🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます 💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
9,999
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 350
すべて 智慧 4354 老い 931 苦しみ 772 正念 695 怒り 356 執着 350 350 業・因果 346 幸せ 337 自己 244 人間関係 243 家族 234 不安 168 仕事 165 渇愛 147 慈悲 115 無常 111 孤独 45 43 感謝 23
vinaya 2606 中部経典 2117 長部経典 1357 相応部経典 1136 増支部経典 857 jataka 563 スッタニパータ 522 ダンマパダ(法句経) 426 テーラガーター 211 テーリーガーター 68 クッダカパータ 57 イティヴッタカ 54 ウダーナ 34 金剛経 5 維摩経 5 般若心経 4 法華経 4 涅槃経 2 AN 1
執着 長部経典 趣旨一致
pe… yehi tathāgatassa yathābhuccaṁ vaṇṇaṁ sammā vadamānā vadeyyuṁ. Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā pubbantānudiṭṭhino pubbantaṁ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti aṭṭhārasahi vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā pubbantakappikā pubbantānudiṭṭhino pubbantamārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti, sabbe te imeheva aṭṭhārasahi vatthūhi, etesaṁ vā aññatarena, natthi ito bahiddhā. Tayidaṁ, bhikkhave, tathāgato pajānāti: ‘ime diṭṭhiṭṭh
The Realized One understands this … And those who genuinely praise the Realized One would rightly speak of these things. These are the eighteen grounds on which those ascetics and brahmins who theorize about the first beginning assert various hypotheses concerning the first beginning. Any ascetics and brahmins who theorize about the first beginning do so on one or other of these eighteen grounds. Outside of this there is none. The Realized One understands this: ‘If you hold on to and attach to t
如来(にょらい)はこれを知る……そして、如来を真実のままに称讃する者たちは、まさにこれらのことを正しく語るであろう。 比丘たちよ、前際(ぜんざい)について思いめぐらし、前際について見解を抱き、前際に関して種々の臆説(おくせつ)の立場を唱える沙門・婆羅門たちは、これら十八の事由によってそれを唱えるのである。およそ前際について思いめぐらし、前際について見解を抱き、前際に関して種々の臆説の立場を唱える沙門・婆羅門は、いかなる者であれ、すべてこれら十八の事由によるか、あるいはそのいずれかによるのであって、これらの外にはいかなるものも存在しない。 比丘たちよ、如来はこれを知る。「もし人がこれらの見解(けんかい)に執著(しゅうじゃく)し、これに固執するならば——」
副テーマ: attachment,wisdom,suffering,self
導線タグ: 固執,こだわり,思い込み,執着,見解に縛られる,手放せない,柔軟性
執着 長部経典 趣旨一致
1. Nātikiyādibyākaraṇa Evaṁ me sutaṁ— ekaṁ samayaṁ bhagavā nātike viharati giñjakāvasathe. Tena kho pana samayena bhagavā parito parito janapadesu paricārake abbhatīte kālaṅkate upapattīsu byākaroti kāsikosalesu vajjimallesu cetivaṁsesu kurupañcālesu majjhasūrasenesu: “asu amutra upapanno, asu amutra upapanno. Paropaññāsa nātikiyā paricārakā abbhatītā kālaṅkatā pañcannaṁ orambhāgiyānaṁ saṁyojanānaṁ parikkhayā opapātikā tattha parinibbāyino anāvattidhammā tasmā lokā. Sādhikā navuti nātikiyā paric
1. Declaring the Rebirths of People From Ñātika and Elsewhere So I have heard. At one time the Buddha was staying at Ñātika in the brick house. Now at that time the Buddha was explaining the rebirths of devotees all over the nations; the Kāsis and Kosalans, Vajjis and Mallas, Cetīs and Vacchas, Kurus and Pañcālas, Macchas and Sūrasenas: “This one was reborn here, while that one was reborn there. Over fifty devotees in Ñātika have passed away having ended the five lower fetters. They’ve been rebo
