🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます
💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
9,999
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 695
すべて
智慧 4354
老い 931
苦しみ 772
正念 695
怒り 356
執着 350
死 350
業・因果 346
幸せ 337
自己 244
人間関係 243
家族 234
不安 168
仕事 165
渇愛 147
慈悲 115
無常 111
孤独 45
空 43
感謝 23
vinaya 2606
中部経典 2117
長部経典 1357
相応部経典 1136
増支部経典 857
jataka 563
スッタニパータ 522
ダンマパダ(法句経) 426
テーラガーター 211
テーリーガーター 68
クッダカパータ 57
イティヴッタカ 54
ウダーナ 34
金剛経 5
維摩経 5
般若心経 4
法華経 4
涅槃経 2
AN 1
正念
長部経典
趣旨一致
長
Atha kho, pukkusa, tassa purisassa etadahosi: ‘acchariyaṁ vata bho, abbhutaṁ vata bho, santena vata bho pabbajitā vihārena viharanti. Yatra hi nāma saññī samāno jāgaro deve vassante deve gaḷagaḷāyante vijjullatāsu niccharantīsu asaniyā phalantiyā neva dakkhati, na pana saddaṁ sossatī’ti. Mayi uḷāraṁ pasādaṁ pavedetvā maṁ abhivādetvā padakkhiṇaṁ katvā pakkāmī”ti. Evaṁ vutte, pukkuso mallaputto bhagavantaṁ etadavoca: “esāhaṁ, bhante, yo me āḷāre kālāme pasādo taṁ mahāvāte vā ophuṇāmi sīghasotāya v
Then that person thought: ‘Oh lord, how incredible, how amazing! Those who have gone forth remain in such peaceful meditations, in that, while conscious and awake he neither saw nor heard a sound as the heavens were raining and pouring, lightning was flashing, and thunder was cracking.’ And after declaring their lofty confidence in me, they bowed and respectfully circled me, keeping me on their right, before leaving.” When he said this, Pukkusa said to him, “Any confidence I had in Āḷāra Kālāma
するとその人はこう思った。「ああ、まことに不思議なことである、まことに希有なことである。出家した方々は、かくも寂静な禅定(サマーディ)に住しておられる。天が雨を降らせ、天が轟き渡り、稲妻が閃き、雷が鳴り裂けるなかにあって、正念(サティ)を保ち覚醒しながら、その方は何も見えず、何も聞こえなかったとは」と。そうして彼は私に対して深い信(パサーダ)を表明し、礼拝し、右遶(うじょう)して立ち去ったのです。」
このように説かれると、マッラ族の子プックサは世尊にこう申し上げた。「尊師よ、私がアーラーラ・カーラーマに対して抱いておりました信(パサーダ)は、今や大風にでも吹き散らすように、また急流にでも押し流すように——
正念
長部経典
趣旨一致
長
4. Cattāro dhammā Cattāro dhammā bahukārā, cattāro dhammā bhāvetabbā …pe… cattāro dhammā sacchikātabbā. citte … dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṁ. Katame cattāro dhammā pariññeyyā? Cattāro āhārā— kabaḷīkāro āhāro oḷāriko vā sukhumo vā, phasso dutiyo, manosañcetanā tatiyā, viññāṇaṁ catutthaṁ. Katame cattāro dhammā pahātabbā? Cattāro oghā— kāmogho, bhavogho, diṭṭhogho, avijjogho.
4. Groups of Four Four things are helpful, etc. mind … principles—keen, aware, and mindful, rid of covetousness and displeasure for the world. <em>What four things should be completely understood?</em> Four foods: edible food, whether solid or subtle; contact is the second, mental intention the third, and consciousness the fourth. <em>What four things should be given up?</em> Four floods: sensuality, desire for rebirth, views, and ignorance.
