🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます
💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
9,999
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 10,029
すべて
智慧 4354
老い 931
苦しみ 772
正念 695
怒り 356
執着 350
死 350
業・因果 346
幸せ 337
自己 244
人間関係 243
家族 234
不安 168
仕事 165
渇愛 147
慈悲 115
無常 111
孤独 45
空 43
感謝 23
vinaya 2606
中部経典 2117
長部経典 1357
相応部経典 1136
増支部経典 857
jataka 563
スッタニパータ 522
ダンマパダ(法句経) 426
テーラガーター 211
テーリーガーター 68
クッダカパータ 57
イティヴッタカ 54
ウダーナ 34
金剛経 5
維摩経 5
般若心経 4
法華経 4
涅槃経 2
AN 1
老い
vinaya
趣旨一致
中
tassevetaṁ. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu navakammaṁ gahetvā pariyosite paṇḍako paṭijānāti, theyyasaṁvāsako paṭijānāti, titthiyapakkantako paṭijānāti, tiracchānagato paṭijānāti, mātughātako paṭijānāti, pitughātako paṭijānāti, arahantaghātako paṭijānāti, bhikkhunidūsako paṭijānāti, saṅghabhedako paṭijānāti, lohituppādako paṭijānāti, ubhatobyañjanako paṭijānāti— saṅgho sāmī”ti. 3.4. Aññatraparibhogapaṭikkhepādi Tena kho pana samayena bhikkhū aññatarassa upāsakassa vihāraparibhogaṁ senāsanaṁ aññatra paribhuñjanti. Atha kho so upāsako ujjhāyati khiyyati vipāceti— “kathañhi nāma bhadantā aññatra paribhogaṁ aññatra paribhuñjissantī”ti. Bhagavato etamatthaṁ ārocesuṁ. “Na, bhikkhave, aññatra paribhogo aññatra paribhuñjitabbo. Yo paribhuñjeyya, āpatti dukkaṭassā”ti.
〔以下は同一の事案に適用される。〕
さらにまた、比丘たちよ、ある比丘が新作の工事を請け負い、それが完成したのちに、〔その者が〕黄門(パンダカ)であると名乗り出る、盗賊として〔僧団に〕混入した者であると名乗り出る、外道に去った者であると名乗り出る、畜生であると名乗り出る、母を殺した者であると名乗り出る、父を殺した者であると名乗り出る、阿羅漢(アラハント)を殺した者であると名乗り出る、比丘尼を汚した者であると名乗り出る、僧団(サンガ)を分裂させた者であると名乗り出る、〔仏の〕身より血を流させた者であると名乗り出る、両性具有者(ウバトーブヤンジャナカ)であると名乗り出る――〔これらの場合、その建物は〕僧団に帰属するものとなる。
3.4 他の用途への転用の禁止等
そのころ、比丘たちは、ある優婆塞(ウパーサカ)が〔特定の〕用途のために寄進した僧房の臥坐具(センアーサナ)を、他の用途に用いていた。そこで、その優婆塞は憤慨し、そしり、不満をあらわにして言った。
「いったいどうして、尊師方は、〔特定の〕用途のために〔施された〕ものを、他の用途にお使いになるのでしょうか」と。
〔比丘たちは〕この事柄を世尊に申し上げた。
「比丘たちよ、ある用途のために〔施された〕ものを、他の用途に用いてはならない。もし用いる者あらば、突吉羅(ドゥッカタ)の罪を犯すことになる」と。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
老い
vinaya
趣旨一致
中
2.1. Agghasamodhānaparivāsa Tena kho pana samayena aññataro bhikkhu sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpanno hoti— ekā āpatti ekāhappaṭicchannā, ekā āpatti dvīhappaṭicchannā, ekā āpatti tīhappaṭicchannā, ekā āpatti catūhappaṭicchannā, ekā āpatti pañcāhappaṭicchannā, ekā āpatti chāhappaṭicchannā, ekā āpatti sattāhappaṭicchannā, ekā āpatti aṭṭhāhappaṭicchannā, ekā āpatti navāhappaṭicchannā, ekā āpatti dasāhappaṭicchannā. So bhikkhūnaṁ ārocesi— Kathaṁ nu kho mayā paṭipajjitabban”ti? Bhagavato etamatthaṁ ārocesuṁ. “Tena hi, bhikkhave, saṅgho tassa bhikkhuno tāsaṁ āpattīnaṁ yā āpatti dasāhappaṭicchannā tassā agghena samodhānaparivāsaṁ detu. Evañca pana, bhikkhave, dātabbo— Tena, bhikkhave, bhikkhunā saṅghaṁ upasaṅkamitvā …pe… ‘ahaṁ, bhante, sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjiṁ—
そのころ、ある比丘が、複数の僧残(サンガーディセーサ)の罪を犯していた。——一つの罪は一日覆蔵し、一つの罪は二日覆蔵し、一つの罪は三日覆蔵し、一つの罪は四日覆蔵し、一つの罪は五日覆蔵し、一つの罪は六日覆蔵し、一つの罪は七日覆蔵し、一つの罪は八日覆蔵し、一つの罪は九日覆蔵し、一つの罪は十日覆蔵していた。
彼は比丘たちに申し出た。「いかに私は行ずべきでありましょうか」と。
〔比丘たちは〕この事を世尊に申し上げた。
〔世尊はこう仰せになった。〕「されば比丘たちよ、僧伽(サンガ)はその比丘に対し、それらの罪のうち、十日間覆蔵された罪の日数をもって、統合した別住(パリヴァーサ)を与えよ。
比丘たちよ、かくのごとく与えるべし。——その比丘は僧伽に近づき……〔中略〕……『尊者たちよ、私は複数の僧残の罪を犯しました——
⚠ 出家者向けの文脈
老い
vinaya
趣旨一致
中
Tena kho pana samayena rañño māgadhassa seniyassa bimbisārassa ārāme ambā phalino honti. Raññā māgadhena seniyena bimbisārena anuññātaṁ hoti— “yathāsukhaṁ ayyā ambaṁ paribhuñjantū”ti. Chabbaggiyā bhikkhū taruṇaññeva ambaṁ pātāpetvā paribhuñjiṁsu. Rañño ca māgadhassa seniyassa bimbisārassa ambena attho hoti. Atha kho rājā māgadho seniyo bimbisāro manusse āṇāpesi— “gacchatha, bhaṇe, ārāmaṁ gantvā ambaṁ āharathā”ti. “Evaṁ, devā”ti kho te manussā rañño māgadhassa seniyassa bimbisārassa paṭissutvā ārāmaṁ gantvā ārāmapālaṁ etadavocuṁ— “devassa, bhaṇe, ambena attho, ambaṁ dethā”ti. “Natthāyyā, ambaṁ.
