🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます
💬 AIブッダに相談
10,023
偈句数
6,901
日本語訳あり
9,975
パーリ原文
経典 18
テーマ 20
該当 856
すべて
智慧 4287
老い 929
苦しみ 775
正念 717
業・因果 365
死 359
執着 353
幸せ 347
怒り 347
人間関係 246
自己 243
家族 234
不安 177
仕事 154
渇愛 145
慈悲 126
無常 108
孤独 45
空 43
感謝 23
経典: 増支部経典
✕ クリア
渇愛
増支部経典
趣旨一致
長
“Dasahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato mātugāmo yathābhataṁ nikkhitto evaṁ niraye. abhijjhālu hoti … byāpannacitto hoti … micchādiṭṭhiko hoti …. Imehi kho, bhikkhave, dasahi dhammehi samannāgato mātugāmo yathābhataṁ nikkhitto evaṁ niraye. Katamehi dasahi? Pāṇātipātī hoti …pe… adinnādāyī hoti … kāmesumicchācārī hoti … musāvādī hoti … pisuṇavāco hoti … pharusavāco hoti … samphappalāpī hoti … Dasahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato mātugāmo yathābhataṁ nikkhitto evaṁ sagge. anabhijjhālu hoti … ab
“A lady with ten qualities is placed in hell as if delivered there. She’s covetous. … She has cruel intentions. … She has wrong view. … A lady with these ten qualities is placed in hell as if delivered there. What ten? She kills living creatures. … She steals. … She commits sexual misconduct. … She lies. … She speaks divisively. … She speaks harshly. … She indulges in talking nonsense. … A lady with ten qualities is placed in heaven as if delivered there. She’s content. … She’s kind hearted. … S
十の性質を持つ女人は、導かれるがごとく地獄に堕ちる。彼女は貪欲である。……彼女は残忍な意図を抱く。……彼女は邪見を持つ。……これら十の性質を持つ女人は、導かれるがごとく地獄に堕ちる。その十とは何か。彼女は生き物の命を奪う。……彼女は盗みを犯す。……彼女は邪淫を行う。……彼女は妄語を語る。……彼女は両舌を弄する。……彼女は悪口を言う。……彼女は綺語に耽る。……十の性質を持つ女人は、導かれるがごとく天界に生まれる。彼女は知足である。……彼女は慈悲の心を持つ。……
渇愛
増支部経典
趣旨一致
長
“Santi, bhikkhave, jātarūpassa oḷārikā upakkilesā paṁsuvālukā sakkharakaṭhalā. Hoti so, bhikkhave, samayo yaṁ suvaṇṇakāro vā suvaṇṇakārantevāsī vā taṁ jātarūpaṁ dhamati sandhamati niddhamati. Taṁ hoti jātarūpaṁ dhantaṁ sandhantaṁ niddhantaṁ niddhantakasāvaṁ, mudu ca hoti kammaniyañca pabhassarañca, na ca pabhaṅgu, sammā upeti kammāya. Yassā yassā ca pilandhanavikatiyā ākaṅkhati—yadi paṭṭikāya, yadi kuṇḍalāya, yadi gīveyyake, yadi suvaṇṇamālāya—tañcassa atthaṁ anubhoti. Tamenaṁ paṁsudhovako vā pa
“Native gold has coarse corruptions: sand, soil, and gravel. But the goldsmith keeps on blowing, melting, and smelting it. The native gold becomes pliable, workable, and radiant, not brittle, and ready to be worked. Then the goldsmith can successfully create any kind of ornament they want, whether a bracelet, earrings, a necklace, or a golden garland. A panner or their apprentice pours it into a pan, where they wash, rinse, and clean it. When that’s been eliminated, there are medium corruptions
