🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます 💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
9,999
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 931
すべて 智慧 4354 老い 931 苦しみ 772 正念 695 怒り 356 執着 350 350 業・因果 346 幸せ 337 自己 244 人間関係 243 家族 234 不安 168 仕事 165 渇愛 147 慈悲 115 無常 111 孤独 45 43 感謝 23
vinaya 2606 中部経典 2117 長部経典 1357 相応部経典 1136 増支部経典 857 jataka 563 スッタニパータ 522 ダンマパダ(法句経) 426 テーラガーター 211 テーリーガーター 68 クッダカパータ 57 イティヴッタカ 54 ウダーナ 34 金剛経 5 維摩経 5 般若心経 4 法華経 4 涅槃経 2 AN 1
老い 中部経典 趣旨一致
Tatrāssudaṁ, sāriputta, bhiṁsanakassa vanasaṇḍassa bhiṁsanakatasmiṁ hoti— yo koci avītarāgo taṁ vanasaṇḍaṁ pavisati, yebhuyyena lomāni haṁsanti. So kho ahaṁ, sāriputta, yā tā rattiyo sītā hemantikā antaraṭṭhakā himapātasamayā tathārūpāsu rattīsu rattiṁ abbhokāse viharāmi, divā vanasaṇḍe; gimhānaṁ pacchime māse divā abbhokāse viharāmi, rattiṁ vanasaṇḍe. Apissu maṁ, sāriputta, ayaṁ anacchariyagāthā paṭibhāsi pubbe assutapubbā: ‘Sotatto sosinno ceva, eko bhiṁsanake vane; Naggo na caggimāsīno, So kh
It was so awe-inspiring that normally it would make your hair stand on end if you weren’t free of greed. And on days such as the cold spell when the snow falls in the January winter, I stayed in the open by night and in the forest by day. But in the last month of summer I’d stay in the open by day and in the forest by night. And then these verses, which were neither supernaturally inspired, nor learned before in the past, occurred to me: ‘Scorched and frozen, alone in the awe-inspiring forest. n
以下は中部経典(MN12 §50.2–51.2)の翻訳です。 ――それはまことに畏怖すべき光景であり、貪欲を離れていない者であれば、通常は身の毛もよだつほどのものであった。厳冬の雪降る寒の日々には、夜は野外に身を置き、昼は林の中に留まった。また夏の末月には、昼は野外に、夜は林の中に留まった。そのとき、過去に学んだことなく、また霊感によるものでもない、次の偈が自ずと浮かび上がってきた。「炎熱と寒冷に身をさらし、ただ独り、畏怖すべき深林の中に在り。」
副テーマ: suffering,loneliness,mindfulness,self
導線タグ: 孤独,苦行,忍耐,修行,自己鍛錬,孤立,精神的強さ
老い 中部経典 趣旨一致
Na kho panāhaṁ, sāriputta, abhijānāmi tesu pāpakaṁ cittaṁ uppādetā. Idaṁsu me, sāriputta, upekkhāvihārasmiṁ hoti. Santi kho pana, sāriputta, eke samaṇabrāhmaṇā evaṁvādino evaṁdiṭṭhino: Na kho panetaṁ, sāriputta, evaṁ daṭṭhabbaṁ. Tadāpi etaparamoyeva kolo ahosi seyyathāpi etarahi. Tassa mayhaṁ, sāriputta, ekaṁyeva kolaṁ āhāraṁ āhārayato adhimattakasimānaṁ patto kāyo hoti. Seyyathāpi nāma āsītikapabbāni vā kāḷapabbāni vā; evamevassu me aṅgapaccaṅgāni bhavanti tāyevappāhāratāya. Seyyathāpi nāma oṭṭ
But I don’t recall ever having a bad thought about them. Such was my abiding in equanimity. There are some ascetics and brahmins who have this doctrine and view: But you should not see it like this. The jujubes then were at most the same size as today. Eating so very little, my body became severely emaciated. Due to eating so little, my major and minor limbs became like the joints of an eighty-year-old or a dying man, my bottom became like a camel’s hoof, my vertebrae stuck out like beads on a s
しかし、私は彼らに対して悪しき思念を抱いたことが、かつて一度もなかったと記憶している。このように、私は平静心(捨)のうちに住していたのである。 一部の沙門・婆羅門たちは、次のような教義と見解を持っている。しかし、あなた方はそのように見るべきではない。 彼の地の棗(なつめ)の実は、当時も今日とほぼ同じ大きさのものであった。 かくも僅かなものしか食せなかったゆえに、私の身体は甚だしく憔悴し衰え果てた。食することの極めて少なかったゆえに、私の四肢の大小の節々は、八十歳の老人、あるいは臨終の者の関節のごとくなり、尻は駱駝(らくだ)の蹄のごとくなり、脊椎の骨は数珠の玉を糸に通したがごとく、一つ一つが突き出ていた……。
副テーマ: suffering,aging,mindfulness,self
導線タグ: 老い,身体の衰え,苦行,忍耐,平静心,孤独な修行,肉体的苦しみ
老い 中部経典 趣旨一致