その頃、マガダ国王セーニヤ・ビンビサーラの園林にマンゴーの実が成っていた。マガダ国王セーニヤ・ビンビサーラより、「尊者がたは思う存分マンゴーをお召し上がりください」との許可が与えられていた。ところが六群比丘たちは、まだ青いうちにマンゴーを落として食べてしまった。やがてマガダ国王セーニヤ・ビンビサーラがマンゴーを必要とすることがあった。そこでマガダ国王セーニヤ・ビンビサーラは臣下の者どもに命じた。「行って、あの者ども、園林に赴いてマンゴーを持参せよ」と。「かしこまりました、大王」と、臣下の者どもはマガダ国王セーニヤ・ビンビサーラの言葉を受けて園林へ赴き、園林の番人にこう申した。「大王がマンゴーを必要とされております。マンゴーをお渡しください」と。「尊者よ、マンゴーはございません。
⚠ 出家者向けの文脈
老い
vinaya
趣旨一致
中
Taruṇaññeva ambaṁ pātāpetvā bhikkhū paribhuñjiṁsū”ti. Atha kho te manussā rañño māgadhassa seniyassa bimbisārassa etamatthaṁ ārocesuṁ. “Suparibhuttaṁ, bhaṇe, ayyehi ambaṁ, api ca bhagavatā mattā vaṇṇitā”ti. Manussā ujjhāyanti khiyyanti vipācenti— “kathañhi nāma samaṇā sakyaputtiyā na mattaṁ jānitvā rañño ambaṁ paribhuñjissantī”ti. Assosuṁ kho bhikkhū tesaṁ manussānaṁ ujjhāyantānaṁ khiyyantānaṁ vipācentānaṁ. Atha kho te bhikkhū bhagavato etamatthaṁ ārocesuṁ. “Na, bhikkhave, ambaṁ paribhuñjitabbaṁ. Yo paribhuñjeyya, āpatti dukkaṭassā”ti. Tena kho pana samayena aññatarassa pūgassa saṅghabhattaṁ hoti.
そこで比丘たちは、まだ青い未熟なマンゴーを(枝から)落として食べたのであった。するとその人々は、マガダ国の王セーニヤ・ビンビサーラにこの事のいきさつを報告した。「御坊よ、尊者たちはマンゴーを十分に召し上がりました。しかも世尊によって節度が讃えられているというのに」と。人々は憤慨し、そしりののしって言った——「いったいどうして、釈迦の子たる沙門たちは、節度をわきまえずして王のマンゴーを食べることができようか」と。比丘たちは、憤慨し、そしりののしっているその人々の声を聞いた。そこで比丘たちは世尊にこの事のいきさつを申し上げた。〔世尊は仰せられた——〕「比丘たちよ、マンゴーを食べてはならない。食べる者は、悪作(ドゥッカタ)の罪を犯すことになる」と。さてそのころ、ある組合(プーガ)の僧団への食事の施しがあった。
⚠ 出家者向けの文脈
老い
vinaya
趣旨一致
中
dānakathaṁ …pe… aparappaccayā satthusāsane bhagavantaṁ etadavocuṁ— Upāsake no bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupete saraṇaṁ gate”ti. Atha kho meṇḍako gahapati buddhappamukhaṁ bhikkhusaṅghaṁ paṇītena khādanīyena bhojanīyena sahatthā santappetvā sampavāretvā bhagavantaṁ bhuttāviṁ onītapattapāṇiṁ ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinno kho meṇḍako gahapati bhagavantaṁ etadavoca— “yāva, bhante, bhagavā bhaddiye viharati tāva ahaṁ buddhappamukhassa bhikkhusaṅghassa dhuvabhattenā”ti. Atha kho bhagavā meṇḍakaṁ gahapatiṁ dhammiyā kathāya sandassetvā samādapetvā samuttejetvā sampahaṁsetvā uṭṭhāyāsanā pakkāmi. 22. Pañcagorasādianujānana Atha kho bhagavā bhaddiye yathābhirantaṁ viharitvā meṇḍakaṁ gahapatiṁ anāpucchā yena aṅguttarāpo tena cārikaṁ pakkāmi mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṁ aḍḍhatelasehi bhikkhusatehi. Assosi kho meṇḍako gahapati— Atha kho meṇḍako gahapati dāse ca kammakare ca āṇāpesi—
「布施の教え……(中略)……他に依らず、師の教えにおいて」と述べ、世尊に向かってこう申し上げた。「世尊よ、どうか私どもを在家信者(ウパーサカ)として受け入れてください。今日よりいのちある限り、帰依する者として」と。
そこでメンダカ長者は、仏陀を上首とする比丘僧伽(びくそうぎゃ)に対し、優れた固形食(かだにーや)と軟食(ぼーじゃにーや)をみずから手をもって存分に供養し、満足させた。食事を終えた世尊が鉢を手から下ろされると、メンダカ長者は一方に坐した。一方に坐したメンダカ長者は世尊にこうお語り申し上げた。「世尊よ、世尊がバッディヤに御滞在される間は、私は仏陀を上首とする比丘僧伽に定期の食事(ドゥヴァバッタ)を供養いたします」と。
そこで世尊は、メンダカ長者に法(ダンマ)の話をもって示し、勧め、奮い立たせ、喜ばせて、座より立ち、去られた。
