🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます
💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
9,999
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 10,029
すべて
智慧 4354
老い 931
苦しみ 772
正念 695
怒り 356
執着 350
死 350
業・因果 346
幸せ 337
自己 244
人間関係 243
家族 234
不安 168
仕事 165
渇愛 147
慈悲 115
無常 111
孤独 45
空 43
感謝 23
vinaya 2606
中部経典 2117
長部経典 1357
相応部経典 1136
増支部経典 857
jataka 563
スッタニパータ 522
ダンマパダ(法句経) 426
テーラガーター 211
テーリーガーター 68
クッダカパータ 57
イティヴッタカ 54
ウダーナ 34
金剛経 5
維摩経 5
般若心経 4
法華経 4
涅槃経 2
AN 1
智慧
vinaya
趣旨一致
中
ajjhokāse tatheva ca; Appevaṅgāni seseyyuṁ, vattaṁ gamikabhikkhunā. Nānumodanti therena, ohāya catupañcahi; Vaccito mucchito āsi, vattānumodanesume. Chabbaggiyā dunnivatthā, athopi ca duppārutā; Anākappā ca vokkamma,
露天においても同様に、
いくつかの肢体を残して臥すこともあろう、
行脚の比丘(遊行僧)の守るべき作法(ヴァッタ)として。
長老(テーラ)は四・五〔の者〕を残して去ることに、
随喜(アヌモーダナ)せず、
彼は作法の随喜において、
縛られ、惑乱せるがごとくあった。
六群比丘(チャッバッギヤ)は衣を乱れて纏い、
また衣を乱れて羽織り、
威儀を失いて逸脱し、
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
‘suṇātu me, bhante, saṅgho. Itthannāmo itthannāmassa āyasmato upasampadāpekkho. Yadi saṅghassa pattakallaṁ, ahaṁ itthannāmaṁ anusāseyyan’ti. Kathañca pana parena paro sammannitabbo? Byattena bhikkhunā paṭibalena saṅgho ñāpetabbo— ‘suṇātu me, bhante, saṅgho. Itthannāmo itthannāmassa āyasmato upasampadāpekkho. Yadi saṅghassa pattakallaṁ, itthannāmo itthannāmaṁ anusāseyyā’ti. Tena sammatena bhikkhunā upasampadāpekkho upasaṅkamitvā evamassa vacanīyo— ‘suṇasi, itthannāma, ayaṁ te saccakālo bhūtakālo.
「諸々の尊者よ、僧伽(サンガ)はわが言葉を聞かれよ。これこれの名の者は、これこれの尊者のもとで具足戒(ぐそくかい)を受けんと望んでおります。もし僧伽に時宜が至れば、わたくしはこれこれの名の者を教誡(きょうかい)いたしましょう」と。
では、いかにして人は他の人によって選任されるべきであるか。弁舌ある有能な比丘によって、僧伽に白(もう)すべきである——「諸々の尊者よ、僧伽はわが言葉を聞かれよ。これこれの名の者は、これこれの尊者のもとで具足戒を受けんと望んでおります。もし僧伽に時宜が至れば、これこれの名の者がこれこれの名の者を教誡いたしますよう」と。
かくして選任された比丘は、具足戒を受けんと望む者のもとに赴き、次のように告げるべきである——「聞かれよ、これこれの名の者よ、今こそ汝にとって真実を語るべき時、事実をありのままに申すべき時である。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Atha kho ambapālī gaṇikā bhadrāni bhadrāni yānāni yojāpetvā bhadraṁ bhadraṁ yānaṁ abhiruhitvā bhadrehi bhadrehi yānehi vesāliyā niyyāsi bhagavantaṁ dassanāya. Yāvatikā yānassa bhūmi, yānena gantvā, yānā paccorohitvā, pattikāva yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinnaṁ kho ambapāliṁ gaṇikaṁ bhagavā dhammiyā kathāya sandassesi samādapesi samuttejesi sampahaṁsesi. Atha kho ambapālī gaṇikā bhagavatā dhammiyā kathāya sandassitā samādapitā samuttejitā sampahaṁsitā bhagavantaṁ etadavoca— “adhivāsetu me, bhante, bhagavā svātanāya bhattaṁ saddhiṁ bhikkhusaṅghenā”ti. Adhivāsesi bhagavā tuṇhībhāvena. Atha kho ambapālī gaṇikā bhagavato adhivāsanaṁ viditvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṁ abhivādetvā padakkhiṇaṁ katvā pakkāmi. Assosuṁ kho vesālikā licchavī— “bhagavā kira koṭigāmaṁ anuppatto”ti. Atha kho vesālikā licchavī bhadrāni bhadrāni yānāni yojāpetvā bhadraṁ bhadraṁ yānaṁ abhiruhitvā bhadrehi bhadrehi yānehi vesāliyā niyyāsuṁ bhagavantaṁ dassanāya.
