🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます
💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
8,344
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 4,354
すべて
智慧 4354
老い 931
苦しみ 772
正念 695
怒り 356
執着 350
死 350
業・因果 346
幸せ 337
自己 244
人間関係 243
家族 234
不安 168
仕事 165
渇愛 147
慈悲 115
無常 111
孤独 45
空 43
感謝 23
vinaya 2606
中部経典 2117
長部経典 1357
相応部経典 1136
増支部経典 857
jataka 563
スッタニパータ 522
ダンマパダ(法句経) 426
テーラガーター 211
テーリーガーター 68
クッダカパータ 57
イティヴッタカ 54
ウダーナ 34
金剛経 5
維摩経 5
般若心経 4
法華経 4
涅槃経 2
AN 1
智慧
vinaya
趣旨一致
中
yā āpattiyo pubbe assaritvā nacchādesi tā āpattiyo pacchā saritvā chādeti. Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimasmiñca pacchimasmiñca āpattikkhandhe yathāpaṭicchanne parivāsaṁ datvā mānattaṁ dātabbaṁ. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjati. Ekaccā āpattiyo sarati, ekaccā āpattiyo nassarati. Yā āpattiyo sarati tā āpattiyo chādeti; yā āpattiyo nassarati tā āpattiyo nacchādeti. So vibbhamitvā puna upasampanno yā āpattiyo pubbe saritvā chādesi tā āpattiyo pacchā saritvā chādeti; yā āpattiyo pubbe assaritvā nacchādesi tā āpattiyo pacchā saritvā nacchādeti. Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimasmiñca pacchimasmiñca āpattikkhandhe yathāpaṭicchanne parivāsaṁ datvā mānattaṁ dātabbaṁ. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjati.
以前に覚えていなかった罪過を、後になって覚えた上で隠したとき、その比丘については、前後の罪過の集まりを、それぞれ隠した通りに(*yathāpaṭicchanna*)覆護期間(パリヴァーサ)を与えた上で、謹慎行(マーナッタ)を与えるべきである。
また、比丘衆(サンガ)の中で、ある比丘が多くの僧残(サンガーディセーサ)の罪過を犯したとする。ある罪過は覚えており、ある罪過は覚えていない。覚えている罪過は隠し、覚えていない罪過は隠さない。その者が還俗し、再び具足戒(ウパサンパダー)を受けたとき、以前に覚えて隠していた罪過は、後になっても覚えて隠したままでいる。以前に覚えていなかったゆえに隠さなかった罪過は、後になって覚えても隠さない。比丘たちよ、その比丘については、前後の罪過の集まりを、それぞれ隠した通りに覆護期間を与えた上で、謹慎行を与えるべきである。
また、比丘たちよ、ここにある比丘が、多くの僧残の罪過を犯したとする。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Yaṁ devadatto kareyya kāyena vācāya, na tena buddho vā dhammo vā saṅgho vā daṭṭhabbo, devadattova tena daṭṭhabbo’ti. Evañca pana, bhikkhave, kātabbaṁ. Byattena bhikkhunā paṭibalena saṅgho ñāpetabbo— ‘Suṇātu me, bhante, saṅgho. Yadi saṅghassa pattakallaṁ saṅgho devadattassa rājagahe pakāsanīyaṁ kammaṁ kareyya— “pubbe devadattassa aññā pakati ahosi, idāni aññā pakati. Yaṁ devadatto kareyya kāyena vācāya, na tena buddho vā dhammo vā saṅgho vā daṭṭhabbo, devadattova tena daṭṭhabbo”ti. Esā ñatti. Suṇātu me, bhante, saṅgho. Saṅgho devadattassa rājagahe pakāsanīyaṁ kammaṁ karoti—
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
“Anujānāmi, bhikkhave, tadahuposathe nāmaggena vā gaṇetuṁ, salākaṁ vā gāhetun”ti. Tena kho pana samayena bhikkhū ajānantā ajjuposathoti dūraṁ gāmaṁ piṇḍāya caranti. Te uddissamānepi pātimokkhe āgacchanti, uddiṭṭhamattepi āgacchanti. “Anujānāmi, bhikkhave, ārocetuṁ ‘ajjuposatho’”ti. Atha kho bhikkhūnaṁ etadahosi— “kena nu kho ārocetabbo”ti? “Anujānāmi, bhikkhave, therena bhikkhunā kālavato ārocetun”ti. Tena kho pana samayena aññataro thero kālavato nassarati. “Anujānāmi, bhikkhave, bhattakālepi ārocetun”ti. Bhattakālepi nassarati.
