🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます
💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
9,999
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 243
すべて
智慧 4354
老い 931
苦しみ 772
正念 695
怒り 356
執着 350
死 350
業・因果 346
幸せ 337
自己 244
人間関係 243
家族 234
不安 168
仕事 165
渇愛 147
慈悲 115
無常 111
孤独 45
空 43
感謝 23
vinaya 2606
中部経典 2117
長部経典 1357
相応部経典 1136
増支部経典 857
jataka 563
スッタニパータ 522
ダンマパダ(法句経) 426
テーラガーター 211
テーリーガーター 68
クッダカパータ 57
イティヴッタカ 54
ウダーナ 34
金剛経 5
維摩経 5
般若心経 4
法華経 4
涅槃経 2
AN 1
人間関係
vinaya
趣旨一致
中
Atha kho jīvakassa komārabhaccassa taṁ parittaṁ pātheyyaṁ antarāmagge sākete parikkhayaṁ agamāsi. Atha kho jīvakassa komārabhaccassa etadahosi— “ime kho maggā kantārā appodakā appabhakkhā, na sukarā apātheyyena gantuṁ. Yannūnāhaṁ pātheyyaṁ pariyeseyyan”ti. 2. Seṭṭhibhariyāvatthu Tena kho pana samayena sākete seṭṭhibhariyāya sattavassiko sīsābādho hoti. Bahū mahantā mahantā disāpāmokkhā vejjā āgantvā nāsakkhiṁsu arogaṁ kātuṁ. Bahuṁ hiraññaṁ ādāya agamaṁsu. Atha kho jīvako komārabhacco sāketaṁ pavisitvā manusse pucchi— “ko, bhaṇe, gilāno, kaṁ tikicchāmī”ti?
さて、ジーヴァカ・コーマーラバッチャにとって、その乏しい旅の糧は、途中サーケータの地で尽き果ててしまった。そこでジーヴァカ・コーマーラバッチャはこのように思った。――「これらの道は荒野にして、水も乏しく食べ物も少ない。旅の糧なくして行くことは容易ではない。さあ、私は旅の糧を求めることにしよう」と。
二、長者の妻の物語
さてそのころ、サーケータにおいて、ある長者(セッティ)の妻が、七年来の頭の病を患っていた。多くの高名な名医たちが方々から来て診たが、癒すことができなかった。多くの財(ひらんにゃ)を受け取っては、去って行ったのである。
そこでジーヴァカ・コーマーラバッチャはサーケータの町に入り、人々に尋ねた。――「さて、誰か病める者はいないか。私は誰を治療しようか」と。
人間関係
vinaya
趣旨一致
中
“Etissā, ācariya, seṭṭhibhariyāya sattavassiko sīsābādho; gaccha, ācariya, seṭṭhibhariyaṁ tikicchāhī”ti. Atha kho jīvako komārabhacco yena seṭṭhissa gahapatissa nivesanaṁ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā dovārikaṁ āṇāpesi— “gaccha, bhaṇe dovārika, seṭṭhibhariyāya pāvada— ‘vejjo, ayye, āgato, so taṁ daṭṭhukāmo’”ti. “Evaṁ, ācariyā”ti kho so dovāriko jīvakassa komārabhaccassa paṭissutvā yena seṭṭhibhariyā tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā seṭṭhibhariyaṁ etadavoca— “Kīdiso, bhaṇe dovārika, vejjo”ti? “Daharako, ayye”ti. “Alaṁ, bhaṇe dovārika, kiṁ me daharako vejjo karissati? Bahū mahantā mahantā disāpāmokkhā vejjā āgantvā nāsakkhiṁsu arogaṁ kātuṁ.
「この長者の妻は、七年来、頭の病を患っております。師よ、どうか長者の妻を診ていただけますでしょうか。」
そこでジーヴァカ・コーマーラバッチャは、長者セッティの屋敷へと赴いた。赴いて、門番に命じた。「門番よ、長者の妻のもとへ参り、こう告げよ。『奥方様、医師が参られました。あなたを診たいとのことにございます』と。」
「かしこまりました、師よ。」門番はジーヴァカ・コーマーラバッチャの言葉を承け、長者の妻のもとへと赴いた。赴いて、長者の妻にこう申し上げた。
するとその妻は問うた。「門番よ、その医師はどのような方か。」「若い方にございます、奥方様。」「門番よ、もうよい。若い医師に何ができましょう。遠方から高名な医師たちが多く参りましたが、誰一人として病を癒すことが叶わなかったのです。
人間関係
vinaya
趣旨一致
中
Bahuṁ hiraññaṁ ādāya agamaṁsū”ti. Atha kho so dovāriko yena jīvako komārabhacco tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā jīvakaṁ komārabhaccaṁ etadavoca— “Gaccha, bhaṇe dovārika, seṭṭhibhariyāya pāvada— ‘vejjo, ayye, evamāha— mā kira, ayye, pure kiñci adāsi. Yadā arogā ahosi tadā yaṁ iccheyyāsi taṁ dajjeyyāsī’”ti. “Evaṁ, ācariyā”ti kho so dovāriko jīvakassa komārabhaccassa paṭissutvā yena seṭṭhibhariyā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā seṭṭhibhariyaṁ etadavoca— “Tena hi, bhaṇe dovārika, vejjo āgacchatū”ti. “Evaṁ, ayye”ti kho so dovāriko seṭṭhibhariyāya paṭissutvā yena jīvako komārabhacco tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā jīvakaṁ komārabhaccaṁ etadavoca— Atha kho jīvako komārabhacco yena seṭṭhibhariyā tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā seṭṭhibhariyāya vikāraṁ sallakkhetvā seṭṭhibhariyaṁ etadavoca—