二十二 五種の乳製品等の許可
そこで世尊は、バッディヤに意のままに御滞在になった後、メンダカ長者に告げることなく、アンガッタラーパに向けて多くの比丘僧伽とともに、千三百人の比丘を率いて遊行に出発された。メンダカ長者はそれを聞いた。そこでメンダカ長者は、僕(しもべ)たちと雇い人たちに命じた——
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
老い
vinaya
趣旨一致
中
tassā agghena samodhānaparivāsassa dānaṁ, so tuṇhassa; yassa nakkhamati, so bhāseyya. Dutiyampi etamatthaṁ vadāmi …pe… tatiyampi etamatthaṁ vadāmi …pe…. Dinno saṅghena itthannāmassa bhikkhuno tāsaṁ āpattīnaṁ yā āpatti dasāhappaṭicchannā tassā agghena samodhānaparivāso. Khamati saṅghassa, tasmā tuṇhī, evametaṁ dhārayāmī’”ti. 2.2. Sabbacirappaṭicchannaagghasamodhāna Tena kho pana samayena aññataro bhikkhu sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpanno hoti— ekā āpatti ekāhappaṭicchannā, dve āpattiyo dvīhappaṭicchannāyo, tisso āpattiyo tīhappaṭicchannāyo, catasso āpattiyo catūhappaṭicchannāyo, pañca āpattiyo pañcāhappaṭicchannāyo, cha āpattiyo chāhappaṭicchannāyo, satta āpattiyo sattāhappaṭicchannāyo, aṭṭha āpattiyo aṭṭhāhappaṭicchannāyo, nava āpattiyo navāhappaṭicchannāyo, dasa āpattiyo dasāhappaṭicchannāyo. So bhikkhūnaṁ ārocesi—
彼女の罪に相当する期間の合算別住(サモーダーナ・パリヴァーサ)を与えることを。これに承認する者は黙せよ、承認しない者は語れ」と。
二度目もまた同じ趣旨を述べる……乃至……三度目もまた同じ趣旨を述べる……乃至……。
「僧伽(サンガ)は然某(いかじかの名)の比丘に、それらの罪過のうち、十日間隠していた罪過に相当する合算別住(サモーダーナ・パリヴァーサ)を与えた。僧伽の意に適うゆえ、黙せり。かくのごとく、わたしはこれを保持する」と。
---
二・二 一切の最長隠蔽期間による合算
さてそのとき、ある一人の比丘が、多くの僧残(サンガーディセーサ)の罪過を犯していた。——一つの罪過は一日間隠し、二つの罪過は二日間隠し、三つの罪過は三日間隠し、四つの罪過は四日間隠し、五つの罪過は五日間隠し、六つの罪過は六日間隠し、七つの罪過は七日間隠し、八つの罪過は八日間隠し、九つの罪過は九日間隠し、十の罪過は十日間隠していた。
彼は比丘たちに告げた——
⚠ 出家者向けの文脈
老い
vinaya
趣旨一致
中
“tena hi, bhaṇe, bahuṁ loṇampi, telampi, taṇḍulampi, khādanīyampi sakaṭesu āropetvā āgacchatha, aḍḍhatelasāni ca gopālakasatāni aḍḍhatelasāni ca dhenusatāni ādāya āgacchantu, yattha bhagavantaṁ passissāma tattha taruṇena khīrena bhojessāmā”ti. Atha kho meṇḍako gahapati bhagavantaṁ antarāmagge kantāre sambhāvesi. Atha kho meṇḍako gahapati yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ aṭṭhāsi. “adhivāsetu me, bhante, bhagavā svātanāya bhattaṁ saddhiṁ bhikkhusaṅghenā”ti. Adhivāsesi bhagavā tuṇhībhāvena. Atha kho meṇḍako gahapati bhagavato adhivāsanaṁ viditvā bhagavantaṁ abhivādetvā padakkhiṇaṁ katvā pakkāmi. Atha kho meṇḍako gahapati tassā rattiyā accayena paṇītaṁ khādanīyaṁ bhojanīyaṁ paṭiyādāpetvā bhagavato kālaṁ ārocāpesi—“kālo, bhante, niṭṭhitaṁ bhattan”ti. Atha kho bhagavā pubbaṇhasamayaṁ nivāsetvā pattacīvaramādāya yena meṇḍakassa gahapatissa parivesanā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi saddhiṁ bhikkhusaṅghena. Atha kho meṇḍako gahapati aḍḍhatelasāni gopālakasatāni āṇāpesi— “tena hi, bhaṇe, ekamekaṁ dhenuṁ gahetvā ekamekassa bhikkhuno upatiṭṭhatha taruṇena khīrena bhojessāmā”ti.
