🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます
💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
8,326
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 4,354
すべて
智慧 4354
老い 931
苦しみ 772
正念 695
怒り 356
執着 350
死 350
業・因果 346
幸せ 337
自己 244
人間関係 243
家族 234
不安 168
仕事 165
渇愛 147
慈悲 115
無常 111
孤独 45
空 43
感謝 23
vinaya 2606
中部経典 2117
長部経典 1357
相応部経典 1136
増支部経典 857
jataka 563
スッタニパータ 522
ダンマパダ(法句経) 426
テーラガーター 211
テーリーガーター 68
クッダカパータ 57
イティヴッタカ 54
ウダーナ 34
金剛経 5
維摩経 5
般若心経 4
法華経 4
涅槃経 2
AN 1
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Te tassa tajjanīyakammaṁ karonti— adhammena vaggā. So tamhāpi āvāsā aññaṁ āvāsaṁ gacchati. Tatthapi bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato adhammena vaggehi. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti. Te tassa tajjanīyakammaṁ karonti— adhammena samaggā. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu bhaṇḍanakārako hoti kalahakārako vivādakārako bhassakārako saṅghe adhikaraṇakārako. Tatra ce bhikkhūnaṁ evaṁ hoti—
彼らはその比丘に対して擯出羯磨(たじじゃにやかんま)を行う――法に背き、分裂したる衆により。その比丘は、その住処(āvāsa)をも離れて他の住処へと赴く。そこでもまた比丘たちの間にかかる思いが生じる。「友よ、この比丘はかの僧伽(saṅgha)によって擯出羯磨を課せられた者なり、法に背ける分裂の衆によって。さあ、われらも彼に擯出羯磨を行おう」と。彼らはその比丘に対して擯出羯磨を行う――法に背き、和合したる衆により。
さて比丘たちよ、ここに或る比丘があって、諍いを起こす者、争いを起こす者、論争を起こす者、饒舌なる者、僧伽において諍事(adhikaraṇa)を起こす者であるとする。そこで比丘たちの間にかかる思いが生じるならば――
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Ekaccā āpattiyo jānāti, ekaccā āpattiyo na jānāti. Yā āpattiyo jānāti tā āpattiyo chādeti. Yā āpattiyo na jānāti tā āpattiyo nacchādeti. So vibbhamitvā puna upasampanno yā āpattiyo pubbe jānitvā chādesi tā āpattiyo pacchā jānitvā nacchādeti; yā āpattiyo pubbe ajānitvā nacchādesi tā āpattiyo pacchā jānitvā chādeti. Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimasmiñca pacchimasmiñca āpattikkhandhe yathāpaṭicchanne parivāsaṁ datvā mānattaṁ dātabbaṁ. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjati. Ekaccā āpattiyo jānāti, ekaccā āpattiyo na jānāti. Yā āpattiyo jānāti tā āpattiyo chādeti. Yā āpattiyo na jānāti tā āpattiyo nacchādeti.
ある罪科(āpatti)は知っており、ある罪科は知らない。知っている罪科は覆い隠し、知らない罪科は覆い隠さない。かれが還俗し、再び具足戒(upasampadā)を受けたとき、以前に知りて覆い隠した罪科を、後になって知りながら覆い隠さず、以前に知らずして覆い隠さなかった罪科を、後になって知りて覆い隠す。比丘たちよ、その比丘に対しては、前の罪科の集積と後の罪科の集積とについて、覆い隠された通りに別住(parivāsa)を与えたのち、摩那埵(mānatta)を与えるべきである。
さて比丘たちよ、ここに一人の比丘が、多くの僧残(saṅghādisesa)の罪科を犯したとする。ある罪科は知っており、ある罪科は知らない。知っている罪科は覆い隠し、知らない罪科は覆い隠さない。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Seyyathāpi, bhikkhave, veḷu attavadhāya phalaṁ deti, parābhavāya phalaṁ deti; evameva kho, bhikkhave, attavadhāya devadattassa lābhasakkārasiloko udapādi, parābhavāya devadattassa lābhasakkārasiloko udapādi. Seyyathāpi, bhikkhave, naḷo attavadhāya phalaṁ deti, parābhavāya phalaṁ deti; evameva kho, bhikkhave, attavadhāya devadattassa lābhasakkārasiloko udapādi, parābhavāya devadattassa lābhasakkārasiloko udapādi. Seyyathāpi, bhikkhave, assatarī attavadhāya gabbhaṁ gaṇhāti, parābhavāya gabbhaṁ gaṇhāti; evameva kho, bhikkhave, attavadhāya devadattassa lābhasakkārasiloko udapādi, parābhavāya devadattassa lābhasakkārasiloko udapādīti. Phalaṁ ve kadaliṁ hanti, phalaṁ veḷuṁ phalaṁ naḷaṁ; Sakkāro kāpurisaṁ hanti, gabbho assatariṁ yathā”ti.
