🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます
💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
9,999
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 10,029
すべて
智慧 4354
老い 931
苦しみ 772
正念 695
怒り 356
執着 350
死 350
業・因果 346
幸せ 337
自己 244
人間関係 243
家族 234
不安 168
仕事 165
渇愛 147
慈悲 115
無常 111
孤独 45
空 43
感謝 23
vinaya 2606
中部経典 2117
長部経典 1357
相応部経典 1136
増支部経典 857
jataka 563
スッタニパータ 522
ダンマパダ(法句経) 426
テーラガーター 211
テーリーガーター 68
クッダカパータ 57
イティヴッタカ 54
ウダーナ 34
金剛経 5
維摩経 5
般若心経 4
法華経 4
涅槃経 2
AN 1
智慧
中部経典
趣旨一致
長
“abhikkantaṁ, bhante, abhikkantaṁ, bhante. Esāhaṁ, bhante, bhagavantaṁ saraṇaṁ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Labheyyāhaṁ, bhante, bhagavato santike pabbajjaṁ, labheyyaṁ upasampadan”ti. “Yo kho, seniya, aññatitthiyapubbo imasmiṁ dhammavinaye ākaṅkhati pabbajjaṁ, ākaṅkhati upasampadaṁ so cattāro māse parivasati. Catunnaṁ māsānaṁ accayena āraddhacittā bhikkhū pabbājenti, upasampādenti bhikkhubhāvāya. Api ca mettha puggalavemattatā viditā”ti. “Sace, bhante, aññatitthiyapubbā imasmiṁ dhammavin
“Excellent, sir! Excellent! … I go for refuge to the Buddha, to the teaching, and to the mendicant Saṅgha. Sir, may I receive the going forth, the ordination in the Buddha’s presence?” “Seniya, if someone formerly ordained in another sect wishes to take the going forth, the ordination in this teaching and training, they must spend four months on probation. When four months have passed, if the mendicants are satisfied, they’ll give the going forth, the ordination into monkhood. However, I recogni
「素晴らしい限りでございます、尊師よ。素晴らしい限りでございます、尊師よ。……私はここに、仏(ブッダ)と法(ダンマ)と比丘僧伽(ビックサンガ)に帰依いたします。尊師よ、どうか世尊のみもとにおいて出家(パッバッジャー)を、そして具足戒(ウパサンパダー)を受けることをお許しいただけますでしょうか。」
「セーニヤよ、もし他の教団(アンニャティッティヤ)にかつて属していた者が、この法と律(ダンマヴィナヤ)において出家を望み、具足戒を望むならば、その者は四ヶ月の間、別住(パリヴァーサ)に服さなければならない。四ヶ月が過ぎた後、比丘たちが心から満足したならば、その者に出家を授け、比丘としての具足戒を授けるであろう。しかしながら、私はここに人それぞれの違い(プッガラヴェーマッタター)のあることを認めている。」
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
中部経典
趣旨一致
長
Sabbe te mama kāyasmiṁ, mā te kaṅkhāhu brāhmaṇa. Abhiññeyyaṁ abhiññātaṁ, bhāvetabbañca bhāvitaṁ; Pahātabbaṁ pahīnaṁ me, tasmā buddhosmi brāhmaṇa. Diṭṭhadhammahitatthāya, Atha kho brahmāyussa brāhmaṇassa etadahosi: “Kathaṁ kho brāhmaṇo hoti, kathaṁ bhavati vedagū;
are all found on my body: so do not doubt, brahmin. I have known what should be known, and developed what should be developed, and given up what should be given up: and so, brahmin, I am a Buddha. For your welfare and benefit in this life, Then Brahmāyu thought: “How do you become a brahmin? And how do you become a knowledge master?