「さあ、者どもよ、多くの塩も、油も、米も、食料品も荷車に積んで来るがよい。また千三百人の牛飼いたちと千三百頭の乳牛を連れて来るがよい。世尊にお目にかかれる所で、搾りたての乳でもてなし申し上げよう」と。
そこで、メーンダカ長者は、世尊を途中の道すがら、荒野において迎えた。メーンダカ長者は世尊のおられるところへ近づいた。近づいてから、世尊を礼拝し、かたわらに立った。「尊師よ、明日、比丘僧伽(びくそうぎゃ)とともに、わたくしの食事をご受納くださいますように」と。世尊は沈黙によって承諾された。
そこで、メーンダカ長者は、世尊が承諾されたことを知り、世尊を礼拝し、右遶(うにょう)して立ち去った。メーンダカ長者はその夜が明けると、精妙な食べ物・飲み物を整えさせて、世尊に時を告げさせた。「尊師よ、時が参りました。食事の用意が整いました」と。
そこで世尊は、午前に衣をまとい、鉢と衣とを持って、メーンダカ長者の施食の場へ近づかれた。近づいてから、比丘僧伽とともに設けられた座に着かれた。そこでメーンダカ長者は千三百人の牛飼いたちに命じた。「さあ、者どもよ、一頭ずつ牛を引いて、それぞれ一人の比丘のそばに侍立し、搾りたての乳でもてなし申し上げよ」と。
⚠ 出家者向けの文脈
老い
vinaya
趣旨一致
中
Kathaṁ nu kho mayā paṭipajjitabban”ti? Bhagavato etamatthaṁ ārocesuṁ. “Tena hi, bhikkhave, saṅgho tassa bhikkhuno tāsaṁ āpattīnaṁ yā āpattiyo sabbacirappaṭicchannāyo tāsaṁ agghena samodhānaparivāsaṁ detu. Evañca pana, bhikkhave, dātabbo— Tena, bhikkhave, bhikkhunā saṅghaṁ upasaṅkamitvā …pe… ‘ahaṁ, bhante, sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjiṁ, ekā āpatti ekāhappaṭicchannā …pe… dasa āpattiyo dasāhappaṭicchannāyo. Sohaṁ, bhante, saṅghaṁ tāsaṁ āpattīnaṁ yā āpattiyo sabbacirappaṭicchannāyo tāsaṁ agghena samodhānaparivāsaṁ yācāmī’ti. Dutiyampi yācitabbo. Tatiyampi yācitabbo.
「いかにして、私は修行すべきであろうか」と。比丘たちは、この事柄を世尊に申し上げた。「それならば、比丘たちよ、僧伽(サンガ)は、その比丘のそれらの罪過(アーパッティ)のうち、最も長く隠していた罪過の日数をもって、合算して算定した摂受別住(サモーダーナパリヴァーサ)を与えるがよい。而して、比丘たちよ、次のように与えるべきである——比丘たちよ、その比丘は僧伽に近づき……乃至……『大徳よ、私は数多くの僧伽婆尸沙(サンガーディセーサ)の罪過を犯しました。ある一つの罪過は一日間隠していました……乃至……十の罪過は十日間隠していました。大徳よ、私はここに僧伽に対し、それらの罪過のうち最も長く隠していた罪過の日数をもって算定した摂受別住を請い求めます』と。再びも請い求めるべきである。三たびも請い求めるべきである。
⚠ 出家者向けの文脈
老い
vinaya
趣旨一致
中
Tatra, bhikkhave, yattha dve bhikkhū viharanti, na ekassa pavāraṇaṁ āharitvā ekena adhiṭṭhātabbaṁ. Adhiṭṭheyya ce, āpatti dukkaṭassā”ti. 6. Āpattipaṭikammavidhi Tena kho pana samayena aññataro bhikkhu tadahu pavāraṇāya āpattiṁ āpanno hoti. “bhagavatā paññattaṁ— ‘na sāpattikena pavāretabban’ti. Ahañcamhi āpattiṁ āpanno. Kathaṁ nu kho mayā paṭipajjitabban”ti? Bhagavato etamatthaṁ ārocesuṁ. “Idha pana, bhikkhave, bhikkhu tadahu pavāraṇāya āpattiṁ āpanno hoti.
「比丘たちよ、そこにおいて、二人の比丘が住している場合、一方の自恣(パヴァーラナー)を取り寄せて、一人がそれを決意してはならない。もし決意するならば、突吉羅(ドゥッカタ)の罪となる」と。
六 罪の懺悔手続き(アーパッティパティカンマヴィディ)
さてそのとき、ある比丘が、その自恣(パヴァーラナー)の日に罪(アーパッティ)を犯していた。〔彼は思った。〕「世尊によって制せられた――『罪ある者は自恣を行ってはならない』と。しかるに我は罪を犯している。いかにして我は行ずべきであろうか」と。〔比丘たちは〕この事柄を世尊に申し上げた。「比丘たちよ、ここにおいて、比丘がその自恣の日に罪を犯している場合――
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
老い
vinaya
趣旨一致
中
Galagaṇḍī lakkhaṇā ceva, kasā likhitasīpadī; Pāpaparisadūsī ca, kāṇaṁ kuṇi tatheva ca. Khañjaṁ pakkhahatañceva, sacchinnairiyāpathaṁ; Jarāndhamūgabadhiraṁ, andhamūgañca yaṁ tahiṁ. Andhabadhiraṁ yaṁ vuttaṁ, mūgabadhirameva ca;
瘰癧(るいれき)の相をもつ者、また鞭打たれたる傷跡のごとき足の者、
悪しき衆を穢す者、独眼の者、また腕の不自由な者も然り。
跛行(はこう)の者、半身を病む者、また行動の自由を損なわれた者、
老齢にして盲目・唖・聾の者、盲目にして唖なる者もそこにあり。
盲目にして聾なる者と説かれたる者、また唖にして聾なる者もまた然り。
老い
vinaya
趣旨一致
中
Katā me rakkhā kataṁ me parittaṁ, Paṭikkamantu bhūtāni; Sohaṁ namo bhagavato, Namo sattannaṁ sammāsambuddhānan’”ti. Tena kho pana samayena aññataro bhikkhu anabhiratiyā pīḷito attano aṅgajātaṁ chindi. Bhagavato etamatthaṁ ārocesuṁ. “Aññamhi so, bhikkhave, moghapuriso chetabbamhi, aññaṁ chindi. Na, bhikkhave, attano aṅgajātaṁ chetabbaṁ. Yo chindeyya, āpatti thullaccayassā”ti. Tena kho pana samayena rājagahakassa seṭṭhissa mahagghassa candanassa candanagaṇṭhi uppannā hoti.