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Na āpattiyā appaṭikamme ukkhittakassa …pe… na pāpikāya diṭṭhiyā appaṭinissagge ukkhittakassa nisinnaparisāya pavāretabbaṁ. Yo pavāreyya, yathādhammo kāretabbo. Na paṇḍakassa nisinnaparisāya pavāretabbaṁ. Yo pavāreyya, āpatti dukkaṭassa. Na theyyasaṁvāsakassa …pe… na titthiyapakkantakassa …pe… na tiracchānagatassa …pe… na mātughātakassa …pe… na pitughātakassa …pe…
罪過(āpatti)を悔改めない者として擯斥(ukkhitta)された者の……乃至……邪見(pāpikā diṭṭhi)を捨てない者として擯斥された者の、座している衆(parisā)において自恣(pavāraṇā)を行うべきではない。もし行う者があれば、法に従って処置すべきである。黄門(paṇḍaka)は、座している衆において自恣を行うべきではない。もし行う者があれば、突吉羅(dukkaṭa)の罪過を犯すことになる。盗住者(theyyasaṁvāsaka)は……乃至……外道に赴いた者(titthiyapakkantaka)は……乃至……畜生(tiracchānagata)は……乃至……母を殺した者(mātughātaka)は……乃至……父を殺した者(pitughātaka)は……乃至……
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tassa bhikkhuno sanniṭṭhānantiko kathinuddhāro. Bhikkhu atthatakathino vippakatacīvaraṁ samādāya pakkamati “na paccessan”ti. Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“idhevimaṁ cīvaraṁ kāressan”ti. So taṁ cīvaraṁ kāreti. Tassa taṁ cīvaraṁ kayiramānaṁ nassati. Tassa bhikkhuno nāsanantiko kathinuddhāro. Tikaṁ. Bhikkhu atthatakathino vippakatacīvaraṁ samādāya pakkamati anadhiṭṭhitena; nevassa hoti—“paccessan”ti, na panassa hoti—“na paccessan”ti. Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“idhevimaṁ cīvaraṁ kāressaṁ, na paccessan”ti. So taṁ cīvaraṁ kāreti. Tassa bhikkhuno niṭṭhānantiko kathinuddhāro.
その比丘にとって、カティナ(功徳衣)の撤収は決意(サンニッタ―ナ)をもって終わる。
カティナを展張した比丘が、未完成の衣を持って「戻ることはあるまい」と思いつつ出発する。彼が結界の外に出たとき、「ここでこの衣を仕立てよう」という思いが起こる。彼はその衣を仕立てる。その仕立てられつつある衣が失われる。その比丘にとって、カティナの撤収は衣の滅失(ナ―サナ)をもって終わる。
これが三つ組(ティカ)である。
カティナを展張した比丘が、未完成の衣を持って、意決(アナディッティタ)のないまま出発する。すなわち、「戻ろう」という思いもなく、「戻ることはあるまい」という思いもない。彼が結界の外に出たとき、「ここでこの衣を仕立てよう、戻ることはあるまい」という思いが起こる。彼はその衣を仕立てる。その比丘にとって、カティナの撤収は完成(ニッタ―ナ)をもって終わる。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu bhaṇḍanakārako kalahakārako vivādakārako bhassakārako saṅghe adhikaraṇakārako. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti. Te tassa tajjanīyakammaṁ karonti— dhammapatirūpakena vaggā. So tamhā āvāsā aññaṁ āvāsaṁ gacchati. Tatthapi bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato dhammapatirūpakena vaggehi. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti. Te tassa tajjanīyakammaṁ karonti— dhammapatirūpakena samaggā.