「比丘たちよ、私はここに許可する。布薩(ポーサタ)の当日には、名を挙げて数えるか、あるいは籤(くじ)を引くことを。」
さてその頃、比丘たちは今日が布薩であることを知らず、遠くの村へ托鉢(たくはつ)に出かけていた。そして、波羅提木叉(パーティモッカ)が誦まれている最中に戻って来る者があり、誦み終わってからようやく帰って来る者もあった。
〔これを見て世尊は仰せられた。〕「比丘たちよ、私はここに許可する。『今日は布薩である』と告知することを。」
そこで比丘たちの間にこのような思いが起こった。「いったい誰が告知すべきであろうか」と。
〔世尊は仰せられた。〕「比丘たちよ、私はここに許可する。長老の比丘が、時に応じて告知することを。」
ところがその頃、ある長老は、時に応じて〔告知すること〕を失念してしまった。〔世尊は仰せられた。〕「比丘たちよ、私はここに許可する。食事の時にも告知することを。」
しかし食事の時にも、やはり失念してしまうのであった。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Atha kho tesaṁ bhikkhūnaṁ etadahosi— Sace saṅgho tevācikaṁ pavāressati, appavāritova saṅgho bhavissati, athāyaṁ ratti vibhāyissati. Kathaṁ nu kho amhehi paṭipajjitabban”ti? “Idha pana, bhikkhave, aññatarasmiṁ āvāse tadahu pavāraṇāya manussehi dānaṁ dentehi yebhuyyena ratti khepitā hoti. Sace saṅgho tevācikaṁ pavāressati, appavāritova saṅgho bhavissati, athāyaṁ ratti vibhāyissatī’ti, byattena bhikkhunā paṭibalena saṅgho ñāpetabbo— ‘Suṇātu me, bhante, saṅgho. Manussehi dānaṁ dentehi yebhuyyena ratti khepitā. Sace saṅgho tevācikaṁ pavāressati, appavāritova saṅgho bhavissati, athāyaṁ ratti vibhāyissati. Yadi saṅghassa pattakallaṁ, saṅgho dvevācikaṁ, ekavācikaṁ, samānavassikaṁ pavāreyyā’ti. Idha pana, bhikkhave, aññatarasmiṁ āvāse tadahu pavāraṇāya bhikkhūhi dhammaṁ bhaṇantehi …pe…
さて、かの比丘たちに、かくの思いが生じた。——「もし僧伽(サンガ)が三唱の自恣(パーヴァーラナー)を行えば、僧伽は自恣を終えないまま夜が明けてしまうであろう。いかにして我らは行ずべきであろうか」と。
「比丘たちよ、ここに、ある住処において、自恣の当日、在家の人々が布施を施すことにより、大方において夜が費やされることがある。『もし僧伽が三唱の自恣を行えば、僧伽は自恣を終えないまま、やがてこの夜は明けてしまうであろう』と——そのとき、有能にして堪能なる比丘によって、僧伽に告知がなされるべきである。
『大徳よ、僧伽よ、我が言を聴かれよ。在家の人々が布施を施すことにより、大方において夜が費やされました。もし僧伽が三唱の自恣を行えば、僧伽は自恣を終えないまま、この夜は明けてしまうでしょう。もし僧伽に適時であるならば、僧伽は二唱の自恣を行い、あるいは一唱の自恣を行い、あるいは同安居者(サマーナヴァッシカ)による自恣を行われてはいかがでしょうか』と。
また比丘たちよ、ここに、ある住処において、自恣の当日、比丘たちが法(ダンマ)を誦することにより……(以下同じ)」
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
So bahisīmagato taṁ cīvaraṁ kāreti. So katacīvaro suṇāti—“ubbhataṁ kira tasmiṁ āvāse kathinan”ti. Tassa bhikkhuno savanantiko kathinuddhāro. Bhikkhu atthatakathino vippakatacīvaraṁ samādāya pakkamati “paccessan”ti. So bahisīmagato taṁ cīvaraṁ kāreti. So katacīvaro—“paccessaṁ paccessan”ti bahiddhā kathinuddhāraṁ vītināmeti. Tassa bhikkhuno sīmātikkantiko kathinuddhāro. Bhikkhu atthatakathino vippakatacīvaraṁ samādāya pakkamati “paccessan”ti. So bahisīmagato taṁ cīvaraṁ kāreti. So katacīvaro “paccessaṁ paccessan”ti sambhuṇāti kathinuddhāraṁ.