「われはすでに守護(rakkhā)をなし、護呪(parittā)をなせり。もろもろの霊(bhūta)よ、退け。われは世尊(bhagavant)に帰命し、七人の正等覚者(sammāsambuddha)に帰命したてまつる。」
さてそのとき、ある比丘(bhikkhu)が不満(anabhirati)に悩まされ、自らの男根(aṅgajāta)を切断した。このことを〔弟子たちは〕世尊に申し上げた。
「比丘たちよ、その愚か者(moghapurisa)は、切るべきものを切らずして、切るべからざるものを切ったのである。比丘たちよ、自らの男根を切断してはならない。もし切断する者があれば、偷蘭遮(thullaccaya)の罪科を犯すことになる。」
さてそのとき、王舎城(rājagaha)の長者(seṭṭhi)のもとに、高価な栴檀(candana)の丸太が一本あらわれた。
⚠ 初手で出すと冷たく見える,出家者向けの文脈
老い
vinaya
趣旨一致
中
na tveva tappaccayā pavāraṇāya antarāyo kātabbo”ti. 7. Āpattiāvikaraṇavidhi Tena kho pana samayena aññataro bhikkhu pavārayamāno āpattiṁ sarati. “bhagavatā paññattaṁ— ‘na sāpattikena pavāretabban’ti. Ahañcamhi āpattiṁ āpanno. Kathaṁ nu kho mayā paṭipajjitabban”ti? Bhagavato etamatthaṁ ārocesuṁ. “Idha pana, bhikkhave, bhikkhu pavārayamāno āpattiṁ sarati. Tena, bhikkhave, bhikkhunā sāmanto bhikkhu evamassa vacanīyo—
「されど、それを理由として自恣(じし)の妨げとなすべからず」と。
さて、そのころ、ある比丘が自恣(パーリ語:pavāraṇā)を行ないつつ、罪過(āpatti)を思い起こした。「世尊は『罪過ある者は自恣をなすべからず』と制定されたもうた。しかるに我は罪過を犯せる者なり。いかなる行ないをなすべきか」と。〔比丘たちは〕この事柄を世尊に申し上げた。
「比丘たちよ、ここにおいて、比丘が自恣を行ないつつ罪過を思い起こしたとする。その比丘は、傍らにいる比丘に、かくのごとく告げるべきである——
⚠ 出家者向けの文脈
老い
vinaya
趣旨一致
中
adesitāya āpattiyā kataṁ hoti, dhammena kataṁ hoti, samaggena kataṁ hoti …pe… codetvā kataṁ hoti, dhammena kataṁ hoti, samaggena kataṁ hoti …pe… sāretvā kataṁ hoti, dhammena kataṁ hoti, samaggena kataṁ hoti …pe… āpattiṁ āropetvā kataṁ hoti, dhammena kataṁ hoti, samaggena kataṁ hoti— Dhammakammadvādasakaṁ niṭṭhitaṁ. 3.3. Ākaṅkhamānacuddasaka Tīhi, bhikkhave, aṅgehi samannāgatassa bhikkhuno, ākaṅkhamāno saṅgho, pabbājanīyakammaṁ kareyya. Bhaṇḍanakārako hoti kalahakārako vivādakārako bhassakārako saṅghe adhikaraṇakārako; bālo hoti abyatto āpattibahulo anapadāno; gihisaṁsaṭṭho viharati ananulomikehi gihisaṁsaggehi—
罪(āpatti)が告白されないままになされたものは、法(dhamma)に従ってなされたものであり、和合(samagga)してなされたものである……乃至……弾劾(codeti)してなされたものは、法に従ってなされたものであり、和合してなされたものである……乃至……再考を促して(sāreti)なされたものは、法に従ってなされたものであり、和合してなされたものである……乃至……罪を確定して(āpattiṁ āropeti)なされたものは、法に従ってなされたものであり、和合してなされたものである。
法羯磨十二事(Dhammakammadvādasaka) 了
---
3.3 望むならば十四事(Ākaṅkhamānacuddasaka)
比丘たちよ、三つの特質を具えた比丘に対して、僧伽(saṅgha)は望むならば、擯出羯磨(pabbājanīyakamma)を行うことができる。
すなわち、その比丘は、諍い(bhaṇḍana)を起こす者、争い(kalaha)を起こす者、論争(vivāda)を起こす者、多弁(bhassa)をなす者、僧伽のなかに諍論事(adhikaraṇa)を起こす者である。また、愚かにして(bāla)、智慧なく(abyatta)、罪過(āpatti)が多く、懺悔(napadāna)のない者である。また、在家者(gihi)と不相応な(ananulomika)交わりをもって在家者と親しく(saṁsaṭṭha)住する者である。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,初手で出すと冷たく見える,出家者向けの文脈
老い
vinaya
趣旨一致
中
Tena kho pana samayena aññataro bhikkhu dve saṅghādisesā āpattiyo āpanno hoti dvemāsappaṭicchannāyo. “ahaṁ kho dve saṅghādisesā āpattiyo āpajjiṁ dvemāsappaṭicchannāyo. Yannūnāhaṁ saṅghaṁ ekissā āpattiyā dvemāsappaṭicchannāya dvemāsaparivāsaṁ yāceyyan”ti. Tassa parivasantassa lajjīdhammo okkami— “ahaṁ kho dve saṅghādisesā āpattiyo āpajjiṁ dvemāsappaṭicchannāyo. ‘yannūnāhaṁ saṅghaṁ itarissāpi āpattiyā dvemāsappaṭicchannāya dvemāsaparivāsaṁ yāceyyan’”ti. So bhikkhūnaṁ ārocesi— Kathaṁ nu kho mayā paṭipajjitabban”ti? Bhagavato etamatthaṁ ārocesuṁ. “Tena hi, bhikkhave, saṅgho tassa bhikkhuno itarissāpi āpattiyā dvemāsappaṭicchannāya dvemāsaparivāsaṁ detu.