4 四法
四つのことがらは〔修行に〕助けとなり、四つのことがらは修められるべきであり……乃至……四つのことがらは証知されるべきである。
〔すなわち、〕心において……諸法において法を観察しつつ(ダンマーヌパッサー)、熱心に、正知(サンパジャーナ)して、念(サティ)をそなえ、世における貪欲と憂いとを除いて住する。
いかなる四つのことがらが、あまねく知られるべきか(遍知されるべきか)。
四つの食(アーハーラ)がある。すなわち、粗大なるとまた微細なるとを問わず段食(カバリンカーラ・アーハーラ)、これが第一。触(パッサ)が第二、意思(マノーサンチェータナー)が第三、識(ヴィンニャーナ)が第四である。
いかなる四つのことがらが、捨断されるべきか。
四つの暴流(オーガ)がある。すなわち、欲の暴流(カーモーガ)、有の暴流(バヴォーガ)、見の暴流(ディッティオーガ)、無明の暴流(アヴィッジョーガ)である。
正念
長部経典
趣旨一致
長
Ayaṁ dutiyo sukhallikānuyogo. Puna caparaṁ, cunda, bhikkhu pītiyā ca virāgā …pe… tatiyaṁ jhānaṁ upasampajja viharati. Ayaṁ tatiyo sukhallikānuyogo. Puna caparaṁ, cunda, bhikkhu sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā …pe… catutthaṁ jhānaṁ upasampajja viharati. Ayaṁ catuttho sukhallikānuyogo. Ime kho, cunda, cattāro sukhallikānuyogā ekantanibbidāya virāgāya nirodhāya upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṁvattanti. Ṭhānaṁ kho panetaṁ, cunda, vijjati yaṁ aññatitthiyā paribbājakā evaṁ vadeyyuṁ:
This is the second kind of indulgence in pleasure. Furthermore, with the fading away of rapture, a mendicant enters and remains in the third absorption. They meditate with equanimity, mindful and aware, personally experiencing the bliss of which the noble ones declare, ‘Equanimous and mindful, one meditates in bliss.’ This is the third kind of indulgence in pleasure. Furthermore, with the giving up of pleasure and pain and the disappearance of former happiness and sadness, a mendicant enters and
これが第二の快楽への耽溺(スッカリカーヌヨーガ)である。さらにまた、チュンダよ、比丘は喜悦(ピーティ)の離滅によって……乃至……第三禅定(タティヤ・ジャーナ)に入り、そこに留まる。彼は平静(ウペッカー)をもって住し、念(サティ)と正知(サンパジャンナ)とを具え、身をもって彼の楽を感受する。かの楽について、諸々の聖者たちは「平静にして念あり、楽に住す」と説けり。これが第三の快楽への耽溺である。さらにまた、チュンダよ、比丘は楽(スッカ)を捨て、苦(ドゥッカ)を捨て、かつて経験したる悦びと憂いとの消滅によって……乃至……第四禅定(チャトゥッタ・ジャーナ)に入り、そこに留まる。これが第四の快楽への耽溺である。チュンダよ、これら四種の快楽への耽溺は、ひとえに厭離(ニッビダー)のため、離欲(ヴィラーガ)のため、滅尽(ニローダ)のため、寂静(ウパサマ)のため、深智(アビンニャー)のため、正覚(サンボーディ)のため、涅槃(ニッバーナ)のためとなるものである。チュンダよ、されば他の宗派の遍歴行者(パリッバージャカ)たちが次のように言う場
⚠ 出家者向けの文脈
正念
長部経典
趣旨一致
長
sotāpattiphalaṁ, sakadāgāmiphalaṁ, anāgāmiphalaṁ, arahattaphalaṁ. Iti ime cattārīsadhammā bhūtā tacchā tathā avitathā anaññathā sammā tathāgatena abhisambuddhā. Katame cattāro dhammā bhāvetabbā? Cattāro satipaṭṭhānā— idhāvuso, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṁ. Vedanāsu …pe… 5. Pañca dhammā Pañca dhammā bahukārā …pe… pañca dhammā sacchikātabbā. Katame pañca dhammā sacchikātabbā? Pañca dhammakkhandhā—
stream-entry, once-return, non-return, and perfection. So these forty things that are true, real, and accurate, not unreal, not otherwise were rightly understood by the Realized One. <em>What four things should be developed?</em> The four kinds of mindfulness meditation. A mendicant meditates by observing an aspect of the body—keen, aware, and mindful, rid of covetousness and displeasure for the world. They meditate observing an aspect of feelings … 5. Groups of Five Five things are helpful, etc
預流果(そたーぱってぃふぁら)、一来果(さかだーがーみふぁら)、不還果(あなーがーみふぁら)、阿羅漢果(あらはったふぁら)。
かくのごとく、これら四十の法は、真実にして実在し、如実であり、虚偽ならず、異なることなく、如来によって正しく現等覚(げんとうかく)せられたものである。
いかなる四つの法を修習(しゅじゅう)すべきか。
四つの念処(ねんじょ)である。——すなわち、ここに友よ、比丘は身(しん)について身を観察しつつ住する。熱心に、正知(しょうち)あり、念(ねん)あり、世間における貪欲と憂いを調伏して。受(じゅ)について……(中略)
---
五つの法は多くの利益あり……(中略)……五つの法は現証(げんしょう)すべきである。
いかなる五つの法を現証すべきか。
五つの法の蘊(うん)——すなわち五蘊(ごうん)である。
⚠ 出家者向けの文脈
正念
長部経典
趣旨一致
長
1.1. Kāyānupassanāānāpānapabba Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati? Iti ajjhattaṁ vā kāye kāyānupassī viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati, vayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati, samudayavayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati. ‘Atthi kāyo’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi k
