🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます 💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
9,999
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 1,357
すべて 智慧 4354 老い 931 苦しみ 772 正念 695 怒り 356 執着 350 350 業・因果 346 幸せ 337 自己 244 人間関係 243 家族 234 不安 168 仕事 165 渇愛 147 慈悲 115 無常 111 孤独 45 43 感謝 23
経典: 長部経典 ✕ クリア
智慧 長部経典 趣旨一致
Assosi kho, bhikkhave, bandhumatiyā rājadhāniyā mahājanakāyo caturāsītipāṇasahassāni: ‘vipassī kira kumāro kesamassuṁ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṁ pabbajito’ti. Sutvāna tesaṁ etadahosi: ‘na hi nūna so orako dhammavinayo, na sā orakā pabbajjā, yattha vipassī kumāro kesamassuṁ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṁ pabbajito. Vipassīpi nāma kumāro kesamassuṁ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṁ pabbajissati, kimaṅgaṁ pana mayan’t
A large crowd of 84,000 people in the capital of Bandhumatī heard that Vipassī had gone forth. It occurred to them, ‘This must be no ordinary teaching and training, no ordinary going forth in which Prince Vipassī has gone forth. If even the prince goes forth, why don’t we do the same?’ Then that great crowd of 84,000 people shaved off their hair and beard, dressed in ocher robes, and followed the one intent on awakening, Vipassī, by going forth from the lay life to homelessness. Escorted by that
バンドゥマティーの都において、八万四千の大衆がこれを伝え聞いた——ヴィパッシン王子が、髪と鬚を剃り落とし、袈裟(かさや)の衣をまとい、在家の生活を捨てて出家(パッバジター)の道に入られたと。これを聞いて、人々の心にかくの思いが起こった。 「これはきっと、なみなみならぬ法と律(ダンマヴィナヤ)にちがいない。なみなみならぬ出家の道にちがいない。ヴィパッシン王子ともあろうお方が、髪と鬚を剃り落とし、袈裟の衣をまとって、在家を離れ出家の道に入られたのだから。王子でさえそうされたのであれば、われらとて、なぜ同じようにしないことがあろうか」 かくして、その八万四千の大衆は、それぞれ髪と鬚を剃り落とし、袈裟の衣をまとい、覚り(ボーディ)を求めて歩まれるヴィパッシンのあとを慕い、ともに在家を離れて出家の道へと入ったのである。そしてその大いなる群衆に囲まれながら——
副テーマ: wisdom,self,attachment,craving
導線タグ: 出家,人生の転換,決意,手放す,執着を捨てる,生き方の選択,影響を受ける
智慧 長部経典 趣旨一致
‘abhabbo kho, āvuso, acelo pāthikaputto taṁ vācaṁ appahāya taṁ cittaṁ appahāya taṁ diṭṭhiṁ appaṭinissajjitvā mama sammukhībhāvaṁ āgantuṁ. Sacepissa evamassa— ahaṁ taṁ vācaṁ appahāya taṁ cittaṁ appahāya taṁ diṭṭhiṁ appaṭinissajjitvā samaṇassa gotamassa sammukhībhāvaṁ gaccheyyanti, muddhāpi tassa vipateyya. Sacepāyasmantānaṁ licchavīnaṁ evamassa— mayaṁ acelaṁ pāthikaputtaṁ varattāhi bandhitvā nāgehi āviñcheyyāmāti. Tā varattā chijjeyyuṁ pāthikaputto vā. Abhabbo pana acelo pāthikaputto taṁ vācaṁ ap
‘The naked ascetic Pāṭikaputta is not capable of meeting me face to face, unless he gives up that statement and that intention, and lets go of that view. If he thinks he can meet me face to face without giving up those things, his head may explode. The good Licchavis might even think, “Let’s bind Pāṭikaputta with straps and drag him with a pair of oxen!” But either the straps will break or Pāṭikaputta will. Pāṭikaputta is not capable of meeting me face to face, otherwise his head may explode.’ T
「裸形の修行者パーティカプッタは、かの言葉を捨て去らず、かの心意を捨て去らず、かの見解(ディッティ)を手放さぬ限り、わたしと面会することは到底かなわぬであろう。もし彼がこう思うならば——『わたしはかの言葉を捨て去らず、かの心意を捨て去らず、かの見解を手放さずして、沙門ゴータマのもとへ罷り出ようと』——その頭は砕け散るであろう。またリッチャヴィの諸賢が、『われらはパーティカプッタを革紐もて縛り、二頭の牛に引かせようではないか』と思い立ったとしても、その革紐が断ち切れるか、さもなくばパーティカプッタ自身が断ち切れるかであろう。裸形の修行者パーティカプッタは、かの言葉を捨て去らず……かの見解を手放さぬ限り、わたしと面会することはついにかなわぬ——さもなくば彼の頭は砕け散るであろう。」
副テーマ: wisdom,attachment,self,karma
導線タグ: 頑固さ,意地を張る,考えを変えられない,執着,自業自得,信念の歪み,自分を省みる
智慧 長部経典 趣旨一致
11. Bodhisattaabhinivesa Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa vāsūpagatassa rahogatassa paṭisallīnassa evaṁ cetaso parivitakko udapādi: Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo: ‘bhave kho sati jāti hoti, bhavapaccayā jātī’ti. Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi: ‘kimhi nu kho sati bhavo hoti, kiṁpaccayā bhavo’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo: ‘upādāne kho sati bha