“atthi nu kho, bhante ānanda, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena ekadhammo akkhāto yattha bhikkhuno appamattassa ātāpino pahitattassa viharato avimuttañceva cittaṁ vimuccati, aparikkhīṇā ca āsavā parikkhayaṁ gacchanti, ananuppattañca anuttaraṁ yogakkhemaṁ anupāpuṇātī”ti? “Atthi kho, gahapati, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena ekadhammo akkhāto, yattha bhikkhuno appamattassa ātāpino pahitattassa viharato avimuttañceva cittaṁ vimuccati, aparikkhīṇā ca āsavā
“Honorable Ānanda, is there one thing that has been rightly explained by the Blessed One—who knows and sees, the perfected one, the fully awakened Buddha—practicing which a diligent, keen, and resolute mendicant’s mind is freed, their defilements are ended, and they arrive at the supreme sanctuary from the yoke?” “There is, householder.” “And what is that one thing?” “Householder, it’s when a mendicant, quite secluded from sensual pleasures, secluded from unskillful qualities, enters and remains
「尊者アーナンダよ、かの世尊——知り、見、阿羅漢(あらかん)にして正等覚(しょうとうがく)を成就せられた方——によって説かれた一つの法(ダンマ)がございましょうか。怠ることなく、熱心に、自らを励まして住する比丘(びく)が、その法において修行するならば、いまだ解脱せざる心は解脱し、いまだ尽きざる諸々の漏(āsavā・煩悩)は尽き、いまだ到達せざる無上の軛(くびき)よりの安穏(yogakkhema)に到達する、そのような法が」と。 「居士(こじ)よ、確かにございます」と。 「では、その一つの法とはいかなるものでありましょうか」と。 「居士よ、ここに比丘が、諸々の欲楽(かみ)を遠く離れ、不善なる諸法を離れて、
副テーマ: suffering,mindfulness,craving,wisdom
導線タグ: 解脱,煩悩,心の自由,修行,瞑想,精神的な苦しみ,老いへの不安
⚠ 出家者向けの文脈
老い 中部経典 趣旨一致
Atha kho te bhikkhū yena bhagavā tenupasaṅkamiṁsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdiṁsu. Ekamantaṁ nisinnā kho te bhikkhū bhagavantaṁ etadavocuṁ: “āyasmā, bhante, vacchagotto bhagavato pāde sirasā vandati, evañca vadeti: ‘pariciṇṇo me bhagavā, pariciṇṇo me sugato’”ti. “Pubbeva me, bhikkhave, vacchagotto bhikkhu cetasā ceto paricca vidito: ‘tevijjo vacchagotto bhikkhu mahiddhiko mahānubhāvo’ti. Devatāpi me etamatthaṁ ārocesuṁ: Idamavoca bhagavā. “dīgharattāhaṁ bhotā gotamena
Then those mendicants went up to the Buddha, bowed, sat down to one side, and said to him, “Sir, the mendicant Vacchagotta bows with his head to your feet and says: ‘I have served the Blessed One! I have served the Holy One!’” “I’ve already encompassed Vacchagotta’s mind and understood that he has the three knowledges, and is very mighty and powerful. And deities also told me about this.” That is what the Buddha said. “For a long time I have had discussions with the worthy Gotama. Please teach m
そのとき、かの比丘たちは世尊のもとへと赴いた。赴いて、世尊を礼拝し、一方に坐した。一方に坐した彼ら比丘たちは、世尊にこのように申し上げた。 「尊者よ、ヴァッチャゴッタ(Vacchagotta)比丘が、世尊の御足に頭をもって礼拝し、またこのように申しております。『わたしは世尊(Bhagavā)に親しくお仕えいたしました。わたしは善逝(Sugata)に親しくお仕えいたしました』と。」 「比丘たちよ、わたしはすでに心をもってヴァッチャゴッタ比丘の心を遍知し(cetasā ceto paricca)、了解していた。『ヴァッチャゴッタ比丘は三明(tevijja)を具え、大いなる神通力と威力を有する者である』と。諸天もまたわたしにこのことを告げたのである。」 これが世尊の仰せられたことであった。 「わたしはゴータマ尊者(bhotā Gotamena)と、長きにわたって語らいを重ねてまいりました。どうか、わたしにお示しください――」
副テーマ: wisdom,relationship,gratitude
導線タグ: 師への感謝,尊敬する人,精神的な導き,信頼関係,長年の縁,心が通じる,敬意
⚠ 出家者向けの文脈
老い 中部経典 趣旨一致
pathavīsaññaṁ paṭicca ekattan’ti. Iti yañhi kho tattha na hoti tena taṁ suññaṁ samanupassati, yaṁ pana tattha avasiṭṭhaṁ hoti taṁ ‘santamidaṁ atthī’ti pajānāti. Evampissa esā, ānanda, yathābhuccā avipallatthā parisuddhā suññatāvakkanti bhavati. Tassa pathavīsaññāya cittaṁ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati adhimuccati. Seyyathāpi, ānanda, āsabhacammaṁ saṅkusatena suvihataṁ vigatavalikaṁ; evameva kho, ānanda, bhikkhu yaṁ imissā pathaviyā ukkūlavikkūlaṁ nadīviduggaṁ khāṇukaṇṭakaṭṭhānaṁ pabbatavisama