そこで、その門番はジーヴァカ・コーマーラバッチャのもとへと赴いた。赴いて、ジーヴァカ・コーマーラバッチャにこのように言った。
「先生よ、医師はこのように申しております。『奥方よ、どうかまだ何もお与えにならないでください。ご快癒の折に、お望みのものをお与えいただければよろしいのです』と」
「かしこまりました、先生」と、その門番はジーヴァカ・コーマーラバッチャに答えて、長者の妻のもとへと赴いた。赴いて、長者の妻にこのように言った。
「奥方よ、それならば、医師をお呼びいたしましょう」
「そうしてください、門番よ」と、その門番は長者の妻に答えて、ジーヴァカ・コーマーラバッチャのもとへと赴いた。赴いて、ジーヴァカ・コーマーラバッチャにこのように言った。
そこでジーヴァカ・コーマーラバッチャは、長者の妻のもとへと赴いた。赴いて、長者の妻の病状をつぶさに診察し、長者の妻にこのように言った。
人間関係
vinaya
趣旨一致
中
nasi animittā, nasi nimittamattā, nasi alohitā, nasi dhuvalohitā, nasi dhuvacoḷā, nasi paggharantī, nasi sikharaṇī, nasi itthipaṇḍakā, nasi vepurisikā, nasi sambhinnā, nasi ubhatobyañjanā? Santi te evarūpā ābādhā— kuṭṭhaṁ, gaṇḍo, kilāso, soso, apamāro? Manussāsi, itthīsi, bhujissāsi, aṇaṇāsi, nasi rājabhaṭī? Anuññātāsi mātāpitūhi, sāmikena? Paripuṇṇavīsativassāsi, paripuṇṇaṁ te pattacīvaraṁ, kiṁnāmāsi, kānāmā te pavattinī’ti? Ekato āgacchanti. Na ekato āgantabbaṁ. Anusāsikāya paṭhamataraṁ āgantvā saṅgho ñāpetabbo— ‘suṇātu me, ayye, saṅgho.
「汝は無徴相者(アニミッター)にあらずや、徴相のみある者(ニミッタマッター)にあらずや、無月経者(アローヒター)にあらずや、月経恒常者(ドゥヴァローヒター)にあらずや、常に布を当てる者(ドゥヴァコーラー)にあらずや、漏出する者(パッガランティー)にあらずや、滴下する者(シカラニー)にあらずや、女性黄門(イッティパンダカー)にあらずや、男性化せる者(ヴェープリシカー)にあらずや、両性具有者(サンビンナー)にあらずや、両性徴ある者(ウバトーブヤンジャナー)にあらずや。汝にかかる諸病あらずや——癩(クッタ)、腫瘍(ガンド)、白癬(キラーサ)、肺患(ソーサ)、癲癇(アパマーラ)。汝は人間なるや、女性なるや、自由人(ブジッシー)なるや、無債の者なるや、王の臣下にあらずや。汝は父母に許されたるや、夫に許されたるや。汝は満二十歳(パリプンナヴィーサティヴァッサ)に達したるや、汝の鉢と衣(パッタチーヴァラ)は揃えるや、汝の名は何というや、汝の教授尼(パヴァッティニー)の名は何というや」と。
〔これらの問いを受けるために、受戒者と教授者が〕ともに来る。ともに来てはならない。教授尼(アヌサーシカー)は先に来て、僧伽(サンガ)に告知すべし——
「尊女方(アッヤー)よ、僧伽よ、聴け。
人間関係
vinaya
趣旨一致
中
“pasatena, ayye, sappinā attho”ti. Atha kho seṭṭhibhariyā jīvakassa komārabhaccassa pasataṁ sappiṁ dāpesi. Atha kho jīvako komārabhacco taṁ pasataṁ sappiṁ nānābhesajjehi nippacitvā seṭṭhibhariyaṁ mañcake uttānaṁ nipātetvā natthuto adāsi. Atha kho taṁ sappi natthuto dinnaṁ mukhato uggañchi. Atha kho seṭṭhibhariyā paṭiggahe niṭṭhubhitvā dāsiṁ āṇāpesi— “handa, je, imaṁ sappiṁ picunā gaṇhāhī”ti. Atha kho jīvakassa komārabhaccassa etadahosi— “acchariyaṁ yāva lūkhāyaṁ gharaṇī, yatra hi nāma imaṁ chaḍḍanīyadhammaṁ sappiṁ picunā gāhāpessati. Bahukāni ca me mahagghāni bhesajjāni upagatāni. Kimpi māyaṁ kiñci deyyadhammaṁ dassatī”ti.
「奥方さま、一パサタ(pasata)分の酥(sapphi)が必要でございます」と。そこで長者の妻は、ジーヴァカ・コーマーラバッチャに一パサタ分の酥を与えさせた。そこでジーヴァカ・コーマーラバッチャは、その一パサタ分の酥をさまざまな薬草とともに煎じ調合し、長者の妻を寝台の上に仰向けに横たわらせて、鼻から投与した。すると、鼻から投与されたその酥は、口から流れ出てきた。そこで長者の妻は、受け皿に吐き出し、侍女に命じた。「さあ、これ、この酥を布片で取りなさい」と。そのとき、ジーヴァカ・コーマーラバッチャの心にこのような思いが起こった。「なんと吝嗇な女主人であろうか。捨てるべきこの酥を、わざわざ布片で取り集めさせようとするとは。しかも私は、多くの高価な薬を費やしたのに。この方は、何がしかの謝礼すらくださらないおつもりであろうか」と。
人間関係
vinaya
趣旨一致
中
Atha kho seṭṭhibhariyā jīvakassa komārabhaccassa vikāraṁ sallakkhetvā jīvakaṁ komārabhaccaṁ etadavoca— “kissa tvaṁ, ācariya, vimanosī”ti? “Mayaṁ kho, ācariya, āgārikā nāma upajānāmetassa saṁyamassa. Varametaṁ sappi dāsānaṁ vā kammakarānaṁ vā pādabbhañjanaṁ vā padīpakaraṇe vā āsittaṁ. Mā kho tvaṁ, ācariya, vimano ahosi. Na te deyyadhammo hāyissatī”ti. Atha kho jīvako komārabhacco seṭṭhibhariyāya sattavassikaṁ sīsābādhaṁ ekeneva natthukammena apakaḍḍhi. Atha kho seṭṭhibhariyā arogā samānā jīvakassa komārabhaccassa cattāri sahassāni pādāsi. Suṇisā— “sassu me arogā ṭhitā”ti cattāri sahassāni pādāsi.