彼は界外(けかい)に出て、その衣を作り上げた。衣を作り終えてのち、彼は聞いた——「あの住処においてカティナ(功徳衣)はすでに解除されたという」と。その比丘にとって、カティナの解除は聞き及んだとき(さんなんとりか)をもってなされる。
ある比丘は、カティナを展張した〔住処において〕、未完成の衣を携えて「あとで仕立てよう」と〔住処を〕発ち旅立つ。彼は界外に出て、その衣を作り上げた。衣を作り終えてのち、「あとで、あとで」と思い延ばしながら、界外においてカティナの解除の期限を過ごし尽くす。その比丘にとって、カティナの解除は界(さかい)を越えたとき(しーまーてっかんとりか)をもってなされる。
ある比丘は、カティナを展張した〔住処において〕、未完成の衣を携えて「あとで仕立てよう」と〔住処を〕発ち旅立つ。彼は界外に出て、その衣を作り上げた。衣を作り終えてのち、「あとで、あとで」と思いながら、カティナの解除〔の時〕を待ち受ける。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu bhaṇḍanakārako kalahakārako vivādakārako bhassakārako saṅghe adhikaraṇakārako. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti. Te tassa tajjanīyakammaṁ karonti— dhammapatirūpakena samaggā. So tamhā āvāsā aññaṁ āvāsaṁ gacchati. Tatthapi bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato dhammapatirūpakena samaggehi. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti. Te tassa tajjanīyakammaṁ karonti— adhammena vaggā.
「この比丘(びく)は、友よ、争いを起こし、諍いを起こし、論争を起こし、饒舌を弄し、僧伽(さんが)において諍事(あらそいごと)を生じさせる者である。さあ、われらは彼に対して挙罪羯磨(こじゅんかつま/tajjanīyakamma)を行ずべきであろう」と。彼らは彼に対して挙罪羯磨を行ずる——法(ダンマ)にかない、かつ和合して。彼はその住処(じゅうしょ)を去り、別の住処へと赴く。そこにおいても、諸比丘にかくのごとき思いが生ずる——「この比丘は、友よ、僧伽によって、法にかない和合せる者たちにより、挙罪羯磨を課せられた者である。さあ、われらもまた彼に対して挙罪羯磨を行ずべきであろう」と。彼らは彼に対して挙罪羯磨を行ずる——法(ダンマ)にそむき、かつ分裂して。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Ekaccā āpattiyo sarati, ekaccā āpattiyo nassarati. Yā āpattiyo sarati tā āpattiyo chādeti; yā āpattiyo nassarati tā āpattiyo nacchādeti. So vibbhamitvā puna upasampanno yā āpattiyo pubbe saritvā chādesi tā āpattiyo pacchā saritvā chādeti; Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimasmiñca pacchimasmiñca āpattikkhandhe yathāpaṭicchanne parivāsaṁ datvā mānattaṁ dātabbaṁ. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjati. Ekaccāsu āpattīsu nibbematiko, ekaccāsu āpattīsu vematiko. Yāsu āpattīsu nibbematiko tā āpattiyo chādeti; yāsu āpattīsu vematiko tā āpattiyo nacchādeti. So vibbhamitvā puna upasampanno yā āpattiyo pubbe nibbematiko chādesi tā āpattiyo pacchā nibbematiko nacchādeti;
ある罪(āpatti)は記憶しており、ある罪は記憶していない。記憶している罪は隠蔽し、記憶していない罪は隠蔽しない。その者が還俗してのち再び具足戒(upasampannā)を受けた場合、以前に記憶して隠蔽した罪を、後に記憶して隠蔽する。比丘たちよ、その比丘に対しては、前の罪の集積と後の罪の集積とを、それぞれ隠蔽された通りに、別住(parivāsa)を与えたのち、摩那埵(mānatta)を与えるべきである。
さて比丘たちよ、ここにある比丘が複数の僧残(saṅghādisesa)の罪を犯すとする。ある罪については疑念なく(nibbematika)、ある罪については疑念あり(vematika)である。疑念なき罪については隠蔽し、疑念ある罪については隠蔽しない。その者が還俗してのち再び具足戒を受けた場合、以前に疑念なく隠蔽した罪を、後に疑念なく隠蔽しなくなる。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
“pubbe devadattassa aññā pakati ahosi, idāni aññā pakati. Yaṁ devadatto kareyya kāyena vācāya, na tena buddho vā dhammo vā saṅgho vā daṭṭhabbo, devadattova tena daṭṭhabbo”ti. Yassāyasmato khamati devadattassa rājagahe pakāsanīyassa kammassa karaṇaṁ— so tuṇhassa; yassa nakkhamati, so bhāseyya. Kataṁ saṅghena devadattassa rājagahe pakāsanīyaṁ kammaṁ— “pubbe devadattassa aññā pakati ahosi, idāni aññā pakati. Yaṁ devadatto kareyya kāyena vācāya, na tena buddho vā dhammo vā saṅgho vā daṭṭhabbo, devadattova tena daṭṭhabbo”ti. Khamati saṅghassa, tasmā tuṇhī, evametaṁ dhārayāmī’”ti. Atha kho bhagavā āyasmantaṁ sāriputtaṁ āmantesi—