There is only this that is not emptiness, namely the oneness dependent on the perception of earth.’ And so they regard it as empty of what is not there, but as to what remains they understand that it is present. That’s how emptiness manifests in them—genuine, undistorted, and pure. Their mind leaps forth, gains confidence, settles down, and becomes decided in that perception of earth. As a bull’s hide is rid of folds when fully stretched out by a hundred pegs, so too, ignoring the hilly terrain,
「ただこれだけのものが空ではない、すなわち地の想(さそう)に依る一性(いっせい)のみがある」と。かくして、そこに存在しないものによってそれを空と見、そこに残れるものについては「これは現にある」と知る。アーナンダよ、このようにして彼に空性(くうしょう)への入門が、真実にして、転倒なく、清浄なるものとして現れるのである。彼の心は、地の想(さそう)へと踊り出で、澄み渡り、安定し、そこに決定する。 アーナンダよ、ちょうど牡牛の皮が百本の杭によって十分に引き伸ばされ、皺(しわ)のないものとなるように、まさにそのように、比丘は、この大地にある起伏ある地、川の険しき渡り場、切り株や荊(いばら)の茂る場所、山の嶮しき所を顧みることなく、
副テーマ: emptiness,mindfulness,suffering,impermanence
導線タグ: 執着を手放す,心の平静,雑念,不安から解放,空の境地,瞑想,心の安定
⚠ 出家者向けの文脈
老い 中部経典 趣旨一致
Kathañca, bhikkhave, bhikkhu sāvasesadohī hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhuṁ saddhā gahapatikā abhihaṭṭhuṁ pavārenti cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārehi. Tatra bhikkhu mattaṁ jānāti paṭiggahaṇāya. Evaṁ kho, bhikkhave, bhikkhu sāvasesadohī hoti. Kathañca, bhikkhave, bhikkhu ye te bhikkhū therā rattaññū cirapabbajitā saṅghapitaro saṅghapariṇāyakā, te atirekapūjāya pūjetā hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu ye te bhikkhū therā rattaññū cirapabbajitā saṅghapitaro saṅghapariṇāyakā tesu
And how does a mendicant not milk dry? It’s when a mendicant is invited by a householder to accept robes, almsfood, lodgings, and medicines and supplies for the sick, and that mendicant knows moderation in accepting. That’s how a mendicant doesn’t milk dry. And how does a mendicant show extra respect to senior mendicants of long standing, long gone forth, fathers and leaders of the Saṅgha? It’s when a mendicant consistently treats senior mendicants of long standing, long gone forth, fathers and
「では、比丘たちよ、いかにして比丘は搾り尽くさぬ者(sāvasesadohī)となるのか。ここに、比丘たちよ、信心ある在家の人々(gahapatikā)が、ある比丘に対し、衣(cīvara)・食(piṇḍapāta)・臥坐具(senāsana)・病者のための薬と資具(gilānappaccayabhesajjaparikkhāra)を持ち来たりて供養を申し出るとき、その比丘はこれを受け取るにあたって分量を知る。比丘たちよ、かくのごとく比丘は搾り尽くさぬ者となるのである。 また、比丘たちよ、いかにして比丘は、長老にして夜を知る者(rattaññū)、久しく出家し(cirapabbajita)、僧伽の父(saṅghapitaro)にして僧伽を導く者(saṅghapariṇāyakā)たる長老比丘たちに対し、格別の敬意をもって礼拝する者となるのか。ここに、比丘たちよ、ある比丘が、長老にして夜を知る者、久しく出家し、僧伽の父にして僧伽を導く者たる長老比丘たちに対して……」
副テーマ: aging,gratitude,relationship,wisdom
導線タグ: 受け取り方,知足,感謝,敬意,年長者への態度,コミュニティ,布施
⚠ 出家者向けの文脈
老い 中部経典 趣旨一致
Seyyathāpi, bhante, nikkujjitaṁ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṁ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṁ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṁ dhāreyya, ‘cakkhumanto rūpāni dakkhantī’ti; evamevaṁ kho, bhante, bhagavatā anekapariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaṁ, bhante, bhagavantaṁ saraṇaṁ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsakaṁ maṁ bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupetaṁ saraṇaṁ gatan”ti. Potaliyopi kho gahapati sampannanivāsanapāvuraṇo chattupāhanāhi jaṅghāvihāraṁ anucaṅkamamāno anuvicaramāno yena so vanas
As if he were righting the overturned, or revealing the hidden, or pointing out the path to the lost, or lighting a lamp in the dark so people with clear eyes can see what’s there, the Buddha has made the teaching clear in many ways. I go for refuge to the Buddha, to the teaching, and to the mendicant Saṅgha. From this day forth, may the Buddha remember me as a lay follower who has gone for refuge for life.” Potaliya the householder also approached that forest grove while going for a walk. He wa