砂金には粗大な不純物が混じっている。砂、土、そして砂利である。しかし、金細工師はひたすら吹き続け、溶かし続け、精錬し続ける。すると砂金は、柔軟となり、加工しやすくなり、輝きを放つようになる。もはや脆くはなく、細工を施す準備が整う。かくして金細工師は、望み通りのいかなる荘厳具をも見事に作り上げることができる。腕輪であれ、耳飾りであれ、首飾りであれ、黄金の花鬘であれ、意のままに。砂金を採る者、あるいはその弟子は、それを皿に注ぎ入れ、洗い、濯ぎ、清める。かくして粗大な不純物が取り除かれると、今度は中程度の不純物が現れてくる。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
渇愛
増支部経典
趣旨一致
長
Ekaṁ samayaṁ bhagavā kusinārāyaṁ viharati baliharaṇe vanasaṇḍe. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi: “bhikkhavo”ti. “Bhadante”ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṁ. Bhagavā etadavoca: “Idha, bhikkhave, bhikkhu aññataraṁ gāmaṁ vā nigamaṁ vā upanissāya viharati. Tamenaṁ gahapati vā gahapatiputto vā upasaṅkamitvā svātanāya bhattena nimanteti. Ākaṅkhamāno, bhikkhave, bhikkhu adhivāseti. So tassā rattiyā accayena pubbaṇhasamayaṁ nivāsetvā pattacīvaramādāya yena tassa gahapatissa vā gahapatiputtassa vā n
At one time the Buddha was staying near Kusinārā, in the Forest of Offerings. There the Buddha addressed the mendicants, “Mendicants!” “Venerable sir,” they replied. The Buddha said this: “Mendicants, take the case of a mendicant living supported by a town or village. A householder or their child approaches and invites them for the next day’s meal. The mendicant accepts if they want. When the night has passed, they robe up in the morning, take their bowl and robe, and approach that householder’s
家のほとりへと赴く。赴きては、設けられた座に着く。その折、施主もしくはその子が、種々の美食をもって、みずから給仕し、満たし奉る。
かの比丘にこのような思いが生じる。「善いかな、施主もしくはその子が、種々の美食をもって、みずから給仕し、満たし奉ることよ」と。また、「願わくは、施主もしくはその子が、来たる日々においても、またかくのごとく給仕し奉らんことを」と。
もし比丘がかように思うならば、彼は施しに執着し、施しに縛られたる者となる。
比丘たちよ、かくのごとき比丘は、戒を完うせず、心を修めず、慧を磨かざる者であると、我は説く。
---
比丘たちよ、また一方、ある村落もしくは町に支えられて住む比丘がいるとせよ。施主もしくはその子が近づき、翌日の食事に招く。比丘は望むならば承諾する。夜が明けると、朝早く衣を整え、鉢と衣を携えて、かの施主の家のほとりへと赴く。赴きては、設けられた座に着く。その折、施主もしくはその子が、種々の美食をもって、みずから給仕し、満たし奉る。
かの比丘にこのような思いが生じる。「善いかな、施主もしくはその子が、種々の美食をもって、みずから給仕し、満たし奉ることよ」と。されど、「願わくは、施主もしくはその子が、
⚠ 出家者向けの文脈
渇愛
増支部経典
趣旨一致
長
“Pañcime, bhikkhave, appaṁ rattiyā supanti, bahuṁ jagganti. Katame pañca? Itthī, bhikkhave, purisādhippāyā appaṁ rattiyā supati, bahuṁ jaggati. Puriso, bhikkhave, itthādhippāyo appaṁ rattiyā supati, bahuṁ jaggati. Coro, bhikkhave, ādānādhippāyo appaṁ rattiyā supati, bahuṁ jaggati. Rājā, bhikkhave, rājakaraṇīyesu yutto appaṁ rattiyā supati, bahuṁ jaggati. Bhikkhu, bhikkhave, visaṁyogādhippāyo appaṁ rattiyā supati, bahuṁ jaggati. Ime kho, bhikkhave, pañca appaṁ rattiyā supanti, bahuṁ jaggantī”ti.
“Mendicants, these five sleep little at night, staying mostly awake. What five? A woman longing for a man. A man longing for a woman. A thief longing for their loot. A king busy with his duties. A mendicant longing for freedom from the yoke. These five sleep little at night, staying mostly awake.”