# ナーティカおよび各地の人々の再生についての告示 このように私は聞いた。——あるとき、世尊はナーティカの煉瓦堂(ギンジャカーヴァサタ)に滞在しておられた。 そのころ、世尊は各地の諸国において、すでに過去となり命を終えた信徒たちの再生について告げ示しておられた。カーシー国・コーサラ国の人々、ヴァッジー族・マッラー族の人々、チェーティー族・ヴァッチャ族の人々、クル族・パンチャーラ族の人々、マッチャー族・スーラセーナ族の人々に対して、こう説き明かされた。 「この者はかの世界に生まれ、あの者はかの世界に生まれた。ナーティカにおいて命を終えた信徒のうち五十余名は、五つの下分結(オーランバーギヤ・サンヨージャナ)をことごとく滅し尽くして化生(オーパパーティカ)し、その世界において完全な涅槃(パリニッバーナ)に入り、もはやこの世に還ることなき者となった。さらに九十余名のナーティカの信徒たちは……」
副テーマ: death,impermanence,karma,attachment
導線タグ: 死後の世界,再生,輪廻,解脱,涅槃,執着からの解放,来世
執着 長部経典 趣旨一致
Atha kho, bhikkhave, vipassī kumāro bahūnaṁ vassānaṁ …pe… 12. Brahmayācanakathā Atha kho, bhikkhave, vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa etadahosi: ‘yannūnāhaṁ dhammaṁ deseyyan’ti. Atha kho, bhikkhave, vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa etadahosi: ‘adhigato kho myāyaṁ dhammo gambhīro duddaso duranubodho santo paṇīto atakkāvacaro nipuṇo paṇḍitavedanīyo. Ālayarāmā kho panāyaṁ pajā ālayaratā ālayasammuditā. Ālayarāmāya kho pana pajāya ālayaratāya ālayasammuditāya duddasaṁ ida
Then, after many thousand years had passed, Prince Vipassī had his charioteer drive him to the park once more. 12. The Appeal of the Divinity Then it occurred to the Blessed One Vipassī, the perfected one, the fully awakened Buddha, ‘Why don’t I teach the Dhamma?’ Then he thought, ‘This principle I have discovered is deep, hard to see, hard to understand, peaceful, sublime, beyond the scope of logic, subtle, comprehensible to the astute. But people like clinging, they love it and enjoy it. It’s
そののち、幾千年もの歳月が流れ去ったのち、ヴィパッシー王子は再び御者に命じて園苑へと赴かれた。 さて、阿羅漢にして正等覚(さとり)を開かれた世尊ヴィパッシーに、かくなる思いが起こった。 「われ、法(ダンマ)を説くべきではあるまいか」と。 しかして、阿羅漢にして正等覚を開かれた世尊ヴィパッシーに、またかくなる思いが起こった。 「われの証得したこの法は、深遠にして見がたく、覚りがたく、寂静にして微妙、思惟の及ぶところを超え、精緻にして、賢者のみよく知りうるものである。しかるに、この世の人々は執著(アーラヤ)を喜びとし、執著を楽しみとし、執著に歓喜している。執著(アーラヤ)を喜びとし、執著を楽しみとし、執著に歓喜しているこの人々には、かの道理は見がたく――」
副テーマ: attachment,craving,wisdom,suffering
導線タグ: 執着,手放せない,こだわり,欲望,苦しみ,深い真理,悟り
執着 長部経典 趣旨一致
na sandiṭṭhiparāmāsī hoti na ādhānaggāhī suppaṭinissaggī. Evaṁ so tasmiṁ ṭhāne parisuddho hoti. Taṁ kiṁ maññasi, nigrodha, yadi evaṁ sante tapojigucchā parisuddhā vā hoti aparisuddhā vā”ti? “Addhā kho, bhante, evaṁ sante tapojigucchā parisuddhā hoti no aparisuddhā, aggappattā ca sārappattā cā”ti. “Na kho, nigrodha, ettāvatā tapojigucchā aggappattā ca hoti sārappattā ca; api ca kho papaṭikappattā hotī”ti. evaṁ so tasmiṁ ṭhāne parisuddho hoti. Puna caparaṁ, nigrodha, tapassī akkodhano hoti anupanā
they’re not attached to their own views, holding them tight, and refusing to let go. So they’re pure on that point. What do you think, Nigrodha? If this is so, is the fervent mortification in disgust of sin purified or not?” “Clearly, sir, it is purified. It has reached the peak and the pith.” “No, Nigrodha, at this point the fervent mortification in disgust of sin has not yet reached the peak and the pith. Rather, it has only reached the shoots.” So they’re pure on that point. Furthermore, a mo