そのとき、アンバパーリーという遊女は、優れた車々を整えさせ、優れた車に乗り、優れた車々をもってヴェーサーリーから世尊にまみえんがために出発した。車の通ずるかぎりは車にて進み、車より降りて、徒歩にて世尊のもとに近づいた。近づいて世尊を礼拝し、かたわらに坐した。かたわらに坐したアンバパーリー遊女に、世尊は法(ダンマ)の教説をもって、示し、勧め、励まし、喜ばしめられた。そのとき、アンバパーリー遊女は、世尊の法の教説によって示され、勧められ、励まされ、喜ばしめられて、世尊にこのように申し上げた。
「尊師よ、世尊よ、どうか世尊は比丘僧伽(サンガ)とともに、明日の食事を私のもとでお受けくださいますように」と。
世尊は黙然としてこれをお受けになった。そのとき、アンバパーリー遊女は、世尊が受けてくださったと知り、座より立ち上がり、世尊を礼拝し、右遶(うにょう)して立ち去った。
さて、ヴェーサーリーのリッチャヴィたちは聞いた。「世尊がコーティガーマに到着されたと」と。そこでヴェーサーリーのリッチャヴィたちは、優れた車々を整えさせ、優れた車に乗り、優れた車々をもってヴェーサーリーから世尊にまみえんがために出発した。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Theravāda Vinayapiṭaka Mahāvagga 9. Campeyyakkhandhaka 1. Kassapagottabhikkhuvatthu Tena samayena buddho bhagavā campāyaṁ viharati gaggarāya pokkharaṇiyā tīre. Tena kho pana samayena kāsīsu janapade vāsabhagāmo nāma hoti. Tattha kassapagotto nāma bhikkhu āvāsiko hoti tantibaddho ussukkaṁ āpanno— “kinti anāgatā ca pesalā bhikkhū āgaccheyyuṁ, āgatā ca pesalā bhikkhū phāsu vihareyyuṁ, ayañca āvāso vuddhiṁ viruḷhiṁ vepullaṁ āpajjeyyā”ti. Tena kho pana samayena sambahulā bhikkhū kāsīsu cārikaṁ caramānā yena vāsabhagāmo tadavasaruṁ. Addasā kho kassapagotto bhikkhu te bhikkhū dūratova āgacchante, disvāna āsanaṁ paññapesi, pādodakaṁ pādapīṭhaṁ pādakathalikaṁ upanikkhipi, paccuggantvā pattacīvaraṁ paṭiggahesi, pānīyena āpucchi, nahāne ussukkaṁ akāsi, ussukkampi akāsi yāguyā khādanīye bhattasmiṁ.
# 律蔵 大品 第九 チャンパー犍度 第一節 カッサパゴッタ比丘の事
その時、仏陀・世尊(ブッダ・バガヴァー)はチャンパー(瞻波)において、ガッガラー(揭伽羅)の蓮池のほとりに滞在しておられた。
さてその頃、カーシー(迦尸)国の地方に、ヴァーサバガーマ(婆娑婆村)という村落があった。そこにカッサパゴッタ(迦葉氏)という名の比丘が住持(āvāsika)として住み、寺院の規則(tantibaddha)に従い、こう念じながら精勤(ussukka)していた。
――「いかにすれば、未だ来たらざる清廉なる比丘たちが来り、また来たれる清廉なる比丘たちが安楽に住し、この住処(āvāsa)が興隆し、繁栄し、広大となるであろうか」と。
さてその頃、多くの比丘たちがカーシー国を遊行(cārika)しており、ヴァーサバガーマへとやって来た。カッサパゴッタ比丘は、その比丘たちが遠くよりやって来るのを見た。見るや、座席を整え、洗足水・足置き台・足拭きを傍らに備え、みずから出迎えて鉢と衣(pattacīvara)を受け取り、飲み水を尋ね、沐浴の世話に心を尽くし、さらに粥・固形食(khādanīya)・飯食(bhattasmiṁ)についても心を尽くして世話をした。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Evañca pana, bhikkhave, dātabbo— Tena, bhikkhave, udāyinā bhikkhunā saṅghaṁ upasaṅkamitvā …pe… ‘ahaṁ, bhante, ekaṁ āpattiṁ āpajjiṁ sañcetanikaṁ sukkavissaṭṭhiṁ pakkhappaṭicchannaṁ. Sohaṁ, bhante, saṅghaṁ ekissā āpattiyā sañcetanikāya sukkavissaṭṭhiyā pakkhappaṭicchannāya pakkhaparivāsaṁ yācāmī’ti. Dutiyampi yācitabbo. Tatiyampi yācitabbo. Byattena bhikkhunā paṭibalena saṅgho ñāpetabbo— ‘Suṇātu me, bhante, saṅgho. Ayaṁ udāyī bhikkhu ekaṁ āpattiṁ āpajji sañcetanikaṁ sukkavissaṭṭhiṁ pakkhappaṭicchannaṁ. So saṅghaṁ ekissā āpattiyā sañcetanikāya sukkavissaṭṭhiyā pakkhappaṭicchannāya pakkhaparivāsaṁ yācati.