「比丘たちよ、夜に殆ど眠れず、大方は目覚めたまま過ごす五種の者がいる。その五種とは何か。男を慕い焦がれる女。女を慕い焦がれる男。獲物を狙う賊。政務に勤しむ王。軛からの解脱を求める比丘である。これら五種の者は、夜に殆ど眠れず、大方は目覚めたまま過ごすのである。」
⚠ 出家者向けの文脈
渇愛
増支部経典
趣旨一致
長
“Pañcime, bhikkhave, cetasovinibandhā. Katame pañca? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāmesu avītarāgo hoti avigatacchando avigatapemo avigatapipāso avigatapariḷāho avigatataṇho. Yo so, bhikkhave, bhikkhu kāmesu avītarāgo hoti avigatacchando avigatapemo avigatapipāso avigatapariḷāho avigatataṇho, tassa cittaṁ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Yassa cittaṁ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, ayaṁ paṭhamo cetasovinibandho. Puna caparaṁ, bhikkhave, bhikkhu kāye avītarāgo hoti
“Mendicants, there are these five shackles of the heart. What five? Firstly, a mendicant isn’t free of greed, desire, fondness, thirst, passion, and craving for sensual pleasures. This being so, their mind doesn’t incline toward keenness, commitment, persistence, and striving. This is the first shackle of the heart. Furthermore, a mendicant isn’t free of greed for the body … They’re not free of greed for form … They eat as much as they like until their belly is full, then indulge in the pleasure
比丘たちよ、心を縛る五つの結縛がある。その五つとは何か。
まず第一に、比丘が欲楽に対する貪欲・欲求・愛著・渇愛・情熱・渇望より離れていない場合、その心は精励・専念・勇猛精進・努力へと傾かない。これが第一の心の結縛である。
次に第二に、比丘が身体に対する貪欲より離れていない場合……。
第三に、色(物質的形態)に対する貪欲より離れていない場合……。
第四に、思いのままに腹いっぱい食して、臥すことの楽しみに耽り……。
⚠ 出家者向けの文脈
渇愛
増支部経典
趣旨一致
中
“Pañcime, bhikkhave, ānisaṁsā yāguyā. Katame pañca? Khuddaṁ paṭihanati, pipāsaṁ paṭivineti, vātaṁ anulometi, vatthiṁ sodheti, āmāvasesaṁ pāceti. Ime kho, bhikkhave, pañca ānisaṁsā yāguyā”ti.
“Mendicants, there are these five benefits of porridge. What five? It wards off hunger, quenches thirst, settles the wind, cleans the bladder, and helps digestion. These are the five benefits of porridge.”
「比丘たちよ、粥には五つの功徳がある。いかなる五つか。飢えを除き、渇きを癒し、風気を鎮め、膀胱を清め、消化を助ける。これが粥の五つの功徳である。」
渇愛
増支部経典
趣旨一致
中
“Dasayime, bhikkhave, dhammā sarīraṭṭhā. Katame dasa? Sītaṁ, uṇhaṁ, jighacchā, pipāsā, uccāro, passāvo, kāyasaṁvaro, vacīsaṁvaro, ājīvasaṁvaro, ponobhaviko bhavasaṅkhāro— ime kho, bhikkhave, dasa dhammā sarīraṭṭhā”ti.
“Mendicants, these ten things exist because of the body. What ten? Cold, heat, hunger, thirst, feces, urine, restraint of body, speech, and livelihood, and the will to live that leads to future lives. These ten things exist because of the body.”
「比丘たちよ、これら十のことは、身体によって生じる。いかなる十か。寒さ、熱さ、飢え、渇き、大便、小便、身の律儀、語の律儀、命の律儀、そして来世へと導く生への意志である。これら十のことは、身体によって生じるのである。」
渇愛
増支部経典
趣旨一致
長
“Purimā, bhikkhave, koṭi na paññāyati bhavataṇhāya: ‘ito pubbe bhavataṇhā nāhosi, atha pacchā samabhavī’ti. Evañcetaṁ, bhikkhave, vuccati, atha ca pana paññāyati: ‘idappaccayā bhavataṇhā’ti. Bhavataṇhampāhaṁ, bhikkhave, sāhāraṁ vadāmi, no anāhāraṁ. Tīṇipāhaṁ, bhikkhave, duccaritāni sāhārāni vadāmi, no anāhārāni. Ko cāhāro tiṇṇannaṁ duccaritānaṁ? ‘Indriyaasaṁvaro’tissa vacanīyaṁ. Indriyaasaṁvarampāhaṁ, bhikkhave, sāhāraṁ vadāmi, no anāhāraṁ. Ko cāhāro indriyaasaṁvarassa? ‘Asatāsampajaññan’tissa v
