na, bhikkhave, manussamaṁsaṁ paribhuñjitabbaṁ.
「〔肉を〕持ち帰りましたか、世尊よ」と。「〔その肉を〕食しましたか、比丘よ」と。「〔その肉を〕省察しましたか、比丘よ」と。目覚めた方・世尊は訶責された……〔中略〕……「いったいどうして、汝、愚かなる人よ、省察せずして肉を食したのか。汝、愚かなる人よ、人の肉(マヌッサマンサ)を食したのだ。これは、愚かなる人よ、いまだ信を起こさざる者に信を起こさせることにもならず……〔中略〕……」と訶責し、法(ダンマ)の話を説いて、比丘たちに告げられた——
「比丘たちよ、人間の中には信あり浄信ある者がいて、その者たちは自らの身肉をも施し与えることがある。比丘たちよ、人の肉(マヌッサマンサ)を食してはならない。」
⚠ 初手で出すと冷たく見える,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
‘Suṇantu me āyasmantā. Ayaṁ itthannāmo bhikkhu dhammakathiko. Imassa suttañhi kho āgataṁ hoti, no suttavibhaṅgo. So atthaṁ asallakkhento byañjanacchāyāya atthaṁ paṭibāhati. Yadāyasmantānaṁ pattakallaṁ, itthannāmaṁ bhikkhuṁ vuṭṭhāpetvā avasesā imaṁ adhikaraṇaṁ vūpasameyyāmā’ti. Te ce, bhikkhave, bhikkhū taṁ bhikkhuṁ vuṭṭhāpetvā sakkonti taṁ adhikaraṇaṁ vūpasametuṁ, idaṁ vuccati, bhikkhave, adhikaraṇaṁ vūpasantaṁ. Sammukhāvinayena. Kiñca tattha sammukhāvinayasmiṁ? Dhammasammukhatā, vinayasammukhatā, puggalasammukhatā …pe… evaṁ vūpasantañce, bhikkhave, adhikaraṇaṁ kārako ukkoṭeti, ukkoṭanakaṁ pācittiyaṁ.
「尊者たちよ、聴かれよ。この某(なにがし)という比丘は法を説く者(ダンマカティカ)である。彼はたしかに経(スッタ)を学び来たれるも、経の分別(スッタヴィバンガ)を学び来たらず。義(アッタ)を正しく観察することなく、文字の影(ビャンジャナッチャーヤー)によって義を退けている。もし尊者たちにご賛同いただけるならば、某という比丘を退席させたうえで、残りの者どもでこの諍事(アディカラナ)を鎮めようではないか」と。
比丘たちよ、もしそれらの比丘たちが、その比丘を退席させたうえで、よく能(よ)くその諍事を鎮めることができるならば、比丘たちよ、これを諍事が鎮められたと言う。現前律(サンムカーヴィナヤ)によって。
さて、その現前律においていかなるものが現前なるや。法の現前(ダンマサンムカター)、律の現前(ヴィナヤサンムカター)、人の現前(プッガラサンムカター)……〔乃至〕……
比丘たちよ、かくのごとく鎮められた諍事を、もし事を起こした者が掘り返すならば、その掘り返すこと(ウッコータナ)は波逸提(パーチッティヤ)となる。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Atha kho aññatarassa daliddassa tunnavāyassa etadahosi— “na kho idaṁ orakaṁ bhavissati, yathayime manussā sakkaccaṁ navakammaṁ karonti; yannūnāhampi navakammaṁ kareyyan”ti. Atha kho so daliddo tunnavāyo sāmaṁ cikkhallaṁ madditvā iṭṭhakāyo cinitvā kuṭṭaṁ uṭṭhāpesi. Tena akusalakena citā vaṅkā bhitti paripati. tatiyampi kho so daliddo tunnavāyo sāmaṁ cikkhallaṁ madditvā iṭṭhakāyo cinitvā kuṭṭaṁ uṭṭhāpesi. Atha kho so daliddo tunnavāyo ujjhāyati khiyyati vipāceti— “ye imesaṁ samaṇānaṁ sakyaputtiyānaṁ denti cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhāraṁ, te ime ovadanti anusāsanti, tesañca navakammaṁ adhiṭṭhenti. Ahaṁ panamhi daliddo. Na maṁ koci ovadati vā anusāsati vā navakammaṁ vā adhiṭṭhetī”ti.