彼らは自らの見解(見)に執着(パラーマーサ)せず、それをかたく握りしめることなく、よく手放すことができる。かくして彼らは、その点において清浄(パリスッダ)である。 「ニグローダよ、汝はいかに思うか。もしそのようであるならば、罪を厭い離れんとする熱誠なる苦行(タポジグッチャー)は、清浄であるか、それとも清浄でないか。」 「まことに、尊師よ、もしそのようであれば、苦行は清浄であります。最高の境地(アッガ)に達し、真髄(サーラ)に達したものと存じます。」 「否、ニグローダよ。その段階において、苦行はいまだ最高の境地に達せず、真髄に達したとも言えぬ。それはただ、萌芽(パパティカ)の域にとどまるに過ぎない。」 かくして彼らは、その点において清浄である。 さらにまた、ニグローダよ、苦行を修する者(タパッシー)は、瞋恚(コーダ)なく、怨恨(ウパナーハ)を抱かず――
副テーマ: attachment,wisdom,self,craving
導線タグ: 執着,手放せない,こだわり,自分の意見に固執,柔軟性,清浄,苦行
執着 長部経典 趣旨一致
“Tasmātihānanda, eseva hetu etaṁ nidānaṁ esa samudayo esa paccayo macchariyassa, yadidaṁ pariggaho. ‘Ajjhosānaṁ paṭicca pariggaho’ti iti kho panetaṁ vuttaṁ, tadānanda, imināpetaṁ pariyāyena veditabbaṁ, yathā ajjhosānaṁ paṭicca pariggaho. Ajjhosānañca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṁ sabbathā sabbaṁ kassaci kimhici, sabbaso ajjhosāne asati ajjhosānanirodhā api nu kho pariggaho paññāyethā”ti? “No hetaṁ, bhante”. “Tasmātihānanda, eseva hetu etaṁ nidānaṁ esa samudayo esa paccayo pariggahassa—ya
“That’s why this is the cause, source, origin, and reason of stinginess, namely ownership. ‘Attachment gives rise to ownership’—that’s what I said. And this is a way to understand how this is so. Suppose there were totally and utterly no attachment for anyone anywhere. When there’s no attachment at all, with the cessation of attachment, would ownership still be found?” “No, sir.” “That’s why this is the cause, source, origin, and reason of ownership, namely attachment. ‘Desire and lust gives ris
「それゆえに、アーナンダよ、慳貪(けんどん)の因(いん)・縁起(えんぎ)・集(じゅう)・縁(えん)とは、すなわち取(しゅ)に他ならない。『執著(しゅうじゃく)に縁りて取が生ずる』と、かく私は説いた。アーナンダよ、執著に縁りて取が生ずることは、次のように知られるべきである。もし、いかなる場所においても、いかなる者にとっても、いかなる意味においても、執著がまったく存在しないとしよう。執著が一切なく、執著の滅することによって、なお取が知られるであろうか」と。「いいえ、世尊よ、そのようなことはございません」。「それゆえに、アーナンダよ、取(しゅ)の因・縁起・集・縁とは、すなわち執著(しゅうじゃく)に他ならない。『渇愛(かつあい)と貪(むさぼ)りに縁りて——」
副テーマ: attachment,craving,suffering,wisdom
導線タグ: 執着,手放せない,欲しがる,依存,渇望,苦しみの原因,物への執着
執着 長部経典 趣旨一致
Seyyathāpi nāma gokāṇā pariyantacārinī antamantāneva sevati. Assosi kho bhagavā dibbāya sotadhātuyā visuddhāya atikkantamānusikāya sandhānassa gahapatissa nigrodhena paribbājakena saddhiṁ imaṁ kathāsallāpaṁ. Evaṁ vutte, te paribbājakā tuṇhī ahesuṁ. Atha kho bhagavā gijjhakūṭā pabbatā orohitvā yena sumāgadhāya tīre moranivāpo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā sumāgadhāya tīre moranivāpe abbhokāse caṅkami. Addasā kho nigrodho paribbājako bhagavantaṁ sumāgadhāya tīre moranivāpe abbhokāse caṅkamantaṁ. Di
He’s just like a one-eyed cow, circling around and lurking on the periphery. With clairaudience that is purified and superhuman, the Buddha heard this discussion between the householder Sandhāna and the wanderer Nigrodha. Then those wanderers fell silent. Then the Buddha descended from Vulture’s Peak Mountain and went to the peacocks’ feeding ground on the bank of the Sumāgadhā, where he walked mindfully in the open air. Nigrodha saw him, and hushed his own assembly: “Be quiet, good fellows, don
 牛の群れから離れた片目の牝牛が、端から端をうろつき回るようにして、ただ辺縁をさまよい歩くようなものである。  世尊は、人知を超えた清浄なる天耳(てんに)をもって、居士サンダーナと遊行者ニグローダとの間に交わされたこの対話をお聞きになった。  かくのごとく語られると、かの遊行者たちは沈黙した。  そのとき世尊は、鷲の峰(ギッジャクータ)より下られ、スマーガダー河畔の孔雀の餌場へと赴かれた。赴かれて、スマーガダー河畔の孔雀の餌場において、露天の経行路(きんひんろ)を静かに歩みをすすめられた。  遊行者ニグローダは、世尊がスマーガダー河畔の孔雀の餌場において、露天にて経行されているのをお見かけした。見て、かれは自らの集いを制して言った。 「諸君、静かにされよ。」