「比丘たちよ、かくのごとく〔別住〕は与えられるべきである。——すなわち比丘たちよ、かのウダーインという比丘は、僧伽(サンガ)に近づき……〔中略〕……『大徳よ、わたしはひとつの違犯(アーパッティ)を犯しました。故意(サンチェータニカ)にして、精液漏出(スッカヴィッサッティ)にして、半月の間これを隠蔽(パッカパティチャンナ)せるものであります。かかるわたしは、大徳よ、僧伽に対して、ひとつの故意による精液漏出の、半月の間隠蔽せる違犯について、半月の別住(パッカパリヴァーサ)を請い願います』と申し出るべきである。再び同じく請い願うべきである。三度また請い願うべきである。そして、知識ある有能な比丘によって、僧伽に告知されるべきである——『大徳よ、僧伽はわたしの言葉を聞きたまえ。このウダーインという比丘は、ひとつの違犯を犯しました。故意にして、精液漏出にして、半月の間これを隠蔽せるものであります。かれは僧伽に対して、ひとつの故意による精液漏出の、半月の間隠蔽せる違犯について、半月の別住を請い願っています。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
chandadāyako khīyati, khīyanakaṁ pācittiyaṁ. 9.9. Tiṇavatthāraka Siyā āpattādhikaraṇaṁ ekaṁ samathaṁ anāgamma— paṭiññātakaraṇaṁ, dvīhi samathehi sammeyya— sammukhāvinayena ca, tiṇavatthārakena cāti? Idha pana, bhikkhave, bhikkhūnaṁ bhaṇḍanajātānaṁ kalahajātānaṁ vivādāpannānaṁ viharataṁ bahuṁ assāmaṇakaṁ ajjhāciṇṇaṁ hoti bhāsitaparikkantaṁ. Tatra ce bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— Sace mayaṁ imāhi āpattīhi aññamaññaṁ kāressāma, siyāpi taṁ adhikaraṇaṁ kakkhaḷattāya vāḷattāya bhedāya saṁvatteyyā’ti. Anujānāmi, bhikkhave, evarūpaṁ adhikaraṇaṁ tiṇavatthārakena vūpasametuṁ. Evañca pana, bhikkhave, vūpasametabbaṁ.
欲(チャンダ)を付与した者は〔その過失を〕免れず、免れざるは波逸提(パーチッティヤ)なり。
9・9 草をもって覆うこと(ティナヴァッターラカ)
あるいは、一つの諍い事(アーパッティ・アディカラナ)について、一つの調停(サマタ)によらずして——すなわち自白による処理によって——二つの調停によって解決することもありや。すなわち現前律(サンムカーヴィナヤ)と、草をもって覆う法(ティナヴァッターラカ)とによって、と。
比丘たちよ、ここに比丘たちが諍いを生じ、争論を生じ、論争に陥りて住するとき、多くの沙門にあるまじき言動が語り交わされ、言い尽くされることがある。そこで比丘たちにかくのごとき思いが起こる——「もし我らがこれらの過失について互いに責め合うならば、その諍いはますます荒々しく、激しく、分裂へと向かうことになりかねない」と。
比丘たちよ、我は、かかる諍いを草をもって覆う法(ティナヴァッターラカ)によって鎮めることを許す。
比丘たちよ、その鎮め方は次のごとくであるべし。
⚠ 初手で出すと冷たく見える,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tattha tayā, moghapurisa, gahitaṁ idha muttaṁ, idha tayā gahitaṁ tatra muttaṁ. Evaṁ kho tvaṁ, moghapurisa, ubhayattha paribāhiro. Netaṁ, moghapurisa, appasannānaṁ vā pasādāya …pe… vigarahitvā …pe… dhammiṁ kathaṁ katvā bhikkhū āmantesi— “na, bhikkhave, ekena dve paṭibāhitabbā. Yo paṭibāheyya, āpatti dukkaṭassā”ti. Tena kho pana samayena bhagavā bhikkhūnaṁ anekapariyāyena vinayakathaṁ kathesi, vinayassa vaṇṇaṁ bhāsati, vinayapariyattiyā vaṇṇaṁ bhāsati, ādissa ādissa āyasmato upālissa vaṇṇaṁ bhāsati. Bhikkhūnaṁ etadahosi— Handa mayaṁ, āvuso, āyasmato upālissa santike vinayaṁ pariyāpuṇāmā”ti.