「バラモンよ、それらはすべて我が身に備わっている。疑うことなかれ。
知られるべきことは知り尽くし(abhiññeyyaṁ)、修められるべきことは修め(bhāvetabbaṁ)、
捨てられるべきことは捨て去った(pahātabbaṁ)。
それゆえに、バラモンよ、我は仏陀(Buddha)なのである。
現世における汝の利益と幸福のために——」
そのときバラモンのブラーフマーユ(Brahmāyu)は、こう思った。
「いかにしてバラモンとなるのか。いかにしてヴェーダを究め尽くした者(vedagū)となるのか」と。
智慧
中部経典
趣旨一致
長
nevasaññānāsaññāyatanapaṭisaṁyuttāya ca pana kathāya kacchamānāya na sussūsati, na sotaṁ odahati, na aññā cittaṁ upaṭṭhāpeti, na ca taṁ purisaṁ bhajati, na ca tena vittiṁ āpajjati. Seyyathāpi, sunakkhatta, tālo matthakacchinno abhabbo puna viruḷhiyā; evameva kho, sunakkhatta, sammā nibbānādhimuttassa purisapuggalassa ye nevasaññānāsaññāyatanasaṁyojane se ucchinnamūle tālāvatthukate anabhāvaṅkate āyatiṁ anuppādadhamme. So evamassa veditabbo: ‘nevasaññānāsaññāyatanasaṁyojanena hi kho visaṁyutto sa
But when talk connected with the dimension of neither perception nor non-perception is going on they don’t want to listen. They don’t actively listen or try to understand. They don’t associate with that kind of person, and they don’t find it rewarding. Suppose there was a palm tree with its crown cut off. It’s incapable of further growth. In the same way, an individual rightly intent on extinguishment has cut off the connection with the dimension of neither perception nor non-perception at the r
「非想非非想処(ねいそうひひそうしょ)に関わる教えが説かれているとき、彼らはそれを聞こうとせず、耳を傾けず、理解しようと心を向けることもない。そのような人に近づこうともせず、そこに何らかの喜びを見出すこともない。
ちょうど、スナッカッタよ、頂を切り落とされた棕櫚(たうろ)の木が、もはや再び育つことができないように、まさにそのように、正しく涅槃(ねはん)へと心を向けた人は、非想非非想処の結縛(けつばく)を根こそぎ断ち切り、棕櫚の切り株のごとく滅し去り、再び生じることのない法(のり)とするのである。
かくのごとく知られるべきである——『この者は、非想非非想処の結縛より解き放たれたり』と。」
智慧
中部経典
趣旨一致
長
Tassa tesaṁ vitakkānaṁ asatiamanasikāraṁ āpajjato ye pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṁhitāpi dosūpasaṁhitāpi mohūpasaṁhitāpi te pahīyanti te abbhatthaṁ gacchanti. Tesaṁ pahānā ajjhattameva cittaṁ santiṭṭhati sannisīdati ekodi hoti samādhiyati. Seyyathāpi, bhikkhave, cakkhumā puriso āpāthagatānaṁ rūpānaṁ adassanakāmo assa; so nimīleyya vā aññena vā apalokeyya; evameva kho, bhikkhave, tassa ce bhikkhuno tesampi vitakkānaṁ ādīnavaṁ upaparikkhato uppajjanteva pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṁhitāp
As they do so, those bad thoughts are given up and come to an end. Their mind becomes stilled internally; it settles, unifies, and becomes immersed in samādhi. Suppose there was a person with clear eyes, and some undesirable sights came into their range of vision. They’d just close their eyes or look away. In the same way, a mendicant … those bad thoughts are given up and come to an end … Now, suppose that mendicant is ignoring and forgetting about those thoughts, but bad, unskillful thoughts co
そのように実践するならば、それらの悪しき思念は捨て去られ、滅し尽くされる。その心は内より静まり、安定し、統一され、三昧に入定する。
たとえば、眼の明らかな人があり、好ましからぬ光景が視野に入り込んだとする。その人はただ目を閉じるか、あるいは視線をそらすであろう。同じように、比丘が……それらの悪しき思念は捨て去られ、滅し尽くされる……
さて、その比丘がそれらの思念を無視し忘れ去ろうとするにもかかわらず、悪しき不善なる思念が依然として生起し続けるならば——
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
中部経典
趣旨一致
長
Atha kho puṇṇo ca koliyaputto govatiko acelo ca seniyo kukkuravatiko yena bhagavā tenupasaṅkamiṁsu; upasaṅkamitvā puṇṇo koliyaputto govatiko bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Acelo pana seniyo kukkuravatiko bhagavatā saddhiṁ sammodi. Sammodanīyaṁ kathaṁ sāraṇīyaṁ vītisāretvā kukkurova palikujjitvā ekamantaṁ nisīdi. Tassa taṁ kukkuravataṁ dīgharattaṁ samattaṁ samādinnaṁ. Tassa kā gati, ko abhisamparāyo”ti? “Addhā kho te ahaṁ, puṇṇa, na labhāmi. Alaṁ, puṇṇa, tiṭṭhatetaṁ; mā maṁ etaṁ pucchī
Then Puṇṇa the Koliyan, a cow votary, and the naked ascetic Seniya, a dog votary, went to see the Buddha. Puṇṇa bowed to the Buddha and sat down to one side, while Seniya exchanged greetings and polite conversation with him before sitting down to one side curled up like a dog. For a long time he has undertaken that observance to behave like a dog. Where will he be reborn in his next life?” “Clearly, Puṇṇa, I’m not getting through to you when I say: ‘Enough, Puṇṇa, let it be. Don’t ask me that.’