副テーマ: attachment,loneliness,craving,mindfulness
導線タグ: さまよい,居場所がない,迷い,孤立,執着,帰属意識,方向性が見えない
執着 長部経典 趣旨一致
Iti kho panetaṁ, ānanda, vedanaṁ paṭicca taṇhā, taṇhaṁ paṭicca pariyesanā, pariyesanaṁ paṭicca lābho, lābhaṁ paṭicca vinicchayo, vinicchayaṁ paṭicca chandarāgo, chandarāgaṁ paṭicca ajjhosānaṁ, ajjhosānaṁ paṭicca pariggaho, pariggahaṁ paṭicca macchariyaṁ, macchariyaṁ paṭicca ārakkho. Ārakkhādhikaraṇaṁ daṇḍādānasatthādānakalahaviggahavivādatuvaṁtuvaṁpesuññamusāvādā aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavanti.
So it is, Ānanda, that feeling gives rise to craving. Craving gives rise to searching. Searching gives rise to gaining material things. Gaining material things gives rise to evaluation. Evaluation gives rise to desire and lust. Desire and lust gives rise to attachment. Attachment gives rise to ownership. Ownership gives rise to stinginess. Stinginess gives rise to safeguarding. Owing to safeguarding, many bad, unskillful things come to be: taking up the rod and the sword, quarrels, arguments, an
かくのごとく、アーナンダよ、受(ヴェーダナー)に縁りて渇愛(タンハー)が生じ、渇愛に縁りて求め(パリイェーサナー)が生じ、求めに縁りて獲得(ラーバ)が生じ、獲得に縁りて判断・評価(ヴィニッチャヤ)が生じ、判断・評価に縁りて欲貪(チャンダラーガ)が生じ、欲貪に縁りて執着(アッジョーサーナ)が生じ、執着に縁りて我がものとする執取(パリッガハ)が生じ、執取に縁りて慳吝(マッチャリヤ)が生じ、慳吝に縁りて守護(アーラッカ)が生じる。かくして守護を因縁として、棒を取ること、刀を取ること、諍い、口論、争論、中傷、偽りの言葉など、数多くの悪しき、善ならざる法(ダンマ)どもが生じ起こるのである。
副テーマ: attachment,craving,suffering,anger
導線タグ: 執着,欲しがる,所有欲,争い,トラブル,嫉妬,手放せない
執着 長部経典 趣旨一致
Cattāro ariyavaṁsā. Idhāvuso, bhikkhu santuṭṭho hoti itarītarena cīvarena, itarītaracīvarasantuṭṭhiyā ca vaṇṇavādī, na ca cīvarahetu anesanaṁ appatirūpaṁ āpajjati; aladdhā ca cīvaraṁ na paritassati, laddhā ca cīvaraṁ agadhito amucchito anajjhāpanno ādīnavadassāvī nissaraṇapañño paribhuñjati; tāya ca pana itarītaracīvarasantuṭṭhiyā nevattānukkaṁseti na paraṁ vambheti. Yo hi tattha dakkho analaso sampajāno paṭissato, ayaṁ vuccatāvuso: ‘bhikkhu porāṇe aggaññe ariyavaṁse ṭhito’. Puna caparaṁ, āvuso,
<em>Four noble traditions:</em> A mendicant is content with any kind of robe, and praises such contentment. They don’t employ improper solicitation for the sake of a robe. They don’t worry if they don’t get a robe. And if they do get a robe, they use it untied, uninfatuated, unattached, seeing the drawback, and understanding the escape. And on account of that they don’t glorify themselves or put others down. A mendicant who is deft, tireless, aware, and mindful in this is said to stand in the an
四つの聖なる家系(ariyavaṁsa)—— 友よ、ここに一人の比丘がいる。彼はいかなる衣(cīvara)にも満足し、その知足(santuṭṭhi)を称讃する。衣のゆえに不相応なる求めに走ることなく、衣を得られずとも心乱れることなく、衣を得たならば、執われず、溺れず、縛られることなく、その過患(ādīnava)を見、出離(nissaraṇa)の智慧をもってこれを受用する。かかる知足によって、みずからを誇ることなく、他を貶めることもない。友よ、これについて巧みにして怠らず、正知(sampajañña)と念(sati)とをそなえた比丘——かかる者こそ、「古来より伝わる聖なる家系に住する比丘」と呼ばれるのである。
副テーマ: attachment,craving,mindfulness,wisdom
導線タグ: 執着,物への依存,満足できない,足るを知る,比較癖,他人と比べる,物質的欲求
⚠ 出家者向けの文脈
執着 般若心経 直接根拠
Apraptitvad bodhisattvo prajnaparamitam asritya.