11. Vipassī’s Reflections Then as Vipassī, the one intent on awakening, was in private retreat in his dwelling, this thought came to his mind, Then, through rational application of mind, Vipassī penetrated with wisdom, ‘When continued existence exists there’s rebirth. Continued existence is a requirement for rebirth.’ Then Vipassī thought, ‘When what exists is there continued existence? What is a requirement for continued existence?’ Then, through rational application of mind, Vipassī penetrated
さて、比丘たちよ、菩薩(ボーディサッタ)ヴィパッシーが、住処にひとり退いて独居していたとき、その心にかくの如き思惟が起こった。 そのとき、比丘たちよ、ヴィパッシー菩薩は、理法にかなった如理作意(ヨーニソ・マナシカーラ)によって、智慧をもってこのことを現観(アビサマヤ)した。 「有(バヴァ)の存するとき、生(ジャーティ)が起こる。有を縁として、生が生ずるのである」と。 そのとき、比丘たちよ、ヴィパッシー菩薩にこの思いが起こった。 「いったい何が存するとき、有が起こるのであろうか。何を縁として、有は生ずるのであろうか」と。 そのとき、比丘たちよ、ヴィパッシー菩薩は、理法にかなった如理作意によって、智慧をもってこのことを現観した。「取(ウパーダーナ)の存するとき、有が――」
副テーマ: wisdom,attachment,craving,suffering
導線タグ: 執着,苦しみの原因,因果関係,繰り返すパターン,なぜ苦しむのか,原因を探る,自己観察
智慧 長部経典 趣旨一致
Evampi kho, bhaggava, sunakkhatto licchaviputto mayā vuccamāno apakkameva imasmā dhammavinayā, yathā taṁ āpāyiko nerayiko. Atha kho, bhaggava, sunakkhatto licchaviputto yenāhaṁ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā maṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinnaṁ kho ahaṁ, bhaggava, sunakkhattaṁ licchaviputtaṁ etadavocaṁ: ‘Taṁ kiṁ maññasi, sunakkhatta, yatheva te ahaṁ acelaṁ pāthikaputtaṁ ārabbha byākāsiṁ, tatheva taṁ vipākaṁ aññathā vā’ti? ‘Yatheva me, bhante, bhagavā acelaṁ pāthikaputtaṁ ārabbha by
Though I spoke to Sunakkhatta like this, he still left this teaching and training, like someone on the highway to hell. Then Sunakkhatta came to me, bowed, and sat down to one side. I said to him, ‘What do you think, Sunakkhatta? Did the declaration I made about Pāṭikaputta turn out to be correct, or not?’ ‘It turned out to be correct.’ ‘What do you think, Sunakkhatta? If that is so, has a superhuman demonstration of psychic power been performed or not?’ ‘Clearly, sir, a superhuman demonstration
このように私がスナッカッタに語ったにもかかわらず、彼はこの法(ダンマ)と律(ヴィナヤ)を去り去ってしまった。それはまさに、悪趣(アパーヤ)・地獄(ニラヤ)へと向かう者の姿であった。 さて、バッガヴァよ、そののちスナッカッタ・リッチャヴィの子は私のもとへとやって来て、礼拝を捧げ、かたわらに座した。かたわらに座したスナッカッタ・リッチャヴィの子に、私はこのように語りかけた。 「スナッカッタよ、そなたはどう思うか。私がかつて裸行者(アチェラ)パーティカプッタについて述べた予言は、そのとおりの結果となったか、それとも異なる結果となったか」と。 「尊師よ、世尊(バガヴァー)がパーティカプッタについて述べられた予言は、まさにそのとおりの結果となりました」と。 「スナッカッタよ、そなたはどう思うか。そうであるならば、人間を超えた(ウッタリマヌッサ)神通(イッダ)の示現は現われたと言えるか、現われなかったと言えるか」と。 「尊師よ、まさしく、人間を超えた神通の示現は——」
副テーマ: wisdom,karma
導線タグ: 予言,信仰,疑念,真実の証明,教えへの不信,去る者,神通力
智慧 長部経典 趣旨一致
Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi: ‘kimhi nu kho sati nāmarūpaṁ hoti, kiṁpaccayā nāmarūpan’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo: ‘viññāṇe kho sati nāmarūpaṁ hoti, viññāṇapaccayā nāmarūpan’ti. Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi: Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi: ‘kimhi nu kho sati viññāṇaṁ hoti, kiṁpaccayā viññāṇan’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasik
Then Vipassī thought, ‘When what exists are there name and form? What is a requirement for name and form?’ Then, through rational application of mind, Vipassī penetrated with wisdom, ‘When consciousness exists there are name and form. Consciousness is a requirement for name and form.’ Then Vipassī thought, Then Vipassī thought, ‘When what exists is there consciousness? What is a requirement for consciousness?’ Then, through rational application of mind, Vipassī penetrated with wisdom, ‘When name
そのとき、比丘たちよ、ヴィパッシー菩薩(Vipassī bodhisatta)にこのような思いが起こった。「いったい何が存在するとき、名色(nāmarūpa)は生じるのか。何を縁として、名色は起こるのか」と。 比丘たちよ、そのときヴィパッシー菩薩は、如理作意(yoniso manasikāra)によって、智慧をもって現観(abhisamaya)した。「識(viññāṇa)が存在するとき、名色は生じる。識を縁として、名色は起こる」と。 そのとき、比丘たちよ、ヴィパッシー菩薩にさらにこのような思いが起こった。「いったい何が存在するとき、識は生じるのか。何を縁として、識は起こるのか」と。 比丘たちよ、そのときヴィパッシー菩薩は、如理作意によって、智慧をもって現観した。「名色(nāmarūpa)が存在するとき——
副テーマ: wisdom,suffering,self,mindfulness
導線タグ: 原因を知りたい,苦しみの根源,自己探求,心の仕組み,なぜ悩むのか,物事の本質,思考の連鎖
智慧 長部経典 趣旨一致
Gopālo supparodho ca, Hiri netti ca mandiyo; Pañcālacaṇḍo āḷavako, Pajjunno sumano sumukho; Dadhimukho maṇi māṇivaro dīgho, Atho serīsako saha. Indo somo varuṇo ca, bhāradvājo pajāpati; Candano kāmaseṭṭho ca, kinnughaṇḍu nighaṇḍu ca.