そのとき、牛行者(ゴーヴァティカ)たるコーリヤ族のプンナと、裸行者(アチェーラ)にして犬行者(クッカラヴァティカ)たるセーニヤとが、世尊のもとへと近づいていった。近づいてから、牛行者たるコーリヤ族のプンナは世尊を礼拝して、一方の傍らに座した。裸行者のセーニヤは世尊と挨拶を交わし、懐かしき言葉を語り合ってから、犬のごとく身を丸めて一方の傍らに座した。彼はその犬の誓戒(クッカラヴァタ)を、長い年月にわたって完全に受持し行じてきたのである。「彼の趣(ガティ)はいかなるものでありましょうか。来世(アビサンパラーヤ)はいかなるものでありましょうか」「プンナよ、そなたには明らかに、わたしの言葉が届いていない。『プンナよ、もうよい。その問いはそのままにしておくがよい。そのことをわたしに問うてはならぬ』と申したのに。」
智慧
中部経典
趣旨一致
長
mahaggataṁ vā cittaṁ ‘mahaggataṁ cittan’ti pajānanti, amahaggataṁ vā cittaṁ ‘amahaggataṁ cittan’ti pajānanti; sauttaraṁ vā cittaṁ ‘sauttaraṁ cittan’ti pajānanti, anuttaraṁ vā cittaṁ ‘anuttaraṁ cittan’ti pajānanti; samāhitaṁ vā cittaṁ ‘samāhitaṁ cittan’ti pajānanti, asamāhitaṁ vā cittaṁ ‘asamāhitaṁ cittan’ti pajānanti; vimuttaṁ vā cittaṁ ‘vimuttaṁ cittan’ti pajānanti, avimuttaṁ vā cittaṁ ‘avimuttaṁ cittan’ti pajānanti. Seyyathāpi, udāyi, itthī vā puriso vā daharo yuvā maṇḍanakajātiko ādāse vā par
expansive mind as ‘expansive mind’, and unexpansive mind as ‘unexpansive mind’; mind that is not supreme as ‘mind that is not supreme’, and mind that is supreme as ‘mind that is supreme’; mind immersed in samādhi as ‘mind immersed in samādhi’, and mind not immersed in samādhi as ‘mind not immersed in samādhi’; freed mind as ‘freed mind’, and unfreed mind as ‘unfreed mind’. Suppose there was a woman or man who was young, youthful, and fond of adornments, and they check their own reflection in a c
広大となった心(マハッガタ・チッタ)を「広大となった心である」と知り、広大とならない心を「広大とならない心である」と知る。より上なるものある心(サウッタラ・チッタ)を「より上なるものある心である」と知り、無上の心(アヌッタラ・チッタ)を「無上の心である」と知る。三昧(サマーディ)に入った心を「三昧に入った心である」と知り、三昧に入らない心を「三昧に入らない心である」と知る。解脱した心(ヴィムッタ・チッタ)を「解脱した心である」と知り、解脱していない心を「解脱していない心である」と知る。
ウダーイーよ、たとえば若く年若い、装いを好む女性あるいは男性が、鏡あるいは澄んだ水面に自らの姿を映して見るように――
智慧
中部経典
趣旨一致
長
Tevijjo bho kathaṁ hoti, sotthiyo kinti vuccati. Arahaṁ bho kathaṁ hoti, kathaṁ bhavati kevalī; Muni ca bho kathaṁ hoti, buddho kinti pavuccatī”ti. “katāvakāso khomhi samaṇena gotamena. Kiṁ nu kho ahaṁ samaṇaṁ gotamaṁ puccheyyaṁ: ‘diṭṭhadhammikaṁ vā atthaṁ samparāyikaṁ vā’”ti. Atha kho brahmāyussa brāhmaṇassa etadahosi:
How a master of the three knowledges? And how is one called a scholar? How do you become a perfected one? And how a consummate one? How do you become a sage? And how is one declared to be awakened?” “My request has been granted. Should I ask him about what is beneficial in this life or the next?” Then he thought,
「いかにして三明(tevijja)を具えた者となるのか。また、いかなる者を学者(sotthiya)と呼ぶのか。いかにして阿羅漢(arahant)となるのか。また、いかにして円満成就した者(kevalī)となるのか。いかにして牟尼(muni)となるのか。また、いかなる者を覚者(buddha)と称するのか。」
「わたしはすでに、沙門ゴータマより許しを得た。さて、現世の利益について問うべきか、それとも来世の利益について問うべきか。」
かくして、バラモンのブラフマーユはこのように思った。
智慧
中部経典
趣旨一致
長
‘kiṁ nu kho ahaṁ ṭhito? Yannūnāhaṁ nisīdeyyan’ti. So nisīdeyya. Tassa evamassa: ‘kiṁ nu kho ahaṁ nisinno? Yannūnāhaṁ nipajjeyyan’ti. Tassa tesaṁ vitakkānaṁ vitakkasaṅkhārasaṇṭhānaṁ manasikaroto ye pāpakā akusalā vitakkā chandūpasaṁhitāpi dosūpasaṁhitāpi mohūpasaṁhitāpi te pahīyanti te abbhatthaṁ gacchanti. So nipajjeyya. Evañhi so, bhikkhave, puriso oḷārikaṁ oḷārikaṁ iriyāpathaṁ abhinivajjetvā sukhumaṁ sukhumaṁ iriyāpathaṁ kappeyya. Evameva kho, bhikkhave, tassa ce bhikkhuno tesampi vitakkānaṁ a