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Yato ca kho, ānanda, mātugāmo tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṁ pabbajito, na dāni, ānanda, brahmacariyaṁ ciraṭṭhitikaṁ bhavissati. Pañceva dāni, ānanda, vassasatāni saddhammo ṭhassati. Seyyathāpi, ānanda, yāni kānici kulāni bahutthikāni appapurisakāni, tāni suppadhaṁsiyāni honti corehi kumbhathenakehi; evameva kho, ānanda, yasmiṁ dhammavinaye labhati mātugāmo agārasmā anagāriyaṁ pabbajjaṁ, na taṁ brahmacariyaṁ ciraṭṭhitikaṁ hoti. Seyyathāpi, ānanda, sampanne sālikkhette setaṭṭikā nāma rogajāti nipatati, evaṁ taṁ sālikkhettaṁ na ciraṭṭhitikaṁ hoti; evameva kho, ānanda, yasmiṁ dhammavinaye labhati mātugāmo agārasmā anagāriyaṁ pabbajjaṁ, na taṁ brahmacariyaṁ ciraṭṭhitikaṁ hoti. Seyyathāpi, ānanda, sampanne ucchukkhette mañjiṭṭhikā nāma rogajāti nipatati, evaṁ taṁ ucchukkhettaṁ na ciraṭṭhitikaṁ hoti; evameva kho, ānanda, yasmiṁ dhammavinaye labhati mātugāmo agārasmā anagāriyaṁ pabbajjaṁ, na taṁ brahmacariyaṁ ciraṭṭhitikaṁ hoti. Seyyathāpi, ānanda, puriso mahato taḷākassa paṭikacceva āḷiṁ bandheyya yāvadeva udakassa anatikkamanāya; evameva kho, ānanda, mayā paṭikacceva bhikkhunīnaṁ aṭṭha garudhammā paññattā yāvajīvaṁ anatikkamanīyā”ti.
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
suttantikehi suttantaṁ saṅgāyantehi … vinayadharehi vinayaṁ vinicchinantehi … dhammakathikehi dhammaṁ sākacchantehi … bhikkhūhi kalahaṁ karontehi yebhuyyena ratti khepitā hoti. Tatra ce bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— Sace saṅgho tevācikaṁ pavāressati, appavāritova saṅgho bhavissati, athāyaṁ ratti vibhāyissatī’ti, byattena bhikkhunā paṭibalena saṅgho ñāpetabbo— ‘Suṇātu me, bhante, saṅgho. Bhikkhūhi kalahaṁ karontehi yebhuyyena ratti khepitā. Sace saṅgho tevācikaṁ pavāressati, appavāritova saṅgho bhavissati, athāyaṁ ratti vibhāyissati. Yadi saṅghassa pattakallaṁ, saṅgho dvevācikaṁ, ekavācikaṁ, samānavassikaṁ pavāreyyā’”ti.
経典を誦する者たちが経典を合誦し、律を持する者たちが律を決択し、法を説く者たちが法を談論し、あるいは比丘たちが諍いを起こして、その大半の夜が費やされてしまうことがある。そのような場合に、もし比丘たちがこのように思うならば、——「もし僧伽(サンガ)が三唱の自恣(パーヴァーラナー)を行うならば、僧伽はいまだ自恣を果たさぬままとなってしまうであろう。しかるにこの夜は明けようとしている」と。
その時、能弁にして堪能なる比丘は、僧伽に告白すべきである。
「尊者たちよ、僧伽よ、我が言葉を聴かれよ。比丘たちが諍いを起こして、その大半の夜が費やされてしまいました。もし僧伽が三唱の自恣を行うならば、僧伽はいまだ自恣を果たさぬままとなってしまうでしょう。しかるにこの夜は明けようとしております。もし僧伽において時宜にかなっているならば、僧伽は二唱の自恣、あるいは一唱の自恣、あるいは同夏(サマーナワッシカ)の自恣を行われますよう」と。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tassa bhikkhuno saha bhikkhūhi kathinuddhāro. Chakkaṁ. Samādāyapannarasakaṁ. Ādāyabhāṇavāro. 9. Anāsādoḷasaka Bhikkhu atthatakathino cīvarāsāya pakkamati. So bahisīmagato taṁ cīvarāsaṁ payirupāsati. Anāsāya labhati, āsāya na labhati. Tassa evaṁ hoti—“idhevimaṁ cīvaraṁ kāressaṁ, na paccessan”ti. So taṁ cīvaraṁ kāreti. Tassa bhikkhuno niṭṭhānantiko kathinuddhāro.