Gopāla, Suppagedha, Hiri, Netti, and Mandiya; Pañcālacaṇḍa, Āḷavaka, Pajjunna, Sumana, Sumukha, Dadhimukha, Maṇi, Māṇivara, Dīgha, together with Serīsaka.’ ‘Indra, Soma, and Varuṇa, Bhāradvāja, the Progenitor, Candana and Kāmaseṭṭha, Kinnughaṇḍu and Nighaṇḍu,
ゴーパーラ、スッパゲーダ、ヒリ、ネッティ、そしてマンディヤ。パンチャーラチャンダ、アーラヴァカ、パッジュンナ、スマナ、スムカ、ダディムカ、マニ、マーニヴァラ、ディーガ、さらにセリーサカとともに。』『インドラ(帝釈)、ソーマ、ヴァルナ、バーラドヴァージャ、プラジャーパティ(生主)、チャンダナ、カーマセッタ、キンヌガンドゥ、そしてニガンドゥ、
副テーマ: wisdom,karma
導線タグ: 神々の名前,守護者,霊的存在,加護,精神的保護
智慧 長部経典 趣旨一致
“samaṇo ca me bho gotamo pāpito bhavissatī”ti bhagavantaṁ etadavoca: “caṇḍā, bho gotama, sakyajāti; pharusā, bho gotama, sakyajāti; lahusā, bho gotama, sakyajāti; bhassā, bho gotama, sakyajāti; ibbhā santā ibbhā samānā na brāhmaṇe sakkaronti, na brāhmaṇe garuṁ karonti, na brāhmaṇe mānenti, na brāhmaṇe pūjenti, na brāhmaṇe apacāyanti. Tayidaṁ, bho gotama, nacchannaṁ, tayidaṁ nappatirūpaṁ, yadime sakyā ibbhā santā ibbhā samānā na brāhmaṇe sakkaronti, na brāhmaṇe garuṁ karonti, na brāhmaṇe mānenti,
“The ascetic Gotama will be worsted!” He said to the Buddha, “Worthy Gotama, the Sakyans are rude, harsh, touchy, and argumentative. Primitive they are, and primitive they remain! They don’t honor, respect, revere, worship, or venerate brahmins. It is neither proper nor appropriate that the Sakyans—primitives that they are—don’t honor, respect, revere, worship, or venerate brahmins.” And that’s how Ambaṭṭha denigrated the Sakyans with the word “primitives” for the first time. 2.2. The Second Use
「沙門ゴータマを論破してくれよう!」 かくして彼は世尊に向かって申し上げた。「ゴータマ尊者よ、釈迦族(サキャジャーティ)は粗暴にして、ゴータマ尊者よ、釈迦族は荒々しく、ゴータマ尊者よ、釈迦族は軽率にして、ゴータマ尊者よ、釈迦族は口論を好む者どもでございます。賤民(イッバ)にして賤民のままなる彼らは、婆羅門(ブラーフマナ)を敬わず、婆羅門を重んぜず、婆羅門を尊ばず、婆羅門を供養せず、婆羅門に礼を尽くしません。ゴータマ尊者よ、かの釈迦族が——賤民にして賤民のままでありながら——婆羅門を敬わず、婆羅門を重んぜず、婆羅門を尊ばず、婆羅門を供養せず、婆羅門に礼を尽くさぬとは、これ礼にかなわず、これ道理にかなわぬことであります。」 かくのごとく、アンバッタは「賤民」という言葉をもって釈迦族を貶めたのであった。これが第一の用例である。 第二の用例
副テーマ: wisdom,anger,relationship,self
導線タグ: 差別,偏見,侮辱,プライド,言葉の暴力,対人関係,自尊心
智慧 長部経典 趣旨一致
Panādo opamañño ca, devasūto ca mātali; Cittaseno ca gandhabbo, naḷo rājā janesabho. Ayaṁ kho sā, mārisa, āṭānāṭiyā rakkhā bhikkhūnaṁ bhikkhunīnaṁ upāsakānaṁ upāsikānaṁ guttiyā rakkhāya avihiṁsāya phāsuvihārāya. Handa ca dāni mayaṁ, mārisa, gacchāma bahukiccā mayaṁ bahukaraṇīyā”ti. “Yassadāni tumhe, mahārājāno, kālaṁ maññathā”ti. Atha kho cattāro mahārājā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṁ abhivādetvā padakkhiṇaṁ katvā tatthevantaradhāyiṁsu. Tepi kho yakkhā uṭṭhāyāsanā appekacce bhagavantaṁ abhivādetvā pad
Panāda and Opamañña, and Mātali, the god’s equerry. Cittasena the centaur, and the kings Nala and Janesabha, This, good fellow, is the Āṭānāṭiya protection for the guarding, protection, safety, and comfort of the monks, nuns, laymen, and laywomen. Well, now, good fellow, I must go. I have many duties, and much to do.” “Please, Great Kings, go at your convenience.” Then the four great kings got up from their seats, bowed, and respectfully circled the Buddha, keeping him on their right side, befor
パナーダとオパマンニャ、そして神々の御者マータリ。ガンダルヴァ(乾闥婆)のチッタセーナ、そして王たるナーラとジャーネーサバ。 「友よ、これこそがアーターナーティヤの護呪(パリッタ)であり、比丘・比丘尼・優婆塞・優婆夷を守護し、保護し、安穏ならしめ、安楽に住せしめんがためのものである。さて友よ、われらはここにいとまを告げねばならぬ。われらには多くの務めがあり、なすべきことも多いゆえに。」 「大王たちよ、どうぞご都合のよろしい時に。」 そこで四大王(四天王)は座より立ち上がり、世尊を礼拝し奉り、右遶(うじょう)して、その場においてたちまち姿を消された。またその場にいた夜叉(ヤッカ)たちも座より立ち上がり、あるものは世尊を礼拝し奉り、右遶して……
副テーマ: wisdom,compassion,gratitude,happiness
導線タグ: 守護,安心感,日常の務め,感謝,礼拝,精神的安定,信仰
⚠ 出家者向けの文脈
