🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます
💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
9,947
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 4,354
すべて
智慧 4354
老い 931
苦しみ 772
正念 695
怒り 356
執着 350
死 350
業・因果 346
幸せ 337
自己 244
人間関係 243
家族 234
不安 168
仕事 165
渇愛 147
慈悲 115
無常 111
孤独 45
空 43
感謝 23
vinaya 2606
中部経典 2117
長部経典 1357
相応部経典 1136
増支部経典 857
jataka 563
スッタニパータ 522
ダンマパダ(法句経) 426
テーラガーター 211
テーリーガーター 68
クッダカパータ 57
イティヴッタカ 54
ウダーナ 34
金剛経 5
維摩経 5
般若心経 4
法華経 4
涅槃経 2
AN 1
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Dutiyampi etamatthaṁ vadāmi …pe… tatiyampi etamatthaṁ vadāmi— suṇātu me, bhante, saṅgho. Ayaṁ itthannāmo bhikkhu saṅghena, pāpikāya diṭṭhiyā appaṭinissagge, ukkhepanīyakammakato sammā vattati, lomaṁ pāteti, netthāraṁ vattati, pāpikāya diṭṭhiyā appaṭinissagge ukkhepanīyassa kammassa paṭippassaddhiṁ yācati. Saṅgho itthannāmassa bhikkhuno, pāpikāya diṭṭhiyā appaṭinissagge, ukkhepanīyakammaṁ paṭippassambheti. Yassāyasmato khamati itthannāmassa bhikkhuno, pāpikāya diṭṭhiyā appaṭinissagge, ukkhepanīyassa kammassa paṭippassaddhi, so tuṇhassa; yassa nakkhamati, so bhāseyya. Paṭippassaddhaṁ saṅghena itthannāmassa bhikkhuno, pāpikāya diṭṭhiyā appaṭinissagge, ukkhepanīyakammaṁ. Khamati saṅghassa, tasmā tuṇhī, evametaṁ dhārayāmī’”ti. Pāpikāya diṭṭhiyā appaṭinissagge ukkhepanīyakammaṁ niṭṭhitaṁ sattamaṁ.
「再びこの事柄を申し上げます……乃至……三たびこの事柄を申し上げます。
――大徳(bhante)よ、僧伽(saṅgha)よ、聴聞あれ。これなる某某(itthannāma)という比丘は、邪見(pāpikā diṭṭhi)を捨てざることによって、挙罪羯磨(ukkhepanīyakamma)を科せられたるに、今や正しく行じ、従順となり、出離の道を歩みて、邪見を捨てざることによって科せられた挙罪羯磨の解除(paṭippassaddhi)を求めております。僧伽は、某某比丘に対し、邪見を捨てざることによって科せられた挙罪羯磨を解除いたします。尊者方のうち、某某比丘に対する邪見を捨てざることによって科せられた挙罪羯磨の解除を可とする方は沈黙され、可とせざる方は発言されたい。
僧伽によって、某某比丘に対する、邪見を捨てざることによって科せられた挙罪羯磨は解除されました。僧伽はこれを可とせられた。ゆえに沈黙あり。この事をかくのごとく受持(dhārayāmi)いたします。」
邪見を捨てざることによる挙罪羯磨、第七、了。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
“saccaṁ kira, bhikkhave, chabbaggiyā bhikkhū asammukhībhūtānaṁ bhikkhūnaṁ kammāni karonti— “Saccaṁ, bhagavā”ti. Vigarahi buddho bhagavā— “ananucchavikaṁ, bhikkhave, tesaṁ moghapurisānaṁ ananulomikaṁ appatirūpaṁ assāmaṇakaṁ akappiyaṁ akaraṇīyaṁ. Kathañhi nāma te, bhikkhave, moghapurisā asammukhībhūtānaṁ bhikkhūnaṁ kammāni karissanti— Netaṁ, bhikkhave, appasannānaṁ vā pasādāya …pe… vigarahitvā …pe… dhammiṁ kathaṁ katvā bhikkhū āmantesi— “Na, bhikkhave, asammukhībhūtānaṁ bhikkhūnaṁ kammaṁ kātabbaṁ— tajjanīyaṁ vā, niyassaṁ vā, pabbājanīyaṁ vā, paṭisāraṇīyaṁ vā, ukkhepanīyaṁ vā.