‘Why am I standing still? Why don’t I sit down?’ So they’d sit down. They’d think: ‘Why am I sitting? Why don’t I lie down?’ As they do so, those bad thoughts are given up and come to an end. So they’d lie down. And so that person would shun successively coarser postures and adopt more subtle ones. In the same way, a mendicant … those thoughts are given up and come to an end …
かくして行者は思う。「なぜ私は立ち止まっているのか。座ってはどうか」と。そして座る。さらに思う。「なぜ私は座っているのか。横になってはどうか」と。そうする間に、かの悪しき思念は捨てられ、滅し去る。かくして横になる。このようにして、その人は次第により粗大なる姿勢を退け、より微細なる姿勢を取るのである。同様に、比丘においても……かの思念は捨てられ、滅し去るのである……
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
中部経典
趣旨一致
長
“kusalo kho ahaṁ diṭṭhadhammikānaṁ atthānaṁ. Aññepi maṁ diṭṭhadhammikaṁ atthaṁ pucchanti. Yannūnāhaṁ samaṇaṁ gotamaṁ samparāyikaṁyeva atthaṁ puccheyyan”ti. Atha kho brahmāyu brāhmaṇo bhagavantaṁ gāthāhi ajjhabhāsi: Atha kho bhagavā brahmāyuṁ brāhmaṇaṁ gāthāhi paccabhāsi: Pāragū sabbadhammānaṁ, buddho tādī pavuccatī”ti. “Pubbenivāsaṁ yo vedi, saggāpāyañca passati; Atho jātikkhayaṁ patto,
“I’m well versed in the benefits that apply to this life, and others ask me about this. Why don’t I ask the ascetic Gotama about the benefit that specifically applies to lives to come?” So Brahmāyu addressed the Buddha in verse: Then the Buddha replied to Brahmāyu in verse: Gone beyond all things, such a one is declared to be awakened.” “One who knows their past lives, sees heaven and places of loss, and has attained the end of rebirth:
「私はこの現世における利益については精通しており、人々もまた私にそのことを問う。それならば、沙門ゴータマに来世に関わる利益について問うてみようではないか」と。
そこでバラモンのブラーフマーユは、世尊に対して偈(げ)をもって語りかけた。そして世尊は、ブラーフマーユに偈をもって答えられた。
「一切の法(ダンマ)を超え渡った者、かかる方こそ目覚めた者(ブッダ)と呼ばれる」
「過去世(プッベニワーサ)を知り、天界と堕処(アパーヤ)とを見、そして生の滅尽(ジャーティッカヤ)に到達した者——」
智慧
中部経典
趣旨一致
長
Yo pacchā gāmato piṇḍāya paṭikkamati—sace hoti bhuttāvaseso, sace ākaṅkhati, bhuñjati; no ce ākaṅkhati, appaharite vā chaḍḍeti apāṇake vā udake opilāpeti— so āsanāni paṭisāmeti, pānīyaṁ paribhojanīyaṁ paṭisāmeti, avakkārapātiṁ dhovitvā paṭisāmeti, bhattaggaṁ sammajjati. Yo passati pānīyaghaṭaṁ vā paribhojanīyaghaṭaṁ vā vaccaghaṭaṁ vā rittaṁ tucchaṁ so upaṭṭhāpeti. Sacassa hoti avisayhaṁ, hatthavikārena dutiyaṁ āmantetvā hatthavilaṅghakena upaṭṭhāpema, na tveva mayaṁ, bhante, tappaccayā vācaṁ bhi
If there’s anything left over, whoever returns last eats it if they like. Otherwise they throw it out where there is little that grows, or drop it into water that has no living creatures. Then they put away the seats, drinking water, and rubbish bin, and sweep the refectory. If someone sees that the pot of water for washing, drinking, or the toilet is empty they set it up. If he can’t do it, he summons another with a wave of the hand, and they set it up by lending each other a hand to lift. But
食事から戻るのが最も遅い者は、もし残り物があれば、望むならばそれを食す。望まぬならば、草木の乏しき場所に捨てるか、あるいは生き物のいない水の中に流す。そして座具を片づけ、飲料水と用水を所定の場所に収め、塵取りを洗って納め、食堂を掃き清める。水瓶・用水瓶・厠用の水瓶のいずれかが空になっているのを見た者は、それを整え補う。もし一人では運びかねる場合には、手振りで他の者を招き、互いに手を貸し合って持ち運ぶのである。しかし、尊者よ、われらはそのことゆえに言葉を発することはなく——
智慧
中部経典
趣旨一致
長