1.1. Mindfulness of Breathing And how does a mendicant meditate observing an aspect of the body? And so they meditate observing an aspect of the body internally, externally, and both internally and externally. They meditate observing the body as liable to originate, as liable to fall, and as liable to both originate and vanish. Or mindfulness is established that the body exists, to the extent necessary for knowledge and mindfulness. They meditate independent, not grasping at anything in the worl
さて比丘たちよ、いかにして比丘は身(kāya)において身を観じつつ住するのであるか。
このようにして、彼は内なる身において身を観じつつ住し、あるいは外なる身において身を観じつつ住し、あるいは内と外とにわたる身において身を観じつつ住する。身において生起する法(samudayadhamma)を観じつつ住し、あるいは身において滅去する法(vayadhamma)を観じつつ住し、あるいは身において生起し滅去する法(samudayavayadhamma)を観じつつ住する。
「身がある」という気づき(sati)が、ただ智(ñāṇa)のためのみ、憶念(paṭissati)のためのみに必要な限りにおいて、彼のうちに現前して確立される。彼は何ものにも依存せず住し、世において何ものをも執取(upādāna)することなく住する。
比丘たちよ、このようにして比丘は身において身を観じつつ住するのである。
⚠ 出家者向けの文脈
正念
長部経典
趣旨一致
長
‘ayaṁ samādhi paccuppannasukho ceva āyatiñca sukhavipāko’ti paccattaṁyeva ñāṇaṁ uppajjati. ‘Ayaṁ samādhi ariyo nirāmiso’ti paccattaññeva ñāṇaṁ uppajjati. ‘Ayaṁ samādhi akāpurisasevito’ti paccattaṁyeva ñāṇaṁ uppajjati. ‘Ayaṁ samādhi santo paṇīto paṭippassaddhaladdho ekodibhāvādhigato, na sasaṅkhāraniggayhavāritagato’ti paccattaṁyeva ñāṇaṁ uppajjati. ‘So kho panāhaṁ imaṁ samādhiṁ satova samāpajjāmi sato vuṭṭhahāmī’ti paccattaṁyeva ñāṇaṁ uppajjati. Katame pañca dhammā abhiññeyyā? Pañca vimuttāyatan
The following knowledges arise for you personally: ‘This immersion is blissful now, and results in bliss in the future.’ ‘This immersion is noble and not of the flesh.’ ‘This immersion is not cultivated by reprobates.’ ‘This immersion is peaceful and sublime and tranquil and unified, not held in place by forceful suppression.’ ‘I mindfully enter into and emerge from this immersion.’ <em>What five things should be directly known?</em> Five opportunities for freedom. Firstly, the Teacher or a resp
次の智慧(ñāṇa)がおのおの自らのうちに生ずる。「この三昧(samādhi)は現在において楽であり、また未来においても楽なる果報をもたらす」と。「この三昧は聖なるものであり、世俗の欲(āmisa)を離れている」と。「この三昧は卑しき人の親しむところではない」と。「この三昧は寂静にして崇高であり、止息(paṭippassaddhi)によって得られ、心の統一(ekodibhāva)に達したものであって、強制的な抑圧によって保たれているのではない」と。「われはまさに正念(sati)をもってこの三昧に入定し、正念をもって出定する」と。
では、直接に知られるべき(abhiññeyya)五つの法とは何か。五つの解脱の機縁(vimuttāyatana)である。まず、師あるいは尊敬すべき……
正念
長部経典
趣旨一致
長
“Abyāvaṭā tumhe, ānanda, hotha tathāgatassa sarīrapūjāya. Iṅgha tumhe, ānanda, sāratthe ghaṭatha anuyuñjatha, sāratthe appamattā ātāpino pahitattā viharatha. Santānanda, khattiyapaṇḍitāpi brāhmaṇapaṇḍitāpi gahapatipaṇḍitāpi tathāgate abhippasannā, te tathāgatassa sarīrapūjaṁ karissantī”ti. “Kathaṁ pana, bhante, tathāgatassa sarīre paṭipajjitabban”ti? Tattha ye mālaṁ vā gandhaṁ vā cuṇṇakaṁ vā āropessanti vā abhivādessanti vā cittaṁ vā pasādessanti tesaṁ taṁ bhavissati dīgharattaṁ hitāya sukhāya.
“Don’t get involved in the rites for venerating the Realized One’s corpse, Ānanda. Please, Ānanda, you must all strive and practice for your heart’s goal! Meditate diligent, keen, and resolute for your heart’s goal! There are astute aristocrats, brahmins, and householders who are devoted to the Realized One. They will perform the rites for venerating the Realized One’s corpse.” “But sir, how to proceed when it comes to the Realized One’s corpse?” When someone there lifts up garlands or fragrance
「アーナンダよ、汝らは如来(タターガタ)の遺体の供養に関わることを要しない。アーナンダよ、さあ、汝らは肝要なことに励み、肝要なことに専念せよ。肝要なことのために、放逸(ほういつ)することなく、熱心に、精進して住せよ。アーナンダよ、如来に深く帰依した、賢明なる刹帝利(クシャトリヤ)たちも、婆羅門(バラモン)たちも、居士(こじ)たちもいる。彼らが如来の遺体の供養を行うであろう。」
「しかし、尊師よ、如来の遺体に対して、いかに処するべきでありましょうか。」
「そこにおいて、花鬘(けまん)や香や香末(こうまつ)を捧げ、礼拝し、あるいは信(しん)の心を起こす人々、そのことは彼らにとって、長き時にわたり、利益と安楽のもととなるであろう。」
正念
長部経典
趣旨一致
長
Idha, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṁ; vedanāsu vedanānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṁ; citte cittānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṁ; dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṁ. sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā sammākammanto sammāājīvo sammāvāyāmo sammāsati sammāsamādhi. Ayaṁ vuccati, bhikkhave, sammāsati.