智慧 長部経典 趣旨一致
“Ekamidāhaṁ, bho gotama, samayaṁ ācariyassa brāhmaṇassa pokkharasātissa kenacideva karaṇīyena kapilavatthuṁ agamāsiṁ. Yena sakyānaṁ sandhāgāraṁ tenupasaṅkamiṁ. Tena kho pana samayena sambahulā sakyā ceva sakyakumārā ca sandhāgāre uccesu āsanesu nisinnā honti aññamaññaṁ aṅgulipatodakehi sañjagghantā saṅkīḷantā, aññadatthu mamaññeva maññe anujagghantā, na maṁ koci āsanenapi nimantesi. Tayidaṁ, bho gotama, nacchannaṁ, tayidaṁ nappatirūpaṁ, yadime sakyā ibbhā santā ibbhā samānā na brāhmaṇe sakkaront
“This one time, worthy Gotama, I went to Kapilavatthu on some business for my tutor, the brahmin Pokkharasāti. I approached the Sakyans in their town hall. Now at that time several Sakyans and Sakyan princes were sitting on high seats, poking each other with their fingers, giggling and playing together. In fact, they even presumed to giggle at me, and didn’t invite me to a seat. It is neither proper nor appropriate that the Sakyans—primitives that they are—don’t honor, respect, revere, worship,
「ゴータマよ、かつて私は、師たるバラモン、ポッカラサーティのある用件のために、カピラヴァットゥ(Kapilavatthu)へと赴いたことがございます。そこでサキャ族(Sakya)の集会所へ参りましたところ、折しも多くのサキャ族の人々と若い王子たちが、高い座に連なって坐り、互いに指でつつき合いながら、笑い興じて遊んでおりました。それどころか、彼らは私のことまで嘲り笑い、座席に招くことさえいたしませんでした。ゴータマよ、これは断じて妥当ではなく、またふさわしいことでもありません。かくも卑しき者どもであるサキャ族が、バラモンを敬わず、尊ばず、礼をもって遇せず、崇め奉ることもしないとは——」
副テーマ: anger,relationship,wisdom,self
導線タグ: 侮辱された,馬鹿にされた,敬われない,プライドが傷ついた,怒り,不当な扱い,承認欲求
智慧 長部経典 趣旨一致
‘Eso kho, deva, jiṇṇo nāma. Na dāni tena ciraṁ jīvitabbaṁ bhavissatī’ti. ‘Kiṁ pana, samma sārathi, ahampi jarādhammo, jaraṁ anatīto’ti? ‘Tvañca, deva, mayañcamha sabbe jarādhammā, jaraṁ anatītā’ti. Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi: ‘kimhi nu kho asati bhavo na hoti, kissa nirodhā bhavanirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo: ‘upādāne kho asati bhavo na hoti, upādānanirodhā bhavanirodho’ti. Atha kho, bhikkhave, vipa
‘He’s called an old man because now he has not long to live.’ ‘But my dear charioteer, am I liable to grow old? Am I not exempt from old age?’ ‘Everyone is liable to grow old, Your Majesty, including you. No-one is exempt from old age.’ Then Vipassī thought, ‘When what doesn’t exist is there no continued existence? When what ceases does continued existence cease?’ Then, through rational application of mind, Vipassī penetrated with wisdom, ‘When grasping doesn’t exist there’s no continued existen
「この方は老人と呼ばれております。もはや長くは生きられないでしょう」 「では、親愛なる御者よ、私もまた老いゆく定めにあるのか。私は老(じろう)を免れることができないのか」 「大王よ、あなたも私も、すべての者は老いゆく定めにあり、老を免れることはできません」 そのとき、比丘たちよ、ヴィパッシー菩薩(ぼさつ)にこのような思いが起こった。 「いかなるものが存在しないとき、有(う)〔bhava〕は生じないのか。いかなるものが滅するとき、有の滅(ほろびること)があるのか」 そのとき、比丘たちよ、ヴィパッシー菩薩は、如理作意(にょりさくい)〔yoniso manasikāra〕によって、智慧をもって如実に通達した。 「取(しゅ)〔upādāna〕が存在しないとき、有は生じない。取の滅によって、有の滅がある」と。
副テーマ: aging,impermanence,wisdom,suffering
導線タグ: 老い,加齢,執着,無常,生老病死,存在の意味,苦しみからの解放
智慧 長部経典 趣旨一致
Yañhi taṁ, bho, sammā vadamāno vadeyya: Imamatthaṁ, bhante, brahmā sanaṅkumāro bhāsittha, imamatthaṁ, bhante, brahmuno sanaṅkumārassa bhāsato vessavaṇassa mahārājassa evaṁ cetaso parivitakko udapādi: “acchariyaṁ vata bho, abbhutaṁ vata bho, evarūpopi nāma uḷāro satthā bhavissati, evarūpaṁ uḷāraṁ dhammakkhānaṁ, evarūpā uḷārā visesādhigamā paññāyissantī”ti. Atha, bhante, brahmā sanaṅkumāro vessavaṇassa mahārājassa cetasā cetoparivitakkamaññāya vessavaṇaṁ mahārājānaṁ etadavoca: “taṁ kiṁ maññati bha