“Alaṁ, seniya, tiṭṭhatetaṁ; mā maṁ etaṁ pucchī”ti. Dutiyampi kho acelo seniyo …pe… tatiyampi kho acelo seniyo kukkuravatiko bhagavantaṁ etadavoca: “ayaṁ, bhante, puṇṇo koliyaputto govatiko. Tassa taṁ govataṁ dīgharattaṁ samattaṁ samādinnaṁ. Tassa kā gati, ko abhisamparāyo”ti? “Addhā kho te ahaṁ, seniya, na labhāmi. Alaṁ, seniya, tiṭṭhatetaṁ; mā maṁ etaṁ pucchīti; api ca tyāhaṁ byākarissāmi. Atha kho bhagavā puṇṇaṁ koliyaputtaṁ govatikaṁ etadavoca:
“Enough, Seniya, let it be. Don’t ask me that.” For a second time … and a third time Seniya said to the Buddha, “Sir, this Puṇṇa is a cow votary. For a long time he has undertaken that observance to behave like a cow. Where will he be reborn in his next life?” “Clearly, Seniya, I’m not getting through to you when I say: ‘Enough, Seniya, let it be. Don’t ask me that.’ Nevertheless, I will answer you. The Buddha said to Puṇṇa,
「もうよい、セーニヤよ、それはそのままにしておけ。そのことを余に問うてはならぬ。」
セーニヤは再び、そして三度にわたって世尊に申し上げた。「尊師よ、このプンナはコーリヤ族の子にして、牛行者(ごぎょうしゃ)であります。久しきにわたり、その牛の誓戒(せいかい)を完全に受持し修行してまいりました。彼の来世における趣(おもむき)はいかなるものでありましょうか。その後有(ごう)はいかなるものでありましょうか。」
「セーニヤよ、余が『もうよい、それはそのままにしておけ、そのことを問うてはならぬ』と申すのに、汝には明らかに通じておらぬようじゃ。されど、余は汝のためにそれを答えよう。」
かくして世尊はコーリヤ族の子、牛行者プンナに向かってこうおっしゃった。
智慧
中部経典
趣旨一致
長
Seyyathāpi, udāyi, puriso sakamhā gāmā aññaṁ gāmaṁ gaccheyya, tamhāpi gāmā aññaṁ gāmaṁ gaccheyya; so tamhā gāmā sakaṁyeva gāmaṁ paccāgaccheyya; tassa evamassa: ‘ahaṁ kho sakamhā gāmā aññaṁ gāmaṁ agacchiṁ, tatra evaṁ aṭṭhāsiṁ evaṁ nisīdiṁ evaṁ abhāsiṁ evaṁ tuṇhī ahosiṁ; tamhāpi gāmā amuṁ gāmaṁ agacchiṁ, tatrāpi evaṁ aṭṭhāsiṁ evaṁ nisīdiṁ evaṁ abhāsiṁ evaṁ tuṇhī ahosiṁ, somhi tamhā gāmā sakaṁyeva gāmaṁ paccāgato’ti. Evameva kho, udāyi, akkhātā mayā sāvakānaṁ paṭipadā, yathāpaṭipannā me sāvakā anek
Suppose a person was to leave their home village and go to another village. From that village they’d go to yet another village. And from that village they’d return to their home village. They’d think: ‘I went from my home village to another village. There I stood like this, sat like that, spoke like this, or kept silent like that. From that village I went to yet another village. There too I stood like this, sat like that, spoke like this, or kept silent like that. And from that village I returne
たとえば、ウダーイよ、ある人が自分の村を出て他の村へと赴くとしよう。その村からさらに別の村へと赴く。そしてその村から自分の元の村へと戻ってくる。その人はこのように思うであろう――「わたしはかつて自分の村を出て、他の村へと赴いた。そこでわたしはこのように立ち、このように坐り、このように語り、あるいはこのように沈黙していた。その村からさらに別の村へと赴いた。そこでもまた、わたしはこのように立ち、このように坐り、このように語り、あるいはこのように沈黙していた。そしてわたしはその村から、自分の元の村へと戻ってきたのである」と。
ウダーイよ、まさにそのように、わたしは弟子たちのための道(パṭipadā)を説き示してきた。その道にしたがって実践するわたしの弟子たちは……
智慧
中部経典
趣旨一致
長
abhiññā vosito muni. Cittaṁ visuddhaṁ jānāti, muttaṁ rāgehi sabbaso; Pahīnajātimaraṇo, brahmacariyassa kevalī; Evaṁ vutte, brahmāyu brāhmaṇo uṭṭhāyāsanā ekaṁsaṁ uttarāsaṅgaṁ karitvā bhagavato pādesu sirasā nipatitvā bhagavato pādāni mukhena ca paricumbati, pāṇīhi ca parisambāhati, nāmañca sāveti: “brahmāyu ahaṁ, bho gotama, brāhmaṇo; brahmāyu ahaṁ, bho gotama, brāhmaṇo”ti. Atha kho sā parisā acchariyabbhutacittajātā ahosi: “acchariyaṁ vata bho, abbhutaṁ vata bho.