「友よ、この比丘(びく)は争いを起こし、諍(いさか)いを起こし、論争を起こし、饒舌(じょうぜつ)を事とし、僧伽(さんが)において諍事(じょうじ)を引き起こす者である。さあ、われらは彼に対して挙罪羯磨(こざいこんま/tajjanīyakamma)を行おう」と。彼らは彼に対して挙罪羯磨を行う――法に似て非なる者たちが、分裂したまま。彼はその住処(āvāsa)を去り、別の住処へと赴く。そこにおいても比丘たちにかくのごとき思いが生ずる――「友よ、この比丘は、法に似て非なる者たちが分裂したままで、僧伽によって挙罪羯磨を課せられた者である。さあ、われらも彼に対して挙罪羯磨を行おう」と。彼らは彼に対して挙罪羯磨を行う――法に似て非なる者たちが、和合して。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
bhikkhusikkhāya sikkhitabbaṁ. Na pakatattena bhikkhunā saddhiṁ ekacchanne āvāse vatthabbaṁ, na ekacchanne anāvāse vatthabbaṁ, na ekacchanne āvāse vā anāvāse vā vatthabbaṁ, pakatattaṁ bhikkhuṁ disvā āsanā vuṭṭhātabbaṁ, na pakatatto bhikkhu āsādetabbo anto vā bahi vā. Na pakatattassa bhikkhuno uposatho ṭhapetabbo, na pavāraṇā ṭhapetabbā, na savacanīyaṁ kātabbaṁ, na anuvādo paṭṭhapetabbo,
比丘の学処(学びの規則)として、次のことを修学すべきである。
波羅夷(パーラージカ)を犯した比丘と、同一の屋根の下にある住処(āvāsa)に共住してはならず、同一の屋根の下にある住処でない場所にも共住してはならず、同一の屋根の下にある住処たると住処でなかるとを問わず、いかなる場所にも共住してはならない。波羅夷の比丘を見かけたならば、座より立ち上がるべきである。波羅夷の比丘を、内においても外においても、侮辱してはならない。波羅夷の比丘のために布薩(uposatha)を停止してはならず、自恣(pavāraṇā)を停止してはならず、懲戒(savacanīya)を加えてはならず、呵責(anuvāda)を始めてはならない。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
So vibbhamitvā puna upasampanno yā āpattiyo pubbe jānitvā chādesi tā āpattiyo pacchā jānitvā chādeti; yā āpattiyo pubbe ajānitvā nacchādesi tā āpattiyo pacchā jānitvā nacchādeti. Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimasmiñca pacchimasmiñca āpattikkhandhe yathāpaṭicchanne parivāsaṁ datvā mānattaṁ dātabbaṁ. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjati. Ekaccā āpattiyo jānāti, ekaccā āpattiyo na jānāti. Yā āpattiyo jānāti tā āpattiyo chādeti; yā āpattiyo na jānāti tā āpattiyo nacchādeti. So vibbhamitvā puna upasampanno yā āpattiyo pubbe jānitvā chādesi tā āpattiyo pacchā jānitvā chādeti; Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimasmiñca pacchimasmiñca āpattikkhandhe yathāpaṭicchanne parivāsaṁ datvā mānattaṁ dātabbaṁ. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjati.