If anything should be rightly described as That is the topic on which the divinity Sanaṅkumāra spoke. And while he was speaking on that topic, this thought came to the great king Vessavaṇa, “Oh lord, how incredible, how amazing! That there should be such a magnificent Teacher, and such a magnificent exposition of the teaching! And that such achievements of high distinction should be made known!” And then the divinity Sanaṅkumāra, knowing the great king Vessavaṇa’s train of thought, said to him,
「もし何事かを正しく語るとするならば、まさにこのことこそが、梵天(ブラフマー)サナンクマーラの説かれた主題である」と言うべきであろう。 そしてかの主題について梵天サナンクマーラが説き給うていたとき、大王ヴェッサヴァナの心中に、かくのごとき思念(チェータソー・パリヴィタッカ)が生じた。 「ああ、まことに不思議なることよ、ああ、まことに希有なることよ。かくも卓絶せる師(サッター)がまします、かくも卓絶せる法の説示(ダンマッカーナ)がある、そしてかくも卓絶せる勝れた成就(ヴィセーサーディガマ)が明らかとなることよ」と。 そのとき梵天サナンクマーラは、大王ヴェッサヴァナの心の思念を心によって知られ(チェートサー・チェートパリヴィタッカマンニャーヤ)、大王ヴェッサヴァナに向かって、かく仰せられた。
副テーマ: wisdom,mindfulness
導線タグ: 気づき,洞察,教えの深さ,師への敬意,精神的な気づき,心の声,真理の探求
智慧 長部経典 趣旨一致
Imesañhi, bho gotama, catunnaṁ vaṇṇānaṁ tayo vaṇṇā— khattiyā ca vessā ca suddā ca— aññadatthu brāhmaṇasseva paricārakā sampajjanti. Tayidaṁ, bho gotama, nacchannaṁ, tayidaṁ nappatirūpaṁ, yadime sakyā ibbhā santā ibbhā samānā na brāhmaṇe sakkaronti, na brāhmaṇe garuṁ karonti, na brāhmaṇe mānenti, na brāhmaṇe pūjenti, na brāhmaṇe apacāyantī”ti. Itiha ambaṭṭho māṇavo idaṁ tatiyaṁ sakyesu ibbhavādaṁ nipātesi. 2.4. Dāsiputtavāda Atha kho bhagavato etadahosi: Te raṭṭhasmā pabbājitā himavantapasse pokk
Three of these classes— aristocrats, peasants, and menials— in fact succeed only when serving the brahmins. It is neither proper nor appropriate that the Sakyans—primitives that they are—don’t honor, respect, revere, worship, or venerate brahmins.” And that’s how Ambaṭṭha denigrated the Sakyans with the word “primitives” for the third time. 2.4. The Word “Son of a Slavegirl” is Used Then it occurred to the Buddha, They made their home beside a lotus pond on the slopes of the Himalayas, where the
「バラモンよ、これら四つの姓(ヴァルナ)のうち、三つの姓——刹帝利(クシャトリヤ)、毘舎(ヴェッサ)、首陀羅(スッダ)——は、ことごとくバラモンに奉仕することによってのみ成就するのであります。されば、ゴータマよ、これは礼にかなわず、ふさわしからぬことであります。かのサキャ族の者どもは、賤しき者(イッバ)でありながら、バラモンを敬わず、バラモンを重んぜず、バラモンを尊ばず、バラモンを供養せず、バラモンに礼拝しないとは」と。かくしてアンバッタ青年は、サキャ族に対して「賤しき者(イッバ)」という言葉をもって、三たび誹謗の言を投げつけたのである。 第二章第四節 「賤女の子」という言葉 そのとき、世尊にこのような思いが起こった。「彼らはかつてその国土を追われ、ヒマラヤの山麓の蓮池のほとりに住まいを定めた——」
副テーマ: wisdom,anger,relationship,self
導線タグ: 差別,偏見,誹謗中傷,プライド,身分,社会的地位,不当な扱い
智慧 長部経典 趣旨一致
‘taṇhāya kho asati upādānaṁ na hoti, taṇhānirodhā upādānanirodho’ti. Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi: ‘kimhi nu kho asati taṇhā na hoti, kissa nirodhā taṇhānirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo: ‘kimhi nu kho asati jarāmaraṇaṁ na hoti, kissa nirodhā jarāmaraṇanirodho’ti? ‘vedanāya kho asati taṇhā na hoti, vedanānirodhā taṇhānirodho’ti. Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi: ‘kimhi nu kho asati
‘When craving doesn’t exist there’s no grasping. When craving ceases, grasping ceases.’ Then Vipassī thought, ‘When what doesn’t exist is there no craving? When what ceases does craving cease?’ Then, through rational application of mind, Vipassī penetrated with wisdom, ‘When what doesn’t exist is there no old age and death? When what ceases do old age and death cease?’ ‘When feeling doesn’t exist there’s no craving. When feeling ceases, craving ceases.’ Then Vipassī thought, ‘When what doesn’t e