「比丘たちよ、まことに六群比丘(chabbaggiyā bhikkhū)どもは、現前(sammukhī)せざる比丘たちに対して羯磨(kamma)を行ったとのことである。」
世尊・覚者はこれを叱責して言われた。
「比丘たちよ、それは愚かなる者ども(moghapurisā)にふさわしからず、道理に適わず、相応しからず、沙門(sāmaṇa)の法にもとり、許されざること、なすべからざることである。比丘たちよ、いかにしてその愚かなる者どもは、現前せざる比丘たちに対して羯磨を行い得るのか。比丘たちよ、これは未だ信を得ざる者ども(appasannā)に信を生ぜしめるためにもならず……」
かくのごとく叱責し終えて、法(dhamma)にかなう話をなされた後、比丘たちに告げられた。
「比丘たちよ、現前せざる比丘たちに対して羯磨を行うてはならない。すなわち、呵責羯磨(tajjanīyakamma)をも、依止羯磨(niyasakamma)をも、駈出羯磨(pabbājanīyakamma)をも、下意羯磨(paṭisāraṇīyakamma)をも、挙罪羯磨(ukkhepanīyakamma)をも、行うてはならない。」
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,初手で出すと冷たく見える,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
‘atthaññe āvāsikā bhikkhū anāgatā’ti. Te dhammasaññino vinayasaññino vaggā vaggasaññino uposathaṁ karonti, pātimokkhaṁ uddisanti. Tehi uddiṭṭhamatte pātimokkhe …pe… avuṭṭhitāya parisāya …pe… ekaccāya vuṭṭhitāya parisāya …pe… sabbāya vuṭṭhitāya parisāya athaññe āvāsikā bhikkhū āgacchanti bahutarā …pe… samasamā …pe… thokatarā. Uddiṭṭhaṁ suuddiṭṭhaṁ, tesaṁ santike pārisuddhi ārocetabbā. Uddesakānaṁ āpatti dukkaṭassa.
「他に、まだ来ていない住居の比丘たちがいる」と〔知りながら〕、彼らは法(ダンマ)の想いを持ち、律(ヴィナヤ)の想いを持ちながら、分裂した者として分裂の想いを持ちつつ布薩(ウポーサタ)を行い、波羅提木叉(パーティモッカ)を誦する。彼らによって波羅提木叉が誦されるや否や……〔集会が〕立ち去らぬうちに……〔集会の〕一部が立ち去った後……〔集会の〕全員が立ち去った後、他の住居の比丘たちがやって来る――より多くの者たちが……同数の者たちが……より少ない者たちが。〔かくの如き場合、先に〕誦されたものは正しく誦されたことになり、彼らのもとで清浄(パーリスッディ)を告知すべきである。誦した者たちには突吉羅(ドゥッカタ)の罪過がある。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
“kissa, bhante, ayyo khañjatī”ti? “Pādā me, āvuso, phalitā”ti. “Handa, bhante, upāhanāyo”ti. “Alaṁ, āvuso, paṭikkhittā bhagavatā guṇaṅguṇūpāhanā”ti. “Gaṇhāhetā, bhikkhu, upāhanāyo”ti. Atha kho bhagavā etasmiṁ nidāne etasmiṁ pakaraṇe dhammiṁ kathaṁ katvā bhikkhū āmantesi— “anujānāmi, bhikkhave, omukkaṁ guṇaṅguṇūpāhanaṁ. Na, bhikkhave, navā guṇaṅguṇūpāhanā dhāretabbā. Yo dhāreyya, āpatti dukkaṭassā”ti. 5. Ajjhārāmeupāhanapaṭikkhepa
「尊者よ、何ゆえに足を引きずっておられるのですか」と〔弟子が〕問うた。「友よ、私の足が裂けてしまったのだ」と〔長老は〕答えた。「尊者よ、さあ、履物をお召しください」と〔弟子は言った〕。「いや、友よ、それには及ばない。世尊によって緒のある履物(グナングナ・ウパーハナ)は禁じられているのだ」と〔長老は答えた〕。「比丘よ、その履物をお取りください」と〔世尊は仰せになった〕。
そこで世尊は、この因縁、この事件に関して法話を説き、比丘たちに告げられた。
「比丘たちよ、私は紐のほどけた緒付き履物を許可する。比丘たちよ、新しい緒付き履物を用いてはならない。もし用いる者があれば、突吉羅(ドゥッカタ)の罪を犯すことになる」と。
五 園内における履物の禁止
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Handassa mayaṁ āpattiyā appaṭikamme ukkhepanīyakammaṁ karomā’ti. Te tassa āpattiyā appaṭikamme ukkhepanīyakammaṁ karonti— adhammena vaggā …pe… adhammena samaggā … dhammena vaggā … dhammapatirūpakena vaggā … dhammapatirūpakena samaggā. Tatraṭṭho saṅgho vivadati— ‘adhammena vaggakammaṁ, adhammena samaggakammaṁ, dhammena vaggakammaṁ, dhammapatirūpakena vaggakammaṁ, dhammapatirūpakena samaggakammaṁ, akataṁ kammaṁ dukkaṭaṁ kammaṁ puna kātabbaṁ kamman’ti. Tatra, bhikkhave, ye te bhikkhū evamāhaṁsu—