「愚かな者よ、そこで汝が得たものはここで失われ、ここで汝が得たものはそこで失われる。かくのごとく、愚かな者よ、汝は両方において除け者となるのだ。」
これは、愚かな者よ、信なき者に信を生ぜしめるためでも……(中略)……訶責し……(中略)……理にかなった話をなして、世尊は比丘たちに告げられた。
「比丘たちよ、一人のものが二人を退けてはならない。退けるならば、突吉羅(dukkaṭa)の罪を犯すことになる。」
さてそのとき、世尊は比丘たちに、種々の観点から律(vinaya)に関する話をなされ、律の功徳を説き、律の学習の功徳を説き、折に触れては尊者ウパーリ(Upāli)の功徳を讃えられた。
比丘たちにこのような思いが起こった。「さあ、友よ、われわれは尊者ウパーリのもとで律を学ぼうではないか。」
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
there anupakhajjane. Nave bhikkhū ca saṅghāṭi, ujjhāyanti ca pesalā; Timaṇḍalaṁ nivāsetvā, kāyasaguṇagaṇṭhikā. Na vokkamma paṭicchannaṁ, susaṁvutokkhittacakkhu; Ukkhittojjagghikāsaddo, tayo ceva pacālanā. Khambhoguṇṭhiukkuṭikā,
そこにては、押しのけて坐ることなかれ。新参の比丘(びく)たちは僧伽梨(さんがり)を着けており、清廉なる者たちはまた不平を漏らす。三輪(さんりん)を整えて下衣(げえ)を着け、身体の結び目の紐を締めよ。立ち去ることなく、隠れた部分をよく覆い、よく律し、目を伏せよ。高笑いの声を上げることなく、三種の揺れ動きもまた然り。柱への寄りかかり、頭巾をまとうこと、蹲踞(そんきょ)すること、
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Atha kho āyasmā revato āyasmantaṁ sabbakāmiṁ etadavoca— “kappati, bhante, siṅgiloṇakappo”ti? “Ko so, āvuso, siṅgiloṇakappo”ti? “Kappati, bhante, siṅginā loṇaṁ pariharituṁ— yattha aloṇakaṁ bhavissati tattha paribhuñjissāmā”ti? “Nāvuso, kappatī”ti. “ Kattha paṭikkhittan”ti? “Sāvatthiyaṁ, suttavibhaṅge”ti. “Kiṁ āpajjatī”ti? “Sannidhikārakabhojane pācittiyan”ti.
そのとき、尊者レーヴァタは尊者サッバカーミンにこのように言った——「尊者よ、角塩の作法(siṅgiloṇakappa)は許されておりましょうか」と。「友よ、角塩の作法とは何のことか」と。「尊者よ、角の形の袋に塩を持ち歩くことが許されており、塩のないところではそれを用いて食してよい、ということでございます」と。「友よ、それは許されない」と。「どこで禁じられておりますか」と。「舎衛城(Sāvatthī)の、経分別(suttavibhaṅga)においてである」と。「いかなる罪科(āpatti)に当たりますか」と。「貯蔵食の摂取として、波逸提(pācittiya)に当たる」と。
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Appekacce licchavī nīlā honti nīlavaṇṇā nīlavatthā nīlālaṅkārā, appekacce licchavī pītā honti pītavaṇṇā pītavatthā pītālaṅkārā, appekacce licchavī lohitā honti lohitavaṇṇā lohitavatthā lohitālaṅkārā, appekacce licchavī odātā honti odātavaṇṇā odātavatthā odātālaṅkārā. Atha kho ambapālī gaṇikā daharānaṁ daharānaṁ licchavīnaṁ īsāya īsaṁ yugena yugaṁ cakkena cakkaṁ akkhena akkhaṁ paṭivaṭṭesi. Atha kho te licchavī ambapāliṁ gaṇikaṁ etadavocuṁ— “Tathā hi pana mayā, ayyaputtā, svātanāya buddhappamukho bhikkhusaṅgho nimantito”ti. “Dehi, je ambapāli, amhākaṁ etaṁ bhattaṁ satasahassenā”ti. “Sacepi me, ayyaputtā, vesāliṁ sāhāraṁ dajjeyyātha, neva dajjāhaṁ taṁ bhattan”ti. Atha kho te licchavī aṅguliṁ phoṭesuṁ— “jitamha vata bho ambakāya, parājitamha vata bho ambakāyā”ti. Atha kho te licchavī yena bhagavā tenupasaṅkamiṁsu. Addasā kho bhagavā te licchavī dūratova āgacchante, disvāna bhikkhū āmantesi—
ある者どものリッチャヴィ族は青色(nīla)をなし、青みがかった色で、青い衣をまとい、青い荘飾を身につけていた。ある者どものリッチャヴィ族は黄色(pīta)をなし、黄みがかった色で、黄の衣をまとい、黄の荘飾を身につけていた。ある者どものリッチャヴィ族は赤色(lohita)をなし、赤みがかった色で、赤い衣をまとい、赤い荘飾を身につけていた。ある者どものリッチャヴィ族は白色(odāta)をなし、白みがかった色で、白い衣をまとい、白い荘飾を身につけていた。
そのとき、アンバパーリー(Ambapālī)という遊女が、若いリッチャヴィ族の者どもと、轅(ながえ)には轅を、軛(くびき)には軛を、車輪には車輪を、車軸には車軸を、互いに行き交わせながら〔その道を〕押し通っていった。
そこでかのリッチャヴィ族の者どもは、アンバパーリーという遊女にこのように言った。
「アンバパーリーよ、そなたはかくのごとく、明日の食事に、仏陀を上座とする比丘の僧伽(saṅgha)をお招きしたのか」
「さようでございます、貴公子(ayyaputta)の方々よ、わたくしは明日の食事に、仏陀を上座とする比丘の僧伽をお招き申し上げました」
「アンバパーリーよ、その食事をわれらに十万〔カハーパナ〕で譲ってくれ」