“Mendicants, it is said that no prior point of craving for continued existence is evident, before which there was no craving for continued existence, and afterwards it came to be. And yet it is evident that there is a specific condition for craving for continued existence. I say that craving for continued existence is fueled by something, it’s not unfueled. I say that the three kinds of misconduct are fueled by something, they’re not unfueled. And what is the fuel for the three kinds of miscondu
比丘たちよ、有愛(ゆうあい)に先立つ始点というものは知られていない。かつては有愛が存在せず、その後に有愛が生じてきた、というその以前の時点が明らかでないのである。しかしながら、有愛には特定の縁(えん)があることは明らかである。我は説く——有愛には食(じき)があり、食なきにあらずと。我は説く——三種の悪行には食があり、食なきにあらずと。では、三種の悪行の食とは何であるか。
死
増支部経典
趣旨一致
長
“Tayome, bhikkhave, puggalā santo saṁvijjamānā lokasmiṁ. ‘kudāssu nāma mampi khattiyā khattiyābhisekena abhisiñcissantī’ti. Ayaṁ vuccati, bhikkhave, puggalo nirāso. Katame tayo? Nirāso, āsaṁso, vigatāso. Katamo ca, bhikkhave puggalo nirāso? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo nīce kule paccājāto hoti, caṇḍālakule vā venakule vā nesādakule vā rathakārakule vā pukkusakule vā dalidde appannapānabhojane kasiravuttike, yattha kasirena ghāsacchādo labbhati. So ca hoti dubbaṇṇo duddasiko okoṭimako bavhābād
“These three individuals are found in the world. ‘Oh, when will the aristocrats anoint me too as king?’ This is called a hopeless individual. What three? The hopeless, the hopeful, and the one who has done away with hope. And what, mendicants, is a hopeless individual? It’s when an individual is reborn in a low family—a family of corpse-workers, bamboo-workers, hunters, chariot-makers, or scavengers—poor, with little to eat or drink, where life is tough, and food and shelter are hard to find. An
以下に翻訳を示します。
---
この世には三種の人が存在する。「いつの日か、刹帝利たちも我を王として灌頂するであろう」と望む者――これを「望みなき人」と呼ぶ。
三種とは何か。望みなき人、望みある人、そして望みを断ち切った人である。
では比丘たちよ、望みなき人とはいかなる者か。それは、賤しき家系に生を受けた者のことである――屍を扱う者、竹細工を営む者、猟師、車大工、あるいは清掃夫の家柄に生まれた者であり、貧しく、飲食にも事欠き、暮らしは困窮を極め、食と住を得ることもままならない境遇にある者のことである。
死
増支部経典
趣旨一致
長
“Catasso imā, bhikkhave, seyyā. Katamā catasso? Petaseyyā, kāmabhogiseyyā, sīhaseyyā, tathāgataseyyā. Katamā ca, bhikkhave, petaseyyā? Yebhuyyena, bhikkhave, petā uttānā senti; ayaṁ vuccati, bhikkhave, petaseyyā. Katamā ca, bhikkhave, kāmabhogiseyyā? Yebhuyyena, bhikkhave, kāmabhogī vāmena passena senti; ayaṁ vuccati, bhikkhave, kāmabhogiseyyā. Katamā ca, bhikkhave, sīhaseyyā? Sīho, bhikkhave, migarājā dakkhiṇena passena seyyaṁ kappeti, pāde pādaṁ accādhāya, antarasatthimhi naṅguṭṭhaṁ anupakkhip
“Mendicants, there are these four ways of lying down. What four? The ways a corpse, a pleasure seeker, a lion, and a Realized One lie down. And how does a corpse lie down? Corpses usually lie flat on their backs. This is called the way a corpse lies down. And how does a pleasure seeker lie down? Pleasure seekers usually lie down on their left side. This is called the way a pleasure seeker lies down. And how does a lion lie down? The lion, king of beasts, lies down on the right side, placing one
比丘たちよ、四つの臥し方がある。いかなる四つか。屍の臥し方、欲楽を求める者の臥し方、獅子の臥し方、そして如来の臥し方である。
では、屍はいかに臥すか。屍は通常、仰向けに横たわる。これを屍の臥し方と呼ぶ。
では、欲楽を求める者はいかに臥すか。欲楽を求める者は通常、左側を下にして横たわる。これを欲楽を求める者の臥し方と呼ぶ。
では、獅子はいかに臥すか。百獣の王たる獅子は、右側を下にして横たわり、一方の
死
増支部経典
趣旨一致
長
“Pañcahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu diṭṭheva dhamme dukkhaṁ viharati savighātaṁ saupāyāsaṁ sapariḷāhaṁ, kāyassa ca bhedā paraṁ maraṇā duggati pāṭikaṅkhā. Katamehi pañcahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu assaddho hoti, ahiriko hoti, anottappī hoti, kusīto hoti, duppañño hoti. Imehi kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu diṭṭheva dhamme dukkhaṁ viharati savighātaṁ saupāyāsaṁ sapariḷāhaṁ, kāyassa ca bhedā paraṁ maraṇā duggati pāṭikaṅkhā. Pañcahi, bhikkhave, dhammehi samannāgat
“Mendicants, when a mendicant has five qualities they live unhappily in this very life—with distress, anguish, and fever—and when the body breaks up, after death, they can expect a bad rebirth. What five? It’s when a mendicant is faithless, shameless, imprudent, lazy, and witless. When a mendicant possesses these five qualities they live unhappily in this very life—with distress, anguish, and fever—and when the body breaks up, after death, they can expect a bad rebirth. When a mendicant has five
比丘たちよ、五つの性質を具えた比丘は、現世においても苦しみのうちに生きることとなる――悩乱と苦悩と熱悩とをもって――そして身体の滅した後、死後には悪しき再生を受けることを覚悟せねばならない。その五つとは何か。それは、比丘が信なく、慚なく、愧なく、懈怠にして、慧なき場合である。これら五つの性質を具えた比丘は、現世においても苦しみのうちに生きることとなる――悩乱と苦悩と熱悩とをもって――そして身体の滅した後、死後には悪しき再生を受けることを覚悟せねばならない。比丘たちよ、五つの
⚠ 出家者向けの文脈
死
増支部経典
趣旨一致
長
“Pañcime, bhikkhave, dāne ānisaṁsā. Katame pañca? Bahuno janassa piyo hoti manāpo; santo sappurisā bhajanti; kalyāṇo kittisaddo abbhuggacchati; gihidhammā anapagato hoti; kāyassa bhedā paraṁ maraṇā sugatiṁ saggaṁ lokaṁ upapajjati. Ime kho, bhikkhave, pañca dāne ānisaṁsāti. Dadamāno piyo hoti, sataṁ dhammaṁ anukkamaṁ; Santo naṁ sadā bhajanti, saññatā brahmacārayo. Te tassa dhammaṁ desenti, Sabbadukkhāpanūdanaṁ; Yaṁ so dhammaṁ idhaññāya, Parinibbāti anāsavo”ti.
“Mendicants, there are five benefits of giving. What five? A giver, a donor is dear and beloved by many people. Good and true persons associate with them. They get a good reputation. They don’t neglect a layperson’s duties. When their body breaks up, after death, they’re reborn in a good place, a heavenly realm. These are the five benefits of giving. Giving, one is loved, and follows the way of the good. The good, disciplined spiritual practitioners always associate with you. They teach you the
比丘たちよ、布施には五つの功徳がある。いかなる五つか。布施をなす者、施主は、多くの人々に愛され、慕われる。善良なる真人はその者と交わりを結ぶ。良き名声を得る。在家者の務めを怠ることがない。そして身体が滅び、死後においては、善き処、天上界に生まれ変わる。これが布施の五つの功徳である。布施をなせば愛され、善き者の道に従うこととなる。善良にして戒律を守る修行者たちは、常に汝と交わりを結ぶ。彼らは汝に教えを説く。
死
増支部経典
趣旨一致
長
“Pañcimāni, bhikkhave, alabbhanīyāni ṭhānāni samaṇena vā brāhmaṇena vā devena vā mārena vā brahmunā vā kenaci vā lokasmiṁ. Katamāni pañca? ‘Jarādhammaṁ mā jīrī’ti alabbhanīyaṁ ṭhānaṁ samaṇena vā brāhmaṇena vā devena vā mārena vā brahmunā vā kenaci vā lokasmiṁ. ‘Byādhidhammaṁ mā byādhīyī’ti …pe… ‘maraṇadhammaṁ mā mīyī’ti … ‘khayadhammaṁ mā khīyī’ti … ‘nassanadhammaṁ mā nassī’ti alabbhanīyaṁ ṭhānaṁ samaṇena vā brāhmaṇena vā devena vā mārena vā brahmunā vā kenaci vā lokasmiṁ. Sace pajāneyya alabbha