そのとき、ある貧しき仕立て職人(tunnavāya)の心にこのような思いが生じた。
「これはきっと並大抵のことではあるまい。これほどに人々が心を込めて新作(navakamma)に励んでいるのだから。私もまた新作を手がけてみようではないか」と。
そこでその貧しき仕立て職人は、自ら泥をこね、煉瓦を積み上げ、壁を立ち上げた。しかるに不器用な手仕事ゆえに、壁は歪み曲がり、崩れ落ちてしまった。三度目もまた、その貧しき仕立て職人は自ら泥をこね、煉瓦を積み上げ、壁を立ち上げた。
そこでその貧しき仕立て職人は、憤り、嘆き、悔しさをあらわにして言った。
「釈迦の子らたるこれらの沙門(samaṇa)たちに、衣(cīvara)・食(piṇḍapāta)・臥坐具(senāsana)・病のための薬や資具(gilānappaccayabhesajjaparikkhāra)を施す者たちは、これらの沙門たちから教導(ovadati)を受け、訓誡(anusāsati)を受け、その新作の事をも取り仕切ってもらえる。しかるに私は貧しき身。誰ひとりとして、私を教導する者も、訓誡する者も、新作を取り仕切ってくれる者もいないのだ」と。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
taṁ vo bhavissati dīgharattaṁ hitāya sukhāyā”ti. Atha kho tapussabhallikā vāṇijā manthañca madhupiṇḍikañca ādāya yena bhagavā tenupasaṅkamiṁsu, upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ aṭṭhaṁsu. “paṭiggaṇhātu no, bhante, bhagavā manthañca madhupiṇḍikañca, yaṁ amhākaṁ assa dīgharattaṁ hitāya sukhāyā”ti. Atha kho bhagavato etadahosi— “na kho tathāgatā hatthesu paṭiggaṇhanti. Kimhi nu kho ahaṁ paṭiggaṇheyyaṁ manthañca madhupiṇḍikañcā”ti? Atha kho cattāro mahārājāno bhagavato cetasā cetoparivitakkamaññāya catuddisā cattāro selamaye patte bhagavato upanāmesuṁ— “idha, bhante, bhagavā paṭiggaṇhātu manthañca madhupiṇḍikañcā”ti. Paṭiggahesi bhagavā paccagghe selamaye patte manthañca madhupiṇḍikañca, paṭiggahetvā paribhuñji. Atha kho tapussabhallikā vāṇijā bhagavantaṁ onītapattapāṇiṁ viditvā bhagavato pādesu sirasā nipatitvā bhagavantaṁ etadavocuṁ—
そは汝らの長きにわたる利益と安楽のためとなるであろう」と。
さてトゥパッサとバッリカの二人の商人は、麦粉の食物と蜜の菓子(madhupiṇḍika)を携えて、世尊のもとへと近づいた。近づいて世尊を礼拝し、かたわらに立った。そして申し上げた。「世尊よ、どうか世尊は麦粉の食物と蜜の菓子をお受け取りください。それは私どもの長きにわたる利益と安楽のためとなりましょう」と。
そのとき世尊にこのような思いが起こった。「如来(tathāgata)は手の中には受け取らぬものである。さて、私はいかなるものをもって麦粉の食物と蜜の菓子をお受けすべきであろうか」と。
そのとき四人の大王(mahārāja)は、世尊の心の思い(cetoparivitakka)を己の心で察して、四方より四つの石造りの鉢を世尊に捧げた。「世尊よ、どうかここに世尊は麦粉の食物と蜜の菓子をお受け取りください」と。
世尊は清らかな石の鉢に麦粉の食物と蜜の菓子をお受けになり、受け取られてのち、これをお召し上がりになった。
さてトゥパッサとバッリカの二人の商人は、世尊が鉢を手から離されたのを知り、世尊の御足に頭を以て礼拝し、世尊にこのように申し上げた。——
経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)