たとえば、倒れているものを起こし、覆われているものを明かし、迷える者に道を示し、暗闇の中に油の灯火を掲げて「眼ある者はものを見ん」とするがごとく、世尊はさまざまなる法門によって法(ダンマ)を明らかにしてくださいました。わたしはいま、世尊に帰依し、法(ダンマ)に帰依し、比丘僧伽(サンガ)に帰依いたします。世尊よ、どうか今日よりのち、命ある限り帰依した在家信者(ウパーサカ)としてわたしをお記憶くださいませ」と。 また、居士(こじ)ポータリヤも、上衣と外衣をきちんと身につけ、傘と靴を持って、そぞろ歩きをしながらその林の方へと近づいていった。
副テーマ: wisdom,gratitude,self,attachment
導線タグ: 帰依,信仰,道を求める,迷い,心の拠り所,感謝,生き方の指針
⚠ 出家者向けの文脈
老い 中部経典 趣旨一致
“Yathā kathaṁ pana, bhante, ariyassa vinaye vohārasamucchedo hoti? Sādhu me, bhante, bhagavā tathā dhammaṁ desetu yathā ariyassa vinaye vohārasamucchedo hotī”ti. “Tena hi, gahapati, suṇāhi, sādhukaṁ manasi karohi, bhāsissāmī”ti. “Evaṁ, bhante”ti kho potaliyo gahapati bhagavato paccassosi. Sammodanīyaṁ kathaṁ sāraṇīyaṁ vītisāretvā ekamantaṁ aṭṭhāsi. Ekamantaṁ ṭhitaṁ kho potaliyaṁ gahapatiṁ bhagavā etadavoca: “saṁvijjanti kho, gahapati, āsanāni; sace ākaṅkhasi nisīdā”ti. Evaṁ vutte, potaliyo gahap
“But what, sir, is cutting off of business in the noble one’s training? Sir, please teach me this.” “Well then, householder, listen and apply your mind well, I will speak.” “Yes, sir,” said Potaliya. When the greetings and polite conversation were over, he stood to one side, and the Buddha said to him, “There are seats, householder. Please sit if you wish.” When he said this, Potaliya was angry and upset. Thinking, “The ascetic Gotama addresses me as ‘householder’!” he stayed silent. For a secon
「しかし、尊師よ、聖者の律(ヴィナヤ)における業務の断絶とは、いかなるものでございましょうか。どうか世尊よ、聖者の律における業務の断絶がいかなるものであるかを、私にお示しください。」 「それならば、居士(ガハパティ)よ、よく聞いて、心にとどめよ。説き明かすであろう。」 「はい、尊師よ」と、居士ポータリヤは世尊に答えた。 挨拶と和やかな語らいを交わし終えて、彼は傍らに立った。傍らに立つ居士ポータリヤに、世尊はこのように仰せになった。 「居士よ、座席がございます。もし望むならば、お座りなさい。」 こう仰せになると、居士ポータリヤは怒りと不快の念を起こした。「沙門ゴータマは私を『居士』と呼ぶのか」と思い、黙然としていた。再び世尊は……
副テーマ: anger,attachment,self,relationship
導線タグ: 怒り,プライド,自尊心,呼び方,敬意,対人関係,自己認識
老い 中部経典 趣旨一致
saccavācaṁ nissāya musāvādo pahātabbo; apisuṇaṁ vācaṁ nissāya pisuṇā vācā pahātabbā; agiddhilobhaṁ nissāya giddhilobho pahātabbo; anindārosaṁ nissāya nindāroso pahātabbo; “Ye me, bhante, bhagavatā aṭṭha dhammā saṅkhittena vuttā, vitthārena avibhattā, ariyassa vinaye vohārasamucchedāya saṁvattanti, sādhu me, bhante, bhagavā ime aṭṭha dhamme vitthārena vibhajatu anukampaṁ upādāyā”ti. “Tena hi, gahapati, suṇāhi, sādhukaṁ manasi karohi, bhāsissāmī”ti. “Evaṁ, bhante”ti kho potaliyo gahapati bhagavato
Lying should be given up, relying on speaking the truth. Divisive speech should be given up, relying on speech that isn’t divisive. Greed and lust should be given up, relying on not being greedy and lustful. Blaming and insulting should be given up, relying on not blaming and not insulting. “Sir, please teach me these eight things in detail out of sympathy.” “Well then, householder, listen and apply your mind well, I will speak.” “Yes, sir,” said Potaliya. The Buddha said this: “‘Killing living
真実を語ること(saccavācā)に依りて、虚言(musāvāda)は捨て去られるべし。和合の言葉(apisuṇā vācā)に依りて、離間の語(pisuṇā vācā)は捨て去られるべし。貪欲なき心(agiddhilobha)に依りて、貪りと欲(giddhilobha)は捨て去られるべし。譏らず怒らざること(anindārosa)に依りて、譏りと怒り(nindārosa)は捨て去られるべし。 「尊き師よ、世尊が簡略に説かれましたこの八つの法(dhamma)は、詳しくは分別されておりません。これらは聖者の律(ariyassa vinaya)において、俗世の交わりを断つことへと導くものでございます。どうか慈悲をもって、この八法を詳しく分別してお示しくださいますよう」 「しからば、居士よ、よく聞いて、心によく留めるがよい。説き明かそう」 「承知いたしました、尊き師よ」と、居士ポータリヤ(Potaliya)は答えた。世尊はかくのごとく説かれた。「生きとし生けるものを殺すことは――