かのカティナ衣(カティナえ)を展張した比丘が、衣(ころも)を求める思いをもって〔界外へ〕出立する。彼は界外に至り、その衣への期待を抱きつつ〔衣を〕待ち求める。期待せずして得るも、期待してはついに得ない。彼にかくのごとき思いが生ずる——「ここにてこの衣を作ろう、戻るまい」と。彼はその衣を作る。かの比丘にとって、カティナ功徳(カティナくどく)の解除は〔衣の〕完成をもって終わりとなる。
〔以上が〕比丘たちとともにカティナを解除する〔章〕である。六句〔組〕。受持十五句〔組〕。受取朗誦章(アーダーヤバーナヴァーラ)。
第九、不逢十六句〔組〕。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
So tamhāpi āvāsā aññaṁ āvāsaṁ gacchati. Tatthapi bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato adhammena vaggehi. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti. Te tassa tajjanīyakammaṁ karonti— adhammena samaggā. So tamhāpi āvāsā aññaṁ āvāsaṁ gacchati. Tatthapi bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato adhammena samaggehi. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti.
彼はその住処(āvāsa)をも離れ、また別の住処へと赴く。そこでもまた比丘たちにこのような思いが起こる。「友よ、この比丘は僧伽(saṅgha)によって、非法(adhamma)にして異議ある者たちによって挙罪羯磨(tajjanīyakamma)を課せられた者である。さあ、われらも彼に挙罪羯磨を行ずべし」と。彼らは彼に挙罪羯磨を行ずる――非法にして和合せる者たちとして。彼はその住処をも離れ、また別の住処へと赴く。そこでもまた比丘たちにこのような思いが起こる。「友よ、この比丘は僧伽によって、非法にして和合せる者たちによって挙罪羯磨を課せられた者である。さあ、われらも彼に挙罪羯磨を行ずべし」と。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Pakatattaṁ bhikkhuṁ sīlavipattiyā anuddhaṁseti, ācāravipattiyā anuddhaṁseti, diṭṭhivipattiyā anuddhaṁseti, ājīvavipattiyā anuddhaṁseti, bhikkhuṁ bhikkhūhi bhedeti— Aparehipi, bhikkhave, pañcahaṅgehi samannāgatassa bhikkhuno, āpattiyā adassane, ukkhepanīyakammaṁ nappaṭippassambhetabbaṁ. Gihiddhajaṁ dhāreti, titthiyaddhajaṁ dhāreti, titthiye sevati; bhikkhū na sevati, bhikkhusikkhāya na sikkhati— Aparehipi, bhikkhave, pañcahaṅgehi samannāgatassa bhikkhuno, āpattiyā adassane, ukkhepanīyakammaṁ nappaṭippassambhetabbaṁ. Pakatattena bhikkhunā saddhiṁ ekacchanne āvāse vasati, ekacchanne anāvāse vasati, ekacchanne āvāse vā anāvāse vā vasati; pakatattaṁ bhikkhuṁ disvā āsanā na vuṭṭhāti; pakatattaṁ bhikkhuṁ āsādeti anto vā bahi vā— Aṭṭhahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgatassa bhikkhuno, āpattiyā adassane, ukkhepanīyakammaṁ nappaṭippassambhetabbaṁ. Pakatattassa bhikkhuno uposathaṁ ṭhapeti, pavāraṇaṁ ṭhapeti, savacanīyaṁ karoti, anuvādaṁ paṭṭhapeti, okāsaṁ kāreti, codeti, sāreti, bhikkhūhi sampayojeti—
「比丘たちよ、さらに他の五つの条件を具えた比丘に対しては、罪の不見(āpattiyā adassane)を理由とする挙罪羯磨(ukkhepanīyakamma)を解除してはならない。すなわち、清浄なる比丘(pakatatta)を戒の破壊(sīlavipatti)をもって誹謗し、行の破壊(ācāravipatti)をもって誹謗し、見の破壊(diṭṭhivipatti)をもって誹謗し、活命の破壊(ājīvavipatti)をもって誹謗し、比丘を比丘たちから引き離す者である。
比丘たちよ、さらに他の五つの条件を具えた比丘に対しては、罪の不見を理由とする挙罪羯磨を解除してはならない。すなわち、在家の幡(gihiddhaja)を掲げ、外道の幡(titthiyaddhaja)を掲げ、外道に親しみ、比丘たちに親しまず、比丘の学処(bhikkhusikkhā)に従って学ばない者である。
比丘たちよ、八つの条件を具えた比丘に対しては、罪の不見を理由とする挙罪羯磨を解除してはならない。すなわち、清浄なる比丘とともに、一つ屋根の下にある住処(āvāsa)に住み、あるいは一つ屋根の下にある住処ならざる場所(anāvāsa)に住み、あるいはその両方に住み、清浄なる比丘を見ても座から立ち上がらず、内においても外においても清浄なる比丘を侮辱する者である。
さらに、清浄なる比丘の布薩(uposatha)を妨げ、自恣(pavāraṇā)を妨げ、訓戒すべき事(savacanīya)を行い、非難(anuvāda)を申し立て、機会を作らせ、告発し、催促し、比丘たちと結びつかせる者である。」
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimasmiṁ āpattikkhandhe yathāpaṭicchanne parivāsaṁ datvā mānattaṁ dātabbaṁ. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjati. Ekaccāsu āpattīsu nibbematiko, ekaccāsu āpattīsu vematiko. Yāsu āpattīsu nibbematiko tā āpattiyo chādeti; yāsu āpattīsu vematiko tā āpattiyo nacchādeti. So vibbhamitvā puna upasampanno yā āpattiyo pubbe nibbematiko chādesi tā āpattiyo pacchā nibbematiko nacchādeti; yā āpattiyo pubbe vematiko nacchādesi tā āpattiyo pacchā nibbematiko chādeti. Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimasmiñca pacchimasmiñca āpattikkhandhe yathāpaṭicchanne parivāsaṁ datvā mānattaṁ dātabbaṁ. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjati. Ekaccāsu āpattīsu nibbematiko, ekaccāsu āpattīsu vematiko.