彼が(僧団を)離脱し、再び具足戒を受けた場合、以前に知りながら隠していた罪(āpatti)は、後においても知りながら隠し続けることとなり、以前に知らずして隠さなかった罪は、後において知ってもなお隠さないままとなる。比丘らよ、その比丘に対しては、前なる罪の集積(āpattikkhandha)と後なる罪の集積との両において、隠された通りに応じて別住(parivāsa)を与えた上で、摩那埵(mānatta)を授けるべきである。
また、比丘らよ、ここに一人の比丘があって、多くの僧残(saṅghādisesa)の罪を犯したとする。その者はある罪については知り、またある罪については知らないとする。知っている罪については隠し、知らない罪については隠さない。彼が(僧団を)離脱し、再び具足戒を受けた場合、以前に知りながら隠していた罪は、後においても知りながら隠し続けることとなる。比丘らよ、その比丘に対しては、前なる罪の集積と後なる罪の集積との両において、隠された通りに応じて別住を与えた上で、摩那埵を授けるべきである。
また、比丘らよ、ここに一人の比丘があって、多くの僧残の罪を犯したとする。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
2. Aṭṭhagarudhamma “Sace, ānanda, mahāpajāpati gotamī aṭṭha garudhamme paṭiggaṇhāti, sāvassā. Hotu upasampadā. Vassasatūpasampannāya bhikkhuniyā tadahupasampannassa bhikkhuno abhivādanaṁ paccuṭṭhānaṁ añjalikammaṁ sāmīcikammaṁ kātabbaṁ. Ayampi dhammo sakkatvā garukatvā mānetvā pūjetvā yāvajīvaṁ anatikkamanīyo. Na bhikkhuniyā abhikkhuke āvāse vassaṁ vasitabbaṁ. Ayampi dhammo sakkatvā garukatvā mānetvā pūjetvā yāvajīvaṁ anatikkamanīyo. Anvaddhamāsaṁ bhikkhuniyā bhikkhusaṅghato dve dhammā paccāsīsitabbā— uposathapucchakañca, ovādūpasaṅkamanañca. Ayampi dhammo sakkatvā garukatvā mānetvā pūjetvā yāvajīvaṁ anatikkamanīyo.
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Evaṁ te aññamaññaṁ sagāravā sappatissā sabhāgavuttino viharantā imasmiṁ dhammavinaye vuḍḍhiṁ viruḷhiṁ vepullaṁ āpajjissanti. Evañca pana, bhikkhave, upajjhāyo gahetabbo— ekaṁsaṁ uttarāsaṅgaṁ karitvā pāde vanditvā ukkuṭikaṁ nisīditvā añjaliṁ paggahetvā evamassa vacanīyo— ‘upajjhāyo me, bhante, hohi; upajjhāyo me, bhante, hohi; upajjhāyo me, bhante, hohī’ti. Sāhūti vā lahūti vā opāyikanti vā patirūpanti vā pāsādikena sampādehīti vā kāyena viññāpeti, vācāya viññāpeti, kāyena vācāya viññāpeti, gahito hoti upajjhāyo; na kāyena viññāpeti, na vācāya viññāpeti, na kāyena vācāya viññāpeti, na gahito hoti upajjhāyo. Saddhivihārikena, bhikkhave, upajjhāyamhi sammā vattitabbaṁ. Tatrāyaṁ sammāvattanā—
かくのごとく、彼らが互いに尊重し、恭しく奉じ、和合して住むならば、この法と律(ダンマヴィナヤ)において増長し、成長し、円満に達するであろう。
さて比丘たちよ、和尚(ウパッジャーヤ)はこのようにして受けるべきである。——上衣(ウッタラーサンガ)を一肩にかけ、足を礼して蹲踞(うずくまり)して座り、合掌して、こう申し上げるべきである。「尊者よ、どうか私の和尚となってください。尊者よ、どうか私の和尚となってください。尊者よ、どうか私の和尚となってください」と。
「よろしい」と、あるいは「承知した」と、あるいは「ふさわしい」と、あるいは「適切である」と、あるいは「清らかなるさまで努めよ」と、——身によって意を示し、語によって意を示し、身と語によって意を示すならば、和尚は受けられたのである。身によっても意を示さず、語によっても意を示さず、身と語によっても意を示さぬならば、和尚は受けられていないのである。
比丘たちよ、同住弟子(サッディヴィハーリカ)は、和尚に対して正しく振る舞うべきである。そこにおける正しき振る舞いとはこれである。——
智慧
vinaya
趣旨一致
中