「さあ、この者が罪過(āpatti)を懺悔しないことに対して、挙罪羯磨(ukkhepanīyakamma)を行おう」と。彼らは、その者が罪過を懺悔しないことに対して、挙罪羯磨を行う――非法にして不和合のままに……乃至……非法にして和合して……法にして不和合して……法に似て不和合して……法に似て和合して。その場において、僧伽(saṅgha)は諍いを生じる――「非法による不和合の羯磨(kamma)、非法による和合の羯磨、法による不和合の羯磨、法に似た不和合の羯磨、法に似た和合の羯磨、これらは為されていない羯磨、悪作(dukkaṭa)の羯磨、再び為されるべき羯磨である」と。
そこで、比丘たちよ、このように語る比丘たちは――
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Yo kareyya, āpatti dukkaṭassa. Adhammavādī puggalo adhammavādī sambahulā adhammavādī saṅgho. Dhammavādī puggalo dhammavādī sambahulā dhammavādī saṅgho. 1.1. Kaṇhapakkhanavaka Adhammavādī puggalo dhammavādiṁ puggalaṁ saññāpeti nijjhāpeti pekkheti anupekkheti dasseti anudasseti— ‘ayaṁ dhammo, ayaṁ vinayo, idaṁ satthusāsanaṁ, imaṁ gaṇhāhi, imaṁ rocehī’ti. Evañcetaṁ adhikaraṇaṁ vūpasammati, adhammena vūpasammati sammukhāvinayapatirūpakena. Adhammavādī puggalo dhammavādī sambahule saññāpeti nijjhāpeti pekkheti anupekkheti dasseti anudasseti— ‘ayaṁ dhammo, ayaṁ vinayo, idaṁ satthusāsanaṁ, imaṁ gaṇhatha, imaṁ rocethā’ti. Evañcetaṁ adhikaraṇaṁ vūpasammati, adhammena vūpasammati sammukhāvinayapatirūpakena.
〔これを〕行った者には、突吉羅(dukkaṭa)の罪を犯すことになる。非法(adhamma)を説く者とは、非法を説く個人であり、非法を説く複数の者であり、非法を説く僧伽(saṅgha)である。法(dhamma)を説く者とは、法を説く個人であり、法を説く複数の者であり、法を説く僧伽である。
**一・一 黒品・新受具者の章**
非法を説く個人が、法を説く個人を説得し、納得させ、見守り、随観し、示し、再び示して、「これが法である、これが律(vinaya)である、これが師の教えである。これを受け取れ、これを喜べ」と〔言う〕。このようにしてその諍事(adhikaraṇa)が鎮静されるならば、それは現前毘尼(sammukhāvinaya)に似せた非法によって鎮静されたことになる。
非法を説く個人が、法を説く複数の者を説得し、納得させ、見守り、随観し、示し、再び示して、「これが法である、これが律である、これが師の教えである。これを受け取れ、これを喜べ」と〔言う〕。このようにしてその諍事が鎮静されるならば、それは現前毘尼に似せた非法によって鎮静されたことになる。
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Anujānāmi, bhikkhave, dantakaṭṭhan”ti. Tena kho pana samayena chabbaggiyā bhikkhū dīghāni dantakaṭṭhāni khādanti, teheva sāmaṇeraṁ ākoṭenti. “Na, bhikkhave, dīghaṁ dantakaṭṭhaṁ khāditabbaṁ. Yo khādeyya, āpatti dukkaṭassa. Anujānāmi, bhikkhave, aṭṭhaṅgulaparamaṁ dantakaṭṭhaṁ, na ca tena sāmaṇero ākoṭetabbo. Yo ākoṭeyya, āpatti dukkaṭassā”ti. Tena kho pana samayena aññatarassa bhikkhuno atimaṭāhakaṁ dantakaṭṭhaṁ khādantassa kaṇṭhe vilaggaṁ hoti. “Na, bhikkhave, atimaṭāhakaṁ dantakaṭṭhaṁ khāditabbaṁ. Yo khādeyya, āpatti dukkaṭassa. Anujānāmi, bhikkhave, caturaṅgulapacchimaṁ dantakaṭṭhan”ti.