「貴公子の方々よ、たとえヴェーサーリーの町を郊外もろともにお与えくださるとしても、わたくしはその食事をお譲りするわけにはまいりません」
そこでかのリッチャヴィ族の者どもは指をぱちんと鳴らしながら言った。
「われらはまことに、このアンバラー(ambakā)の女に負けてしまった。われらはまことに、このアンバラーの女に敗れてしまった」
そこでかのリッチャヴィ族の者どもは、世尊(Bhagavā)のおわします所へと近づいていった。世尊は、かのリッチャヴィ族の者どもが遠くからやって来るのを御覧になり、御覧になってから、比丘たちにこ
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Atha kho tesaṁ āgantukānaṁ bhikkhūnaṁ etadahosi— “bhaddako kho ayaṁ, āvuso, āvāsiko bhikkhu nahāne ussukkaṁ karoti, ussukkampi karoti yāguyā khādanīye bhattasmiṁ. Handa mayaṁ, āvuso, idheva vāsabhagāme nivāsaṁ kappemā”ti. Atha kho te āgantukā bhikkhū tattheva vāsabhagāme nivāsaṁ kappesuṁ. Atha kho kassapagottassa bhikkhuno etadahosi— “yo kho imesaṁ āgantukānaṁ bhikkhūnaṁ āgantukakilamatho so paṭippassaddho. Yepime gocare appakataññuno tedānime gocare pakataññuno. Dukkaraṁ kho pana parakulesu yāvajīvaṁ ussukkaṁ kātuṁ, viññatti ca manussānaṁ amanāpā. Yannūnāhaṁ na ussukkaṁ kareyyaṁ yāguyā khādanīye bhattasmin”ti. Atha kho tesaṁ āgantukānaṁ bhikkhūnaṁ etadahosi—
そのとき、来訪の比丘たちにこのような思いが起こった。「友よ、この在住の比丘は誠に親切な方である。粥や軽食や食事のことについて、甲斐甲斐しく気を配ってくださる。さあ、友よ、われわれはこの場所、ヴァーサバガーマ村に住まいを定めようではないか」と。かくて来訪の比丘たちは、その場所、ヴァーサバガーマ村にそのまま住まいを定めた。
そのとき、カッサパゴッタ比丘にこのような思いが起こった。「これら来訪の比丘たちが旅の疲れ(āgantukakilamatha)は、今や癒えた。彼らはかつてこの托鉢の地(gocara)をよく知らなかったが、今やこの托鉢の地をよく知るようになった。しかしながら、他家において生涯にわたって世話(ussukka)を焼き続けることは難しいことであり、また人々に対して〔物を〕求めること(viññatti)は快く受け入れられるものではない。それならば、わたくしは粥や軽食や食事のことについて、気を配ることをやめにしようか」と。
そのとき、来訪の比丘たちにこのような思いが起こった――
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
apissu bhikkhū pakatā parivāsaṁ dentā mūlāya paṭikassantā mānattaṁ dentā abbhentā. Saṅgho seyyasakassa bhikkhuno niyassakammaṁ karoti— nissāya te vatthabbanti. Yassāyasmato khamati seyyasakassa bhikkhuno niyassassa kammassa karaṇaṁ— nissāya te vatthabbanti, so tuṇhassa; yassa nakkhamati, so bhāseyya. Kataṁ saṅghena seyyasakassa bhikkhuno niyassakammaṁ— nissāya te vatthabbanti. Khamati saṅghassa, tasmā tuṇhī, evametaṁ dhārayāmī’”ti. 2.1. Adhammakammadvādasaka
「また、比丘たちは通常通り、別住(パリヴァーサ)を与え、本日(ムーラ)に引き戻し、摩那埵(マーナッタ)を与え、出罪(アッベーナ)を行うものである。僧伽(サンガ)はセーヤサカ比丘に対して依止羯磨(ニヤッサカンマ)を行う――汝は依止して住すべし、と。尊者セーヤサカ比丘に対する依止羯磨――汝は依止して住すべし――の実行を可とする者は黙しておられよ。可としない者は述べられよ。僧伽によってセーヤサカ比丘に対する依止羯磨――汝は依止して住すべし――が行われた。僧伽はこれを可とする。ゆえに黙せり。このことをわれはかく保持する。」
2・1 非法羯磨の十二種
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Yadi saṅghassa pattakallaṁ, saṅgho udāyissa bhikkhuno ekissā āpattiyā sañcetanikāya sukkavissaṭṭhiyā pakkhappaṭicchannāya pakkhaparivāsaṁ dadeyya. Esā ñatti. Suṇātu me, bhante, saṅgho. Ayaṁ udāyī bhikkhu ekaṁ āpattiṁ āpajji sañcetanikaṁ sukkavissaṭṭhiṁ pakkhappaṭicchannaṁ. So saṅghaṁ ekissā āpattiyā sañcetanikāya sukkavissaṭṭhiyā pakkhappaṭicchannāya pakkhaparivāsaṁ yācati. Saṅgho udāyissa bhikkhuno ekissā āpattiyā sañcetanikāya sukkavissaṭṭhiyā pakkhappaṭicchannāya pakkhaparivāsaṁ deti. Yassāyasmato khamati udāyissa bhikkhuno ekissā āpattiyā sañcetanikāya sukkavissaṭṭhiyā pakkhappaṭicchannāya pakkhaparivāsassa dānaṁ, so tuṇhassa; yassa nakkhamati, so bhāseyya. Dutiyampi etamatthaṁ vadāmi …pe… tatiyampi etamatthaṁ vadāmi …pe….