「渇愛(タンハー)の存しないとき、取(ウパーダーナ)は生じない。渇愛の滅によって、取の滅があるのだ」と。 比丘たちよ、そのとき毘婆尸(ヴィパッシー)菩薩にこのような思いが起こった。「いかなるものの存しないとき、渇愛は生じないのであろうか。いかなるものの滅によって、渇愛の滅があるのであろうか」と。 比丘たちよ、そのとき毘婆尸菩薩は、如理作意(ヨーニソー・マナシカーラ)によって、智慧をもってこのことを現観した。「いかなるものの存しないとき、老死(ジャラーマラナ)は生じないのであろうか。いかなるものの滅によって、老死の滅があるのであろうか」と。 「受(ヴェーダナー)の存しないとき、渇愛は生じない。受の滅によって、渇愛の滅があるのだ」と。 比丘たちよ、そのとき毘婆尸菩薩にこのような思いが起こった。「いかなるものの存しないとき……」
副テーマ: craving,suffering,wisdom,impermanence
導線タグ: 執着,欲望,苦しみの原因,渇望,依存,欲求不満,繰り返すパターン
智慧 長部経典 趣旨一致
Yebhuyyena kho pana, bhante, yakkhā appaṭiviratāyeva pāṇātipātā, appaṭiviratā adinnādānā, appaṭiviratā kāmesumicchācārā, appaṭiviratā musāvādā, appaṭiviratā surāmerayamajjappamādaṭṭhānā. Tesaṁ taṁ hoti appiyaṁ amanāpaṁ. Santi hi, bhante, bhagavato sāvakā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti appasaddāni appanigghosāni vijanavātāni manussarāhasseyyakāni paṭisallānasāruppāni. Tattha santi uḷārā yakkhā nivāsino, ye imasmiṁ bhagavato pāvacane appasannā. Tesaṁ pasādāya uggaṇhātu, bhante,
But mostly they don’t refrain from such things. They don’t like that or approve of it. Sir, there are disciples of the Buddha who frequent remote lodgings in the wilderness and the forest that are quiet and still, far from the madding crowd, remote from human settlements, and fit for retreat. There dwell high spirits who have no confidence in the Buddha’s dispensation. To give them confidence, may the Buddha please learn the Āṭānāṭiya protection for the guarding, protection, safety, and comfort
しかし、世尊よ、夜叉(ヤッカ)たちの大多数は、殺生(パーナーティパーター)を慎まず、偸盗(アディンナーダーナ)を慎まず、邪淫(カーメースミッチャーチャーラ)を慎まず、妄語(ムサーヴァーダ)を慎まず、また諸々の酒類・醸造酒による放逸(スラーメーラヤマッジャッパマーダ)をも慎まないのでございます。かれらはそのような振る舞いを好まず、心にも適いません。世尊よ、世尊の弟子たちの中には、森林の辺境にある閑静な臥坐処(センアーサナ)に赴く者たちがおります。その場所は、物音なく、喧騒なく、人里離れ、人の気配もなく、独坐修行(パティサッラーナ)にふさわしきところであります。そのような地には、世尊の御教え(パーヴァチャナ)に対して信(パサーダ)を持たない、高位の夜叉たちが住まっております。かれらに信を起こさせるため、どうか世尊よ、アーターナーティヤの護呪(パリッタ)をお学びくださいますよう。それはひとえに、弟子たちの守護・保護・安穏・安楽のためであります。
副テーマ: wisdom,mindfulness,compassion,anxiety
導線タグ: 危険な場所,孤独な修行,守護,精神的安全,不安,信仰,保護
智慧 長部経典 趣旨一致
‘kimhi nu kho asati nāmarūpaṁ na hoti, kissa nirodhā nāmarūpanirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo: ‘viññāṇe kho asati nāmarūpaṁ na hoti, viññāṇanirodhā nāmarūpanirodho’ti. Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi: ‘kimhi nu kho asati viññāṇaṁ na hoti, kissa nirodhā viññāṇanirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo: ‘jātiyā kho asati jarāmaraṇaṁ na hoti, jātinirodhā
‘When what doesn’t exist are there no name and form? When what ceases do name and form cease?’ Then, through rational application of mind, Vipassī penetrated with wisdom, ‘When consciousness doesn’t exist there are no name and form. When consciousness ceases, name and form cease.’ Then Vipassī thought, ‘When what doesn’t exist is there no consciousness? When what ceases does consciousness cease?’ Then, through rational application of mind, Vipassī penetrated with wisdom, ‘When rebirth doesn’t ex
「いかなるものが存在しないとき、名色(なまるい)は存在しないのか。いかなるものが滅することによって、名色は滅するのか」と。 比丘たちよ、そのときヴィパッシー菩薩は、如理作意(にょりさくい)によって、智慧をもって現観(げんかん)した。「識(しき)が存在しないとき、名色は存在しない。識が滅することによって、名色は滅する」と。 比丘たちよ、そのときヴィパッシー菩薩にこのような思いが起こった。「いかなるものが存在しないとき、識は存在しないのか。いかなるものが滅することによって、識は滅するのか」と。 比丘たちよ、そのときヴィパッシー菩薩は、如理作意によって、智慧をもって現観した。「生(しょう)が存在しないとき、老死(ろうし)は存在しない。生が滅することによって——
副テーマ: wisdom,suffering,impermanence,emptiness
導線タグ: 苦しみの原因,執着を手放す,心の仕組み,自己探求,因果関係,無明,存在の本質
智慧 長部経典 趣旨一致
Santi hi, bhante, nīcā yakkhā bhagavato appasannā. Santi hi, bhante, nīcā yakkhā bhagavato pasannā. Yebhuyyena kho pana, bhante, yakkhā appasannāyeva bhagavato. Taṁ kissa hetu? Atha kho vessavaṇo mahārājā bhagavato adhivāsanaṁ viditvā tāyaṁ velāyaṁ imaṁ āṭānāṭiyaṁ rakkhaṁ abhāsi: Koṇāgamanassa namatthu, brāhmaṇassa vusīmato; Kassapassa ca namatthu, vippamuttassa sabbadhi. Aṅgīrasassa namatthu,