It’s when a mendicant meditates by observing an aspect of the body—keen, aware, and mindful, rid of covetousness and displeasure for the world. They meditate observing an aspect of feelings—keen, aware, and mindful, rid of covetousness and displeasure for the world. They meditate observing an aspect of the mind—keen, aware, and mindful, rid of covetousness and displeasure for the world. They meditate observing an aspect of principles—keen, aware, and mindful, rid of covetousness and displeasure
比丘たちよ、ここに比丘が、身(からだ)について身を観察しながら住する。熱心に、正知(しょうち)をそなえ、念(ねん)をそなえて、世における貪欲と憂いとを除きながら。受(じゅ)について受を観察しながら住する。熱心に、正知をそなえ、念をそなえて、世における貪欲と憂いとを除きながら。心(しん)について心を観察しながら住する。熱心に、正知をそなえ、念をそなえて、世における貪欲と憂いとを除きながら。法(ほう)について法を観察しながら住する。熱心に、正知をそなえ、念をそなえて、世における貪欲と憂いとを除きながら。
正見(しょうけん)・正思惟(しょうしゆい)・正語(しょうご)・正業(しょうごう)・正命(しょうみょう)・正精進(しょうしょうじん)・正念(しょうねん)・正定(しょうじょう)——
比丘たちよ、これを正念(サンマー・サティ)と呼ぶのである。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
正念
長部経典
趣旨一致
長
Katamo ca, bhikkhave, sammāsaṅkappo? Nekkhammasaṅkappo abyāpādasaṅkappo avihiṁsāsaṅkappo. Ayaṁ vuccati, bhikkhave, sammāsaṅkappo. Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṁ bhāveyya sattavassāni, tassa dvinnaṁ phalānaṁ aññataraṁ phalaṁ pāṭikaṅkhaṁ Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṁ bhāveyya sattamāsāni, tassa dvinnaṁ phalānaṁ aññataraṁ phalaṁ pāṭikaṅkhaṁ Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṁ bhāveyya cha māsāni …pe… pañca māsāni … cattāri māsāni … tīṇi
And what is right thought? Thoughts of renunciation, good will, and harmlessness. This is called right thought. Anyone who develops these four kinds of mindfulness meditation in this way for seven years can expect one of two results: seven months … six months … five months … four months … three months … two months …
では、比丘たちよ、正思惟(サンマー・サンカッパ)とは何であるか。出離の思惟(ネッカンマ・サンカッパ)、無瞋恚の思惟(アビャーパーダ・サンカッパ)、不害の思惟(アヴィヒンサー・サンカッパ)、これを正思惟と呼ぶ。
比丘たちよ、何人(なんびと)であれ、この四つの念処(サティパッターナ)をこのように七年間にわたって修習するならば、その者には二つの果のいずれかが期待される。現世において究極の智(アンニャー)を得るか、あるいは執着の残りある場合には不還(アナーガーミー)の果を得るかである。
七年は言うまでもなく、比丘たちよ、六ヶ月……五ヶ月……四ヶ月……三ヶ月……二ヶ月……
正念
長部経典
趣旨一致
長
Tiṭṭhantu, bhikkhave, sattavassāni. Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṁ bhāveyya cha vassāni …pe… pañca vassāni … cattāri vassāni … tīṇi vassāni … dve vassāni … ekaṁ vassaṁ … 1.2. Kāyānupassanāiriyāpathapabba Puna caparaṁ, bhikkhave, bhikkhu gacchanto vā ‘gacchāmī’ti pajānāti, ṭhito vā ‘ṭhitomhī’ti pajānāti, nisinno vā ‘nisinnomhī’ti pajānāti, sayāno vā ‘sayānomhī’ti pajānāti, yathā yathā vā panassa kāyo paṇihito hoti tathā tathā naṁ pajānāti.
Let alone seven years, anyone who develops these four kinds of mindfulness meditation in this way for six years … five years … four years … three years … two years … one year … 1.2. The Postures Furthermore, when a mendicant is walking they know: ‘I am walking.’ When standing they know: ‘I am standing.’ When sitting they know: ‘I am sitting.’ And when lying down they know: ‘I am lying down.’ Whatever posture their body is in, they know it.