such a sage has perfect insight. They know their mind is pure, completely freed from greed; they’ve given up birth and death, and have completed the spiritual journey. When he said this, Brahmāyu got up from his seat and arranged his robe on one shoulder. He bowed with his head at the Buddha’s feet, caressing them and covering them with kisses, and pronounced his name: “I am the brahmin Brahmāyu, worthy Gotama! I am the brahmin Brahmāyu!” Then that assembly, their minds full of wonder and amazem
かくのごとき聖者(ムニ)は、すでに完全な智慧(abhiññā)を成就せり。その心の清浄なることを自ら知り、貪り(ラーガ)のことごとくより解き放たれ、生と死(jāti-maraṇa)を捨断して、梵行(brahmacariya)を完全に全うしたる者なり。
このように説かれたとき、バラモン・ブラフマーユは座より立ちあがり、上衣を片肩に整えて、世尊の御足に頭をもって礼拝し、御足に口づけし、両手にてさすりながら、己が名を名乗った。
「ゴータマ尊者よ、わたくしはバラモン・ブラフマーユにございます。ゴータマ尊者よ、わたくしはバラモン・ブラフマーユにございます」と。
そのとき、その集いの人々の心に、驚嘆と不思議の念が生じた。「まことに驚くべきことかな、まことに稀有なることかな」と。
智慧
中部経典
趣旨一致
長
tañca nimittaṁ nappaṭivijjhāmā”ti. “Taṁ kho pana vo, anuruddhā, nimittaṁ paṭivijjhitabbaṁ. Ahampi sudaṁ, anuruddhā, pubbeva sambodhā anabhisambuddho bodhisattova samāno obhāsañceva sañjānāmi dassanañca rūpānaṁ. So kho pana me obhāso nacirasseva antaradhāyati dassanañca rūpānaṁ. Tassa mayhaṁ, anuruddhā, etadahosi: ‘ko nu kho hetu ko paccayo yena me obhāso antaradhāyati dassanañca rūpānan’ti? Tassa mayhaṁ, anuruddhā, etadahosi: ‘vicikicchā kho me udapādi, vicikicchādhikaraṇañca pana me samādhi cav
We haven’t worked out the basis of that.” “Well, you should work out the basis of that. Before my awakening—when I was still unawakened but intent on awakening—I too perceived light and vision of forms. But before long my light and vision of forms vanished. It occurred to me: ‘What’s the cause, what’s the reason why my light and vision of forms vanish?’ It occurred to me: ‘Doubt arose in me, and because of that my immersion fell away. When immersion falls away, the light and vision of forms vani
「われわれはその根拠をまだ見極めておりません。」「アヌルッダよ、汝らはその根拠を見極めねばならぬ。アヌルッダよ、わたしもまた、かつて正覚(sammābodhi)を得る以前、いまだ覚りを開かず、ただ菩提(bodhi)を求める菩薩(bodhisatta)であったとき、光明(obhāsa)を知覚し、また諸々の色形(rūpa)を見ることができた。しかるに、その光明と色形の所見とは、ほどなくして消え失せてしまった。そこでわたしにこのような思いが起こった。『いかなる因(hetu)、いかなる縁(paccaya)によりて、わが光明と色形の所見とは消え失せるのであろうか』と。アヌルッダよ、やがてわたしにこのような思いが起こった。『わが心に疑惑(vicikicchā)が生じた。その疑惑のゆえに三昧(samādhi)が退き失せた。三昧の退き失せたるとき、光明もまた消え、色形を見ることもまた消え失せるのである』と。」
智慧
中部経典
趣旨一致
長
“etaṁ kho te ahaṁ, puṇṇa, nālatthaṁ. Alaṁ, puṇṇa, tiṭṭhatetaṁ; mā maṁ etaṁ pucchī”ti. “Nāhaṁ, bhante, etaṁ rodāmi yaṁ maṁ bhagavā evamāha; api ca me idaṁ, bhante, kukkuravataṁ dīgharattaṁ samattaṁ samādinnaṁ. Ayaṁ, bhante, puṇṇo koliyaputto govatiko. Tassa taṁ govataṁ dīgharattaṁ samattaṁ samādinnaṁ. Tassa kā gati, ko abhisamparāyo”ti? Idha, seniya, ekacco govataṁ bhāveti paripuṇṇaṁ abbokiṇṇaṁ, gosīlaṁ bhāveti paripuṇṇaṁ abbokiṇṇaṁ, gocittaṁ bhāveti paripuṇṇaṁ abbokiṇṇaṁ, gavākappaṁ bhāveti pari
“This is what I didn’t get through to you when I said: ‘Enough, Puṇṇa, let it be. Don’t ask me that.’” Seniya said, “Sir, I’m not crying because of what the Buddha said. But, sir, for a long time I have undertaken this observance to behave like a dog. Sir, this Puṇṇa is a cow votary. For a long time he has undertaken that observance to behave like a cow. Where will he be reborn in his next life?” Take someone who develops the cow observance fully and uninterruptedly. They develop a cow’s ethics,
「まさにそれゆえに、プンナよ、わたしは汝に告げなかったのだ。『よいか、プンナよ、それはそのままにしておけ。そのことをわたしに問うな』と。」
セーニヤは申し上げた。「尊師よ、世尊がそのように仰せになったことを嘆いて泣いているのではございません。ただ、尊師よ、この犬戒(くけい)を、わたしは長きにわたって完全に、中断することなく受持してまいりました。尊師よ、このプンナはコーリヤ族の子にして、牛戒(ごかい)を奉ずる者であります。彼はその牛戒を、長きにわたって完全に、中断することなく受持してまいりました。彼はいかなる境涯(きょうがい)に赴き、いかなる来世を得るのでありましょうか。」
〔世尊は答えられた。〕「セーニヤよ、ここに、ある者は牛戒を修習すること完全に、中断することなく、牛の戒(シーラ)を修習すること完全に、中断することなく、牛の心(チッタ)を修習すること完全に、中断することなく、牛の態(ガヴァーカッパ)を修習すること完全に、中断することなく——
智慧
中部経典
趣旨一致
長
Addasā kho sakuludāyī paribbājako bhagavantaṁ dūratova āgacchantaṁ. Disvāna sakaṁ parisaṁ saṇṭhāpeti: “appasaddā bhonto hontu; Ayaṁ samaṇo gotamo āgacchati; appasaddakāmo kho pana so āyasmā appasaddassa vaṇṇavādī. Atha kho bhagavā yena sakuludāyī paribbājako tenupasaṅkami. Ekamantaṁ nisinnaṁ kho sakuludāyiṁ paribbājakaṁ bhagavā etadavoca: “Kāya nuttha, udāyi, etarahi kathāya sannisinnā, kā ca pana vo antarākathā vippakatā”ti? Atha kho sakuludāyī paribbājako bhagavantaṁ etadavoca: “etu kho, bhant
Sakuludāyī saw the Buddha coming off in the distance, and hushed his own assembly, “Be quiet, good fellows, don’t make a sound. Here comes the ascetic Gotama. The venerable likes quiet and praises quiet. Then the Buddha approached Sakuludāyī, The Buddha said to him, “Udāyī, what were you sitting talking about just now? What conversation was left unfinished?” who said to him, “Let the Blessed One come, sir!