Some low spirits have confidence in the Buddha, some do not. But mostly the spirits don’t have confidence in the Buddha. Why is that? Then, knowing that the Buddha had consented, on that occasion Great King Vessavaṇa recited the Āṭānāṭiya protection. Hail Koṇāgamana, the brahmin who has lived the life! Hail Kassapa, everywhere free! Hail Aṅgīrasa,
「世尊よ、低い夜叉(ヤッカ)どもの中には、世尊に信心を抱く者もあれば、信心を抱かぬ者もあります。しかしながら、世尊よ、おおよそ夜叉どもの多くは、世尊に対して信心を持たぬのであります。それはいかなる故によるのでしょうか。」 さて、ヴェッサヴァナ大王(毘沙門天)は、世尊が御承諾くださったことを知り、そのとき、このアーṭāṭānāṭィヤの護呪(パリッタ)を誦した。  コーナーガマナ(拘那含牟尼)に帰命したてまつる、梵行を全うされたバラモンに。  カッサパ(迦葉)に帰命したてまつる、あらゆるところにおいて解脱された方に。  アンギーラサ(光明者)に帰命したてまつる、
副テーマ: wisdom,compassion,gratitude
導線タグ: 信仰,守護,加護,帰依,精神的支え,不安からの解放,拠り所
智慧 長部経典 趣旨一致
Idamāyasmā ānando māgadhake paricārake ārabbha bhagavato sammukhā parikathaṁ katvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṁ abhivādetvā padakkhiṇaṁ katvā pakkāmi. yena kho panassu dīnamanā māgadhakā paricārakā kathaṁ te bhagavā na byākareyyā”ti. Atha kho bhagavā acirapakkante āyasmante ānande pubbaṇhasamayaṁ nivāsetvā pattacīvaramādāya nātikaṁ piṇḍāya pāvisi. Nātike piṇḍāya caritvā pacchābhattaṁ piṇḍapātapaṭikkanto pāde pakkhāletvā giñjakāvasathaṁ pavisitvā māgadhake paricārake ārabbha aṭṭhiṁ katvā manasikatvā s
Then Ānanda, after making this suggestion regarding the Magadhan devotees, got up from his seat, bowed, and respectfully circled the Buddha, keeping him on his right, before leaving. “Why hasn’t the Buddha declared the rebirth of the Magadhan devotees? If he fails to do so, they will be dejected.” Soon after Ānanda had left, the Buddha robed up in the morning and, taking his bowl and robe, entered Ñātika for alms. He wandered for alms in Ñātika. After the meal, on his return from almsround, he w
そのとき、尊者アーナンダは、マガダの在家信者たちのことについて世尊の御前にて申し上げ終えると、座より立ち上がり、世尊を礼拝し、右繞(うにょう)して退出された。「世尊はなにゆえ、マガダの在家信者たちの来世の行方をお示しにならないのであろうか。もしお示しにならなければ、彼らは落胆することであろう」と。 やがて、尊者アーナンダが去って間もなく、世尊は午前中に衣(ころも)を整え、鉢と衣を持して、ナーティカ村へと托鉢(たくはつ)に入られた。ナーティカ村にて托鉢を行じ終えて、食後、托鉢よりお戻りになると、足をお洗いになり、煉瓦堂(ぎんじゃかーわさた)へと入られた。そして、マガダの在家信者たちのことを心にとどめ、深く思念されて——
副テーマ: wisdom,death,compassion,mindfulness
導線タグ: 死後の行方,来世,不安,信仰,導き,迷い,救済
智慧 長部経典 趣旨一致
yadabhijānaṁ tathāgato no anayaṁ āpajjati. ‘saccaṁ kira tumhe āyasmanto manopadosikaṁ ācariyakaṁ aggaññaṁ paññapethā’ti? Te ca me evaṁ puṭṭhā ‘āmo’ti paṭijānanti. Tyāhaṁ evaṁ vadāmi: ‘kathaṁvihitakaṁ pana tumhe āyasmanto manopadosikaṁ ācariyakaṁ aggaññaṁ paññapethā’ti? Te mayā puṭṭhā na sampāyanti, asampāyantā mamaññeva paṭipucchanti. Tesāhaṁ puṭṭho byākaromi: ‘Santāvuso, manopadosikā nāma devā. Te ativelaṁ aññamaññaṁ upanijjhāyanti. Te ativelaṁ aññamaññaṁ upanijjhāyantā aññamaññamhi cittāni pad
Directly knowing this, the Realized One does not come to ruin. ‘Is it really true that this is the venerables’ view?’ And they answer, ‘Yes’. I say to them, ‘But how do you describe in your tradition that the origin of the world came about due to those who are malevolent?’ But they are stumped by my question, and they even question me in return. So I answer them, ‘Reverends, there are gods named “malevolent”. They spend too much time gazing at each other, so they grow angry with each other, and