「比丘たちよ、歯木(だんたかっtha)を用いることを許可する。」
さてそのころ、六群比丘たちは長い歯木を噛みながら、その歯木で沙弥(さーまねーら)を打ちたたいていた。〔これを聞いた世尊は仰せられた。〕「比丘たちよ、長い歯木を噛んではならない。噛む者には悪作(あくさ)の罪を犯すことになる。比丘たちよ、歯木は八指(はちし)を最大の長さとすることを許可する。またその歯木をもって沙弥を打ちたたいてはならない。打ちたたく者には悪作の罪を犯すことになる。」
さてそのころ、ある比丘が極めて柔らかい歯木を噛んでいたところ、それが喉につかえてしまった。〔これを聞いた世尊は仰せられた。〕「比丘たちよ、極めて柔らかい歯木を噛んではならない。噛む者には悪作の罪を犯すことになる。比丘たちよ、歯木は四指(しし)を最小の長さとすることを許可する。」
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
“Saṅghabhedo saṅghabhedoti, bhante, vuccati. Kittāvatā nu kho, bhante, saṅgho bhinno hotī”ti? “Idhupāli, bhikkhū adhammaṁ dhammoti dīpenti. Dhammaṁ adhammoti dīpenti. Avinayaṁ vinayoti dīpenti. Vinayaṁ avinayoti dīpenti. Abhāsitaṁ alapitaṁ tathāgatena bhāsitaṁ lapitaṁ tathāgatenāti dīpenti. Bhāsitaṁ lapitaṁ tathāgatena abhāsitaṁ alapitaṁ tathāgatenāti dīpenti. Anāciṇṇaṁ tathāgatena āciṇṇaṁ tathāgatenāti dīpenti. Āciṇṇaṁ tathāgatena anāciṇṇaṁ tathāgatenāti dīpenti.
「僧伽の分裂(サンガベーダ)、僧伽の分裂と申しますが、尊者よ、いかなる場合に僧伽は分裂したと言われるのでしょうか」
「ウパーリよ、ここに比丘たちが、非法(あひほう)を法(ほう)であると示し、法を非法であると示し、非律(ひりつ)を律(りつ)であると示し、律を非律であると示し、如来(にょらい)の説かれなかったことを如来の説かれたことであると示し、如来の説かれたことを如来の説かれなかったことであると示し、如来の行ぜられなかったことを如来の行ぜられたことであると示し、如来の行ぜられたことを如来の行ぜられなかったことであると示す。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Yā anusāseyya, āpatti dukkaṭassa. Anujānāmi, bhikkhave, sammatāya anusāsituṁ. Evañca pana, bhikkhave, sammannitabbā— attanā vā attānaṁ sammannitabbaṁ, parāya vā parā sammannitabbā. Kathañca attanāva attānaṁ sammannitabbaṁ? Byattāya bhikkhuniyā paṭibalāya saṅgho ñāpetabbo— ‘suṇātu me, ayye, saṅgho. Itthannāmā itthannāmāya ayyāya upasampadāpekkhā. Yadi saṅghassa pattakallaṁ, ahaṁ itthannāmā itthannāmaṁ anusāseyyan’ti. Kathañca parāya parā sammannitabbā?
〔訓示を〕行うならば、突吉羅(とつきつら)の罪を犯すことになる。比丘たちよ、わたしは、〔適切に〕選任された者が訓示を行うことを許可する。さて比丘たちよ、選任はこのようになされるべきである——みずからがみずからを選任することもあり、あるいは他の者が他の者を選任することもある。では、いかにしてみずからがみずからを選任するのか。明敏にして有能な比丘尼は、僧伽(さんが)に告知すべきである——「尊女(そんにょ)たちよ、僧伽はわたしの言葉をお聞きください。これこれの尊女は、これこれの尊女の具足戒受戒を願う者であります。もし僧伽に適切な機会があるならば、わたしこれこれの者は、これこれの者を訓示いたしましょう」と。では、いかにして他の者が他の者を選任するのか。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Vaggāvaggasaññipannarasakaṁ niṭṭhitaṁ. 30. Vematikapannarasaka Idha pana, bhikkhave, aññatarasmiṁ āvāse tadahuposathe sambahulā āvāsikā bhikkhū sannipatanti cattāro vā atirekā vā. ‘atthaññe āvāsikā bhikkhū anāgatā’ti. Te ‘kappati nu kho amhākaṁ uposatho kātuṁ na nu kho kappatī’ti— vematikā uposathaṁ karonti, pātimokkhaṁ uddisanti. Tehi uddissamāne pātimokkhe, athaññe āvāsikā bhikkhū āgacchanti bahutarā. Tehi, bhikkhave, bhikkhūhi puna pātimokkhaṁ uddisitabbaṁ. Uddesakānaṁ āpatti dukkaṭassa. Idha pana, bhikkhave, aññatarasmiṁ āvāse tadahuposathe sambahulā āvāsikā bhikkhū sannipatanti cattāro vā atirekā vā.