比丘たちよ、その比丘に対しては、前の罪の集積(āpattikkhandha)について、覆い隠した期間に応じてパリヴァーサ(別住)を与えた上で、マーナッタ(意喜)を与えるべきである。
さて比丘たちよ、ここにある比丘が、複数の僧残(saṅghādisesa)の罪を犯したとする。ある罪については疑いなく(nibbematiko)、ある罪については疑いを抱いて(vematiko)いたとせよ。疑いなき罪については覆い隠し、疑いある罪については覆い隠さなかった。その者が還俗し、ふたたび具足戒を受けたのち、かつて疑いなく覆い隠していた罪を、今度は疑いなく覆い隠さずにおり、かつて疑いを抱いて覆い隠さなかった罪を、今度は疑いなく覆い隠している。比丘たちよ、その比丘に対しては、前の罪の集積についても、後の罪の集積についても、それぞれ覆い隠した期間に応じてパリヴァーサを与えた上で、マーナッタを与えるべきである。
さて比丘たちよ、ここにある比丘が、複数の僧残の罪を犯したとする。ある罪については疑いなく、ある罪については疑いを抱いて——
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
“tena hi tvaṁ, sāriputta, devadattaṁ rājagahe pakāsehī”ti. “Pubbe mayā, bhante, devadattassa rājagahe vaṇṇo bhāsito— ‘mahiddhiko godhiputto, mahānubhāvo godhiputto’ti. Kathāhaṁ, bhante, devadattaṁ rājagahe pakāsemī”ti? “Nanu tayā, sāriputta, bhūtoyeva devadattassa rājagahe vaṇṇo bhāsito— ‘mahiddhiko godhiputto, mahānubhāvo godhiputto’”ti? “Evameva kho tvaṁ, sāriputta, bhūtaṁyeva devadattaṁ rājagahe pakāsehī”ti. “Evaṁ, bhante”ti kho āyasmā sāriputto bhagavato paccassosi. Atha kho bhagavā bhikkhū āmantesi— “tena hi, bhikkhave, saṅgho sāriputtaṁ sammannatu devadattaṁ rājagahe pakāsetuṁ—
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Bhikkhunīnaṁ aṭṭha garudhammā niṭṭhitā. 3. Bhikkhunīupasampadānujānana Atha kho mahāpajāpati gotamī yena bhagavā tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ aṭṭhāsi. “kathāhaṁ, bhante, imāsu sākiyānīsu paṭipajjāmī”ti? Atha kho bhagavā mahāpajāpatiṁ gotamiṁ dhammiyā kathāya sandassesi samādapesi samuttejesi sampahaṁsesi. Atha kho mahāpajāpati gotamī bhagavatā dhammiyā kathāya sandassitā samādapitā samuttejitā sampahaṁsitā bhagavantaṁ abhivādetvā padakkhiṇaṁ katvā pakkāmi. Atha kho bhagavā etasmiṁ nidāne etasmiṁ pakaraṇe dhammiṁ kathaṁ katvā bhikkhū āmantesi— “anujānāmi, bhikkhave, bhikkhūhi bhikkhuniyo upasampādetun”ti. Atha kho tā bhikkhuniyo mahāpajāpatiṁ gotamiṁ etadavocuṁ— “ayyā anupasampannā, mayañcamhā upasampannā;
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Jantāgharaṁ pavisantena mattikāya mukhaṁ makkhetvā purato ca pacchato ca paṭicchādetvā jantāgharaṁ pavisitabbaṁ. Na there bhikkhū anupakhajja nisīditabbaṁ. Na navā bhikkhū āsanena paṭibāhitabbā. Jantāghare upajjhāyassa parikammaṁ kātabbaṁ. Jantāgharā nikkhamantena jantāgharapīṭhaṁ ādāya purato ca pacchato ca paṭicchādetvā jantāgharā nikkhamitabbaṁ. Udakepi upajjhāyassa parikammaṁ kātabbaṁ. Nahātena paṭhamataraṁ uttaritvā attano gattaṁ vodakaṁ katvā nivāsetvā upajjhāyassa gattato udakaṁ pamajjitabbaṁ, nivāsanaṁ dātabbaṁ, saṅghāṭi dātabbā, jantāgharapīṭhaṁ ādāya paṭhamataraṁ āgantvā āsanaṁ paññapetabbaṁ, pādodakaṁ pādapīṭhaṁ pādakathalikaṁ upanikkhipitabbaṁ, upajjhāyo pānīyena pucchitabbo. Sace uddisāpetukāmo hoti, uddisitabbo. Sace paripucchitukāmo hoti, paripucchitabbo. Yasmiṁ vihāre upajjhāyo viharati, sace so vihāro uklāpo hoti, sace ussahati, sodhetabbo.