その頃、ある比丘が、二ヶ月間にわたって覆い隠していた二つの僧残(サンガーディセーサ)罪を犯していた。〔彼はこう思った。〕「私は二ヶ月間覆い隠した二つの僧残罪を犯した。どうか、そのうち一つの罪について、二ヶ月間覆い隠したことゆえに、僧伽(サンガ)に二ヶ月の別住(パリヴァーサ)を求めよう」と。
彼が別住を行じている間に、恥を知る心(ラッジーダンマ)が生じた。「私は二ヶ月間覆い隠した二つの僧残罪を犯した。もう一方の罪についても、二ヶ月間覆い隠したことゆえに、僧伽に二ヶ月の別住を求めてはどうか」と。
彼は比丘たちに告げた。「いかようにして私は行ずるべきでしょうか」と。〔比丘たちは〕この事柄を世尊に申し上げた。
〔世尊はこう仰せになった。〕「それならば、比丘たちよ、僧伽はその比丘のもう一方の罪についても、二ヶ月間覆い隠したことゆえに、二ヶ月の別住を与えよ。」
⚠ 出家者向けの文脈
老い
vinaya
趣旨一致
中
Aparehipi, bhikkhave, tīhaṅgehi samannāgatassa bhikkhuno, ākaṅkhamāno saṅgho, pabbājanīyakammaṁ kareyya. Kāyikena micchājīvena samannāgato hoti, vācasikena micchājīvena samannāgato hoti, kāyikavācasikena micchājīvena samannāgato hoti— Tiṇṇaṁ, bhikkhave, bhikkhūnaṁ, ākaṅkhamāno saṅgho, pabbājanīyakammaṁ kareyya. Eko bhaṇḍanakārako hoti kalahakārako vivādakārako bhassakārako saṅghe adhikaraṇakārako; eko bālo hoti abyatto āpattibahulo anapadāno; eko gihisaṁsaṭṭho viharati ananulomikehi gihisaṁsaggehi— Aparesampi, bhikkhave, tiṇṇaṁ bhikkhūnaṁ, ākaṅkhamāno saṅgho, pabbājanīyakammaṁ kareyya. Eko adhisīle sīlavipanno hoti, eko ajjhācāre ācāravipanno hoti, eko atidiṭṭhiyā diṭṭhivipanno hoti— Aparesampi, bhikkhave, tiṇṇaṁ bhikkhūnaṁ, ākaṅkhamāno saṅgho, pabbājanīyakammaṁ kareyya. Eko buddhassa avaṇṇaṁ bhāsati, eko dhammassa avaṇṇaṁ bhāsati, eko saṅghassa avaṇṇaṁ bhāsati—
「また、比丘たちよ、さらに他の三つの特質を具えた比丘に対しても、僧伽(サンガ)は望むならば、追放の羯磨(カルマ)を行うことができる。すなわち、身による邪命(ミッチャージーヴァ)を具えた者、語による邪命を具えた者、身と語とによる邪命を具えた者——これら三人の比丘に対して、比丘たちよ、僧伽は望むならば、追放の羯磨を行うことができる。一人は争いを引き起こし、口論を起こし、論争を起こし、無駄口を叩き、僧伽の中に諍事(アディカラナ)を引き起こす者であり、一人は愚かで、無能で、罪過(アーパッティ)が多く、反省なき者であり、一人は在家者と、在家者との不適切な交わりをもって住する者である——比丘たちよ、またこれら他の三人の比丘に対しても、僧伽は望むならば、追放の羯磨を行うことができる。一人は増上戒(アディシーラ)において戒を犯した者であり、一人は行儀(アーチャーラ)において行儀を欠いた者であり、一人は邪見(ディッティ)において見解を誤った者である——比丘たちよ、またこれら他の三人の比丘に対しても、僧伽は望むならば、追放の羯磨を行うことができる。一人は仏(ブッダ)の誹りを語る者であり、一人は法(ダンマ)の誹りを語る者であり、一人は僧伽(サンガ)の誹りを語る者である——」
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,初手で出すと冷たく見える,出家者向けの文脈
老い
vinaya
趣旨一致
中
Atha kho āyasmā piṇḍolabhāradvājo vehāsaṁ abbhuggantvā taṁ pattaṁ gahetvā tikkhattuṁ rājagahaṁ anupariyāyi. Tena kho pana samayena rājagahako seṭṭhi saputtadāro sake nivesane ṭhito hoti pañjaliko namassamāno— idheva, bhante, ayyo bhāradvājo amhākaṁ nivesane patiṭṭhātūti. Atha kho āyasmā piṇḍolabhāradvājo rājagahakassa seṭṭhissa nivesane patiṭṭhāsi. Atha kho rājagahako seṭṭhi āyasmato piṇḍolabhāradvājassa hatthato pattaṁ gahetvā mahagghassa khādanīyassa pūretvā āyasmato piṇḍolabhāradvājassa adāsi. Atha kho āyasmā piṇḍolabhāradvājo taṁ pattaṁ gahetvā ārāmaṁ agamāsi. ayyena kira piṇḍolabhāradvājena rājagahakassa seṭṭhissa patto ohāritoti. Te ca manussā uccāsaddā mahāsaddā āyasmantaṁ piṇḍolabhāradvājaṁ piṭṭhito piṭṭhito anubandhiṁsu. Assosi kho bhagavā uccāsaddaṁ mahāsaddaṁ; sutvāna āyasmantaṁ ānandaṁ āmantesi—