「和合・不和合の十五句」を終わる。
## 第三十節 疑念の十五句(Vematika-pannarasaka)
比丘たちよ、ここにある住処(āvāsa)において、その日の布薩(uposatha)に、多くの住処の比丘たちが集まり、四人あるいはそれ以上となったとする。「まだ来ていない住処の比丘たちがいる」と。かれらは「われらが布薩を行うことは許されるであろうか、許されないであろうか」と疑念(vematika)を抱きながら布薩を行い、波羅提木叉(pātimokkha)を誦する。かれらが波羅提木叉を誦しているそのとき、さらに多くの他の住処の比丘たちが到着した。比丘たちよ、かの比丘たちは、改めて波羅提木叉を誦さなければならない。〔最初に〕誦した者たちには、突吉羅(dukkaṭa)の罪が生ずる。
比丘たちよ、ここにまたある住処において、その日の布薩に、多くの住処の比丘たちが集まり、四人あるいはそれ以上となったとする。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
‘dhammapatirūpakena samaggakamman’ti; ye ca te bhikkhū evamāhaṁsu— ‘akataṁ kammaṁ dukkaṭaṁ kammaṁ puna kātabbaṁ kamman’ti, ime tattha bhikkhū dhammavādino. Ime pañca vārā saṅkhittā. 29. Appaṭinissaggeukkhepanīyakammavivādakathā Idha pana, bhikkhave, bhikkhu na icchati pāpikaṁ diṭṭhiṁ paṭinissajjituṁ. Tatra ce bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu na icchati pāpikaṁ diṭṭhiṁ paṭinissajjituṁ. Handassa mayaṁ pāpikāya diṭṭhiyā appaṭinissagge ukkhepanīyakammaṁ karomā’ti. Te tassa pāpikāya diṭṭhiyā appaṭinissagge ukkhepanīyakammaṁ karonti—
「法にかなったものであり、和合した羯磨(かつま)である」と。また、「羯磨はなされていない、悪作の羯磨であり、改めてなすべき羯磨である」と、このように言った比丘たちは、そこにおいて法を語る者たちである。これらは五つの事例を略説したものである。
**二十九 邪見を捨てざることによる挙罪羯磨(きょざいかつま)の諍論**
さてここに、比丘たちよ、ある比丘が悪しき見解(邪見)を捨てようとしない。そこで比丘たちにこのような思いが生ずる。――「友よ、この比丘はまさに悪しき見解を捨てようとしない。さあ、われわれはこの者に対し、悪しき見解を捨てざることについて、挙罪羯磨(うっけぱにーやかんま)を行じようではないか」と。彼らはその者に対し、悪しき見解を捨てざることをもって、挙罪羯磨を行ずる。――
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Saddhammaṭṭhitiko buddho, sayambhū aggapuggalo; Āṇāpesi tajjanīya, kammaṁ sāvatthiyaṁ jino. Asammukhāppaṭipucchāp- paṭiññāya katañca yaṁ; Anāpatti adesane, desitāya katañca yaṁ. Acodetvā asāretvā, anāropetvā ca yaṁ kataṁ;
正法(さだんま)に安住したもう仏陀、
自ら覚れる最勝の人なり。
勝者(ジナ)は舎衛城(サーヴァッティ)において、
譴責羯磨(たじゃにーやかんま)を命じたもうた。
当面せずして問わず、
認めることなくしてなされたるもの——
懺悔せざるに不犯あり、
懺悔したるに不犯あり。
訴えることなく、
糾問(きゅうもん)することなく、
罪科(とが)を申し立てることなくして
なされたるものもまた——
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Adhammavādī puggalo dhammavādiṁ saṅghaṁ saññāpeti nijjhāpeti pekkheti anupekkheti dasseti anudasseti— ‘ayaṁ dhammo, ayaṁ vinayo, idaṁ satthusāsanaṁ, imaṁ gaṇhāhi, imaṁ rocehī’ti. Evañcetaṁ adhikaraṇaṁ vūpasammati, adhammena vūpasammati sammukhāvinayapatirūpakena. Adhammavādī sambahulā dhammavādiṁ puggalaṁ saññāpenti nijjhāpenti pekkhenti anupekkhenti dassenti anudassenti— ‘ayaṁ dhammo, ayaṁ vinayo, idaṁ satthusāsanaṁ, imaṁ gaṇhāhi, imaṁ rocehī’ti. Evañcetaṁ adhikaraṇaṁ vūpasammati, adhammena vūpasammati sammukhāvinayapatirūpakena. Adhammavādī sambahulā dhammavādī sambahule saññāpenti nijjhāpenti pekkhenti anupekkhenti dassenti anudassenti— ‘ayaṁ dhammo, ayaṁ vinayo, idaṁ satthusāsanaṁ, imaṁ gaṇhatha, imaṁ rocethā’ti. Evañcetaṁ adhikaraṇaṁ vūpasammati, adhammena vūpasammati sammukhāvinayapatirūpakena. Adhammavādī sambahulā dhammavādiṁ saṅghaṁ saññāpenti nijjhāpenti pekkhenti anupekkhenti dassenti anudassenti—