“Mendicants, there are five things that cannot be had by any ascetic or brahmin or god or Māra or divinity or by anyone in the world. What five? That someone liable to old age should not grow old. That someone liable to sickness should not get sick. … That someone liable to death should not die. … That someone liable to ending should not end. … That someone liable to perishing should not perish. … But if you understand that ‘this good thing can’t be had by me or by anyone else’, you should accep
比丘たちよ、世において、いかなる沙門も、婆羅門も、神々も、魔も、梵天も、また何者も、決して得ることのできない五つのことがある。その五つとは何か。老いに服する者が老いざること、病に服する者が病まざること、死に服する者が死せざること、滅尽に服する者が滅尽せざること、壊滅に服する者が壊滅せざること、これである。しかるに、もし汝らが「この善きことは、我にとっても、また他の何者にとっても、得られるものではない」と了知するならば、汝らはそれをあるがままに受け入れるべきである。
死
増支部経典
趣旨一致
長
Ekaṁ samayaṁ āyasmā nārado pāṭaliputte viharati kukkuṭārāme. Tena kho pana samayena muṇḍassa rañño bhaddā devī kālaṅkatā hoti piyā manāpā. So bhaddāya deviyā kālaṅkatāya piyāya manāpāya neva nhāyati na vilimpati na bhattaṁ bhuñjati na kammantaṁ payojeti— rattindivaṁ bhaddāya deviyā sarīre ajjhomucchito. Atha kho muṇḍo rājā piyakaṁ kosārakkhaṁ āmantesi: “tena hi, samma piyaka, bhaddāya deviyā sarīraṁ āyasāya teladoṇiyā pakkhipitvā aññissā āyasāya doṇiyā paṭikujjatha, yathā mayaṁ bhaddāya deviyā s
At one time Venerable Nārada was staying near Pāṭaliputta, in the Chicken Monastery. Now at that time King Muṇḍa’s dear and beloved Queen Bhaddā had just passed away. And since that time, the king did not bathe, anoint himself, eat his meals, or apply himself to his work. Day and night he brooded over Queen Bhaddā’s corpse. Then King Muṇḍa addressed Piyaka, the keeper of the treasury, “So, my good Piyaka, please place Queen Bhaddā’s corpse in an iron casket filled with oil. Then close it up with
或る時、尊者ナーラダは、パータリプッタの近く、鶏林精舎に滞在しておられた。その頃、ムンダ王の愛しき后、バッダー妃が薨去されたばかりであった。それ以来、王は沐浴もせず、香油を塗ることもなく、食事もとらず、政務にも身を入れることができなかった。昼夜を問わず、王はバッダー妃の亡骸のことのみを思い悩んでいた。やがてムンダ王は、宝蔵の番人ピヤカに言葉をかけた。「さて、ピヤカよ、バッダー妃の亡骸を油で満たした鉄の棺に納めなさい。そして蓋を閉じて
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
死
増支部経典
趣旨一致
長
“Pañcimāni, bhikkhave, ṭhānāni abhiṇhaṁ paccavekkhitabbāni itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā. Katamāni pañca? ‘Jarādhammomhi, jaraṁ anatīto’ti abhiṇhaṁ paccavekkhitabbaṁ itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā. ‘Byādhidhammomhi, byādhiṁ anatīto’ti abhiṇhaṁ paccavekkhitabbaṁ itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā. ‘Maraṇadhammomhi, maraṇaṁ anatīto’ti abhiṇhaṁ paccavekkhitabbaṁ itthiyā vā purisena vā gahaṭṭhena vā pabbajitena vā. ‘Sabbehi me piyehi manāpe
“Mendicants, a woman or a man, a layperson or a renunciate should often review these five subjects. What five? ‘I am liable to grow old, I am not exempt from old age.’ A woman or a man, a layperson or a renunciate should often review this. ‘I am liable to get sick, I am not exempt from sickness.’ … ‘I am liable to die, I am not exempt from death.’ … ‘I must be parted and separated from all I hold dear and beloved.’ … ‘I am the owner of my deeds and heir to my deeds. Deeds are my womb, my relativ
「比丘たちよ、女人も男子も、在家者も出家者も、この五つの事柄をしばしば省察すべきである。いかなる五つであるか。『我は老いを免れず、老いより逃れることあたわず』——女人も男子も、在家者も出家者も、この事をしばしば省察すべきである。『我は病を免れず、病より逃れることあたわず』……『我は死を免れず、死より逃れることあたわず』……『我は愛しく慕わしきすべてのものと、別れ離れねばならぬ』……『我は自らの業の所有者にして、業の相続者なり。業は我が母胎にして、我が親族
死