そのとき、ピンドラ・バーラドヴァージャ(Piṇḍolabhāradvāja)尊者は、虚空に舞い上がってその鉢を取り、三たびラージャガハ(Rājagaha)の上空を巡り飛ばれた。さてそのころ、ラージャガハの長者は、息子と妻とともに自らの邸宅に立ちて、合掌し礼拝しながらこう申し上げていた。「尊師よ、どうかバーラドヴァージャ師はここ、わたくしどもの邸宅にお降り立ちください」と。そこでピンドラ・バーラドヴァージャ尊者は、ラージャガハの長者の邸宅にお降り立ちになった。するとラージャガハの長者は、ピンドラ・バーラドヴァージャ尊者の御手より鉢を受け取り、高価な食べ物をいっぱいに満たして、ピンドラ・バーラドヴァージャ尊者にお渡し申し上げた。ピンドラ・バーラドヴァージャ尊者はその鉢を受け取り、精舎へと帰られた。「バーラドヴァージャ師がラージャガハの長者の鉢を降ろされたそうだ」と。人々は声高らかに、大きな声を立てながら、ピンドラ・バーラドヴァージャ尊者のあとをあとを追い従った。世尊はその高く大きな声をお聞きになり、聞かれてのち、アーナンダ(Ānanda)尊者にこう仰せになった。
老い
vinaya
趣旨一致
中
Yannūna ayyāpi cātuddase pannarase aṭṭhamiyā ca pakkhassa sannipateyyun”ti. Atha kho rājā māgadho seniyo bimbisāro yena bhagavā tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinno kho rājā māgadho seniyo bimbisāro bhagavantaṁ etadavoca— Sādhu, bhante, ayyāpi cātuddase pannarase aṭṭhamiyā ca pakkhassa sannipateyyun”ti. Atha kho bhagavā rājānaṁ māgadhaṁ seniyaṁ bimbisāraṁ dhammiyā kathāya sandassesi samādapesi samuttejesi sampahaṁsesi. Atha kho rājā māgadho seniyo bimbisāro bhagavatā dhammiyā kathāya sandassito samādapito samuttejito sampahaṁsito uṭṭhāyāsanā bhagavantaṁ abhivādetvā padakkhiṇaṁ katvā pakkāmi. Atha kho bhagavā etasmiṁ nidāne etasmiṁ pakaraṇe dhammiṁ kathaṁ katvā bhikkhū āmantesi— “anujānāmi, bhikkhave, cātuddase pannarase aṭṭhamiyā ca pakkhassa sannipatitun”ti. Tena kho pana samayena bhikkhū— “bhagavatā anuññātā cātuddase pannarase aṭṭhamiyā ca pakkhassa sannipatitun”ti—
「尊者方もまた、十四日・十五日・および各半月の第八日に集まってはいかがでしょうか」と。
そのころ、マガダ国王セーニヤ・ビンビサーラは、世尊のもとへと近づいた。近づいてから、世尊を礼拝し、かたわらに座した。かたわらに座したマガダ国王セーニヤ・ビンビサーラは、世尊にこのように申し上げた。
「よきかな、尊師よ。尊者方もまた、十四日・十五日・および各半月の第八日に集まられますよう」と。
そこで世尊は、マガダ国王セーニヤ・ビンビサーラを、法(ダンマ)にかなった話をもって開示し、決意せしめ、奮起せしめ、歓喜せしめた。やがてマガダ国王セーニヤ・ビンビサーラは、世尊によって法にかなった話をもって開示され、決意せしめられ、奮起せしめられ、歓喜せしめられて、座より立ち上がり、世尊を礼拝し、右繞(うにょう)して立ち去った。
そこで世尊は、この縁起によって、この事柄を契機として、法にかなった話を述べ、比丘たちに告げられた。
「比丘たちよ、十四日・十五日・および各半月の第八日に集まることを、わたしは許す」と。
ところがそのころ、比丘たちは、「世尊によって、十四日・十五日・および各半月の第八日に集まることが許された」と——
⚠ 出家者向けの文脈
老い
vinaya
趣旨一致
中
“Āyasmatā, bhante, piṇḍolabhāradvājena rājagahakassa seṭṭhissa patto ohārito. Atha kho bhagavā etasmiṁ nidāne etasmiṁ pakaraṇe bhikkhusaṅghaṁ sannipātāpetvā āyasmantaṁ piṇḍolabhāradvājaṁ paṭipucchi— “saccaṁ kira tayā, bhāradvāja, rājagahakassa seṭṭhissa patto ohārito”ti? “Saccaṁ, bhagavā”ti. Vigarahi buddho bhagavā— “ananucchavikaṁ, bhāradvāja, ananulomikaṁ appatirūpaṁ assāmaṇakaṁ akappiyaṁ akaraṇīyaṁ. Kathañhi nāma tvaṁ, bhāradvāja, chavassa dārupattassa kāraṇā gihīnaṁ uttari manussadhammaṁ iddhipāṭihāriyaṁ dassessasi. Seyyathāpi, bhāradvāja, mātugāmo chavassa māsakarūpassa kāraṇā kopinaṁ dasseti; Netaṁ, bhāradvāja, appasannānaṁ vā pasādāya …pe… vigarahitvā …pe…
「尊者よ、ピンドラ・バーラドヴァージャ(Piṇḍolabhāradvāja)尊者が、ラージャガハ(Rājagaha)の長者の鉢を降ろして取ったとのことであります。」