無所得 以無所得故 菩提薩埵 依般若波羅蜜多
所得なきをもっての故に、菩薩は般若波羅蜜多に依りて住す。
副テーマ: attachment,emptiness,wisdom,self
導線タグ: 執着,手放す,こだわり,自由,依存,空,とらわれ
⚠ 宗教色が強い
執着 イティヴッタカ 趣旨一致
Tikanipāta Paṭhamavagga Dutiyaāsavasutta Vuttañhetaṁ bhagavatā vuttamarahatāti me sutaṁ: “Tayome, bhikkhave, āsavā. Katame tayo? Kāmāsavo, bhavāsavo, avijjāsavo— ime kho, bhikkhave, tayo āsavā”ti. Etamatthaṁ bhagavā avoca. Tatthetaṁ iti vuccati: “Yassa kāmāsavo khīṇo, avijjā ca virājitā; Bhavāsavo parikkhīṇo, vippamutto nirūpadhi; Dhāreti antimaṁ dehaṁ, jetvā māraṁ savāhinin”ti. Ayampi attho vutto bhagavatā, iti me sutanti. Aṭṭhamaṁ.
# イティヴッタカ 三集・第一品・第二漏経 これは世尊によって説かれたことである。阿羅漢にして世尊によって説かれたと、私は聞いた。 「比丘たちよ、三つの漏(āsava)がある。いかなる三つであるか。欲漏(kāmāsava)、有漏(bhavāsava)、無明漏(avijjāsava)——比丘たちよ、これが三つの漏である」と。 この意義を世尊は説かれた。ここにおいて、次のように説かれる。 欲漏はすでに滅し尽くされ、 無明もまた離れ去り、 有漏も余すところなく尽きて、 〔煩悩の〕依処(upadhi)なく、解き放たれた者—— その者は最後の身体を保ちつつ、 眷属を率いるマーラ(māra)を打ち破っている。 この意義もまた世尊によって説かれた。このように私は聞いた。 ——第八経——
副テーマ: freedom,craving
導線タグ: 依存
執着 イティヴッタカ 趣旨一致
Ekakanipāta Dutiyavagga Taṇhāsaṁyojanasutta Vuttañhetaṁ bhagavatā vuttamarahatāti me sutaṁ: “Nāhaṁ, bhikkhave, aññaṁ ekasaṁyojanampi samanupassāmi yena saṁyojanena saṁyuttā sattā dīgharattaṁ sandhāvanti saṁsaranti yathayidaṁ, bhikkhave, taṇhāsaṁyojanaṁ. Taṇhāsaṁyojanena hi, bhikkhave, saṁyuttā sattā dīgharattaṁ sandhāvanti saṁsarantī”ti. Etamatthaṁ bhagavā avoca. Tatthetaṁ iti vuccati: “Taṇhādutiyo puriso, dīghamaddhāna saṁsaraṁ; Itthabhāvaññathābhāvaṁ, saṁsāraṁ nātivattati. Etamādīnavaṁ ñatvā,
これは世尊によって説かれ、阿羅漢によって説かれたと、かくのごとく私は聞いた。 「比丘たちよ、私は、これ以外に、いかなる一つの結縛(サンヨージャナ)をも見出さない。この結縛によって繋がれた衆生たちが、長い時をかけて流れ転じ、輪廻するものを。すなわち、比丘たちよ、この渇愛の結縛(タンハーサンヨージャナ)こそがそれである。渇愛の結縛によって繋がれた衆生たちは、まことに、長い時をかけて流れ転じ、輪廻するのである。」 世尊はこの義(こころ)を説かれた。そこにおいて、かくのごとく語られる―― 渇愛を伴侶として、人は 長き時を輪廻し続け、 この世の姿、かの世の姿と 流転して、輪廻を超え出ることができない。 この危難(アーディーナヴァ)を知りて、