増支部経典
趣旨一致
長
“Bhūtapubbaṁ, bhikkhave, sunetto nāma satthā ahosi titthakaro kāmesu vītarāgo. Sunettassa kho pana, bhikkhave, satthuno anekāni sāvakasatāni ahesuṁ. Sunetto satthā sāvakānaṁ brahmalokasahabyatāya dhammaṁ desesi. Ye kho pana, bhikkhave, sunettassa satthuno brahmalokasahabyatāya dhammaṁ desentassa cittāni nappasādesuṁ te kāyassa bhedā paraṁ maraṇā apāyaṁ duggatiṁ vinipātaṁ nirayaṁ upapajjiṁsu. Ye kho pana, bhikkhave, sunettassa satthuno brahmalokasahabyatāya dhammaṁ desentassa cittāni pasādesuṁ te
“Once upon a time, mendicants, there was a Teacher named Sunetta. He was a religious founder and was free of desire for sensual pleasures. He had many hundreds of disciples. He taught them the path to rebirth in the company of Divinity. Those lacking confidence in Sunetta were—when their body broke up, after death—reborn in a place of loss, a bad place, the underworld, hell. Those full of confidence in Sunetta were—when their body broke up, after death—reborn in a good place, a heavenly realm. O
かつて、比丘たちよ、スネッタという名の師がおられた。その師は宗教の開祖であり、欲楽への渇望を離れておられた。師には数百人もの弟子があった。師は彼らに、梵天の御許に転生する道を説いた。スネッタへの信を欠く者たちは、身体の壊滅の後、死してのち、喪失の境涯、悪しき境涯、下方の世界、地獄に生まれた。スネッタへの信に満ちた者たちは、身体の壊滅の後、死してのち、善き境涯、天上の世界に生まれた。
死
増支部経典
趣旨一致
長
“Yo so, bhikkhave, bhikkhu akkosako paribhāsako ariyūpavādo sabrahmacārīnaṁ, ṭhānametaṁ avakāso yaṁ so ekādasannaṁ byasanānaṁ aññataraṁ byasanaṁ nigaccheyya. Katamesaṁ ekādasannaṁ? ummādaṁ vā pāpuṇāti cittakkhepaṁ vā, sammūḷho kālaṁ karoti, kāyassa bhedā paraṁ maraṇā apāyaṁ duggatiṁ vinipātaṁ nirayaṁ upapajjati— yo so, bhikkhave, bhikkhu akkosako paribhāsako ariyūpavādo sabrahmacārīnaṁ, ṭhānametaṁ avakāso yaṁ so imesaṁ ekādasannaṁ byasanānaṁ aññataraṁ byasanaṁ nigaccheyya. Anadhigataṁ nādhigacch
“Mendicants, any mendicant who abuses and insults their spiritual companions, denouncing the noble ones, will, without a doubt, fall into one or other of these eleven disasters. What eleven? Or they go mad or lose their mind. They feel lost when they die. And when their body breaks up, after death, they are reborn in a place of loss, a bad place, the underworld, hell. Any mendicant who abuses and insults their spiritual companions, denouncing the noble ones, will, without a doubt, fall into one
比丘たちよ、いかなる比丘であれ、その同修の梵行者を罵倒し、侮辱し、聖者たちを誹謗する者は、疑いなく、以下の十一の災難のいずれかに堕ちるであろう。十一とは何か。あるいは狂気に陥り、心の正気を失う。臨終の際には惑乱し、迷妄のうちに逝く。そして身体が壊れ、死後には、悪趣・悪道・堕処・地獄に生まれ変わる。いかなる比丘であれ、その同修の梵行者を罵倒し、侮辱し、聖者たちを誹謗する者は、疑いなく、これらの災難のいずれかに堕ちるであろう。
⚠ 出家者向けの文脈
死
増支部経典
趣旨一致
長
“Tīṇimāni, bhikkhave, aññatitthiyā paribbājakā pavivekāni paññāpenti. Katamāni tīṇi? Cīvarapavivekaṁ, piṇḍapātapavivekaṁ, senāsanapavivekaṁ. Tatridaṁ, bhikkhave, aññatitthiyā paribbājakā cīvarapavivekasmiṁ paññāpenti, sāṇānipi dhārenti, masāṇānipi dhārenti, chavadussānipi dhārenti, paṁsukūlānipi dhārenti, tirīṭānipi dhārenti, ajinampi dhārenti, ajinakkhipampi dhārenti, kusacīrampi dhārenti, vākacīrampi dhārenti, phalakacīrampi dhārenti, kesakambalampi dhārenti, vālakambalampi dhārenti, ulūkapakk