そこで世尊は、この因縁によって、この事件をめぐり、比丘僧伽(bhikkhusaṅgha)を集めて、ピンドラ・バーラドヴァージャ尊者に問われた。
「バーラドヴァージャよ、汝がラージャガハの長者の鉢を降ろして取ったというのは、まことのことであるか。」
「世尊よ、まことのことであります。」
目覚めたる世尊(buddho bhagavā)は、これを叱責された。
「バーラドヴァージャよ、それは相応しからぬこと、適切ならぬこと、ふさわしからぬこと、沙門たる者の行いにあらず、許されざること、なすべからざることである。汝は何ゆえに、一枚の腐れた木の鉢のために、在家者たちに対して、人の域を超えた法(uttari manussadhamma)たる神変の奇跡(iddhipāṭihāriya)を示したのであるか。バーラドヴァージャよ、たとえば婦人が、一枚の腐れた小銭のために、その秘所を人に見せるようなものである。バーラドヴァージャよ、これは、いまだ信を生じていない者に信を起こさせるためにもなら……(以下略)」
かくして叱責を加えられた後……(以下略)
⚠ 初手で出すと冷たく見える,出家者向けの文脈
老い
vinaya
趣旨一致
中
cātuddase pannarase aṭṭhamiyā ca pakkhassa sannipatitvā tuṇhī nisīdanti. Te manussā upasaṅkamanti dhammassavanāya. Te ujjhāyanti khiyyanti vipācenti— “kathañhi nāma samaṇā sakyaputtiyā cātuddase pannarase aṭṭhamiyā ca pakkhassa sannipatitvā tuṇhī nisīdissanti, seyyathāpi mūgasūkarā. Nanu nāma sannipatitehi dhammo bhāsitabbo”ti. Assosuṁ kho bhikkhū tesaṁ manussānaṁ ujjhāyantānaṁ khiyyantānaṁ vipācentānaṁ. Atha kho te bhikkhū bhagavato etamatthaṁ ārocesuṁ …pe… atha kho bhagavā etasmiṁ nidāne etasmiṁ pakaraṇe dhammiṁ kathaṁ katvā bhikkhū āmantesi— “anujānāmi, bhikkhave, cātuddase pannarase aṭṭhamiyā ca pakkhassa sannipatitvā dhammaṁ bhāsitun”ti. 2. Pātimokkhuddesānujānana
〔十四日・十五日・八日の集会〕
十四日、十五日、および月の八日ごとに(bhikkhū)比丘たちは集い、ただ黙然として座していた。すると人々がダンマ(法)を聴聞しようとして近づいて来た。彼らは不平を言い、そしりそれを広めて言った――「いったいいかなる理由によって、釈子たる沙門(samaṇā sakyaputtiyā)たちは、十四日・十五日および月の八日に集いながら、まるで口のきけない豚のごとく黙然として座しているのか。集まった者たちはダンマを語るべきではないか」と。
比丘たちはその人々が不平を言い、そしり、それを広めているのを聞いた。そこで比丘たちは世尊にこの事の次第を申し上げた。……(中略)……
そこで世尊はこの因縁(nidāna)により、この事件(pakaraṇa)にちなんで法話を説かれ、比丘たちに告げて言われた――
「比丘たちよ、わたしは許可する。十四日・十五日、および月の八日に集いて、ダンマを説くことを」と。
〔二 波羅提木叉(Pātimokkha)の誦出の許可〕
⚠ 出家者向けの文脈
老い
vinaya
趣旨一致
中
pavāretabbaṁ, na tveva tappaccayā pavāraṇāya antarāyo kātabbo”ti. Paṭhamabhāṇavāro niṭṭhito. 9. Anāpattipannarasaka Tena kho pana samayena aññatarasmiṁ āvāse tadahu pavāraṇāya sambahulā āvāsikā bhikkhū sannipatiṁsu, pañca vā atirekā vā. Te na jāniṁsu— “atthaññe āvāsikā bhikkhū anāgatā”ti. Te dhammasaññino vinayasaññino vaggā samaggasaññino pavāresuṁ. Tehi pavāriyamāne athaññe āvāsikā bhikkhū āgacchiṁsu bahutarā. Bhagavato etamatthaṁ ārocesuṁ. “Idha pana, bhikkhave, aññatarasmiṁ āvāse tadahu pavāraṇāya sambahulā āvāsikā bhikkhū sannipatanti, pañca vā atirekā vā.
自恣(pavāraṇā)を行うべきであり、そのことを理由として自恣の妨げをなすべきではない」と。
第一誦品(paṭhamabhāṇavāra)おわる。
九.無罪の十五箇条
さてその時、あるひとつの住処(āvāsa)において、その日の自恣に際して、多くの住処の比丘たちが集まった。五人、あるいはそれ以上であった。彼らは「まだ来ていない他の住処の比丘たちがいる」ということを知らなかった。彼らは法(dhamma)に通じ、律(vinaya)に通じた者たちとして、和合していると認識しつつ、しかし実際には不完全な状態で自恣を行った。彼らが自恣を行っているうちに、さらに多くの他の住処の比丘たちがやって来た。
〔弟子たちは〕この事の次第を世尊に申し上げた。
〔世尊は仰せになった。〕「比丘たちよ、ここにあるひとつの住処において、その日の自恣に際して、多くの住処の比丘たちが集まる。五人、あるいはそれ以上である。
⚠ 出家者向けの文脈
経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)