「もし僧伽(サンガ)にとって適当な時であれば、僧伽はウダーイー比丘に対し、故意に犯した一つの精液漏出(スッカヴィッサッティ)の罪過であって、半月間覆い隠されたものについて、半月間の別住(パリヴァーサ)を与えるべきである。これが動議(ñatti)である。
大徳(bhante)よ、僧伽よ、我が言葉を聞かれたい。このウダーイー比丘は、故意に犯した精液漏出の罪過であって、半月間覆い隠されたものを一つ犯した。彼は僧伽に対し、その故意に犯した一つの精液漏出の罪過であって、半月間覆い隠されたものについて、半月間の別住を請い求めている。僧伽はウダーイー比丘に対し、その故意に犯した一つの精液漏出の罪過であって、半月間覆い隠されたものについて、半月間の別住を与える。ウダーイー比丘に対し、故意に犯した一つの精液漏出の罪過であって半月間覆い隠されたものについて、半月間の別住を与えることを認められる長老(āyasmant)は、黙しておられるがよい。認められない方は、発言されるがよい。
第二にも、この事柄を申し述べる……乃至……第三にも、この事柄を申し述べる……乃至……」
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
“Suṇātu me, bhante, saṅgho. Idaṁ paṭhamaṁ vatthu saṅghena vinicchitaṁ. Itipidaṁ vatthu uddhammaṁ, ubbinayaṁ, apagatasatthusāsanaṁ. Idaṁ paṭhamaṁ salākaṁ nikkhipāmi”. “Kappati, bhante, dvaṅgulakappo”ti? “Suṇātu me, bhante, saṅgho. Idaṁ dutiyaṁ vatthu saṅghena vinicchitaṁ. Itipidaṁ vatthu uddhammaṁ, ubbinayaṁ, apagatasatthusāsanaṁ. Idaṁ dutiyaṁ salākaṁ nikkhipāmi”. “Kappati, bhante, gāmantarakappo”ti?
「大徳よ、僧伽(サンガ)よ、聞きたまえ。この第一の事項は、僧伽によって審議・決定されたものである。しかるに、この事項は法(ダンマ)に背き、律(ヴィナヤ)に背き、師の教えを離れたものである。よって、この第一の票(サラーカ)を投ずる。」「大徳よ、二指幅の規定(ドヴァンギュラカッパ)は許されるのか。」と。
「大徳よ、僧伽よ、聞きたまえ。この第二の事項は、僧伽によって審議・決定されたものである。しかるに、この事項は法に背き、律に背き、師の教えを離れたものである。よって、この第二の票を投ずる。」「大徳よ、村落間の規定(ガーマンタラカッパ)は許されるのか。」と。
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Paripuṇṇaṁ te pattacīvaraṁ? Kiṁnāmosi? Konāmo te upajjhāyo’”ti? Ekato āgacchanti. “Na, bhikkhave, ekato āgantabbaṁ. Anusāsakena paṭhamataraṁ āgantvā saṅgho ñāpetabbo— ‘suṇātu me, bhante, saṅgho. Itthannāmo itthannāmassa āyasmato upasampadāpekkho. Anusiṭṭho so mayā. Yadi saṅghassa pattakallaṁ, itthannāmo āgaccheyyā’ti.
「汝の鉢(はつ)と衣(ころも)は整っているか。汝の名は何というか。汝の和尚(おしょう)の名は何というか」と。〔師と受戒希望者とは〕ともに来る。「比丘たちよ、ともに来るべきではない。教誡師(きょうかいし)がまず先に来て、僧伽(さんが)に告知すべきである——『大徳よ、僧伽よ、聴け。某甲(なにがし)は某甲なる尊者のもとに具足戒(ぐそくかい)を受けんと望む者である。彼はすでに我によって教誡された。もし僧伽にとって時宜(じぎ)が整っているならば、某甲よ、来たれ』と。
智慧
vinaya
趣旨一致
中
“yehi, bhikkhave, bhikkhūhi devā tāvatiṁsā adiṭṭhapubbā, oloketha, bhikkhave, licchavīparisaṁ; upasaṁharatha, bhikkhave, licchavīparisaṁ tāvatiṁsaparisan”ti. Atha kho te licchavī yāvatikā yānassa bhūmi, yānena gantvā yānā paccorohitvā pattikāva yena bhagavā tenupasaṅkamiṁsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdiṁsu. Ekamantaṁ nisinne kho te licchavī bhagavā dhammiyā kathāya sandassesi samādapesi samuttejesi sampahaṁsesi. Atha kho te licchavī, bhagavatā dhammiyā kathāya sandassitā samādapitā samuttejitā sampahaṁsitā bhagavantaṁ etadavocuṁ— “adhivāsetu no, bhante, bhagavā svātanāya bhattaṁ saddhiṁ bhikkhusaṅghenā”ti. “Adhivuṭṭhomhi, licchavī, svātanāya ambapāliyā gaṇikāya bhattan”ti. Atha kho te licchavī aṅguliṁ phoṭesuṁ— “jitamha vata bho ambakāya, parājitamha vata bho ambakāyā”ti.