サクルダーイー(Sakuludāyī)という遍歴行者は、遠くから世尊が近づいてこられるのを見た。それを見て、彼は自らの集いの者たちを制して言った。「皆の衆、静かにされよ。声を立ててはならぬ。あの沙門ゴータマが来られる。かの尊者は静寂を好み、静寂を讃える方である。」
やがて世尊はサクルダーイー遍歴行者のもとへと近づいて行かれた。世尊は、かたわらに座しているサクルダーイー遍歴行者に、こう仰せになった。
「ウダーイーよ、そなたたちは今しがた、いかなる話をしておったのか。また、途中で打ち切られた話とは何であったのか。」
するとサクルダーイー遍歴行者は、世尊にこう申し上げた。「尊師よ、どうか世尊はお入りください。」
智慧
中部経典
趣旨一致
長
Yatra hi nāmāyaṁ brahmāyu brāhmaṇo ñāto yasassī evarūpaṁ paramanipaccakāraṁ karissatī”ti. Atha kho bhagavā brahmāyuṁ brāhmaṇaṁ etadavoca: “alaṁ, brāhmaṇa, uṭṭhaha nisīda tvaṁ sake āsane yato te mayi cittaṁ pasannan”ti. Atha kho brahmāyu brāhmaṇo uṭṭhahitvā sake āsane nisīdi. Atha kho bhagavā brahmāyussa brāhmaṇassa anupubbiṁ kathaṁ kathesi, seyyathidaṁ— dānakathaṁ, sīlakathaṁ, saggakathaṁ; kāmānaṁ ādīnavaṁ okāraṁ saṅkilesaṁ nekkhamme ānisaṁsaṁ pakāsesi. Yadā bhagavā aññāsi brahmāyuṁ brāhmaṇaṁ ka
that Divinityyu, who is so well-known and famous, should show the Buddha such utmost deference.” Then the Buddha said to Brahmāyu, “Enough, brahmin. Get up, and sit in your own seat, since your mind has such confidence in me.” So Brahmāyu got up and sat in his own seat. Then the Buddha taught him step by step, with a talk on giving, ethical conduct, and heaven. He explained the drawbacks of sensual pleasures, so sordid and corrupt, and the benefit of renunciation. And when the Buddha knew that D
「かのブラフマーユ婆羅門ともあろう方が、かくも広く知られ名声高き身でありながら、かくのごとき最上の礼拝を世尊に捧げるとは」と。
そこで世尊はブラフマーユ婆羅門に告げられた。「よろしい、婆羅門よ。立ちなさい。あなたの心はわたしに対して清らかな信(パサンナ)を得たのであるから、自らの座にお座りなさい」と。
そこでブラフマーユ婆羅門は立ち上がり、自らの座に着いた。
そこで世尊は、ブラフマーユ婆羅門に対して、順を追って法を説かれた。すなわち、布施(ダーナ)の話、戒(シーラ)の話、天界(サッガ)の話がそれである。そして、諸々の欲楽(カーマ)の患い・卑しさ・汚れを明らかにし、出離(ネッカンマ)の功徳を説き示された。
やがて世尊は、ブラフマーユ婆羅門の心が——
智慧
中部経典
趣旨一致
長
Kālena vā, bhikkhave, pare vadamānā vadeyyuṁ akālena vā; Seyyathāpi, bhikkhave, puriso āgaccheyya kudālapiṭakaṁ ādāya. “Ayañhi, bhante, mahāpathavī gambhīrā appameyyā. Sā na sukarā apathavī kātuṁ; yāvadeva ca pana so puriso kilamathassa vighātassa bhāgī assā”ti. So evaṁ vadeyya: ‘ahaṁ imaṁ mahāpathaviṁ apathaviṁ karissāmī’ti. So tatra tatra vikhaṇeyya, tatra tatra vikireyya, tatra tatra oṭṭhubheyya, tatra tatra omutteyya: ‘apathavī bhavasi, apathavī bhavasī’ti. Taṁ kiṁ maññatha, bhikkhave,
When others criticize you, they may do so in any of these ways. Suppose a person was to come along carrying a spade and basket Because this great earth is deep and limitless. It’s not easy to make it be without earth. That person will eventually get weary and frustrated.” and say, ‘I shall make this great earth be without earth!’ And they’d dig all over, scatter all over, spit all over, and urinate all over, saying, ‘Be without earth! Be without earth!’ What do you think, mendicants?