# 律蔵 大犍度 第百二十節
温室堂(ジャンターガラ)に入るときは、泥土をもって顔に塗り、前後を隠してより入るべし。長老比丘(テーラ・ビック)たちに割り込んで坐すべからず。新参の比丘(ナヴァ・ビック)を座より排除すべからず。温室堂の内においては、和上(ウパッジャーヤ)の身を清める奉仕をなすべし。温室堂より出るときは、温室堂の台(ジャンターガラピータ)を持ち、前後を隠してより出るべし。水の中においても、和上の身を清める奉仕をなすべし。
先に沐浴し終えたる者は、まず水より上がり、自らの身体の水を拭い去りて下衣(ニヴァーサナ)をまとい、和上の身体より水を拭い奉り、下衣を差し上げ、さらに僧伽梨衣(サンガーティ)を差し上げ、温室堂の台を持ちてまず先に戻り、座を整え敷き、足洗いの水と足台(パーダピータ)と足拭い(パーダカタリカ)とを傍らに置き奉り、和上に飲み水の要否を問い奉るべし。
もし和上が誦出(ウッデーサ)を望まれるならば、誦出し奉るべし。もし問答(パリプッチャー)を望まれるならば、問答し奉るべし。和上の住まわれる住房(ヴィハーラ)が、もし乱雑なるときは、力の及ぶかぎり、これを清め整えるべし。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Bhikkhu atthatakathino cīvarāsāya pakkamati. So bahisīmagato taṁ cīvarāsaṁ payirupāsati. Anāsāya labhati, āsāya na labhati. Tassa evaṁ hoti—“nevimaṁ cīvaraṁ kāressaṁ, na paccessan”ti. Tassa bhikkhuno sanniṭṭhānantiko kathinuddhāro. Bhikkhu atthatakathino cīvarāsāya pakkamati. So bahisīmagato taṁ cīvarāsaṁ payirupāsati. Anāsāya labhati, āsāya na labhati. Tassa evaṁ hoti—“idhevimaṁ cīvaraṁ kāressaṁ, na paccessan”ti. So taṁ cīvaraṁ kāreti. Tassa taṁ cīvaraṁ kayiramānaṁ nassati.
比丘がカティナ(功徳衣)の受用ののち、衣(こころ)を求めて〔界外へ〕出立する。彼は界外に至りて、その衣への期待をもって待ち望む。しかるに、期待せざるかたちにて〔衣を〕得、期待したるかたちにては得られない。ここに彼はかく思念する――「この衣は作らせることも、受けることも、もはやなさぬであろう」と。この比丘のカティナの解除(カティナッダーラ)は、〔その〕決意の時をもって成就する。
比丘がカティナの受用ののち、衣を求めて〔界外へ〕出立する。彼は界外に至りて、その衣への期待をもって待ち望む。しかるに、期待せざるかたちにて〔衣を〕得、期待したるかたちにては得られない。ここに彼はかく思念する――「ここにてこの衣を作らせよう、ただし受けることはなさぬであろう」と。彼はその衣を作らせる。しかして、その衣は作られていく過程において失われてしまう。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Āpattiyā adassane ukkhepanīyakamme nappaṭippassambhetabbatecattālīsakaṁ niṭṭhitaṁ. 5.6. Paṭippassambhetabbatecattālīsaka Pañcahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgatassa bhikkhuno, āpattiyā adassane, ukkhepanīyakammaṁ paṭippassambhetabbaṁ. Na upasampādeti, na nissayaṁ deti, na sāmaṇeraṁ upaṭṭhāpeti, na bhikkhunovādakasammutiṁ sādiyati, sammatopi bhikkhuniyo na ovadati— Aparehipi, bhikkhave, pañcahaṅgehi samannāgatassa bhikkhuno, āpattiyā adassane, ukkhepanīyakammaṁ paṭippassambhetabbaṁ. Yāya āpattiyā saṅghena āpattiyā adassane ukkhepanīyakammaṁ kataṁ hoti taṁ āpattiṁ na āpajjati, aññaṁ vā tādisikaṁ, tato vā pāpiṭṭhataraṁ; kammaṁ na garahati, kammike na garahati— Aparehipi, bhikkhave, pañcahaṅgehi samannāgatassa bhikkhuno, āpattiyā adassane, ukkhepanīyakammaṁ paṭippassambhetabbaṁ. Na pakatattassa bhikkhuno abhivādanaṁ, paccuṭṭhānaṁ, añjalikammaṁ, sāmīcikammaṁ, āsanābhihāraṁ sādiyati— Aparehipi, bhikkhave, pañcahaṅgehi samannāgatassa bhikkhuno, āpattiyā adassane, ukkhepanīyakammaṁ paṭippassambhetabbaṁ.