そのとき、長者の妻は、ジーヴァカ・コーマーラバッチャの表情の曇りに気づき、ジーヴァカ・コーマーラバッチャにこう申し上げた。「先生、なにゆえそのようにご不満そうなのでございますか。」〔ジーヴァカはこう答えた。〕「先生(ācariya)よ、わたくしどもは在家の者でございますれば、この薬品〔の惜しまれようを〕よく存じております。このギーは、奴隷や雇い人の足に塗る膏薬として、あるいは燈明の油として用いるほうが、よほどましなのでございます。先生、どうかご不満をお持ちになりませんように。あなたへの施し物(deyyadhamma)は少しも減ることはございません。」
そこでジーヴァカ・コーマーラバッチャは、長者の妻が七年来患っていた頭の病を、ただ一度の鼻薬の施術によって取り除いた。
やがて長者の妻は、病より癒えるや、ジーヴァカ・コーマーラバッチャに四千〔カーハーパナ〕を手渡した。嫁は「わたしの姑が病より癒えてお立ちになった」と聞き、四千〔カーハーパナ〕を手渡した。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
人間関係
vinaya
趣旨一致
中
Seṭṭhi gahapati— “bhariyā me arogā ṭhitā”ti cattāri sahassāni pādāsi dāsañca dāsiñca assarathañca. Atha kho jīvako komārabhacco tāni soḷasasahassāni ādāya dāsañca dāsiñca assarathañca yena rājagahaṁ tena pakkāmi. Anupubbena yena rājagahaṁ yena abhayo rājakumāro tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā abhayaṁ rājakumāraṁ etadavoca— “idaṁ me, deva, paṭhamakammaṁ soḷasasahassāni dāso ca dāsī ca assaratho ca. Paṭiggaṇhātu me devo posāvanikan”ti. “Alaṁ, bhaṇe jīvaka; tuyhameva hotu. Amhākaññeva antepure nivesanaṁ māpehī”ti. “Evaṁ, devā”ti kho jīvako komārabhacco abhayassa rājakumārassa paṭissutvā abhayassa rājakumārassa antepure nivesanaṁ māpesi.
長者セッティは「わが妻、病より癒えて健やかに立てり」とて、四千〔カハーパナ〕を施し、さらに男奴隷一人・女奴隷一人・馬車一輛を与えた。かくしてジーヴァカ・コーマーラバッチャは、その一万六千〔カハーパナ〕と男奴隷・女奴隷・馬車とを携えて、ラージャガハに向かって出発した。次第に道を進み、ラージャガハへと至り、アバヤ王子のもとへ赴いた。赴いてアバヤ王子にこのように申し上げた。「殿下よ、これがわたくしの最初の〔医術による〕所得にございます。一万六千〔カハーパナ〕と男奴隷一人・女奴隷一人・馬車一輛でございます。どうか殿下、この養育の〔謝〕礼をお受け取りくださいませ」と。「よい、ジーヴァカよ、それはそなた自身のものとしておけ。われらの内宮のうちに、そなたのための住まいを建てよ」と〔王子は仰せられた〕。「かしこまりました、殿下」と、ジーヴァカ・コーマーラバッチャはアバヤ王子にお答え申し上げ、アバヤ王子の内宮のうちに住まいを建てた。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
人間関係
vinaya
趣旨一致
中
Puñjamaddapalālañca, bhusaophuṇanīhare; Āyatimpi na khīyanti, pitaro ca pitāmahā. Bhaddiyo anuruddho ca, ānando bhagu kimilo; Sakyamāno ca kosambiṁ, parihāyi kakudhena ca. Pakāsesi pituno ca, purise silaṁ nāḷāgiriṁ;
藁の束を踏み砕き、籾殻を篩にかけ運び去る。
祖父も曾祖父も、その功徳は尽きることなく伝わりゆく。
バッディヤ(Bhaddiyo)、アヌルッダ(Anuruddho)、アーナンダ(Ānando)、バグ(Bhagu)、キミラ(Kimilo)、
そしてサキャ族の者(Sakyamāno)はコーサンビー(Kosambiṁ)を離れ、カクダ(Kakudhena)とともに去りぬ。
かの者は父の人々に示した――ナーラーギリ(Nāḷāgiri)という象の戒(sīla)を。
人間関係
vinaya
趣旨一致
中
Tena kho pana samayena bārāṇaseyyakassa seṭṭhiputtassa mokkhacikāya kīḷantassa antagaṇṭhābādho hoti, yena yāgupi pītā na sammā pariṇāmaṁ gacchati, bhattampi bhuttaṁ na sammā pariṇāmaṁ gacchati, uccāropi passāvopi na paguṇo. So tena kiso hoti lūkho dubbaṇṇo uppaṇḍuppaṇḍukajāto dhamanisanthatagatto. Atha kho bārāṇaseyyakassa seṭṭhissa etadahosi— Yannūnāhaṁ rājagahaṁ gantvā rājānaṁ jīvakaṁ vejjaṁ yāceyyaṁ puttaṁ me tikicchitun”ti. Atha kho bārāṇaseyyako seṭṭhi rājagahaṁ gantvā yena rājā māgadho seniyo bimbisāro tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā rājānaṁ māgadhaṁ seniyaṁ bimbisāraṁ etadavoca— Sādhu devo jīvakaṁ vejjaṁ āṇāpetu puttaṁ me tikicchitun”ti. Atha kho rājā māgadho seniyo bimbisāro jīvakaṁ komārabhaccaṁ āṇāpesi— “Evaṁ, devā”ti kho jīvako komārabhacco rañño māgadhassa seniyassa bimbisārassa paṭissutvā bārāṇasiṁ gantvā yena bārāṇaseyyako seṭṭhiputto tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā bārāṇaseyyakassa seṭṭhiputtassa vikāraṁ sallakkhetvā janaṁ ussāretvā tirokaraṇiyaṁ parikkhipitvā thambhe ubbandhitvā bhariyaṁ purato ṭhapetvā udaracchaviṁ uppāṭetvā antagaṇṭhiṁ nīharitvā bhariyāya dassesi— “passa te sāmikassa ābādhaṁ, iminā yāgupi pītā na sammā pariṇāmaṁ gacchati, bhattampi bhuttaṁ na sammā pariṇāmaṁ gacchati, uccāropi passāvopi na paguṇo; imināyaṁ kiso lūkho dubbaṇṇo uppaṇḍuppaṇḍukajāto dhamanisanthatagatto”ti.