非法(あひ)を説く者が、法(ほう)を説く僧伽(サンガ)を説得し、納得させ、顧みさせ、繰り返し顧みさせ、示し、繰り返し示して、「これが法(ダンマ)である、これが律(ヴィナヤ)である、これが師の教えである、これを受け取れ、これを喜べ」と言う。かくしてその諍事(アディカラナ)が鎮静されるならば、それは非法によって鎮静されたのであり、現前毘尼(サンムカーヴィナヤ)に似て非なるものによって鎮静されたのである。
非法を説く多くの者どもが、法を説く一人の者を説得し、納得させ、顧みさせ、繰り返し顧みさせ、示し、繰り返し示して、「これが法である、これが律である、これが師の教えである、これを受け取れ、これを喜べ」と言う。かくしてその諍事が鎮静されるならば、それは非法によって鎮静されたのであり、現前毘尼に似て非なるものによって鎮静されたのである。
非法を説く多くの者どもが、法を説く多くの者どもを説得し、納得させ、顧みさせ、繰り返し顧みさせ、示し、繰り返し示して、「これが法である、これが律である、これが師の教えである、これを受け取れ、これを喜べ」と言う。かくしてその諍事が鎮静されるならば、それは非法によって鎮静されたのであり、現前毘尼に似て非なるものによって鎮静されたのである。
非法を説く多くの者どもが、法を説く僧伽を説得し、納得させ、顧みさせ、繰り返し顧みさせ、示し、繰り返し示して——
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Apaññattaṁ tathāgatena paññattaṁ tathāgatenāti dīpenti. Paññattaṁ tathāgatena apaññattaṁ tathāgatenāti dīpenti. Anāpattiṁ āpattīti dīpenti. Āpattiṁ anāpattīti dīpenti. Lahukaṁ āpattiṁ garukā āpattīti dīpenti. Garukaṁ āpattiṁ lahukā āpattīti dīpenti. Sāvasesaṁ āpattiṁ anavasesā āpattīti dīpenti. Anavasesaṁ āpattiṁ sāvasesā āpattīti dīpenti. Duṭṭhullaṁ āpattiṁ aduṭṭhullā āpattīti dīpenti. Aduṭṭhullaṁ āpattiṁ duṭṭhullā āpattīti dīpenti.
「如来(にょらい)の制定したまわざるものを、制定したまわれりと説き示す。如来の制定したまわれるものを、制定したまわざりきと説き示す。無犯(むぼん)を犯罪(はんざい)なりと説き示す。犯罪を無犯なりと説き示す。軽罪(きょうざい)を重罪(じゅうざい)なりと説き示す。重罪を軽罪なりと説き示す。残余ある罪(サーヴァセーサ・アーパッティ)を残余なき罪(アナヴァセーサ・アーパッティ)なりと説き示す。残余なき罪を残余ある罪なりと説き示す。粗重の罪(ドゥッタッラ・アーパッティ)を粗重ならざる罪なりと説き示す。粗重ならざる罪を粗重の罪なりと説き示す。」
⚠ 希死念慮の場面では使わない
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Byattāya bhikkhuniyā paṭibalāya saṅgho ñāpetabbo— ‘suṇātu me, ayye, saṅgho. Itthannāmā itthannāmāya ayyāya upasampadāpekkhā. Yadi saṅghassa pattakallaṁ, itthannāmā itthannāmaṁ anusāseyyā’ti. Tāya sammatāya bhikkhuniyā upasampadāpekkhaṁ upasaṅkamitvā evamassa vacanīyā— ‘suṇasi itthannāme. Ayaṁ te saccakālo, bhūtakālo. Yaṁ jātaṁ taṁ saṅghamajjhe pucchante santaṁ atthīti vattabbaṁ, asantaṁ natthīti vattabbaṁ. Mā kho vitthāyi, mā kho maṅku ahosi. Evaṁ taṁ pucchissanti—
「弁舌ある(byattā)比丘尼にして、堪能なる者が、僧伽(saṅgha)に告知すべし。
『諸尼(ayye)よ、僧伽よ、我が言を聴け。これこれの名の者が、これこれの名の尊女(ayyā)のもとで具足戒(upasampadā)を求めている。もし僧伽に適当な時節(pattakalla)であるならば、これこれの名の者が、これこれの名の者を教誡(anusāsana)せん』と。
かくして任命された比丘尼は、具足戒を求める者のもとに近づき、次のように告げるべし。
『汝、これこれの名の者よ、聴け。今こそ汝にとって真実を語るべき時(saccakāla)、あるがままを語るべき時(bhūtakāla)である。生じたことについては、僧伽の中にあって問われたとき、「あり」と答うべく、生じざることについては「なし」と答うべし。惑うことなかれ、うろたえることなかれ。汝はかくのごとく問われるであろう――』」
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
‘atthaññe āvāsikā bhikkhū anāgatā’ti. Te ‘kappati nu kho amhākaṁ uposatho kātuṁ, na nu kho kappatī’ti— vematikā uposathaṁ karonti, pātimokkhaṁ uddisanti. Tehi uddissamāne pātimokkhe, athaññe āvāsikā bhikkhū āgacchanti samasamā. Uddiṭṭhaṁ suuddiṭṭhaṁ, avasesaṁ sotabbaṁ. Uddesakānaṁ āpatti dukkaṭassa. Idha pana, bhikkhave, aññatarasmiṁ āvāse tadahuposathe sambahulā āvāsikā bhikkhū sannipatanti cattāro vā atirekā vā. ‘atthaññe āvāsikā bhikkhū anāgatā’ti. Te ‘kappati nu kho amhākaṁ uposatho kātuṁ, na nu kho kappatī’ti— vematikā uposathaṁ karonti, pātimokkhaṁ uddisanti.