副テーマ: attachment,craving,wisdom,self
導線タグ: 欲望,貪り,怒り,悪口,嘘,執着,心の清浄
老い 中部経典 趣旨一致
Seyyathāpi, ānanda, maṇi veḷuriyo subho jātimā aṭṭhaṁso suparikammakato. Tatrāssa suttaṁ āvutaṁ nīlaṁ vā pītaṁ vā lohitaṁ vā odātaṁ vā paṇḍusuttaṁ vā. Tamenaṁ cakkhumā puriso hatthe karitvā paccavekkheyya—ayaṁ kho maṇi veḷuriyo subho jātimā aṭṭhaṁso suparikammakato, tatridaṁ suttaṁ āvutaṁ nīlaṁ vā pītaṁ vā lohitaṁ vā odātaṁ vā paṇḍusuttaṁ vāti. Evameva kho, ānanda, yadā bodhisatto mātukucchiṁ okkanto hoti, na bodhisattamātu kocideva ābādho uppajjati; sukhinī bodhisattamātā hoti akilantakāyā; bod
Suppose there was a beryl gem that was naturally lustrous, eight-faceted, well-worked. And it was strung with a thread of blue, yellow, red, white, or golden brown. And a person with clear eyes were to take it in their hand and examine it: “This beryl gem is naturally lustrous, eight-faceted, well-worked. And it’s strung with a thread of blue, yellow, red, white, or golden brown.” In the same way, when the being intent on awakening is conceived in his mother’s belly, no afflictions beset her. Sh
たとえば、ヴェールリヤ(吠瑠璃)の宝石があるとしよう。天然の光沢を持ち、八面に整えられ、よく磨き上げられたものである。それに青、黄、赤、白、あるいは黄褐色の糸が通されているとする。眼の明らかな人がそれを手に取って観察するならば、こう見るであろう。「この吠瑠璃の宝石は、天然の光沢を持ち、八面に整えられ、よく磨き上げられている。そしてそこには青、黄、赤、白、あるいは黄褐色の糸が通されている」と。 アーナンダよ、まさにそれと同じように、菩薩(ボーディサッタ)が母の胎内に宿りたもうとき、その母には何ら病苦(ābādha)も生じない。菩薩の母は身に倦(う)むことなく、安楽であり続けるのである。
副テーマ: family,happiness,suffering,wisdom
導線タグ: 妊娠,出産,母体,安産,胎児,母の健康,子どもへの祈り
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
老い 中部経典 趣旨一致
“Kiñhi no siyā, bho gotama? Evametaṁ, bho gotamā”ti. “Seyyathāpi, aggivessana, puriso sāratthiko sāragavesī sārapariyesanaṁ caramāno tiṇhaṁ kuṭhāriṁ ādāya vanaṁ paviseyya. Tuyhaṁ kho pana, aggivessana, appekaccāni sedaphusitāni nalāṭā muttāni, uttarāsaṅgaṁ vinibhinditvā bhūmiyaṁ patiṭṭhitāni. Mayhaṁ kho pana, aggivessana, natthi etarahi kāyasmiṁ sedo”ti. Iti bhagavā tasmiṁ parisati suvaṇṇavaṇṇaṁ kāyaṁ vivari. Evaṁ vutte, saccako nigaṇṭhaputto tuṇhībhūto maṅkubhūto pattakkhandho adhomukho pajjhāy
“How could I not? Yes, worthy Gotama.” “Suppose, Aggivessana, there was a person in need of heartwood. Wandering in search of heartwood, they’d take a sharp axe and enter a forest. But sweat is pouring from your forehead; it’s soaked through your robe and drips on the ground. While I now have no sweat on my body.” So the Buddha revealed his golden body to the assembly. When this was said, Saccaka sat silent, dismayed, shoulders drooping, downcast, depressed, with nothing to say. There they’d see
「どうして、そうでないことがありましょうか。ゴータマ尊者よ、まさにその通りでございます。」 「アッギヴェッサナよ、たとえばこのようなことがあるとしよう。ある人が心材を必要とし、心材を求め、心材を探し歩きながら、鋭い斧を手に取って森に入ったとする。さて、アッギヴェッサナよ、あなたの額からは汗の粒がしたたり落ち、上衣(ウッタラーサンガ)を通り抜けて地に滴っている。しかるに、わたしの身体には今、いささかの汗もないのである。」 こう仰せになると、世尊(バガヴァー)はその集いの中において、黄金色(スヴァンナヴァンナ)に輝く御身を現し示された。 このように説かれたとき、ニガンタの子サッチャカは、沈黙し、うなだれ、肩を落とし、顔を伏せ、打ちしおれて、ついに返す言葉もなかった。
副テーマ: wisdom,self,aging,suffering
導線タグ: 老い,身体の変化,自信喪失,論争,プライド,敗北感,沈黙
老い 中部経典 趣旨一致
Paṭiggahesi kho āyasmā ānando bāhitikaṁ. Atha kho rājā pasenadi kosalo āyasmantaṁ ānandaṁ etadavoca: “handa ca dāni mayaṁ, bhante ānanda, gacchāma; bahukiccā mayaṁ bahukaraṇīyā”ti. “Yassadāni tvaṁ, mahārāja, kālaṁ maññasī”ti. Atha kho rājā pasenadi kosalo āyasmato ānandassa bhāsitaṁ abhinanditvā anumoditvā uṭṭhāyāsanā āyasmantaṁ ānandaṁ abhivādetvā padakkhiṇaṁ katvā pakkāmi. Atha kho āyasmā ānando acirapakkantassa rañño pasenadissa kosalassa yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ
So Ānanda accepted it. Then King Pasenadi said to him, “Well, now, sir, I must go. I have many duties, and much to do.” “Please, great king, go at your convenience.” Then King Pasenadi approved and agreed with what Ānanda said. He got up from his seat, bowed, and respectfully circled Ānanda, keeping him on his right, before leaving. Soon after he left, Ānanda went to the Buddha, bowed, sat down to one side, and told him what had happened. He presented the cloth to the Buddha. Then the Buddha sai
かくして、アーナンダ尊者はそれを受け取られた。そのとき、コーサラ国の王パセーナディがアーナンダ尊者に申し上げた。「さて、アーナンダ尊者よ、それでは私はこれにて失礼いたします。多くの務めがあり、なすべきことも山積しております」と。「大王よ、今がよろしいと思われますならば、どうぞお進みください」と。そこでコーサラ国の王パセーナディは、アーナンダ尊者の御言葉を喜び、随喜して、座より立ち上がり、アーナンダ尊者を礼拝し、右繞(うにょう)して立ち去られた。コーサラ国の王パセーナディが立ち去って間もなく、アーナンダ尊者は世尊のもとへと赴かれた。赴いて、世尊を礼拝し、一方に座して、起きたことの一部始終を申し上げた。そして、その布を世尊に献上した。かくして、世尊は説かれた——
副テーマ: relationship,gratitude,wisdom,mindfulness
導線タグ: 礼儀,感謝,別れ,報告,師への敬意,対話,誠実さ
老い 中部経典 趣旨一致
Nisajja kho bhagavā bhikkhū āmantesi: “kāya nuttha, bhikkhave, etarahi kathāya sannisinnā, kā ca pana vo antarākathā vippakatā”ti? “Idha, bhante, amhākaṁ pacchābhattaṁ piṇḍapātapaṭikkantānaṁ upaṭṭhānasālāyaṁ sannisinnānaṁ sannipatitānaṁ ayamantarākathā udapādi: “tasmātiha taṁ, ānanda, bhiyyoso mattāya paṭibhantu tathāgatassa acchariyā abbhutadhammā”ti. “acchariyaṁ, āvuso, abbhutaṁ, āvuso. Tathāgatassa mahiddhikatā mahānubhāvatā, yatra hi nāma tathāgato atīte buddhe parinibbute chinnapapañce chin
and addressed the mendicants: “Mendicants, what were you sitting talking about just now? What conversation was left unfinished?” So the mendicants told him what they had been talking about. The Buddha said, “Well then, Ānanda, say some more about the incredible and amazing qualities of the Realized One.” “It’s incredible, reverends, it’s amazing! The Realized One has such psychic power and might! For he is able to know the Buddhas of the past who have become completely quenched, cut off prolifer
そこに座して、世尊は比丘たちに告げられた。「比丘たちよ、汝らはいま何を語り合っておったのか。いかなる話が途中のままになっておるのか。」 比丘たちは、かれらが語り合っていたことを世尊に申し上げた。すると仏陀は仰せになった。「それならば、アーナンダよ、如来(タターガタ)の不可思議にして希有なる徳について、さらに語るがよい。」 「友よ、まことに不可思議なることかな、まことに希有なることかな。如来はかくも大いなる神通力(イッディ)と大いなる威神力(アヌバーヴァ)をそなえておられる。なんとなれば、如来は、過去において完全な涅槃(パリニッバーナ)に入り、戯論(パパンチャ)を断ち切られた過去の諸仏を……」
副テーマ: wisdom,impermanence,self
導線タグ: 神秘体験,不思議な力,仏陀の教え,希有な存在,真理の探求,覚り,精神的な導き
老い 相応部経典 趣旨一致
“Katamo ca, bhikkhave, asaṅkhatagāmimaggo? Ariyo aṭṭhaṅgiko maggo. Ayaṁ vuccati, bhikkhave, asaṅkhatagāmimaggo. Iti kho, bhikkhave, desitaṁ vo mayā asaṅkhataṁ, desito asaṅkhatagāmimaggo. Yaṁ, bhikkhave, satthārā karaṇīyaṁ sāvakānaṁ hitesinā anukampakena anukampaṁ upādāya kataṁ vo taṁ mayā. Etāni, bhikkhave, rukkhamūlāni, etāni suññāgārāni. Jhāyatha, bhikkhave, mā pamādattha; mā pacchā vippaṭisārino ahuvattha. Ayaṁ vo amhākaṁ anusāsanī”ti.
“And what is the path that leads to the unconditioned? The noble eightfold path. This is called the path that leads to the unconditioned. So, mendicants, I’ve taught you the unconditioned and the path that leads to the unconditioned. Out of sympathy, I’ve done what a teacher should do who wants what’s best for their disciples. Here are these roots of trees, and here are these empty huts. Practice absorption, mendicants! Don’t be negligent! Don’t regret it later! This is my instruction to you.”