その頃、バーラーナシーの長者の息子は、輪回し遊びに興じていたため、腸の結び目に病を得て、粥を飲んでも正しく消化されず、食事をとっても正しく消化されず、大便も小便も思うにまかせなかった。そのため彼はやせ細り、やつれ、血色を失い、蒼白となり、血管が浮き出るほどになっていた。
そこでバーラーナシーの長者にこのような考えが起こった。「いざ、わたしはラージャガハに赴き、王に仕えるジーヴァカという医師に、わが息子の治療をするよう願い出よう」と。
かくしてバーラーナシーの長者はラージャガハに赴き、マガダ国王セーニヤ・ビンビサーラのもとに近づき、マガダ国王セーニヤ・ビンビサーラに次のように申し上げた。「どうか陛下は、ジーヴァカ医師に命じて、わが息子を治療させてくださいますように」と。
そこでマガダ国王セーニヤ・ビンビサーラは、ジーヴァカ・コーマーラバッチャに命じられた。「かしこまりました、陛下」と、ジーヴァカ・コーマーラバッチャはマガダ国王セーニヤ・ビンビサーラの仰せを受け、バーラーナシーに赴き、バーラーナシーの長者の息子のもとに近づいた。そして長者の息子の病態をつぶさに診察し、人々を遠ざけ、周囲に帳を巡らし、柱に縛りつけ、妻を前に立たせ、腹の皮を切り開いて腸の結び目を取り出し、妻に示して言った。「ご覧なさい、あなたの夫の患部を。これによって粥を飲んでも正しく消化されず、食事をとっても正しく消化されず、大便も小便も思うにまかせなかったのです。これによってこの方はやせ細り、やつれ、血色を失い、蒼白となり、血管が浮き出るほどになられたのです」と。
人間関係
vinaya
趣旨一致
中
Antagaṇṭhiṁ viniveṭhetvā antāni paṭipavesetvā udaracchaviṁ sibbitvā ālepaṁ adāsi. Atha kho bārāṇaseyyako seṭṭhiputto nacirasseva arogo ahosi. “putto me arogo ṭhito”ti jīvakassa komārabhaccassa soḷasasahassāni pādāsi. Atha kho jīvako komārabhacco tāni soḷasasahassāni ādāya punadeva rājagahaṁ paccāgañchi. 6. Pajjotarājavatthu Tena kho pana samayena rañño pajjotassa paṇḍurogābādho hoti. Bahū mahantā mahantā disāpāmokkhā vejjā āgantvā nāsakkhiṁsu arogaṁ kātuṁ. Bahuṁ hiraññaṁ ādāya agamaṁsu. Atha kho rājā pajjoto rañño māgadhassa seniyassa bimbisārassa santike dūtaṁ pāhesi— “mayhaṁ kho tādiso ābādho, sādhu devo jīvakaṁ vejjaṁ āṇāpetu, so maṁ tikicchissatī”ti.
腸の絡まりをほぐして腸を元の位置に納め、腹壁を縫い合わせて薬を塗った。やがてバーラーナシーの長者の子息は、ほどなく平癒した。「わが子は癒えて立ち直った」と、ジーヴァカ・コーマーラバッチャ(Jīvaka Komārabhacca)に一万六千の金貨を与えた。ジーヴァカ・コーマーラバッチャはその一万六千の金貨を受け取り、ふたたびラージャガハ(Rājagaha)へと帰り来たった。
第六節 パッジョータ王の事
さてそのころ、パッジョータ(Pajjota)王に黄疸の病患(ābādha)があった。各地の名だたる名医たちが数多く参り来たれども、ついに平癒させること能わず、多くの金銀を受け取りて去って行った。そこでパッジョータ王はマガダ(Māgadha)国の王セーニヤ・ビンビサーラ(Seniya Bimbisāra)のもとへ使者を遣わして申し伝えた。「わが身にはかかる病患がございます。どうか大王は医師ジーヴァカに命じてくださいますよう。彼ならばわたくしを治してくれましょう」と。
人間関係
vinaya
趣旨一致
中
Bhagavato etamatthaṁ ārocesuṁ. “Na, bhikkhave, mahācammāni dhāretabbāni, sīhacammaṁ byagghacammaṁ dīpicammaṁ. Yo dhāreyya, āpatti dukkaṭassā”ti. Tena kho pana samayena chabbaggiyā bhikkhū— “bhagavatā mahācammāni paṭikkhittānī”ti— gocammāni dhārenti. Tāni mañcappamāṇenapi chinnāni honti, pīṭhappamāṇenapi chinnāni honti, antopi mañce paññattāni honti, bahipi mañce paññattāni honti, antopi pīṭhe paññattāni honti, bahipi pīṭhe paññattāni honti. Aññataropi pāpabhikkhu aññatarassa pāpupāsakassa kulūpako hoti. Atha kho so pāpabhikkhu pubbaṇhasamayaṁ nivāsetvā pattacīvaramādāya yena tassa pāpupāsakassa nivesanaṁ tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. Atha kho so pāpupāsako yena so pāpabhikkhu tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā taṁ pāpabhikkhuṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi.