他者が汝らを批判するとき、いかなる形においてもそれはあり得るのです。たとえば、ある者がスコップと籠を手に持ってやって来て、「この大地から土をなくしてみせよう」と言ったとしましょう。そしてその者は、あちこちを掘り返し、あちこちに土を撒き散らし、あちこちに唾を吐きかけ、あちこちに小水をかけながら、「土よ、消えよ!土よ、消えよ!」と叫んだとします。なぜならば、この大地は深く、また無限であるがゆえに、大地から土をなくすことは容易ではありません。その者はついには疲れ果て、途方に暮れるでありましょう。比丘たちよ、汝らはいかに思うか。
智慧
中部経典
趣旨一致
長
Atha kho sakko devānamindo bhagavato bhāsitaṁ abhinanditvā anumoditvā bhagavantaṁ abhivādetvā padakkhiṇaṁ katvā tatthevantaradhāyi. Tena kho pana samayena āyasmā mahāmoggallāno bhagavato avidūre nisinno hoti. Atha kho āyasmato mahāmoggallānassa etadahosi: “kiṁ nu kho so yakkho bhagavato bhāsitaṁ abhisamecca anumodi udāhu no; yannūnāhaṁ taṁ yakkhaṁ jāneyyaṁ— Atha kho āyasmā mahāmoggallāno—seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṁ vā bāhaṁ pasāreyya, pasāritaṁ vā bāhaṁ samiñjeyya; evameva—pubbārāme
Then Sakka, lord of gods, having approved and agreed with what the Buddha said, bowed and respectfully circled the Buddha, keeping him on his right, before vanishing right there. Now at that time Venerable Mahāmoggallāna was sitting not far from the Buddha. He thought, “Did that spirit comprehend what the Buddha said when he agreed with him, or not? Why don’t I find out?” And then Venerable Mahāmoggallāna, as easily as a strong person would extend or contract their arm, vanished from the Eastern
そのとき、神々の王サッカ(帝釈天)は、世尊の御言葉を喜び、讃歎し奉りて、世尊を礼拝し、右遶(うにょう)して、その場においてすっと姿を消した。
さて、そのとき、尊者マハーモッガッラーナ(大目犍連)は、世尊のほど近くに座しておられた。そこで尊者マハーモッガッラーナに、かくなる思いが起こった。
「はたして、かの夜叉(やっか)は、世尊の御言葉をまことに理解したうえで讃歎したのであろうか、それともそうではなかったのであろうか。ならば、そのことを確かめてみようではないか」と。
そこで尊者マハーモッガッラーナは――あたかも力ある人が、曲げた腕を伸ばし、あるいは伸ばした腕を曲げるような、まさにその間に――東園(ぷっばーらーま)より忽然と姿を消したのであった。
智慧
中部経典
趣旨一致
長
Micchādiṭṭhissa kho ahaṁ, seniya, dvinnaṁ gatīnaṁ aññataraṁ gatiṁ vadāmi—nirayaṁ vā tiracchānayoniṁ vā. Iti kho, seniya, sampajjamānaṁ govataṁ gunnaṁ sahabyataṁ upaneti, vipajjamānaṁ nirayan”ti. Evaṁ vutte, puṇṇo koliyaputto govatiko parodi, assūni pavattesi. “Evaṁ, bhante”ti kho puṇṇo koliyaputto govatiko bhagavato paccassosi. Bhagavā etadavoca: Atha kho bhagavā acelaṁ seniyaṁ kukkuravatikaṁ etadavoca: “etaṁ kho te ahaṁ, seniya, nālatthaṁ. Alaṁ, seniya, tiṭṭhatetaṁ; mā maṁ etaṁ pucchī”ti. “Nāha
An individual with wrong view is reborn in one of two places, I say: hell or the animal realm. So if the cow observance succeeds it leads to rebirth in the company of cows, but if it fails it leads to hell.” When he said this, Puṇṇa cried and burst out in tears. “Yes, sir,” he replied. The Buddha said this: The Buddha said to Seniya, “This is what I didn’t get through to you when I said: ‘Enough, Seniya, let it be. Don’t ask me that.’” Puṇṇa said, “Sir, I’m not crying because of what the Buddha
「邪見(micchādiṭṭhi)を抱く者は、セーニヤよ、二つの行き先(gati)のいずれかに赴くと、わたしは説く——地獄(niraya)、あるいは畜生(tiracchānayoni)の胎である。かくして、セーニヤよ、牛の禁戒(govata)が成就すれば牛どもの仲間に生まれ、成就せざれば地獄に堕ちる」と。
このように説かれたとき、コーリヤの子プンナ、牛の禁戒を行じる者は、声をあげて泣き、涙を流した。
「はい、尊師よ」と、コーリヤの子プンナは世尊のことばを承った。
そこで世尊は、このように仰せになった。世尊は、裸形の行者セーニヤ、犬の禁戒を行じる者に向かってこう語られた。
「セーニヤよ、まさにそれゆえに、わたしはそなたに得心させることができなかったのだ。『もうよい、セーニヤよ、その問いは捨て置け。そのことをわたしに問うてはならぬ』と申したのは、そういうわけであった」
プンナは申し上げた。「尊師よ、わたくしが泣いておりますのは、世尊の仰せになったことゆえではございません——」
経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)