na arahantaghātakassa …pe… na bhikkhunidūsakassa …pe… na saṅghabhedakassa …pe… na lohituppādakassa …pe… na ubhatobyañjanakassa nisinnaparisāya pavāretabbaṁ. Yo pavāreyya, āpatti dukkaṭassa. Na, bhikkhave, pārivāsikapavāraṇādānena pavāretabbaṁ, aññatra avuṭṭhitāya parisāya. Na ca, bhikkhave, appavāraṇāya pavāretabbaṁ, aññatra saṅghasāmaggiyā”ti. Dutiyabhāṇavāro niṭṭhito. 21. Dvevācikādipavāraṇā
阿羅漢を殺した者に対しては……(中略)……比丘尼を犯した者に対しては……(中略)……僧伽を分裂させた者に対しては……(中略)……〔如来の〕身より血を出した者に対しては……(中略)……両性具有者(ubhatobyañjanaka)に対しては、集まれる衆の座において自恣(pavāraṇā)を許してはならない。もし許すならば、突吉羅(dukkaṭa)の罪を犯すことになる。
比丘たちよ、別住(pārivāsika)の自恣を授けることによって自恣を行なってはならない、ただし衆が集まっていない場合を除いて。また比丘たちよ、自恣せざること(appavāraṇā)をもって自恣に代えてはならない、ただし僧伽の和合(saṅghasāmaggī)の場合を除いて。」
第二誦品(dutiyabhāṇavāra)、了わる。
二言等の自恣(dvevācikādipavāraṇā)
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Bhikkhu atthatakathino vippakatacīvaraṁ samādāya pakkamati anadhiṭṭhitena; nevassa hoti—“paccessan”ti, na panassa hoti—“na paccessan”ti. Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“nevimaṁ cīvaraṁ kāressaṁ, na paccessan”ti. Tassa bhikkhuno sanniṭṭhānantiko kathinuddhāro. Bhikkhu atthatakathino vippakatacīvaraṁ samādāya pakkamati anadhiṭṭhitena; nevassa hoti—“paccessan”ti, na panassa hoti—“na paccessan”ti. Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“idhevimaṁ cīvaraṁ kāressaṁ, na paccessan”ti. So taṁ cīvaraṁ kāreti. Tassa taṁ cīvaraṁ kayiramānaṁ nassati. Tassa bhikkhuno nāsanantiko kathinuddhāro. Tikaṁ. Bhikkhu atthatakathino vippakatacīvaraṁ samādāya pakkamati “paccessan”ti. Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“idhevimaṁ cīvaraṁ kāressaṁ, na paccessan”ti.
## 翻訳
カティナ(功徳衣)が展張されている比丘が、未完成の衣を手にとり、意図を定めぬまま〔界外へ〕出発する。彼には「戻って完成させよう」という思いもなく、「戻って完成させまい」という思いもない。彼が界外に至ったとき、「この衣はここでは仕立てさせまい、戻って完成させまい」という思いが生じる。この比丘にとって、カティナの解除(kathinuddhāra)は〔その〕決断をもって成就する。
カティナが展張されている比丘が、未完成の衣を手にとり、意図を定めぬまま〔界外へ〕出発する。彼には「戻って完成させよう」という思いもなく、「戻って完成させまい」という思いもない。彼が界外に至ったとき、「この衣はここで仕立てさせよう、戻って完成させまい」という思いが生じる。彼はその衣を仕立てさせる。ところが、仕立ててゆく途中にその衣が失われる。この比丘にとって、カティナの解除は〔衣の〕滅失をもって成就する。
以上、三つ一組〔の事例〕。
カティナが展張されている比丘が、未完成の衣を手にとり、「戻って完成させよう」〔という意図をもって〕出発する。彼が界外に至ったとき、「この衣はここで仕立てさせよう、戻って完成させまい」という思いが生じる。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
So tamhāpi āvāsā aññaṁ āvāsaṁ gacchati. Tatthapi bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato dhammapatirūpakena samaggehi. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti. Te tassa tajjanīyakammaṁ karonti— adhammena vaggā. So tamhāpi āvāsā aññaṁ āvāsaṁ gacchati. Tatthapi bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato adhammena vaggehi. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti.