七年は言うまでもなく、比丘たちよ、誰であれ、この四種の念処(サティパッターナ)をかくのごとく六年にわたって修めるならば……五年にわたって……四年にわたって……三年にわたって……二年にわたって……一年にわたって修めるならば……
一・二 身随観(カーヤーヌパッサナー)――行住坐臥の章
さらにまた、比丘たちよ、比丘は歩むときには「われは歩んでいる」と知り、立つときには「われは立っている」と知り、座するときには「われは座している」と知り、臥すときには「われは臥している」と知る。また、その身体がいかなる状態にあるときも、そのありのままを知るのである。
⚠ 出家者向けの文脈
正念
長部経典
趣旨一致
長
Iti kho, cunda, satthāpi tattha gārayho, dhammopi tattha gārayho, sāvako ca tattha evaṁ pāsaṁso. Yo kho, cunda, evarūpaṁ sāvakaṁ evaṁ vadeyya: Imesañca, cunda, pubbantasahagatānaṁ diṭṭhinissayānaṁ imesañca aparantasahagatānaṁ diṭṭhinissayānaṁ pahānāya samatikkamāya evaṁ mayā cattāro satipaṭṭhānā desitā paññattā. Katame cattāro? Idha, cunda, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṁ. Vedanāsu vedanānupassī …pe… citte cittānupassī …pe… dhammesu dhammā
In such a case the teacher and the teaching are to blame, but the disciple deserves praise. Suppose someone was to say to such a disciple, I have taught and pointed out the four kinds of mindfulness meditation for giving up and going beyond all these views of the first beginning and the final end. What four? It’s when a mendicant meditates by observing an aspect of the body—keen, aware, and mindful, rid of covetousness and displeasure for the world. They meditate observing an aspect of feelings
このような場合、師(さとった者)もその教えも責められるべきであり、しかしその弟子こそが称讃に値する。
チュンダよ、そのような弟子に対して、次のように説く者があるとしよう——「過去(前際・ぜんざい)に関わるさまざまな見解の拠り所、および未来(後際・ござい)に関わるさまざまな見解の拠り所、これらすべてを捨断し超越するために、わたしは四つの念処(さとりの確立・サティパッターナ)を教示し、明示したのである」と。
では、その四つとは何か。
チュンダよ、ここに一人の比丘がいて、身(からだ)において身を観察しながら(身随観・かだずいかん)住する。その者は熱心に(ātāpī・あたーぴー)、明確に知りながら(正知・しょうち)、念(サティ・気づき)を保ち、世間に対する貪欲と憂いを取り除いている。
また、受(感受作用・ヴェーダナー)において受を観察しながら……。
また、心(こころ・チッタ)において心を観察しながら……。
また、法(ダンマ・存在の諸現象)において法を観察しながら……。
⚠ 出家者向けの文脈
正念
長部経典
趣旨一致
長
Iti ajjhattaṁ vā kāye kāyānupassī viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati, vayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati, samudayavayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati. ‘Atthi kāyo’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati. 1.3. Kāyānupassanāsampajānapabba Puna capa
And so they meditate observing an aspect of the body internally, externally, and both internally and externally. They meditate observing the body as liable to originate, as liable to fall, and as liable to both originate and vanish. Or mindfulness is established that the body exists, to the extent necessary for knowledge and mindfulness. They meditate independent, not grasping at anything in the world. That too is how a mendicant meditates by observing an aspect of the body. 1.3. Situational Awa
このようにして、修行者は身体(カーヤ)のある側面を、内に観じつつ住し、外に観じつつ住し、また内外ともに観じつつ住する。身体において生起する性質(サムダヤ・ダンマ)を観じつつ住し、滅する性質(ヴァヤ・ダンマ)を観じつつ住し、また生起し滅する性質を観じつつ住する。あるいは「身体あり」という念(サティ)が、ただ智(ニャーナ)と念のために必要な限りにおいて、現前に確立される。修行者はいかなるものにも依らず住し、世において何ものをも取著(しゅうじゃく)しない。比丘(びく)たちよ、このようにして比丘は身体のある側面を観じつつ住するのである。
第三節 正知(サンパジャーナ)の章
⚠ 出家者向けの文脈
正念
長部経典
趣旨一致
長
1.6. Kāyānupassanānavasivathikapabba Puna caparaṁ, bhikkhave, bhikkhu seyyathāpi passeyya sarīraṁ sivathikāya chaḍḍitaṁ ekāhamataṁ vā dvīhamataṁ vā tīhamataṁ vā uddhumātakaṁ vinīlakaṁ vipubbakajātaṁ. So imameva kāyaṁ upasaṁharati: ‘ayampi kho kāyo evaṁdhammo evaṁbhāvī evaṁanatīto’ti. Iti ajjhattaṁ vā …pe… Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati. Puna caparaṁ, bhikkhave, bhikkhu seyyathāpi passeyya sarīraṁ sivathikāya chaḍḍitaṁ kākehi vā khajjamānaṁ kulalehi vā khajjamānaṁ gijjhe