「では、無為へと導く道とは何か。それは八聖道である。これを、無為へと導く道と称する。かくして、比丘らよ、我は汝らに無為と、無為へと導く道を説き示した。弟子の利益を願う師として、慈悲の心をもって、なすべきことはすべてなし終えた。比丘らよ、ここに樹の根あり、ここに空閑の房あり。禅定に励め、比丘らよ。放逸であってはならぬ。後に悔いることなかれ。これが汝らへの我が教誡である。」
副テーマ: wisdom,mindfulness,impermanence,suffering
導線タグ: 怠惰,先延ばし,修行,後悔,努力,人生の目的,精進
老い 相応部経典 趣旨一致
Kapilavatthunidānaṁ. Saraṇāni sakko sikkhāya aparipūrakārī ahosī”ti. Atha kho mahānāmo sakko yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinno kho mahānāmo sakko bhagavantaṁ etadavoca: Tena kho pana samayena saraṇāni sakko kālaṅkato hoti. So bhagavatā byākato: “sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyaṇo”ti. Tatra sudaṁ sambahulā sakkā saṅgamma samāgamma ujjhāyanti khīyanti vipācenti: “acchariyaṁ vata bho, abbhutaṁ vata bho. Ettha dāni ko
At Kapilavatthu. Sarakāni didn’t fulfill the training.” Then Mahānāma the Sakyan went up to the Buddha, bowed, sat down to one side, and told him what had happened. The Buddha said: Now at that time Sarakāni the Sakyan had passed away. The Buddha declared that he was a stream-enterer, not liable to be reborn in the underworld, destined for awakening. At that, several Sakyans came together complaining, grumbling, and objecting, “Oh lord, how incredible, how amazing! Who can’t become a stream-ente
カピラヴァットゥにて。サーラカーニは修行を全うしなかった。」そこでサッカ族のマハーナーマは仏陀のもとへ赴き、礼拝して一側に座し、その事の次第を申し上げた。仏陀は仰せになった。その時、サッカ族のサーラカーニはすでに命を終えていた。仏陀は彼が預流果を得た者であり、悪趣に堕することなく、必ずや菩提へと向かう定めにあると宣言された。これを聞いて、数人のサッカ族の者たちが集まり、不平を言い、嘆き、異議を唱えた。「ああ、なんと信じ難く、なんと驚くべきことか! 誰が預流果を得られぬことがあろうか――
副テーマ: death,impermanence,karma,wisdom
導線タグ: 死後の行方,臨終,信仰の疑問,救済,功徳,修行の成果,不安
老い 相応部経典 趣旨一致
Sāvatthiyaṁ viharati. Atha kho anāthapiṇḍiko gahapati yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinnaṁ kho anāthapiṇḍikaṁ gahapatiṁ bhagavā etadavoca: Saṅghe aveccappasādena samannāgato hoti: ‘suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho, ujuppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho, ñāyappaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho, sāmīcippaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho, yadidaṁ cattāri purisayugāni aṭṭha purisapuggalā, esa bhagavato sāvakasaṅgho āhuneyyo pāhuneyyo da
At Sāvatthī. Then the householder Anāthapiṇḍika went up to the Buddha, bowed, and sat down to one side. Seated to one side, the Buddha said to the householder Anāthapiṇḍika: They have experiential confidence in the Saṅgha: ‘The Saṅgha of the Buddha’s disciples is practicing the way that’s good, direct, systematic, and proper. It consists of the four pairs, the eight individual persons. This is the Saṅgha of the Buddha’s disciples that is worthy of offerings dedicated to the gods, worthy of hospi
舎衛城にて。その時、長者・給孤独は世尊のもとへ赴き、礼拝して一側に坐した。一側に坐すると、世尊は長者・給孤独にこう仰せられた。「僧伽に対して体験的な信を有する者たちがいる。すなわち、『世尊の弟子たちの僧伽は、善く道を行じ、正直に行じ、如法に行じ、正しく行じている。四双八輩よりなるこの仏弟子の僧伽は、神々への供養に値し、もてなしを受けるに値し、
副テーマ: gratitude,wisdom,relationship,happiness
導線タグ: 信仰,コミュニティ,帰依,感謝,仲間,支え合い,精神的な拠り所
老い 相応部経典 趣旨一致
“Kiṁ jīrati kiṁ na jīrati, kiṁsu uppathoti vuccati; Kiṁsu dhammānaṁ paripantho, kiṁsu rattindivakkhayo; Kiṁ malaṁ brahmacariyassa, kiṁ sinānamanodakaṁ. Kati lokasmiṁ chiddāni, yattha vittaṁ na tiṭṭhati; Bhagavantaṁ puṭṭhumāgamma, kathaṁ jānemu taṁ mayan”ti. “Rūpaṁ jīrati maccānaṁ, nāmagottaṁ na jīrati; Rāgo uppathoti vuccati. Lobho dhammānaṁ paripantho, Vayo rattindivakkhayo; Itthī malaṁ brahmacariyassa, Etthāyaṁ sajjate pajā; Tapo ca brahmacariyañca, Taṁ sinānamanodakaṁ. Cha lokasmiṁ chiddāni,
“What ages, what does not age? What’s called a deviation? What’s a roadblock for skillful qualities? What is ending day and night? What’s the stain of celibacy? What’s the waterless bath? How many holes are there in the world, where one’s wealth leaks out? We’ve come to ask you, worthy sir: how are we to understand this?” “The physical form of mortals gets old, but their name and clan don’t. Lust is called a deviation, and greed is a roadblock for skillful qualities. Youth is ending day and nigh
「何が老い、何が老いぬものか。何が逸脱と呼ばれるものか。善なる法への障壁とは何か。昼夜問わず尽きゆくものとは何か。梵行の垢とは何か。水なき沐浴とは何か。世において、財が漏れ出る穴はいくつあるか。尊者よ、われらはあなたに問いに参りました。これらをいかに理解すべきでしょうか。」 「死すべき者の色身は老いる。しかれども、その名と家系は老いることがない。貪欲は逸脱と呼ばれ、慳貪は善なる法への障壁である。青春の時は昼夜を問わず尽きゆく。」