これを直接に了知することによって、如来(タターガタ)は過ちに陥ることがない。「諸々の尊者よ、あなた方は本当に、意に染まぬ者たちに関する師の教えを、世界の起源として説いておられるのか」と。彼らは私にそのように問われて、「しかり」と認める。そこで私はかく言う。「しからば、諸々の尊者よ、あなた方はいかなるかたちにおいて、意に染まぬ者たちに関する師の教えを、世界の起源として説かれるのか」と。彼らは私に問われてもはや答えられず、答えられぬままに、かえって私に問い返してくる。そこで私は問われて、かく答える。「友よ、意に染まぬ者たち(マノパドーシカ)と名づけられる天(デーヴァ)たちがある。彼らはあまりにも長く互いに見つめ合う。あまりにも長く互いに見つめ合うがゆえに、互いに対して心に怒りを生じ、
副テーマ: anger,relationship,wisdom,suffering
導線タグ: 怒り,人間関係,見つめ合う,執着,対立,嫉妬,感情のコントロール
智慧 長部経典 趣旨一致
evameva kho, ambaṭṭha, tena kho pana samayena manussā pisāce ‘kaṇhā’ti sañjānanti. Te evamāhaṁsu: ‘ayaṁ jāto pabyāhāsi, kaṇho jāto, pisāco jāto’ti. Tadagge kho pana, ambaṭṭha, kaṇhāyanā paññāyanti, so ca kaṇhāyanānaṁ pubbapuriso. Evaṁ vutte, te māṇavakā bhagavantaṁ etadavocuṁ: “mā bhavaṁ gotamo ambaṭṭhaṁ atibāḷhaṁ dāsiputtavādena nimmādesi. Sujāto ca, bho gotama, ambaṭṭho māṇavo, kulaputto ca ambaṭṭho māṇavo, bahussuto ca ambaṭṭho māṇavo, kalyāṇavākkaraṇo ca ambaṭṭho māṇavo, paṇḍito ca ambaṭṭho
in those days they recognized goblins as ‘blackboys’. They said: ‘He spoke as soon as he was born—a blackboy is born! A goblin is born!’ From that day on the Kaṇhāyanas were proclaimed, and he was their founder. When he said this, those young students said to him, “Worthy Gotama, please don’t put Ambaṭṭha down too much by calling him the son of a slavegirl. He’s well-born, a gentleman, learned, who enunciates well, and is astute. He is capable of debating with the worthy Gotama about this.” So t
「その頃、人々は鬼神(ピサーチャ)を『黒子(カンハ)』と呼んでいた。そして彼らはこう言った。『この者は生まれながらにして言葉を発した。黒子が生まれた、鬼神が生まれた』と。アンバッタよ、その時より以来、カンハーヤナ族の名が知られるようになり、かの者こそがカンハーヤナ族の始祖となったのである」 こう仰せになると、若い学徒たちは世尊にこのように申し上げた。 「ゴータマ尊者よ、どうかアンバッタを、奴隷女の子と仰せになることで、あまりにも激しく辱めることのなきようお願い申し上げます。アンバッタ青年は良い家柄の出であり、良家の子弟であり、広く学を修めた者であり、言葉を巧みに操る者であり、また智慧(パンニャー)ある者でございます。彼はゴータマ尊者とこの問題について論議を交わすことのできる器量を備えております」
副テーマ: wisdom,self,relationship
導線タグ: 出自,家柄,差別,偏見,自己価値,プライド,議論
智慧 長部経典 趣旨一致
“Yadeva kho me tvaṁ, ānanda, māgadhake paricārake ārabbha sammukhā parikathaṁ katvā uṭṭhāyāsanā pakkanto, tadevāhaṁ nātike piṇḍāya caritvā pacchābhattaṁ piṇḍapātapaṭikkanto pāde pakkhāletvā giñjakāvasathaṁ pavisitvā māgadhake paricārake ārabbha aṭṭhiṁ katvā manasikatvā sabbaṁ cetasā samannāharitvā paññatte āsane nisīdiṁ: Tassa mayhaṁ, bhante, etadahosi: ‘na hi nūna so orako yakkho bhavissati yadidaṁ evarūpaṁ nāmadheyyaṁ supaññattaṁ yadidaṁ janavasabho’”ti. 3. Janavasabhayakkha Atha kho, ānanda,
The Buddha then recounted what had happened since speaking to Ānanda, revealing that he had seen the destiny of the Magadhan devotees. He continued: I thought, ‘This must be no ordinary spirit to bear such an exalted name as Janavasabha.’” 3. Janavasabha the Spirit “Then, Ānanda, an invisible spirit called out: ‘I am Janavasabha, Blessed One! I am Janavasabha, Holy One!’ Ānanda, do you recall having previously heard such a name as Janavasabha?” “No, worthy sir. But when I heard the word, I got g
 かくして仏陀は、アーナンダに語りかけられた。すなわち、マガダの在家信者たちについてアーナンダと面と向かって語り合い、座を立って去ってより後、ナーティカにおいて托鉢を行じ、食後、托鉢より帰られ、御足を洗われて、煉瓦堂(ギンジャカーヴァサタ)に入られた。そしてマガダの在家信者たちのことを心にとどめ、意を凝らし、心をことごとく集中して、設けられた座にお就きになった。  「そのとき、わたしの心にこう思われた。『かかる名をかくも見事に名乗るとは、これはよの常の夜叉(ヤッカ)ではあるまい。すなわち、ジャナヴァサバという名の者は』と。」 「されば、アーナンダよ、そのとき、姿なき霊がかく呼ばわった。 『世尊よ、わたくしはジャナヴァサバにございます。善逝(スガタ)よ、わたくしはジャナヴァサバにございます』と。 アーナンダよ、そなたはかつてジャナヴァサバという名を耳にしたことがあるか。」 「いいえ、大徳よ、ございません。しかしながら、その言葉を耳にしたとき、わたくしは……」
副テーマ: wisdom,mindfulness,self,anxiety
導線タグ: 不思議な体験,霊的存在,直感,瞑想,集中力,内なる声,信じること
← 前56575859606162次 →

経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)

© 2026 AIブッダ 禅 — トップ仏陀の教えブログお問い合わせ