1.6. The Charnel Ground Contemplations Furthermore, suppose a mendicant were to see a corpse discarded in a charnel ground. And it had been dead for one, two, or three days, bloated, livid, and festering. They’d compare it with their own body: ‘This body is also of that same nature, that same kind, and cannot go beyond that.’ And so they meditate observing an aspect of the body internally … That too is how a mendicant meditates by observing an aspect of the body. Furthermore, suppose they were t
さらにまた、比丘たちよ、比丘が墓場に打ち捨てられた死骸を見るとする。その死骸は死後一日、あるいは二日、あるいは三日を経て、膨れあがり、青黒く変色し、膿汁(のうじゅう)が滲み出ているとする。比丘はそこで、おのが身をそれに引き比べ、こう観察する。
「この我が身もまた、かかる性質(ダンマ)を持ち、かかる状態(バーヴィー)となるべきものであり、そのことを免れることはできぬ」と。
かくのごとく、内に向かって身において身を観察し(カーヤーヌパッサー)て住する……
このようにして、比丘たちよ、比丘は身において身を観察しながら住するのである。
さらにまた、比丘たちよ、比丘が墓場に打ち捨てられた死骸を見るとする。それが烏(からす)に啄(ついば)まれ、鷹(たか)に啄まれ、鷲(わし)に……
⚠ 出家者向けの文脈
正念
長部経典
趣旨一致
長
Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati. Puna caparaṁ, bhikkhave, bhikkhu seyyathāpi passeyya sarīraṁ sivathikāya chaḍḍitaṁ aṭṭhikasaṅkhalikaṁ samaṁsalohitaṁ nhārusambandhaṁ …pe… Aṭṭhikasaṅkhalikaṁ nimaṁsalohitamakkhitaṁ nhārusambandhaṁ …pe… Aṭṭhikasaṅkhalikaṁ apagatamaṁsalohitaṁ nhārusambandhaṁ …pe… Aṭṭhikāni apagatasambandhāni disā vidisā vikkhittāni, aññena hatthaṭṭhikaṁ aññena pādaṭṭhikaṁ aññena gopphakaṭṭhikaṁ aññena jaṅghaṭṭhikaṁ aññena ūruṭṭhikaṁ aññena kaṭiṭṭhikaṁ aññena
That too is how a mendicant meditates by observing an aspect of the body. Furthermore, suppose they were to see a corpse discarded in a charnel ground, a skeleton with flesh and blood, held together by sinews … A skeleton without flesh but smeared with blood, and held together by sinews … A skeleton rid of flesh and blood, held together by sinews … Bones rid of sinews, scattered in every direction. Here a hand-bone, there a foot-bone, here an ankle bone, there a shin-bone, here a thigh-bone, the
このようにして、比丘たちよ、比丘は身(かだら)について身を観察しながら住する(kāyānupassī viharati)のである。
さらにまた、比丘たちよ、比丘が、あたかも墓場(sivathikā)に捨てられた屍体を見るとしよう。それは肉と血とをまとい、筋(nhāru)によって繋ぎ止められた骨の連なり(aṭṭhikasaṅkhalikā)である……。また、肉はなく血の跡のみが付着し、筋によって繋ぎ止められた骨の連なりである……。また、肉も血もなく、ただ筋によって繋ぎ止められた骨の連なりである……。また、筋の繋がりも解け果て、四方八方に散り乱れた骨々である。ここには手の骨があり、かしこには足の骨があり、ここには踝(くるぶし)の骨があり、かしこには脛(すね)の骨があり、ここには腿(もも)の骨があり、かしこには腰の骨があり、
⚠ 出家者向けの文脈
正念
長部経典
趣旨一致
長
Puna caparaṁ, māṇava, bhikkhu pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati sato sampajāno, sukhañca kāyena paṭisaṁvedeti, yaṁ taṁ ariyā ācikkhanti: ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti, tatiyaṁ jhānaṁ upasampajja viharati. So imameva kāyaṁ nippītikena sukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa nippītikena sukhena apphuṭaṁ hoti. Seyyathāpi, māṇava, uppaliniyaṁ vā paduminiyaṁ vā puṇḍarīkiniyaṁ vā appekaccāni uppalāni vā padumāni vā puṇḍarīkāni vā udake jātāni udak
Furthermore, with the fading away of rapture, a mendicant enters and remains in the third absorption, where they meditate with equanimity, mindful and aware, personally experiencing the bliss of which the noble ones declare, ‘Equanimous and mindful, one meditates in bliss.’ They drench, steep, fill, and spread their body with bliss free of rapture. There’s no part of the body that’s not spread with bliss free of rapture. It’s like a pool with blue water lilies, or pink or white lotuses. Some of
さらにまた、青年よ、比丘は喜悦(ピーティ)の離滅によって、捨(ウペッカー)に住し、念(サティ)あり正知(サンパジャンナ)あって、身をもって楽を感受する。これを聖者たちは「捨あり念あり、楽に住す」と説く。かくして第三禅(タティヤ・ジャーナ)に達して住する。
彼はこの身を、喜悦を離れた楽をもって、満たし、浸し、充填し、遍満せしめる。その身のいかなる部分も、喜悦を離れた楽によって触れられざるところはない。