副テーマ: craving
導線タグ: 恋人,子育て,対人恐怖,依存,罪悪感
執着 イティヴッタカ 趣旨一致
Ekakanipāta Dutiyavagga Dutiyasekhasutta Vuttañhetaṁ bhagavatā vuttamarahatāti me sutaṁ: “Sekhassa, bhikkhave, bhikkhuno appattamānasassa anuttaraṁ yogakkhemaṁ patthayamānassa viharato bāhiraṁ aṅganti karitvā nāññaṁ ekaṅgampi samanupassāmi yaṁ evaṁ bahūpakāraṁ yathayidaṁ, bhikkhave, kalyāṇamittatā. Kalyāṇamitto, bhikkhave, bhikkhu akusalaṁ pajahati, kusalaṁ bhāvetī”ti. Etamatthaṁ bhagavā avoca. Tatthetaṁ iti vuccati: “Kalyāṇamitto yo bhikkhu, sappatisso sagāravo; Karaṁ mittānaṁ vacanaṁ, sampajān
# イティヴッタカ(如是語)第一集・第二章・第二「有学経」 これは世尊によって説かれた。阿羅漢(アラハン)によって説かれた、とわたしは聞いた。 「比丘たちよ、有学(セッカ)の比丘が、いまだ意の境地に達せず、無上の安穏(ヨーガッケーマ)を願い求めつつあるとき、外なる要素のなかで、善き友(カリヤーナミッター)にまさって、これほどに大いなる助けとなるものを、わたしはほかに一つとして見いだすことができない。比丘たちよ、善き友をもつ比丘は、不善(アクサラ)を捨て去り、善(クサラ)を修め育てるのである。」 世尊はこの義(アッタ)を説かれた。そこにおいて、こう説かれている―― 善き友をもつ比丘は、\ 慎みあり、敬いある者。\ 友の言葉をよく行じ、\ 正しき知慧(サンパジャーナ)もて歩みゆく。
副テーマ: craving
導線タグ: 上司,罪悪感
⚠ 出家者向けの文脈
執着 イティヴッタカ 趣旨一致
Tikanipāta Dutiyavagga Paṭhamarāgasutta Vuttañhetaṁ bhagavatā vuttamarahatāti me sutaṁ: “Yassa kassaci, bhikkhave, rāgo appahīno, doso appahīno, moho appahīno— ayaṁ vuccati, bhikkhave, ‘baddho mārassa paṭimukkassa mārapāso yathākāmakaraṇīyo pāpimato’. Yassa kassaci, bhikkhave, rāgo pahīno, doso pahīno, moho pahīno— ayaṁ vuccati, bhikkhave, ‘abaddho mārassa omukkassa mārapāso na yathākāmakaraṇīyo pāpimato’”ti. Etamatthaṁ bhagavā avoca. Tatthetaṁ iti vuccati: “Yassa rāgo ca doso ca, avijjā ca virā
# イティヴッタカ 第三集 第二章 第一経「貪欲経」 これは世尊によって説かれたことである。阿羅漢によって説かれたことを、かくのごとく私は聞いた。 「比丘たちよ、誰であれ、貪(ラーガ)を断じ尽くさず、瞋(ドーサ)を断じ尽くさず、癡(モーハ)を断じ尽くさざる者――この者を、比丘たちよ、『悪魔(マーラ)に縛られ、悪魔の縄目(mārapāsa)を首にかけられ、悪しき者(パーピマント)の意のままに為されるべき者』と呼ぶ。 比丘たちよ、誰であれ、貪を断じ尽くし、瞋を断じ尽くし、癡を断じ尽くせる者――この者を、比丘たちよ、『悪魔に縛られず、悪魔の縄目を脱し、悪しき者の意のままに為されざる者』と呼ぶ。」 この義(意味)を世尊は説かれた。そこにおいて、かくのごとく説かれる。 貪と瞋と、 また無明(アヴィッジャー)の滅し去りたる者は……
副テーマ: letting_go,freedom,craving