“Mendicants, wanderers of other religions advocate three kinds of seclusion. What three? Seclusion in robes, almsfood, and lodgings. Wanderers of other religions advocate this kind of seclusion in robes. They wear robes of sunn hemp, mixed hemp, corpse-wrapping cloth, rags, lodh tree bark, antelope hide (whole or in strips), kusa grass, bark, wood-chips, human hair, horse-tail hair, or owls’ wings. This is what wanderers of other religions advocate for seclusion in robes. Wanderers of other reli
比丘たちよ、外道の遊行者たちは三種の離欲を説く。その三とは何か。衣に関する離欲、食に関する離欲、そして住処に関する離欲である。外道の遊行者たちは、衣に関してかくのごとき離欲を説く。彼らは麻衣、混紡の麻布、死者を包んだ布、糞掃衣、ロードの木の樹皮、羚羊の皮(全体または細片)、吉祥草、樹皮、木片、人の毛髪、馬の尾毛、あるいは梟の羽根を纏うのである。これが外道の遊行者たちの説く衣に関する離欲である。また外道の遊行者たちは……
死
増支部経典
趣旨一致
長
“Mettāya, bhikkhave, cetovimuttiyā āsevitāya bhāvitāya bahulīkatāya yānīkatāya vatthukatāya anuṭṭhitāya paricitāya susamāraddhāya ekādasānisaṁsā pāṭikaṅkhā. Katame ekādasa? Sukhaṁ supati, sukhaṁ paṭibujjhati, na pāpakaṁ supinaṁ passati, manussānaṁ piyo hoti, amanussānaṁ piyo hoti, devatā rakkhanti, nāssa aggi vā visaṁ vā satthaṁ vā kamati, tuvaṭaṁ cittaṁ samādhiyati, mukhavaṇṇo vippasīdati, asammūḷho kālaṁ karoti, uttari appaṭivijjhanto brahmalokūpago hoti. Mettāya, bhikkhave, cetovimuttiyā āsev
“Mendicants, you can expect eleven benefits when the heart’s release by love has been cultivated, developed, and practiced, made a vehicle and a basis, kept up, consolidated, and properly implemented. What eleven? You sleep at ease. You wake happily. You don’t have bad dreams. Humans love you. Non-humans love you. Deities protect you. You can’t be harmed by fire, poison, or blade. Your mind quickly enters immersion. Your face is clear and bright. You don’t feel lost when you die. If you don’t pe
比丘たちよ、慈悲の心による心解脱を修し、培い、実践し、乗り物となし、基盤となし、持続し、確立し、正しく遂行するならば、十一の功徳を得ることができるであろう。では、その十一とは何か。安らかに眠ることができる。心地よく目覚めることができる。悪夢を見ることがない。人々に愛される。人ならざる者たちに愛される。諸天に守護される。火・毒・刃によって害を受けることがない。心はすみやかに三昧に入ることができる。顔色は清らかに輝く。命終の際に迷うことがない。もし更なる高みに達せずとも……
死
増支部経典
趣旨一致
長
Ekaṁ samayaṁ āyasmā ānando vesāliyaṁ viharati beluvagāmake. Tena kho pana samayena dasamo gahapati aṭṭhakanāgaro pāṭaliputtaṁ anuppatto hoti kenacideva karaṇīyena. Evaṁ vutte dasamo gahapati aṭṭhakanāgaro āyasmantaṁ ānandaṁ etadavoca: “seyyathāpi, bhante ānanda, puriso ekaṁ nidhimukhaṁ gavesanto sakideva ekādasa nidhimukhāni adhigaccheyya; evamevaṁ kho ahaṁ, bhante, ekaṁ amatadvāraṁ gavesanto sakideva ekādasa amatadvārāni alatthaṁ sevanāya. Seyyathāpi, bhante, purisassa agāraṁ ekādasa dvāraṁ. So
At one time Venerable Ānanda was staying near Vesālī in the little village of Beluva. Now at that time the householder Dasama, a wealthy citizen, had arrived at Pāṭaliputta on some business. When he said this, the householder Dasama said to Venerable Ānanda: “Honorable Ānanda, suppose a person was looking for the entrance to a treasure trove. And all at once they’d come across eleven entrances! In the same way, I was searching for the door to freedom from death. And all at once I found eleven do
時に、尊者アーナンダはヴェーサーリーの近く、ベールヴァという小村に滞在しておられた。その頃、富裕なる在家信者ダサマ長者が、ある用向きのためパータリプッタに到着した。そこで長者ダサマは尊者アーナンダに向かって、かくのごとく申し上げた。
「尊者アーナンダよ、たとえばある人が宝蔵への入り口を求めていたとしましょう。そして突然、一度に十一の入り口を見出したとしたならば、いかがでしょうか。それと同じように、私は不死への門を探し求めておりました。そして今や、一度に十一の門を見出したのでございます」
経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)