その者はその住処(āvāsa)をも去り、別の住処へと赴く。そこでもまた比丘(bhikkhu)たちの間にかくのごとき思いが起こる——「友よ、この比丘は、法にかなった(dhammapatirūpaka)、和合せる衆によって、僧伽(saṅgha)より呵責羯磨(tajjanīyakamma)を受けた者である。さあ、われらもこの者に呵責羯磨を行ずべし」と。かくて彼らはその者に呵責羯磨を行ずる——法に背き、分裂せる者たちによって(adhammena vaggā)。その者はそこをも去り、さらに別の住処へと赴く。そこでもまた比丘たちの間にかくのごとき思いが起こる——「友よ、この比丘は、法に背き、分裂せる者たちによって、僧伽より呵責羯磨を受けた者である。さあ、われらもこの者に呵責羯磨を行ずべし」と。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
na okāso kāretabbo, na codetabbo, na sāretabbo, na bhikkhūhi sampayojetabban”ti. Āpattiyā adassane ukkhepanīyakamme tecattālīsavattaṁ niṭṭhitaṁ. Atha kho saṅgho channassa bhikkhuno, āpattiyā adassane, ukkhepanīyakammaṁ akāsi— asambhogaṁ saṅghena. So saṅghena, āpattiyā adassane, ukkhepanīyakammakato tamhā āvāsā aññaṁ āvāsaṁ agamāsi. Tattha bhikkhū neva abhivādesuṁ, na paccuṭṭhesuṁ, na añjalikammaṁ na sāmīcikammaṁ akaṁsu, na sakkariṁsu, na garuṁ kariṁsu, na mānesuṁ, na pūjesuṁ. So bhikkhūhi asakkariyamāno agarukariyamāno amāniyamāno apūjiyamāno asakkārapakato tamhāpi āvāsā aññaṁ āvāsaṁ agamāsi.
〔機会を与えてはならず、叱責してはならず、思い出させてはならず、比丘たちと交わらせてはならない。〕
罪(āpatti)を見ないことによる挙罪羯磨(ukkhepanīyakamma)の四十三事項、ここに終わる。
さて、僧伽(saṅgha)は、チャンナ比丘に対して、罪を認めないことを理由として、挙罪羯磨を行った――僧伽との共住(sambhoga)を断つものであった。彼は、僧伽によって罪を認めないことを理由に挙罪羯磨を科せられ、その住処(āvāsa)を去って別の住処へと赴いた。そこでも比丘たちは彼に礼拝せず、迎えに立つこともなく、合掌の礼も、丁寧な挨拶も行わず、敬い奉ることも、重んずることも、尊ぶことも、供養することもなかった。彼は比丘たちに敬われず、重んぜられず、尊ばれず、供養されず、礼遇(sakkāra)を失った者となって、その住処をも去り、また別の住処へと赴いた。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Ekaccā āpattiyo sarati, ekaccā āpattiyo nassarati. Yā āpattiyo sarati tā āpattiyo chādeti; yā āpattiyo nassarati tā āpattiyo nacchādeti. So vibbhamitvā puna upasampanno yā āpattiyo pubbe saritvā chādesi tā āpattiyo pacchā saritvā nacchādeti; Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimasmiṁ āpattikkhandhe yathāpaṭicchanne parivāsaṁ datvā mānattaṁ dātabbaṁ. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjati. Ekaccā āpattiyo sarati, ekaccā āpattiyo nassarati. Yā āpattiyo sarati tā āpattiyo chādeti; yā āpattiyo nassarati tā āpattiyo nacchādeti. So vibbhamitvā puna upasampanno yā āpattiyo pubbe saritvā chādesi tā āpattiyo pacchā saritvā nacchādeti;
ある罪(āpatti)は記憶しており、ある罪は忘却している。記憶している罪はこれを覆い隠し、忘却している罪はこれを覆い隠さない。彼は還俗し、再び具足戒(upasampannā)を受けたのち、かつて記憶して覆い隠していた罪を、のちに記憶してもはや覆い隠さない。比丘たちよ、その比丘に対しては、前の罪の集積(āpattikkhandha)について、覆い隠されたままの状態に応じて波利婆沙(parivāsa)を与え、さらに摩那埵(mānatta)を与えるべきである。