副テーマ: aging,impermanence,craving,attachment
導線タグ: 老い,年をとること,外見の衰え,欲望,執着,生きる意味,時間の流れ
老い 相応部経典 趣旨一致
Sāvatthinidānaṁ. Atha kho āyasmā sāriputto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā sāriputto bhagavantaṁ etadavoca: “sakalamidaṁ, bhante, brahmacariyaṁ, yadidaṁ—kalyāṇamittatā kalyāṇasahāyatā kalyāṇasampavaṅkatā”ti. “Sādhu sādhu, sāriputta. Sakalamidaṁ, sāriputta, brahmacariyaṁ, yadidaṁ—kalyāṇamittatā kalyāṇasahāyatā kalyāṇasampavaṅkatā. Kalyāṇamittassetaṁ, sāriputta, bhikkhuno pāṭikaṅkhaṁ kalyāṇasahāyassa kalyāṇasampavaṅka
At Sāvatthī. Then Sāriputta went up to the Buddha, bowed, sat down to one side, and said to him: “Sir, good friends, companions, and associates are the whole of the spiritual life.” “Good, good, Sāriputta! Good friends, companions, and associates are the whole of the spiritual life. A mendicant with good friends, companions, and associates can expect to develop and cultivate the noble eightfold path. And how does a mendicant with good friends develop and cultivate the noble eightfold path? It’s
舎衛城にてのことである。時に舎利弗尊者は世尊のもとへと赴き、礼拝して一方に座し、かく申し上げた。「世尊よ、善き友、善き伴侶、善き同朋を持つことは、梵行の全てであります。」「よきかな、よきかな、舎利弗よ。善き友、善き伴侶、善き同朋を持つことは、まことに梵行の全てである。善き友を持つ比丘は、八正道を修習し、円満に発展させることが期待できるのである。では、善き友を持つ比丘はいかにして八正道を修習し、円満に発展させるのであろうか。それは
副テーマ: relationship,wisdom,mindfulness
導線タグ: 良い友人,人間関係,精神的成長,修行,導き,孤独,信頼できる人
⚠ 出家者向けの文脈
老い 相応部経典 趣旨一致
Sāvatthinidānaṁ. Ekamantaṁ ṭhito kho rohitasso devaputto bhagavantaṁ etadavoca: “yattha nu kho, bhante, na jāyati na jīyati na mīyati na cavati na upapajjati, sakkā nu kho so, bhante, gamanena lokassa anto ñātuṁ vā daṭṭhuṁ vā pāpuṇituṁ vā”ti? “Yattha kho, āvuso, na jāyati na jīyati na mīyati na cavati na upapajjati, nāhaṁ taṁ gamanena lokassa antaṁ ñāteyyaṁ daṭṭheyyaṁ patteyyanti vadāmī”ti. “Acchariyaṁ, bhante, abbhutaṁ, bhante. Yāvasubhāsitamidaṁ, bhante, bhagavatā: Bhūtapubbāhaṁ, bhante, rohit
At Sāvatthī. Standing to one side, the godling Rohitassa said to the Buddha: “Sir, is it possible to know or see or reach the end of the world by traveling to a place where there’s no being born, growing old, dying, passing away, or being reborn?” “Reverend, I say it’s not possible to know or see or reach the end of the world by traveling to a place where there’s no being born, growing old, dying, passing away, or being reborn.” “It’s incredible, sir, it’s amazing, how well said this was by the
舎衛城にて。神霊ローヒタッサは傍らに立ち、世尊に申し上げた。「尊師よ、生・老・死・没・再生のなき境地へと旅することによって、世界の果てを知り、見、到達することは可能でございましょうか。」「友よ、生・老・死・没・再生のなき境地へと旅することによって、世界の果てを知り、見、到達することは不可能であると、わたしは説く。」「尊師よ、まことに希有なること、まことに未曾有なること、この
副テーマ: aging,death,wisdom,suffering
導線タグ: 老い,死,輪廻,解脱,世界の真理,生死,悟り
老い 相応部経典 趣旨一致
Ekaṁ samayaṁ bhagavā sāvatthiyaṁ viharati pubbārāme migāramātupāsāde. Tena kho pana samayena bhagavā sāyanhasamayaṁ paṭisallānā vuṭṭhito bahidvārakoṭṭhake nisinno hoti. Atha kho rājā pasenadi kosalo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Patirūpako mattikākuṇḍalova, Lohaḍḍhamāsova suvaṇṇachanno; Caranti loke parivārachannā, Anto asuddhā bahi sobhamānā”ti. Tena kho pana samayena satta ca jaṭilā satta ca nigaṇṭhā satta ca acelakā satta ca ekasāṭakā satt
At one time the Buddha was staying near Sāvatthī in the stilt longhouse of Migāra’s mother in the Eastern Monastery. Then in the late afternoon, the Buddha came out of retreat and sat outside the gate. Then King Pasenadi of Kosala went up to the Buddha, bowed, and sat down to one side. Like a fake earring made of clay, like a copper halfpenny covered with gold, they live hidden in the world, corrupt inside but impressive outside.” Now at that time seven matted-hair ascetics, seven Jain ascetics,
時に、世尊は舎衛城の近く、東園に建つ鹿子母講堂に滞在しておられた。ある日の夕刻、世尊は禅定より出られ、門外に設けられた座にお就きになった。そこへコーサラ国の波斯匿王が世尊のもとへ参り、礼拝して一傍に座した。「粘土で作られた偽の耳飾りのごとく、金で覆われた銅の半銭のごとく、彼らは世間に隠れて生きている。内には腐敗を宿しながら、外には威風を装っているのだ。」折しもその時、七人の結髪の苦行者たちと、七人のジャイナ教の修行者たちが、
副テーマ: self,wisdom,suffering,impermanence
導線タグ: 見栄,虚偽,外見と内面のギャップ,偽りの自分,欺瞞,表裏のある人間関係,信頼できない人
← 前11121314151617次 →

経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)

© 2026 AIブッダ 禅 — トップ仏陀の教えブログお問い合わせ