# 律蔵 羯磨犍度 第百九段
## 罪の不見による擯出羯磨――解除すべき四十三条の終わり
罪の不見(āpattiyā adassane)による擯出羯磨(ukkhepanīyakamma)を解除すべからざる四十三条、ここに終わる。
---
## 解除すべき四十三条 第五章第六節
「比丘たちよ、五つの徳目(aṅga)を具えた比丘に対しては、罪の不見による擯出羯磨を解除すべきである。
すなわち、具足戒(upasampadā)を授けず、依止(nissaya)を与えず、沙弥(sāmaṇera)を近侍させず、比丘尼教誡師(bhikkhunovādaka)としての指名を受け入れず、指名されたとしても比丘尼を教誡しない――。
また、比丘たちよ、さらに他の五つの徳目を具えた比丘に対しても、罪の不見による擯出羯磨を解除すべきである。
すなわち、僧伽(saṅgha)が罪の不見によって擯出羯磨を行った、その当の罪を再び犯さず、それと同類の罪をも犯さず、それよりさらに重い罪をも犯さず、その羯磨を非難せず、羯磨を担った者たちを非難しない――。
また、比丘たちよ、さらに他の五つの徳目を具えた比丘に対しても、罪の不見による擯出羯磨を解除すべきである。
すなわち、清浄な比丘(pakatatta bhikkhu)から礼拝(abhivādana)を受けることを喜ばず、起立による迎えを喜ばず、合掌(añjali)を喜ばず、礼敬の作法(sāmīcikamma)を喜ばず、座の提供を受けることを喜ばない――。
また、比丘たちよ、さらに他の五つの徳目を具えた比丘に対しても、罪の不見による擯出羯磨を解除すべきである。」
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Yāsu āpattīsu nibbematiko tā āpattiyo chādeti; yāsu āpattīsu vematiko tā āpattiyo nacchādeti. So vibbhamitvā puna upasampanno yā āpattiyo pubbe nibbematiko chādesi tā āpattiyo pacchā nibbematiko chādeti; yā āpattiyo pubbe vematiko nacchādesi tā āpattiyo pacchā nibbematiko nacchādeti. Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimasmiñca pacchimasmiñca āpattikkhandhe yathāpaṭicchanne parivāsaṁ datvā mānattaṁ dātabbaṁ. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjati. Ekaccāsu āpattīsu nibbematiko, ekaccāsu āpattīsu vematiko. Yāsu āpattīsu nibbematiko tā āpattiyo chādeti; yāsu āpattīsu vematiko tā āpattiyo nacchādeti. So vibbhamitvā puna upasampanno yā āpattiyo pubbe nibbematiko chādesi tā āpattiyo pacchā nibbematiko chādeti;
疑いなき(nibbematiko)罪科(āpatti)については、これを覆い隠し、疑いある(vematiko)罪科については、これを覆い隠さない。かれが還俗ののち、再び具足戒(upasampadā)を受けたとき、かつて疑いなく覆い隠した罪科は、のちにも疑いなく覆い隠されたものとなり、かつて疑いありて覆い隠さなかった罪科は、のちにも疑いなく覆い隠されなかったものとなる。比丘たちよ、そのような比丘に対しては、前後いずれの罪科の集まり(āpattikkhandha)についても、覆い隠された日数に応じて別住(parivāsa)を与えたのち、さらに摩那埵(mānatta)を与えるべきである。
また比丘たちよ、ここに一人の比丘がいて、複数の僧残(saṅghādisesa)の罪科を犯した場合を想定せよ。ある罪科については疑いなく、ある罪科については疑いをもっていたとする。疑いなき罪科についてはこれを覆い隠し、疑いある罪科についてはこれを覆い隠さない。かれが還俗ののち、再び具足戒を受けたとき、かつて疑いなく覆い隠した罪科は、のちにも疑いなく覆い隠されたものとなり、
⚠ 出家者向けの文脈
経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)