「他にもこの住処(āvāsa)に住む比丘たちがいまだ来ていない」と。彼らは「われわれが布薩(uposatha)を行うことは許されるのか、それとも許されないのか」と——疑念を抱きつつ布薩を行い、波羅提木叉(pātimokkha)を誦出する。彼らが波羅提木叉を誦出しているそのさなかに、他の住処に住む比丘たちが同数だけやって来る。〔すでに〕誦出されたものはよく誦出されたものとなし、残りは聴くべきである。誦出を行った者たちには突吉羅(dukkaṭa)の罪を犯したことになる。
さて比丘たちよ、ここにある一つの住処において、その日の布薩の日に、多くの住処に住む比丘たちが四人あるいはそれ以上集まる。「他にもこの住処に住む比丘たちがいまだ来ていない」と。彼らは「われわれが布薩を行うことは許されるのか、それとも許されないのか」と——疑念を抱きつつ布薩を行い、波羅提木叉を誦出する。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
adhammena vaggā …pe… adhammena samaggā … dhammena vaggā … dhammapatirūpakena vaggā … dhammapatirūpakena samaggā. Tatraṭṭho saṅgho vivadati— ‘adhammena vaggakammaṁ, adhammena samaggakammaṁ, dhammena vaggakammaṁ, dhammapatirūpakena vaggakammaṁ, dhammapatirūpakena samaggakammaṁ, akataṁ kammaṁ dukkaṭaṁ kammaṁ puna kātabbaṁ kamman’ti. Tatra, bhikkhave, ye te bhikkhū evamāhaṁsu— ‘dhammapatirūpakena samaggakamman’ti, ye ca te bhikkhū evamāhaṁsu— ‘akataṁ kammaṁ dukkaṭaṁ kammaṁ puna kātabbaṁ kamman’ti, ime tattha bhikkhū dhammavādino.
非法にして分裂せる場合……乃至……非法にして和合せる場合……法にして分裂せる場合……法に似て分裂せる場合……法に似て和合せる場合。そのような状況において僧伽(サンガ)が論争し——「非法にして分裂せる羯磨(カンマ)、非法にして和合せる羯磨、法にして分裂せる羯磨、法に似て分裂せる羯磨、法に似て和合せる羯磨、これは成立せざる羯磨、悪作(ドゥッカタ)の羯磨、再び行なうべき羯磨である」と。
比丘たちよ、そこにおいて、「法に似て和合せる羯磨である」と言える比丘たち、および「これは成立せざる羯磨、悪作の羯磨、再び行なうべき羯磨である」と言える比丘たち、これらの比丘こそ、そこにおいて法を語る者(ダンマヴァーディン)である。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Asammukhā adhammena, vaggena cāpi yaṁ kataṁ. Appaṭipucchā adhammena, puna vaggena yaṁ kataṁ; Appaṭiññāya adhammena, vaggena cāpi yaṁ kataṁ. Anāpatti adhammena, vaggena cāpi yaṁ kataṁ; Adesanāgāminiyā, adhammavaggameva ca.