「比丘たちよ、かつて三十三天(タールティンサ天)を見たことのない比丘たちは、ここにリッチャヴィの集いを見よ。比丘たちよ、リッチャヴィの集いを三十三天の集いと見なして眺めよ。」
さて、かのリッチャヴィたちは、乗り物の及ぶかぎりを乗り物にて進み、乗り物より降りて、徒歩にて世尊のもとへと近づいた。近づいて世尊を礼拝し、一方に座した。一方に座したかのリッチャヴィたちに、世尊は法の教えをもって開示し、勧め励まし、奮い立たせ、歓喜せしめた。
さて、世尊の法の教えによって開示され、勧められ励まされ、奮い立たされ、歓喜したかのリッチャヴィたちは、世尊にこのように申し上げた。
「尊き師よ、どうか世尊は、明日の食事を比丘の僧伽(サンガ)とともに受けてくださいますよう。」
「リッチャヴィたちよ、わたしはすでに明日の食事を遊女アンバパーリーのもとで受けることを承知した。」
そこでかのリッチャヴィたちは指を弾いて言った。
「ああ、われらはアンバの女に負けた。ああ、われらはアンバの女に敗れた。」
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
“Tīhi, bhikkhave, aṅgehi samannāgataṁ niyassakammaṁ adhammakammañca hoti, avinayakammañca, duvūpasantañca. Asammukhā kataṁ hoti, appaṭipucchā kataṁ hoti, appaṭiññāya kataṁ hoti— Aparehipi, bhikkhave, tīhaṅgehi samannāgataṁ niyassakammaṁ adhammakammañca hoti, avinayakammañca, duvūpasantañca. Anāpattiyā kataṁ hoti, adesanāgāminiyā āpattiyā kataṁ hoti, desitāya āpattiyā kataṁ hoti— Aparehipi, bhikkhave, tīhaṅgehi samannāgataṁ niyassakammaṁ adhammakammañca hoti, avinayakammañca, duvūpasantañca. Acodetvā kataṁ hoti, asāretvā kataṁ hoti, āpattiṁ anāropetvā kataṁ hoti— Aparehipi, bhikkhave …pe… asammukhā kataṁ hoti, adhammena kataṁ hoti, vaggena kataṁ hoti— Aparehipi, bhikkhave …pe… appaṭipucchā kataṁ hoti, adhammena kataṁ hoti, vaggena kataṁ hoti—
「比丘たちよ、三つの要素を具えた依止羯磨(ニヤッサカンマ)は、法にかなわぬ羯磨(アダンマカンマ)であり、律にかなわぬ羯磨(アヴィナヤカンマ)であり、よく鎮まらぬ羯磨(ドゥヴーパサンタ)である。それは、当事者の面前においてなされず、問いただすことなくなされ、承認を得ることなくなされたものである。
また比丘たちよ、さらに他の三つの要素を具えた依止羯磨もまた、法にかなわぬ羯磨であり、律にかなわぬ羯磨であり、よく鎮まらぬ羯磨である。それは、罪過(アーパッティ)なきところになされ、懺悔によって解消されうる罪過に対してなされ、すでに懺悔済みの罪過に対してなされたものである。
また比丘たちよ、さらに他の三つの要素を具えた依止羯磨もまた、法にかなわぬ羯磨であり、律にかなわぬ羯磨であり、よく鎮まらぬ羯磨である。それは、告発することなくなされ、確かめることなくなされ、罪過を認定することなくなされたものである。
また比丘たちよ、さらに他の……(中略)……それは、当事者の面前においてなされず、法(ダンマ)によらずなされ、分裂した衆(ヴァッガ)によってなされたものである。
また比丘たちよ、さらに他の……(中略)……それは、問いただすことなくなされ、法によらずなされ、分裂した衆によってなされたものである。」
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
智慧
vinaya
趣旨一致
中
sabbesaṁ samatitthi ca. Sakkaccaṁ pattasaññī ca, sapadānañca sūpakaṁ; Na thūpato paṭicchāde, viññattujjhānasaññinā. Mahantamaṇḍaladvāraṁ, sabbahattho na byāhare; Ukkhepo chedanāgaṇḍa, dhunaṁ sitthāvakārakaṁ. Jivhānicchārakañceva,
すべての者に等しく(分を)満たし、
鉢(パッタ)の扱いをよく心得て、丁重に、
副食を順々に(隙間なく)受け取ること。
積み重ねて(鉢の縁より)隠すことなかれ、
求めるところを捨てたる心持ちをもって。
大きく輪を描いて口を開けることなく、
すべての手を動かして語るべからず。
(食物を)はね上げ、切り散らし、
残り飯を振り落とし、粒を捨てること(も)なく。
また舌を突き出すことも——
智慧
vinaya
趣旨一致
中
“Suṇātu me, bhante, saṅgho. Idaṁ tatiyaṁ vatthu saṅghena vinicchitaṁ. Itipidaṁ vatthu uddhammaṁ, ubbinayaṁ, apagatasatthusāsanaṁ. Idaṁ tatiyaṁ salākaṁ nikkhipāmi”. “Kappati, bhante, āvāsakappo”ti? “Suṇātu me, bhante, saṅgho. Idaṁ catutthaṁ vatthu saṅghena vinicchitaṁ. Itipidaṁ vatthu uddhammaṁ, ubbinayaṁ, apagatasatthusāsanaṁ. Idaṁ catutthaṁ salākaṁ nikkhipāmi”. “Kappati, bhante, anumatikappo”ti?