さてまた、比丘たちよ、ここに一人の比丘があって、多くの僧残(saṅghādisesa)の罪を犯す。ある罪は記憶しており、ある罪は忘却している。記憶している罪はこれを覆い隠し、忘却している罪はこれを覆い隠さない。彼は還俗し、再び具足戒を受けたのち、かつて記憶して覆い隠していた罪を、のちに記憶してもはや覆い隠さない。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Vassaṁvuṭṭhāya bhikkhuniyā ubhatosaṅghe tīhi ṭhānehi pavāretabbaṁ— diṭṭhena vā, sutena vā, parisaṅkāya vā. Ayampi dhammo sakkatvā garukatvā mānetvā pūjetvā yāvajīvaṁ anatikkamanīyo. Garudhammaṁ ajjhāpannāya bhikkhuniyā ubhatosaṅghe pakkhamānattaṁ caritabbaṁ. Ayampi dhammo sakkatvā garukatvā mānetvā pūjetvā yāvajīvaṁ anatikkamanīyo. Dve vassāni chasu dhammesu sikkhitasikkhāya sikkhamānāya ubhatosaṅghe upasampadā pariyesitabbā. Ayampi dhammo sakkatvā garukatvā mānetvā pūjetvā yāvajīvaṁ anatikkamanīyo. Na bhikkhuniyā kenaci pariyāyena bhikkhu akkositabbo paribhāsitabbo. Ayampi dhammo sakkatvā garukatvā mānetvā pūjetvā yāvajīvaṁ anatikkamanīyo. Ajjatagge ovaṭo bhikkhunīnaṁ bhikkhūsu vacanapatho, anovaṭo bhikkhūnaṁ bhikkhunīsu vacanapatho.
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Atha kho bhikkhūnaṁ etadahosi— “kena nu kho pakkhagaṇanā uggahetabbā”ti? “Anujānāmi, bhikkhave, sabbeheva pakkhagaṇanaṁ uggahetun”ti. Tena kho pana samayena manussā bhikkhū piṇḍāya carante pucchanti— “na kho mayaṁ, āvuso, jānāmā”ti. Manussā ujjhāyanti khiyyanti vipācenti— “aññamaññampime samaṇā sakyaputtiyā na jānanti, kiṁ panime aññaṁ kiñci kalyāṇaṁ jānissantī”ti? “Anujānāmi, bhikkhave, bhikkhū gaṇetun”ti. Atha kho bhikkhūnaṁ etadahosi— “kadā nu kho bhikkhū gaṇetabbā”ti?
そのとき、比丘たちにこのような思いが起こった。「いったい、誰が半月の日数の数え方(パッカガーナナー)を習得すべきであろうか」と。〔世尊はこう仰せられた。〕「比丘たちよ、わたしは、すべての者が半月の日数の数え方を習得することを許可する」と。
ところが、そのころ、人々は托鉢(ピンダーヤ)に歩く比丘たちに〔日付を〕尋ねた。〔すると比丘たちは〕「われわれは存じませぬ、道友よ」と答えた。人々は憤り、非難し、そしりていった。「これらの釈迦の子(サキャプッティヤ)たる沙門たちは、互いに知り合いでありながらも知らないとは、まして他のいかなる善いことを知り得ようか」と。
〔そこで世尊は仰せられた。〕「比丘たちよ、わたしは、比丘たちが〔日数を〕数えることを許可する」と。
そのとき、比丘たちにこのような思いが起こった。「では、いつ比丘たちは〔日数を〕数えるべきであろうか」と。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tena kho pana samayena kosalesu janapade aññatarasmiṁ āvāse tadahu pavāraṇāya savarabhayaṁ ahosi. Bhikkhū nāsakkhiṁsu tevācikaṁ pavāretuṁ. “Anujānāmi, bhikkhave, dvevācikaṁ pavāretun”ti. Bāḷhataraṁ savarabhayaṁ ahosi. Bhikkhū nāsakkhiṁsu dvevācikaṁ pavāretuṁ. “Anujānāmi, bhikkhave, ekavācikaṁ pavāretun”ti. Bāḷhataraṁ savarabhayaṁ ahosi. Bhikkhū nāsakkhiṁsu ekavācikaṁ pavāretuṁ. “Anujānāmi, bhikkhave, samānavassikaṁ pavāretun”ti. Tena kho pana samayena aññatarasmiṁ āvāse tadahu pavāraṇāya manussehi dānaṁ dentehi yebhuyyena ratti khepitā hoti.