青年よ、たとえば青蓮華(ウッパラ)の池、あるいは紅蓮華(パドゥマ)の池、あるいは白蓮華(プンダリーカ)の池において、あるものは水中に生まれ、水中に育ち、水面より出でずして、
⚠ 出家者向けの文脈
正念
長部経典
趣旨一致
長
Katame satta dhammā abhiññeyyā? Satta niddasavatthūni— idhāvuso, bhikkhu sikkhāsamādāne tibbacchando hoti, āyatiñca sikkhāsamādāne avigatapemo. Dhammanisantiyā tibbacchando hoti, āyatiñca dhammanisantiyā avigatapemo. Icchāvinaye tibbacchando hoti, āyatiñca icchāvinaye avigatapemo. Paṭisallāne tibbacchando hoti, āyatiñca paṭisallāne avigatapemo. Vīriyārambhe tibbacchando hoti, āyatiñca vīriyārambhe avigatapemo. Satinepakke tibbacchando hoti, āyatiñca satinepakke avigatapemo. Diṭṭhipaṭivedhe tibba
<em>What seven things should be directly known?</em> Seven qualifications for graduation. A mendicant has a keen enthusiasm to undertake the training … to examine the teachings … to get rid of desires … for retreat … to rouse up energy … for mindfulness and alertness … to penetrate theoretically. And they don’t lose these desires in the future. <em>What seven things should be realized?</em>
「いかなる七つの法が、直接知られるべきであるか」
七つの卒業の資格(ニッダサヴァットゥ)がある。すなわち、ここに比丘が、学処(シッカー)の受持(サマーダーナ)に対して強い志欲(チャンダ)を持ち、また将来においても、学処の受持に対する愛好(ペーマ)を失わない。法の審察(ダンマニサンティ)に対して強い志欲を持ち、また将来においても、法の審察に対する愛好を失わない。欲の調伏(イッチャーヴィナヤ)に対して強い志欲を持ち、また将来においても、欲の調伏に対する愛好を失わない。独処(パティサッラーナ)に対して強い志欲を持ち、また将来においても、独処に対する愛好を失わない。精進の発起(ヴィーリヤーランバ)に対して強い志欲を持ち、また将来においても、精進の発起に対する愛好を失わない。念と明察(サティネーパッカ)に対して強い志欲を持ち、また将来においても、念と明察に対する愛好を失わない。見解の深い洞察(ディッティパティヴェーダ)に対して強い志欲を持ち、また将来においても、その愛好を失わない。
「いかなる七つの法が、現証されるべきであるか」
⚠ 出家者向けの文脈
正念
長部経典
趣旨一致
長
Sace pana tesaṁ evaṁ bhavissati: “Na kho, rājañña, evaṁ paro loko daṭṭhabbo, yathā tvaṁ maññasi iminā maṁsacakkhunā. Ye kho te, rājañña, samaṇabrāhmaṇā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti, te tattha appamattā ātāpino pahitattā viharantā dibbacakkhuṁ visodhenti. Te dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena imañceva lokaṁ passanti parañca satte ca opapātike. Evañca kho, rājañña, paro loko daṭṭhabbo; na tveva yathā tvaṁ maññasi iminā maṁsacakkhunā. Imināpi kho te, rājañña, pariy
If they think, You can’t see the other world the way you think, with the eye of the flesh. There are ascetics and brahmins who live in the wilderness, frequenting remote lodgings in the wilderness and the forest. Meditating diligent, keen, and resolute, they purify the heavenly eye, the power of clairvoyance. With clairvoyance that is purified and superhuman, they see this world and the other world, and sentient beings who are spontaneously reborn. That’s how to see the other world, not how you
「王族の方よ、彼岸の世界はあなたが考えるように、この肉眼(maṁsacakkhu)によって見られるものではありません。王族の方よ、荒野や森林の辺鄙な住処に赴いて修行する沙門・婆羅門たちがおります。彼らはそこにおいて怠ることなく、精進(ātāpa)し、自らを奮い立たせて住しながら、天眼(dibbacakkhu)を清浄ならしめるのです。清浄にして人間を超えた天眼によって、彼らはこの世界をも、彼岸の世界をも、そして化生(opapātika)の衆生をも見るのです。王族の方よ、彼岸の世界とはそのようにして見られるべきものであり、あなたが考えるように、この肉眼によって見られるものでは断じてありません。」
正念
長部経典
趣旨一致
長
So evamāha: ‘antavā ayaṁ loko parivaṭumo. Taṁ kissa hetu? Ahañhi ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṁ cetosamādhiṁ phusāmi, yathāsamāhite citte antasaññī lokasmiṁ viharāmi. Imināmahaṁ etaṁ jānāmi: “yathā antavā ayaṁ loko parivaṭumo”’ti. Idaṁ, bhikkhave, paṭhamaṁ ṭhānaṁ, yaṁ āgamma yaṁ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā antānantikā antānantaṁ lokassa paññapenti. Dutiye ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha antānantikā antānantaṁ lokassa pañ