面前にあらざるところにて、法に背き、
分派をもってなされたるもの、
また問うことなく、法に背き、
分派をもってなされたるもの、
また承認を得ずして、法に背き、
分派をもってなされたるもの——
これらはすべて無罪(アナーパッティ)にして、
法に背き、分派をもってなされたるものにほかならず。
懺悔(デーサナー)に至らざるものもまた、
ひとしく非法(アダンマ)の分派によるものなり。
智慧
vinaya
趣旨一致
中
‘ayaṁ dhammo, ayaṁ vinayo, idaṁ satthusāsanaṁ, imaṁ gaṇhāhi, imaṁ rocehī’ti. Evañcetaṁ adhikaraṇaṁ vūpasammati, adhammena vūpasammati sammukhāvinayapatirūpakena. Adhammavādī saṅgho dhammavādiṁ puggalaṁ saññāpeti nijjhāpeti pekkheti anupekkheti dasseti anudasseti— ‘ayaṁ dhammo, ayaṁ vinayo, idaṁ satthusāsanaṁ, imaṁ gaṇhāhi, imaṁ rocehī’ti. Evañcetaṁ adhikaraṇaṁ vūpasammati, adhammena vūpasammati sammukhāvinayapatirūpakena. Adhammavādī saṅgho dhammavādī sambahule saññāpeti nijjhāpeti pekkheti anupekkheti dasseti anudasseti— ‘ayaṁ dhammo, ayaṁ vinayo, idaṁ satthusāsanaṁ, imaṁ gaṇhatha, imaṁ rocethā’ti. Evañcetaṁ adhikaraṇaṁ vūpasammati, adhammena vūpasammati sammukhāvinayapatirūpakena. Adhammavādī saṅgho dhammavādiṁ saṅghaṁ saññāpeti nijjhāpeti pekkheti anupekkheti dasseti anudasseti— ‘ayaṁ dhammo, ayaṁ vinayo, idaṁ satthusāsanaṁ, imaṁ gaṇhāhi, imaṁ rocehī’ti.
「これが法(ダンマ)であり、これが律(ヴィナヤ)であり、これが師の教えである。これを受け取り、これを喜びとせよ」と。かくのごとくこの諍事(アディカラナ)が鎮静されるならば、対面律(サンムカーヴィナヤ)の形式を装いながらも、非法(アダンマ)によって鎮静されるのである。非法を説く僧伽(サンガ)が、法を説く一人の人に対して、説き聞かせ、納得させ、注意を向けさせ、さらに注意を向けさせ、示し、繰り返し示して、「これが法であり、これが律であり、これが師の教えである。これを受け取り、これを喜びとせよ」と言う。かくのごとくこの諍事が鎮静されるならば、対面律の形式を装いながらも、非法によって鎮静されるのである。非法を説く僧伽が、法を説く複数の者たちに対して、説き聞かせ、納得させ、注意を向けさせ、さらに注意を向けさせ、示し、繰り返し示して、「これが法であり、これが律であり、これが師の教えである。これを受け取り、これを喜びとせよ」と言う。かくのごとくこの諍事が鎮静されるならば、対面律の形式を装いながらも、非法によって鎮静されるのである。非法を説く僧伽が、法を説く僧伽に対して、説き聞かせ、納得させ、注意を向けさせ、さらに注意を向けさせ、示し、繰り返し示して、「これが法であり、これが律であり、これが師の教えである。これを受け取り、これを喜びとせよ」と言う。
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Te imehi aṭṭhārasahi vatthūhi apakassanti, avapakassanti, āveniṁ uposathaṁ karonti, āveniṁ pavāraṇaṁ karonti, āveniṁ saṅghakammaṁ karonti. “Saṅghasāmaggī saṅghasāmaggīti, bhante, vuccati. Kittāvatā nu kho, bhante, saṅgho samaggo hotī”ti? “Idhupāli, bhikkhū adhammaṁ adhammoti dīpenti. Dhammaṁ dhammoti dīpenti. Avinayaṁ avinayoti dīpenti. Vinayaṁ vinayoti dīpenti. Abhāsitaṁ alapitaṁ tathāgatena abhāsitaṁ alapitaṁ tathāgatenāti dīpenti. Bhāsitaṁ lapitaṁ tathāgatena bhāsitaṁ lapitaṁ tathāgatenāti dīpenti. Anāciṇṇaṁ tathāgatena anāciṇṇaṁ tathāgatenāti dīpenti.
彼らはこれら十八事(アッタラサ・ヴァットゥ)をもって〔僧伽を〕引き離し、分裂させ、別々に布薩(ウポーサタ)を行い、別々に自恣(パヴァーラナー)を行い、別々に僧伽の羯磨(サンガカンマ)を行う。
「『僧伽の和合(サンガサーマッギー)、僧伽の和合』と申しますが、尊者よ、いかなる程度において僧伽は和合していると言われるのでしょうか」と。
「ウパーリよ、ここに比丘たちが、非法(アダンマ)を非法と示し、法(ダンマ)を法と示し、非律(アヴィナヤ)を非律と示し、律(ヴィナヤ)を律と示し、如来の説かず語らざることを如来の説かず語らざることと示し、如来の説き語られたことを如来の説き語られたこととして示し、如来の行じ給わなかったことを如来の行じ給わなかったこととして示す。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)