執着 イティヴッタカ 趣旨一致
Tikanipāta Catutthavagga Sakkārasutta Vuttañhetaṁ bhagavatā vuttamarahatāti me sutaṁ: Taṁ jhāyinaṁ sātatikaṁ, sukhumadiṭṭhivipassakaṁ; Upādānakkhayārāmaṁ, āhu sappuriso itī”ti. Ayampi attho vutto bhagavatā, iti me sutanti. Dutiyaṁ. “Diṭṭhā mayā, bhikkhave, sattā sakkārena abhibhūtā, pariyādinnacittā, kāyassa bhedā paraṁ maraṇā apāyaṁ duggatiṁ vinipātaṁ nirayaṁ upapannā. Diṭṭhā mayā, bhikkhave, sattā asakkārena abhibhūtā, pariyādinnacittā, kāyassa bhedā paraṁ maraṇā apāyaṁ duggatiṁ vinipātaṁ nira
# イティヴッタカ 第三集 第四章 礼敬経(サッカーラ・スッタ) これはまた世尊によって説かれたことであり、阿羅漢によって語られたと、わたくしは聞いた。 > 禅定に住し、たゆまず修め、 > 微妙なる観智(ヴィパッサナー)をもって見る者、 > 執着(ウパーダーナ)の滅尽を楽しむその人を、 > 善人(サップリサ)と呼ぶ、と。 この意義もまた世尊によって説かれた、とわたくしは聞いた。 ――第二 「比丘たちよ、わたくしはかつて目にした。礼敬(サッカーラ)に圧倒され、心を奪われた衆生たちが、身体の壊滅ののち、死後に、悪趣(アパーヤ)・苦界(ドゥッガティ)・堕処(ヴィニパータ)・地獄(ニラヤ)に生まれたことを。比丘たちよ、またわたくしはかつて目にした。礼敬なきこと(アサッカーラ)に圧倒され、心を奪われた衆生たちもまた、身体の壊滅ののち、死後に、悪趣・苦界・堕処・地獄に生まれたことを。
副テーマ: attachment,craving,suffering,wisdom
導線タグ: 承認欲求,名誉への執着,評価を気にする,他者の目,自己顕示欲,執着を手放す,瞑想
⚠ 希死念慮の場面では使わない
執着 jataka 趣旨一致
Koleyyakā vaṇṇabalūpapannā;
色と力とを具えたるコーレーヤカの犬たちは、
副テーマ: attachment,craving,self,suffering
導線タグ: プライド,外見へのこだわり,血統・家柄,優越感,執着,見栄,自己イメージ
執着 jataka 趣旨一致
Sārattā ca pagabbhā ca,
執着(さらった)し、かつ放縦(ほうじゅう)なる者たちは、
副テーマ: craving
執着 jataka 趣旨一致
Ovajjamāno na karoti sāsanaṁ;
諫められても、その教えに従わず、
副テーマ: craving
執着 クッダカパータ 趣旨一致
Sakkāyadiṭṭhī vicikicchitañca, Sīlabbataṁ vāpi yadatthi kiñci. Catūhapāyehi ca vippamutto, Chaccābhiṭhānāni abhabba kātuṁ; Idampi saṅghe ratanaṁ paṇītaṁ, Etena saccena suvatthi hotu.
substantialist view, doubt, and any attachment to precepts and observances. They’re freed from the four places of loss, and cannot do six things. This sublime gem is in the Saṅgha: by this truth, may you be well!