その当時、コーサラ国のある地方の住処において、自恣(パヴァーラナー)の当日、音声への恐怖が生じた。比丘たちは三唱による自恣(テーヴァーチカ・パヴァーラナー)を行うことができなかった。〔そこで世尊は仰せられた。〕「比丘たちよ、二唱による自恣(ドゥヴェーヴァーチカ・パヴァーラナー)を行うことを許可する。」さらに激しい音声への恐怖が生じた。比丘たちは二唱による自恣を行うことができなかった。「比丘たちよ、一唱による自恣(エーカヴァーチカ・パヴァーラナー)を行うことを許可する。」さらにいっそう激しい音声への恐怖が生じた。比丘たちは一唱による自恣を行うことができなかった。「比丘たちよ、同安居者による自恣(サマーナヴァッシカ・パヴァーラナー)を行うことを許可する。」またその当時、ある住処において、自恣の当日、人々が布施(ダーナ)を施しつつあったため、おおかた夜が費やされることとなった。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
So taṁ cīvaraṁ kāreti. Tassa bhikkhuno niṭṭhānantiko kathinuddhāro. Bhikkhu atthatakathino vippakatacīvaraṁ samādāya pakkamati “paccessan”ti. Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“nevimaṁ cīvaraṁ kāressaṁ, na paccessan”ti. Tassa bhikkhuno sanniṭṭhānantiko kathinuddhāro. Bhikkhu atthatakathino vippakatacīvaraṁ samādāya pakkamati “paccessan”ti. Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“idhevimaṁ cīvaraṁ kāressaṁ, na paccessan”ti. So taṁ cīvaraṁ kāreti. Tassa taṁ cīvaraṁ kayiramānaṁ nassati. Tassa bhikkhuno nāsanantiko kathinuddhāro. Bhikkhu atthatakathino vippakatacīvaraṁ samādāya pakkamati “paccessan”ti.
その者は衣(こころも)を作る。かの比丘にとって、カティナ(功徳衣)の撤収は〔衣の〕完成をもって終わる。
功徳衣を受けた比丘が、未完成の衣を持って「後で仕立てよう」と〔僧団の〕境界(シーマー)の外へと出発する。その者が境界の外に出たとき、このような思いが起こる——「この衣はもう仕立てるまい、後で仕立てることもすまい」と。かの比丘にとって、カティナの撤収は〔その〕決意の確定をもって終わる。
功徳衣を受けた比丘が、未完成の衣を持って「後で仕立てよう」と境界の外へと出発する。その者が境界の外に出たとき、このような思いが起こる——「ここでこの衣を仕立てよう、後で仕立てることはすまい」と。その者はその衣を仕立てる。その者のその衣が仕立ての途中で失われる。かの比丘にとって、カティナの撤収は〔衣の〕滅失をもって終わる。
功徳衣を受けた比丘が、未完成の衣を持って「後で仕立てよう」と出発する。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Te tassa tajjanīyakammaṁ karonti— adhammena samaggā. So tamhāpi āvāsā aññaṁ āvāsaṁ gacchati. Tatthapi bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato adhammena samaggehi. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti. Te tassa tajjanīyakammaṁ karonti— dhammena vaggā. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu bhaṇḍanakārako hoti kalahakārako vivādakārako bhassakārako saṅghe adhikaraṇakārako. Tatra ce bhikkhūnaṁ evaṁ hoti—
彼らは、その比丘に対して擯出羯磨(たじじゃにーやかんま)を行う――法に背き、和合して。その比丘は、その住処(āvāsa)からまた別の住処へと赴く。そこでもまた、比丘たちにかくのごとき思いが生じる――「友よ、この比丘は、僧伽(saṅgha)によって擯出羯磨を科せられた者なり、法に背きて和合せる者どもによって。さあれ、われらもまた彼に擯出羯磨を行おう」と。彼らは、その比丘に対して擯出羯磨を行う――法に適いながら、分裂して。
しかるに、比丘たちよ、ここにある比丘が、諍いを起こし、口論を起こし、論争を起こし、冗長な言説を弄し、僧伽において諍事(adhikaraṇa)を引き起こす者であるとする。そこで、比丘たちにかくのごとき思いが生じるならば――
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)