比丘たちはこのことを世尊に申し上げた。
「比丘たちよ、大きな皮(まはーちゃんまーに)を身につけてはならない。獅子の皮、虎の皮、豹の皮——これらを身につける者は、悪作(どぅっかた)の罪を犯すことになる。」
ところが、その頃、六群比丘(ちゃっばっぎやー)たちは、「世尊は大きな皮を禁じられた」と言いながら、今度は牛の皮(ごーちゃんまーに)を使い始めた。それらは寝台ほどの大きさに切られたものもあり、椅子ほどの大きさに切られたものもあり、寝台の内側に敷かれたものもあり、寝台の外側に置かれたものもあり、椅子の内側に敷かれたものもあり、椅子の外側に置かれたものもあった。
また、ある悪しき比丘は、ある悪しき在家信者(うぱーさか)の家に出入りする者であった。ある日、その悪しき比丘は、午前中に衣を整え、鉢と衣(はちちーわら)を取って、その悪しき在家信者の住まいへと赴いた。赴いてから、設けられた座に坐った。すると、その悪しき在家信者は、その悪しき比丘のもとへと近づき、近づいてからその悪しき比丘を礼拝して、かたわらに坐った。
⚠ 出家者向けの文脈
人間関係
vinaya
趣旨一致
中
Tena kho pana samayena tassa pāpupāsakassa vacchako hoti taruṇako abhirūpo dassanīyo pāsādiko citro, seyyathāpi dīpicchāpo. Atha kho so pāpabhikkhu taṁ vacchakaṁ sakkaccaṁ upanijjhāyati. Atha kho so pāpupāsako taṁ pāpabhikkhuṁ etadavoca— “Attho me, āvuso, imassa vacchakassa cammenā”ti. Atha kho so pāpupāsako taṁ vacchakaṁ vadhitvā cammaṁ vidhunitvā tassa pāpabhikkhuno pādāsi. Atha kho so pāpabhikkhu taṁ cammaṁ saṅghāṭiyā paṭicchādetvā agamāsi. Atha kho sā gāvī vacchagiddhinī taṁ pāpabhikkhuṁ piṭṭhito piṭṭhito anubandhi. Bhikkhū evamāhaṁsu— “Ahampi kho, āvuso, na jānāmi kena myāyaṁ gāvī piṭṭhito piṭṭhito anubandhī”ti. Tena kho pana samayena tassa pāpabhikkhuno saṅghāṭi lohitena makkhitā hoti.
その頃、その悪しき優婆塞(pāpupāsaka)のもとに一頭の子牛がいた。若く、端麗で、見目麗しく、愛らしい姿は、まるで豹の仔のごとくであった。さて、その悪しき比丘(pāpabhikkhu)は、その子牛をしきりに見つめていた。そこで、その悪しき優婆塞はその悪しき比丘に向かってこう言った。「友よ、この子牛の皮革が私には必要なのです」と。かくして、その悪しき優婆塞は子牛を屠り、その皮を剥いで、その悪しき比丘に与えた。そこで、その悪しき比丘はその皮を僧伽梨衣(saṅghāṭi)に包み隠して立ち去った。ところが、子牛を恋い慕うその母牛は、その悪しき比丘のあとをどこまでも追い続けた。比丘たちはこう言った。「友よ、何ゆえにこの牛が私のあとをどこまでも追い続けるのか、私にはわかりません」と。その時、その悪しき比丘の僧伽梨衣は血に染まっていた。
⚠ 出家者向けの文脈
人間関係
vinaya
趣旨一致
中
Atha kho rājā pajjoto vāhanāgāresu ca dvāresu ca āṇāpesi— Tena kho pana samayena rañño pajjotassa bhaddavatikā nāma hatthinikā paññāsayojanikā hoti. Atha kho jīvako komārabhacco rañño pajjotassa sappiṁ upanāmesi— Atha kho jīvako komārabhacco rājānaṁ pajjotaṁ sappiṁ pāyetvā hatthisālaṁ gantvā bhaddavatikāya hatthinikāya nagaramhā nippati. Atha kho rañño pajjotassa taṁ sappi pītaṁ pariṇāmentaṁ uddekaṁ adāsi. Atha kho rājā pajjoto manusse etadavoca— “duṭṭhena, bhaṇe, jīvakena sappiṁ pāyitomhi. Tena hi, bhaṇe, jīvakaṁ vejjaṁ vicinathā”ti. “Bhaddavatikāya, deva, hatthinikāya nagaramhā nippatito”ti. Tena kho pana samayena rañño pajjotassa kāko nāma dāso saṭṭhiyojaniko hoti, amanussena paṭicca jāto.