「大徳(bhante)よ、僧伽(saṅgha)よ、聞かれよ。これは第三の事項として僧伽によって審議されたものである。この事項はまさに法に背き(uddhammaṁ)、律に背き(ubbinayaṁ)、師の教えを離れたもの(apagatasatthusāsanaṁ)である。この第三の票(salāka)を投ずる。」
「大徳よ、住処に関する慣行(āvāsakappo)は許されますか(kappati)。」
「大徳よ、僧伽よ、聞かれよ。これは第四の事項として僧伽によって審議されたものである。この事項はまさに法に背き、律に背き、師の教えを離れたものである。この第四の票を投ずる。」
「大徳よ、同意による慣行(anumatikappo)は許されますか。」
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Atha kho te licchavī bhagavato bhāsitaṁ abhinanditvā anumoditvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṁ abhivādetvā padakkhiṇaṁ katvā pakkamiṁsu. Atha kho bhagavā koṭigāme yathābhirantaṁ viharitvā yena nātikā tenupasaṅkami. Tatra sudaṁ bhagavā nātike viharati giñjakāvasathe. Atha kho ambapālī gaṇikā tassā rattiyā accayena sake ārāme paṇītaṁ khādanīyaṁ bhojanīyaṁ paṭiyādāpetvā bhagavato kālaṁ ārocāpesi—“kālo, bhante, niṭṭhitaṁ bhattan”ti. Atha kho bhagavā pubbaṇhasamayaṁ nivāsetvā pattacīvaramādāya yena ambapāliyā gaṇikāya parivesanā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi saddhiṁ bhikkhusaṅghena. Atha kho ambapālī gaṇikā buddhappamukhaṁ bhikkhusaṅghaṁ paṇītena khādanīyena bhojanīyena sahatthā santappetvā sampavāretvā bhagavantaṁ bhuttāviṁ onītapattapāṇiṁ ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinnā kho ambapālī gaṇikā bhagavantaṁ etadavoca— “imāhaṁ, bhante, ambavanaṁ buddhappamukhassa bhikkhusaṅghassa dammī”ti. Paṭiggahesi bhagavā ārāmaṁ. Atha kho bhagavā ambapāliṁ gaṇikaṁ dhammiyā kathāya sandassetvā samādapetvā samuttejetvā sampahaṁsetvā uṭṭhāyāsanā yena mahāvanaṁ tenupasaṅkami. Tatra sudaṁ bhagavā vesāliyaṁ viharati mahāvane kūṭāgārasālāyaṁ.
そのときリッチャヴィたちは、世尊の御言葉を喜び随喜して、座より立ち上がり、世尊を礼拝し右遶(うじょう)して退去した。そこで世尊はコーティガーマにて思う存分滞在されたのち、ナーティカーの地へと赴かれた。そこで世尊はナーティカーのギンジャカーヴァサタ(磚堂)に止住された。
さて、遊女アンバパーリーは、その夜が明けると、自らの園において精妙な硬食(かたもの)と軟食(やわらかもの)を調え整えさせ、世尊に時を告げさせた。「世尊よ、時至れり、食事の備えは整いました」と。
そこで世尊は午前の時刻に、衣を纏い鉢と衣(えとえ)を携えて、遊女アンバパーリーの斎食の場へと赴かれた。赴かれて、設けられた座に比丘僧伽とともに坐られた。そこで遊女アンバパーリーは、仏陀を上首とする比丘僧伽を、精妙な硬食と軟食をもって自らの手で十分に満足させ行き届かせた。世尊が食事を終えて鉢より御手を離されると、傍らに坐した。傍らに坐した遊女アンバパーリーは、世尊にこのように申し上げた。
「世尊よ、この私は、この菴羅(あんら)の林園を、仏陀を上首とする比丘僧伽に奉献いたします」と。
世尊はその園を受け取られた。そこで世尊は遊女アンバパーリーを法の話をもって示し教え、励まし奮い立たせ、歓喜せしめたのち、座より立ち上がり、大林へと赴かれた。そこで世尊はヴェーサーリーの大林の重閣精舎(じゅうかくしょうじゃ)に止住された。
⚠ 出家者向けの文脈
経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)