They say: ‘The cosmos is finite and restricted. Why is that? Because by dint of keen, resolute, committed, and diligent effort, and right application of mind I experience an immersion of the heart of such a kind that I meditate perceiving the cosmos as finite. Because of this I know: “The cosmos is finite and restricted.”’ This is the first ground on which some ascetics and brahmins rely to assert that the cosmos is finite or infinite. And what is the second ground on which they rely? Because of
彼はこのように説く。「この世界は有限にして限定されたものである。それはなぜか。私は、熱烈な精励(ātappa)をもって、勇猛なる努力(padhāna)をもって、専心修習(anuyoga)をもって、不放逸(appamāda)をもって、そして正しき作意(sammāmanasikāra)をもって、かくのごとき心の三昧(cetosamādhi)に達する。そのように心が三昧に入ったとき、私はこの世界を有限なるものと想いつつ住する。このゆえに私は知る——『この世界は有限にして限定されたものである』と。」
比丘たちよ、これが第一の根拠である。これに依り、これに基づいて、一部の沙門・婆羅門たちは「世界は有限か無限か」を論じ、世界の有辺・無辺(antānantika)を主張するのである。
では、諸賢なる沙門・婆羅門たちが依拠する第二の根拠とは何か——
正念
長部経典
趣旨一致
長
Uddhaccakukkuccaṁ pahāya anuddhato viharati ajjhattaṁ vūpasantacitto uddhaccakukkuccā cittaṁ parisodheti. Vicikicchaṁ pahāya tiṇṇavicikiccho viharati akathaṅkathī kusalesu dhammesu, vicikicchāya cittaṁ parisodheti. Seyyathāpi, māṇava, puriso iṇaṁ ādāya kammante payojeyya. Tassa te kammantā samijjheyyuṁ. So yāni ca porāṇāni iṇamūlāni tāni ca byantiṁ kareyya, siyā cassa uttariṁ avasiṭṭhaṁ dārabharaṇāya. Tassa evamassa: So tatonidānaṁ labhetha pāmojjaṁ, adhigaccheyya somanassaṁ. Seyyathāpi, māṇava,
Giving up restlessness and remorse, they meditate without restlessness, their mind peaceful inside, cleansing the mind of restlessness and remorse. Giving up doubt, they meditate having gone beyond doubt, not undecided about skillful qualities, cleansing the mind of doubt. Suppose a man who has gotten into debt were to apply himself to work, and his efforts proved successful. He would pay off the original loan and have enough left over to support his partner. Thinking about this, he’d be filled
掉悔(じょうけ)を捨て去り、掉挙することなく住し、内なる心は静まり、掉悔より心を清める。疑惑(ぎわく)を捨て去り、疑惑を超え出でて住し、善き法(ダンマ)について迷うことなく、疑惑より心を清める。
若人(まのびと)よ、たとえば、ある人が借財を負って事業に励み、その事業が見事に成就したとしよう。彼は元の借財をすっかり返済し、さらに伴侶を養うに足るほどの余財をも手にするであろう。彼はこのことを思い、喜び(パーモッジャ)を得、悦楽(ソーマナッサ)に達するであろう。若人よ、
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
正念
長部経典
趣旨一致
長
Idaṁ, bhikkhave, dutiyaṁ ṭhānaṁ, yaṁ āgamma yaṁ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā antānantikā antānantaṁ lokassa paññapenti. Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṁ cetosamādhiṁ phusati, yathāsamāhite citte anantasaññī lokasmiṁ viharati. So evamāha: ‘ananto ayaṁ loko apariyanto. Ye te samaṇabrāhmaṇā evamāhaṁsu: “antavā ayaṁ loko parivaṭumo”ti, tesaṁ musā. Ananto ayaṁ loko apariyanto. Taṁ kissa hetu? Ahañ
This is the second ground on which some ascetics and brahmins rely to assert that the cosmos is finite or infinite. It’s when some ascetic or brahmin—by dint of keen, resolute, committed, and diligent effort, and right application of mind—experiences an immersion of the heart of such a kind that they meditate perceiving the cosmos as infinite. They say: ‘The cosmos is infinite and unbounded. The ascetics and brahmins who say that the cosmos is finite are wrong. The cosmos is infinite and unbound
これが第二の根拠(ṭhāna)であり、ある沙門・婆羅門たちがこれに依りてこれに基づきて、世界は有限なり無限なりと主張するところのものである。
比丘たちよ、ここにある沙門もしくは婆羅門が、熱誠(ātappa)をもって、精励(padhāna)をもって、専修(anuyoga)をもって、不放逸(appamāda)をもって、そして正しき作意(sammāmanasikāra)をもって、かくのごとき心の三昧(cetosamādhi)に達する。その心が等持(samādhi)に入るとき、かれは世界を無限なりと観じつつ住する。
かれはかく語る。「この世界は無限にして、際限なし。かの沙門・婆羅門たちが『この世界は有限にして円く限られたり』と説くは、虚妄(musā)なり。この世界は無限にして、際限なし。何となれば、われは——」
経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)