実有論的見解(サッカーヤディッティ)と疑惑(ヴィチキッチャー)、また戒律や禁戒への執着(シーラッバタ)のいかなるものをも、すでに離れたり。四つの悪趣(アパーヤ)より解き放たれ、六つの重罪を犯すこと能わず。この尊き宝はサンガ(僧伽)の中にあり――この真実によって、汝らに安穏あれ。
副テーマ: attachment,wisdom,suffering,self
導線タグ: 執着を手放す,疑い,不安からの解放,悪い行いへの恐れ,心の平和,精神的な安定,束縛からの自由
執着 中部経典 趣旨一致
evamevime bhonto samaṇabrāhmaṇā vāṇijūpamā maññe paṭibhanti: ‘iti pecca bhavissāma, iti pecca bhavissāmā’ti. Tayidaṁ, bhikkhave, tathāgato abhijānāti. Ye kho te bhonto samaṇabrāhmaṇā sato sattassa ucchedaṁ vināsaṁ vibhavaṁ paññapenti te sakkāyabhayā sakkāyaparijegucchā sakkāyaññeva anuparidhāvanti anuparivattanti. Seyyathāpi nāma sā gaddulabaddho daḷhe thambhe vā khile vā upanibaddho, tameva thambhaṁ vā khilaṁ vā anuparidhāvati anuparivattati; evamevime bhonto samaṇabrāhmaṇā sakkāyabhayā sakkāya
In the same way, those ascetics and brahmins seem to be like traders when they say: “After death we shall be like this! After death we shall be like that!”’ The Realized One understands this as follows. The ascetics and brahmins who assert the annihilation, eradication, and nonexistence of an existing being; from fear and disgust with substantial reality, they just keep running and circling around substantial reality. Suppose a hound on a leash was tethered to a strong post or pillar. It would j
「死後、我々はかくあるだろう、かくあるだろう」と説く彼ら沙門・婆羅門たちは、まるで商人のようであると如来には知られる。 およそ現に存在する有情(さっとわ)の断滅・消滅・非存在を説く沙門・婆羅門たちは、有身(さっかーや)を畏れ、有身を嫌悪するがゆえに、かえってその有身のまわりを走りめぐり、ぐるぐると旋回し続けているのである。 ちょうど革紐で繋がれた猟犬が、太い柱あるいは杭にしっかりと結びつけられているならば、その柱あるいは杭のまわりをただ走りめぐり、旋回し続けるのと同じように、これら沙門・婆羅門たちもまた、有身を畏れるがゆえに、有身のまわりを走りめぐり続けるのである。
副テーマ: attachment,craving,suffering,self
導線タグ: 執着,こだわり,恐れ,逃げられない,同じ過ちを繰り返す,自己否定,束縛
執着 中部経典 趣旨一致
Tassa na evaṁ hoti: ‘sādhu vata māyaṁ gahapati vā gahapatiputto vā paṇītena piṇḍapātena pariviseyyāti. Aho vata māyaṁ gahapati vā gahapatiputto vā āyatimpi evarūpena paṇītena piṇḍapātena pariviseyyā’ti— evampissa na hoti. So taṁ piṇḍapātaṁ agathito amucchito anajjhopanno ādīnavadassāvī nissaraṇapañño paribhuñjati. Taṁ kiṁ maññasi, jīvaka, api nu so bhikkhu tasmiṁ samaye attabyābādhāya vā ceteti, parabyābādhāya vā ceteti, ubhayabyābādhāya vā cetetī”ti? “No hetaṁ, bhante”. “Nanu so, jīvaka, bhikkh
It never occurs to them, ‘It’s so good that this householder serves me with delicious almsfood! I hope they serve me with such delicious almsfood in the future!’ They don’t think that. They eat that almsfood untied, uninfatuated, unattached, seeing the drawback, and understanding the escape. What do you think, Jīvaka? At that time is that mendicant intending to hurt themselves, hurt others, or hurt both?” “No, sir.” “Aren’t they eating blameless food at that time?” They meditate spreading a hear
「この在家の方(または在家の息子)が、このように美味なる托鉢食をもって私に供してくださるとは、誠に有り難いことだ。願わくば将来もまた、このような美味なる托鉢食をもって供してくださらんことを」——このような思いは、その比丘の心に起こることがない。彼はその托鉢食を、貪著(とんじゃく)なく、耽溺(たんでき)なく、執取(しゅしゅ)なく、過患(かかん)を見、出離(しゅつり)を知りつつ受用する。 ジーヴァカよ、汝はどう思うか。その時、その比丘は、自らを悩ますことを意図しているのか、他者を悩ますことを意図しているのか、あるいは両者を悩ますことを意図しているのか。」 「尊師よ、そのようなことはございません。」 「ジーヴァカよ、その比丘は、まさにその時、咎なき食(とがなきじき)を受用しているのではないか。」
副テーマ: attachment,craving,mindfulness,wisdom
導線タグ: 執着,欲望,食への依存,満足できない,もっと欲しい,貪り,足るを知る
⚠ 出家者向けの文脈
← 前1234567次 →

経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)

© 2026 AIブッダ 禅 — トップ仏陀の教えブログお問い合わせ