そのとき、パジョータ王は、馬屋と城門とに命令を下した。——そのころ、パジョータ王には、バッダヴァティカーと呼ばれる牝象がいて、五十ヨージャナを走ることができた。そこでジーヴァカ・コーマーラバッチャは、パジョータ王に精製バター(サッピ)を飲ませ、象舎に赴いて、バッダヴァティカーという牝象に乗り、都を脱け出した。
さて、パジョータ王がその精製バターを飲み、体内で消化されてゆくうちに、嘔吐を催した。そこで王は臣下たちにこう言った。「おい、悪意あるジーヴァカめに、精製バターを飲まされてしまった。さあ、おい、医師のジーヴァカを探し出せ。」「陛下、彼はバッダヴァティカーという牝象に乗り、都を脱け出しております。」
そのころ、パジョータ王には、カーカと呼ばれる奴隷がいて、六十ヨージャナを走ることができた。彼は非人(アマヌッサ)との縁により生まれた者であった。
人間関係
vinaya
趣旨一致
中
Bhikkhunī sikkhamānā ca, sāmaṇero sāmaṇerī; Paccakkhātantimavatthū, ukkhittāpattidassane. Appaṭikamme diṭṭhiyā, paṇḍako theyyasaṁvāsakaṁ; Titthiyā tiracchānagataṁ, mātu pitu ca ghātakaṁ. Arahaṁ bhikkhunīdūsi, bhedakaṁ lohituppādaṁ;
比丘尼(びくに)、式叉摩那(しきしゃまな)、
沙弥(しゃみ)、沙弥尼(しゃみに)、
〔受具を〕拒絶した者、最後の罪科に至った者、
擯出(ひんしゅつ)された者、罪を犯したまま隠す者。
邪見を改めぬ者、黄門(おうもん)、偸蘭遮住(とうらんしゃじゅう)の者、
外道(げどう)、畜生と交わった者、
父を殺した者、母を殺した者。
阿羅漢(あらかん)を傷つけた者、比丘尼を汚した者、
〔僧伽を〕破壊した者、〔仏身より〕血を出した者。
⚠ 出家者向けの文脈
人間関係
vinaya
趣旨一致
中
Mātu pitu arahanta, dūsako saṅghabhedako; Lohituppādako ceva, ubhatobyañjano ca yo. Ekādasannaṁ etesaṁ, osāraṇaṁ na yujjati; Hatthapādaṁ tadubhayaṁ, kaṇṇanāsaṁ tadūbhayaṁ. Aṅguli aḷakaṇḍaraṁ, phaṇaṁ khujjo ca vāmano;
母を害し、父を害し、阿羅漢(アラハン)を害し、
僧伽(サンガ)を分裂せしめた者、
仏身より血を出だした者、
また両性の相を具える者——
この十一の者どもには、
復帰(おさらなの)を認めるべきではない。
手を失い、足を失い、またその両方を失い、
耳を失い、鼻を失い、またその両方を失い、
指を失い、腱(アラカンダラ)を損ない、
瘤(こぶ)ある者、また侏儒(しゅじゅ)たる者——
⚠ 出家者向けの文脈
人間関係
vinaya
趣旨一致
中
Tena kho pana samayena piṇḍacārikā bhikkhū dunnivatthā duppārutā anākappasampannā piṇḍāya caranti, asallakkhetvāpi nivesanaṁ pavisanti, asallakkhetvāpi nikkhamanti, atisahasāpi pavisanti, atisahasāpi nikkhamanti, atidūrepi tiṭṭhanti, accāsannepi tiṭṭhanti, aticirampi tiṭṭhanti, atilahumpi nivattanti. Aññataropi piṇḍacāriko bhikkhu asallakkhetvā nivesanaṁ pāvisi. So ca dvāraṁ maññamāno aññataraṁ ovarakaṁ pāvisi. Tasmimpi ovarake itthī naggā uttānā nipannā hoti. Addasā kho so bhikkhu taṁ itthiṁ naggaṁ uttānaṁ nipannaṁ. “nayidaṁ dvāraṁ, ovarakaṁ idan”ti tamhā ovarakā nikkhami. Addasā kho tassā itthiyā sāmiko taṁ itthiṁ naggaṁ uttānaṁ nipannaṁ. “iminā me bhikkhunā pajāpatī dūsitā”ti taṁ bhikkhuṁ gahetvā ākoṭesi. Atha kho sā itthī tena saddena paṭibujjhitvā taṁ purisaṁ etadavoca— “kissa tvaṁ, ayya, imaṁ bhikkhuṁ ākoṭesī”ti?
その頃、托鉢(たくはつ)に赴く比丘たちは、衣の着け方も乱れ、上衣の纏い方も整わず、威儀を欠いたまま托鉢に歩き回っていた。施主の家に入るときも立ち去るときも、よく心を配らず、あるいは性急に入り、性急に出、あるいは遠すぎる所に立ち止まり、近すぎる所に立ち止まり、あまりに長く留まり、あまりに早々と立ち去るのであった。
ある日、一人の托鉢僧が、よく確かめることなく施主の家に入った。彼は扉(とびら)と思い込んで、ある奥の間(おくのま)に入ってしまった。その奥の間には、一人の女性が裸のまま仰向けに横たわっていた。その比丘は、裸で仰向けに横たわるその女性を見てしまった。「これは扉ではなかった、これは奥の間だ」と、彼はその奥の間から立ち去った。
ところが、その女性の夫が、妻の裸で仰向けに横たわる姿を目にした。「この比丘が、わが妻を辱(はずかし)めたのだ」と、その比丘を捕らえて打ちのめした。
やがてその女性は、その物音に目を覚まし、夫にこう言った。「あなた様、いったい何ゆえに、この比丘をお打ちになるのですか」と。
⚠ 出家者向けの文脈
人間関係
vinaya
趣旨一致
中
“kathañhi nāma bhikkhū bhattagge antaraghare bhaṇḍanajātā kalahajātā vivādāpannā aññamaññaṁ ananulomikaṁ kāyakammaṁ vacīkammaṁ upadaṁsessanti, hatthaparāmāsaṁ karissantī”ti. Atha kho te bhikkhū bhagavato etamatthaṁ ārocesuṁ …pe… “saccaṁ kira, bhikkhave, bhikkhū bhattagge antaraghare bhaṇḍanajātā …pe… hatthaparāmāsaṁ karontī”ti? “Saccaṁ, bhagavā”ti. Vigarahi buddho bhagavā …pe… vigarahitvā dhammiṁ kathaṁ katvā bhikkhū āmantesi— “bhinne, bhikkhave, saṅghe adhammiyāyamāne asammodikāya vattamānāya ‘ettāvatā na aññamaññaṁ ananulomikaṁ kāyakammaṁ vacīkammaṁ upadaṁsessāma, hatthaparāmāsaṁ karissāmā’ti— āsane nisīditabbaṁ. Bhinne, bhikkhave, saṅghe dhammiyāyamāne sammodikāya vattamānāya āsanantarikāya nisīditabban”ti. Tena kho pana samayena bhikkhū saṅghamajjhe bhaṇḍanajātā kalahajātā vivādāpannā aññamaññaṁ mukhasattīhi vitudantā viharanti.
「いったいどうして比丘たちは、食堂において、在家の家の中において、諍い起こり、口論起こり、論争に陥りながら、互いに相応しからぬ身業(しんごう)・口業(くごう)をもって刺し合い、手をもって触れ合うようなことをするのであろうか」と。
そこでそれらの比丘たちは、世尊にこの事の次第を申し上げた。……「比丘たちよ、比丘たちが食堂において、在家の家の中において、諍い起こり……手をもって触れ合うとは、まことのことであるか」と。「まことであります、世尊よ」と。
覚者にして世尊は叱責された。……叱責し終えて、法(ダンマ)の話をなされ、比丘たちに告げられた。
「比丘たちよ、僧伽(サンガ)が分裂しており、法に背いた方向に向かい、和合せざる状態にある場合には、『これほどのあいだは、互いに相応しからぬ身業・口業をもって刺し合い、手をもって触れ合うことはすまい』と、座に坐るべきである。比丘たちよ、僧伽が分裂しており、法に叶った方向に向かい、和合せる状態にある場合には、一つ座を置いて坐るべきである」と。
さてそのとき、比丘たちは僧伽の中において諍い起こり、口論起こり、論争に陥り、互いに口という剣をもって刺し合いながら住していた。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,初手で出すと冷たく見える,出家者向けの文脈
人間関係
vinaya
趣旨一致
中
Atha kho, bhikkhave, brahmadatto kāsirājā dīghītissa kosalarañño balañca vāhanañca janapadañca kosañca koṭṭhāgārañca abhivijiya ajjhāvasati. Atha kho, bhikkhave, dīghīti kosalarājā sapajāpatiko yena bārāṇasī tena pakkāmi. Anupubbena yena bārāṇasī tadavasari. Tatra sudaṁ, bhikkhave, dīghīti kosalarājā sapajāpatiko bārāṇasiyaṁ aññatarasmiṁ paccantime okāse kumbhakāranivesane aññātakavesena paribbājakacchannena paṭivasati. Atha kho, bhikkhave, dīghītissa kosalarañño mahesī nacirasseva gabbhinī ahosi. Tassā evarūpo dohaḷo uppanno hoti—icchati sūriyassa uggamanakāle caturaṅginiṁ senaṁ sannaddhaṁ vammikaṁ subhūme ṭhitaṁ passituṁ, khaggānañca dhovanaṁ pātuṁ. Atha kho, bhikkhave, dīghītissa kosalarañño mahesī dīghītiṁ kosalarājānaṁ etadavoca—‘gabbhinīmhi, deva. Tassā me evarūpo dohaḷo uppanno—icchāmi sūriyassa uggamanakāle caturaṅginiṁ senaṁ sannaddhaṁ vammikaṁ subhūme ṭhitaṁ passituṁ, khaggānañca dhovanaṁ pātun’ti. ‘Kuto, devi, amhākaṁ duggatānaṁ caturaṅginī senā sannaddhā vammikā subhūme ṭhitā, khaggānañca dhovanaṁ pātun’ti ‘sacāhaṁ, deva, na labhissāmi, marissāmī’ti. Tena kho pana samayena, brahmadattassa kāsirañño purohito brāhmaṇo dīghītissa kosalarañño sahāyo hoti. Atha kho, bhikkhave, dīghīti kosalarājā yena brahmadattassa kāsirañño purohito brāhmaṇo tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā brahmadattassa kāsirañño purohitaṁ brāhmaṇaṁ etadavoca—‘sakhī te, samma, gabbhinī.
比丘たちよ、かくてブラフマダッタ・カーシ国王は、ディーガーティ・コーサラ国王の軍勢と乗騎と領土とコーサラの国庫と穀倉とを征服し、そこに君臨するにいたった。比丘たちよ、かくてディーガーティ・コーサラ国王は、妃とともにバーラーナシーへと旅立った。次第に歩みを進めて、バーラーナシーへと到着した。比丘たちよ、そこでディーガーティ・コーサラ国王は、妃とともに、バーラーナシーの外れにある、ある陶工の家に、身分を隠した遍歴行者(paribbājaka)の姿で身を潜めた。
比丘たちよ、やがてほどなく、ディーガーティ・コーサラ国王の正妃は懐妊した。その妃に、かくのごとき胎児の望み(dohaḷa)が生じた。——日の出の刻に、四部隊(caturaṅginī)の軍勢が武装を整え、蟻塚のかたわら、平らな大地に整列するさまを見たい、そして剣の洗い水を飲みたい、と。
比丘たちよ、かくてディーガーティ・コーサラ国王の正妃は、ディーガーティ・コーサラ国王にこう申し上げた。「大王よ、わたくしは懐妊いたしました。かくのごとき望みが生じております——日の出の刻に、四部隊の軍勢が武装を整え、蟻塚のかたわら、平らな大地に整列するさまを見たく、また剣の洗い水を飲みたく存じます」と。
「妃よ、このように落ちぶれたわれらに、いかにして四部隊の軍勢が武装を整え、蟻塚のかたわら平らな大地に整列し、剣の洗い水などを得られようか」と。「大王よ、もしそれが叶わぬならば、わたくしは死んでしまうことでしょう」と。
さてそのとき、ブラフマダッタ・カーシ国王の祭官(purohita)であるバラモンは、ディーガーティ・コーサラ国王の旧友であった。比丘たちよ、かくてディーガーティ・コーサラ国王は、ブラフマダッタ・カーシ国王の祭官バラモンのもとへ赴き、そのバラモンにこ
⚠ 希死念慮の場面では使わない
人間関係
vinaya
趣旨一致
中
Atha kho, bhikkhave, dīghītissa kosalarañño mahesī tassa gabbhassa paripākamanvāya puttaṁ vijāyi. Tassa dīghāvūti nāmaṁ akaṁsu. Atha kho, bhikkhave, dīghāvu kumāro nacirasseva viññutaṁ pāpuṇi. Atha kho, bhikkhave, dīghītissa kosalarañño etadahosi—‘ayaṁ kho brahmadatto kāsirājā bahuno amhākaṁ anatthassa kārako, iminā amhākaṁ balañca vāhanañca janapado ca koso ca koṭṭhāgārañca acchinnaṁ, sacāyaṁ amhe jānissati, sabbeva tayo ghātāpessati, yannūnāhaṁ dīghāvuṁ kumāraṁ bahinagare vāseyyan’ti. Atha kho, bhikkhavo, dīghīti kosalarājā dīghāvuṁ kumāraṁ bahinagare vāsesi. Atha kho, bhikkhave, dīghāvu kumāro bahinagare paṭivasanto nacirasseva sabbasippāni sikkhi. Tena kho pana samayena dīghītissa kosalarañño kappako brahmadatte kāsiraññe paṭivasati. Addasā kho, bhikkhave, dīghītissa kosalarañño kappako dīghītiṁ kosalarājānaṁ sapajāpatikaṁ bārāṇasiyaṁ aññatarasmiṁ paccantime okāse kumbhakāranivesane aññātakavesena paribbājakacchannena paṭivasantaṁ, disvāna yena brahmadatto kāsirājā tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā brahmadattaṁ kāsirājānaṁ etadavoca— Atha kho, bhikkhave, brahmadatto kāsirājā manusse āṇāpesi—‘tena hi, bhaṇe, dīghītiṁ kosalarājānaṁ sapajāpatikaṁ ānethā’ti. ‘Evaṁ, devā’ti kho, bhikkhave, te manussā brahmadattassa kāsirañño paṭissutvā dīghītiṁ kosalarājānaṁ sapajāpatikaṁ ānesuṁ.
さて、比丘たちよ、コーサラ国王ディーガーティの第一妃は、やがて月満ちて男子を産んだ。人々はその子にディーガーヴとの名を付けた。さて、比丘たちよ、ディーガーヴ王子はまもなく成人に達した。
そのとき、比丘たちよ、コーサラ国王ディーガーティにこのような思いが起こった。「このカーシ国王ブラフマダッタは、われらに多くの害をなした者である。彼はわれらの軍兵・乗騎・国土・財庫・倉蔵をことごとく奪い去った。もし彼がわれらの居場所を知るならば、必ずや三人ともに誅殺するであろう。どうか、ディーガーヴ王子を城外に住まわせるがよかろう」と。かくして、比丘たちよ、コーサラ国王ディーガーティはディーガーヴ王子を城外に住まわせた。
さて、比丘たちよ、城外に住まうようになったディーガーヴ王子は、まもなくあらゆる技芸を修め習得した。
ちょうどそのとき、コーサラ国王ディーガーティの床師(かみそり師)がカーシ国王ブラフマダッタに仕えていた。比丘たちよ、コーサラ国王ディーガーティの床師は、ディーガーティ王が妃とともにバーラーナシーのある辺境の地、陶工の家に、身元を隠し遍歴修行者の姿をまとって潜んでいるのを見た。見てのち、カーシ国王ブラフマダッタのもとへ赴き、ブラフマダッタ王にこのことを告げた。
そこで、比丘たちよ、カーシ国王ブラフマダッタは人々に命じた。「さらば、その者どもよ、ディーガーティ・コーサラ王を妃ともども連れ参れ」と。「畏まりました、陛下」と、比丘たちよ、その人々はカーシ国王ブラフマダッタの命を受けて、ディーガーティ・コーサラ王を妃とともに連行した。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
人間関係
vinaya
趣旨一致
中
Assosuṁ kho bhikkhū tassa kammārabhaṇḍussa mātāpitūnaṁ ujjhāyantānaṁ khiyyantānaṁ vipācentānaṁ. Atha kho te bhikkhū bhagavato etamatthaṁ ārocesuṁ. “Anujānāmi, bhikkhave, saṅghaṁ apaloketuṁ bhaṇḍukammāyā”ti. 36. Upālidārakavatthu Tena kho pana samayena rājagahe sattarasavaggiyā dārakā sahāyakā honti. Upālidārako tesaṁ pāmokkho hoti. Atha kho upālissa mātāpitūnaṁ etadahosi— “kena nu kho upāyena upāli amhākaṁ accayena sukhañca jīveyya, na ca kilameyyā”ti? “sace kho upāli lekhaṁ sikkheyya, evaṁ kho upāli amhākaṁ accayena sukhañca jīveyya, na ca kilameyyā”ti. “sace kho upāli lekhaṁ sikkhissati, aṅguliyo dukkhā bhavissanti.
比丘たちは、かの鍛冶師の息子バンドゥカの父母が嘆き悲しみ、憤り、不満を訴えているのを聞いた。そこで比丘たちは、この事の次第を世尊に申し上げた。〔世尊は仰せられた。〕「比丘たちよ、バンドゥカの剃髪のために僧伽(サンガ)に許可を求めることを許可する。」
---
第三十六節 ウパーリ童子の事
さてその頃、ラージャガハ(王舎城)において、十七人の童子たちが友人同士として共にいた。ウパーリ童子はその中の筆頭であった。
ある時、ウパーリの父母にこのような思いが起こった。「いかなる方便をもってすれば、ウパーリは我らが死した後も、安楽に生き、苦労することなく暮らせるであろうか。」
〔父母は思った。〕「もしウパーリが書き物(レーカ)を学ぶならば、我らが死した後も安楽に生き、苦労することなく暮らせるであろう。」
〔しかしまた思った。〕「もしウパーリが書き物を学ぶならば、指が痛むことになるであろう。」
⚠ 出家者向けの文脈
経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)