🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます
💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
10,029
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 4,354
すべて
智慧 4354
老い 931
苦しみ 772
正念 695
怒り 356
執着 350
死 350
業・因果 346
幸せ 337
自己 244
人間関係 243
家族 234
不安 168
仕事 165
渇愛 147
慈悲 115
無常 111
孤独 45
空 43
感謝 23
vinaya 2606
中部経典 2117
長部経典 1357
相応部経典 1136
増支部経典 857
jataka 563
スッタニパータ 522
ダンマパダ(法句経) 426
テーラガーター 211
テーリーガーター 68
クッダカパータ 57
イティヴッタカ 54
ウダーナ 34
金剛経 5
維摩経 5
般若心経 4
法華経 4
涅槃経 2
AN 1
智慧
vinaya
趣旨一致
中
“Kucchivikāro me, bhagavā”ti. “Atthi pana te, bhikkhu, upaṭṭhāko”ti? “Kissa taṁ bhikkhū na upaṭṭhentī”ti? “Ahaṁ kho, bhante, bhikkhūnaṁ akārako; Atha kho bhagavā āyasmantaṁ ānandaṁ āmantesi— “gacchānanda, udakaṁ āhara, imaṁ bhikkhuṁ nahāpessāmā”ti. “Evaṁ, bhante”ti kho āyasmā ānando bhagavato paṭissuṇitvā udakaṁ āhari. Bhagavā udakaṁ āsiñci. Āyasmā ānando paridhovi. Bhagavā sīsato aggahesi.
「世尊よ、わたくしは腹の病を患っております」と。「比丘よ、汝の看護をする者はあるか」と。「なにゆえに比丘たちはその者の看護をしないのか」と。「尊者よ、わたくしはかつて比丘たちのために何もしてあげたことがないのです」と。
そこで世尊はアーナンダ尊者に告げられた。
「アーナンダよ、行って水を持ってきなさい。この比丘を沐浴させよう」と。
「かしこまりました、尊者よ」と、アーナンダ尊者は世尊のお言葉に従い、水を運んできた。世尊は水を注がれた。アーナンダ尊者は全身を洗い清めた。世尊は頭のほうをお支えになった。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
“Tena hi, sāriputta, vivittaṁ senāsanaṁ dātabban”ti. “Sace pana, bhante, vivittaṁ na hoti, kathaṁ paṭipajjitabban”ti? “Tena hi, sāriputta, vivittaṁ katvāpi dātabbaṁ, na tvevāhaṁ, sāriputta, kenaci pariyāyena vuḍḍhatarassa bhikkhuno senāsanaṁ paṭibāhitabbanti vadāmi. Yo paṭibāheyya, āpatti dukkaṭassā”ti. “Āmise pana, bhante, kathaṁ paṭipajjitabban”ti? “Āmisaṁ kho, sāriputta, sabbesaṁ samakaṁ bhājetabban”ti. 7. Osāraṇānujānana Atha kho tassa ukkhittakassa bhikkhuno dhammañca vinayañca paccavekkhantassa etadahosi— “āpatti esā, nesā anāpatti.
「されば、サーリプッタよ、閑静な臥処(がしょ)を与えるべきである」と。「しかし世尊よ、もし閑静なる場所がない場合には、いかに処すべきでありましょうか」と。「されば、サーリプッタよ、閑静な場所を作りてもなお与えるべきである。しかしながら、サーリプッタよ、我はいかなる理由によっても、年長の比丘(びく)の臥処を拒むべしとは説かない。もし拒む者あらば、悪作罪(あくさざい)を犯すこととなる」と。「では世尊よ、財物(ざいもつ)についてはいかに処すべきでありましょうか」と。「サーリプッタよ、財物は一切の者に等しく分配すべきである」と。
七 再入の許可
さて、その擯出(ひんしゅつ)せられた比丘が、法(ダンマ)と律(ヴィナヤ)とをつぶさに省みたとき、かくの如き思いが生じた。――「これは罪過(ざいか)である、罪過なきにあらず。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Te ce, bhikkhave, bhikkhū na sakkonti taṁ adhikaraṇaṁ tasmiṁ āvāse vūpasametuṁ, tehi, bhikkhave, bhikkhūhi, yasmiṁ āvāse sambahulā bhikkhū, so āvāso gantabbo. Te ce, bhikkhave, bhikkhū taṁ āvāsaṁ gacchantā antarāmagge sakkonti taṁ adhikaraṇaṁ vūpasametuṁ, idaṁ vuccati, bhikkhave, adhikaraṇaṁ vūpasantaṁ. Sammukhāvinayena. Kiñca tattha sammukhāvinayasmiṁ? Saṅghasammukhatā, dhammasammukhatā, vinayasammukhatā, puggalasammukhatā. Evaṁ vūpasantañce, bhikkhave, adhikaraṇaṁ kārako ukkoṭeti, ukkoṭanakaṁ pācittiyaṁ; chandadāyako khīyati, khīyanakaṁ pācittiyaṁ. Te ce, bhikkhave, bhikkhū taṁ āvāsaṁ āgacchantā antarāmagge na sakkonti taṁ adhikaraṇaṁ vūpasametuṁ, tehi, bhikkhave, bhikkhūhi, taṁ āvāsaṁ gantvā āvāsikā bhikkhū evamassu vacanīyā— ‘idaṁ kho, āvuso, adhikaraṇaṁ evaṁ jātaṁ, evaṁ samuppannaṁ; sādhāyasmantā imaṁ adhikaraṇaṁ vūpasamentu dhammena vinayena satthusāsanena, yathayidaṁ adhikaraṇaṁ suvūpasantaṁ assā’ti.
「比丘たちよ、もしそれらの比丘たちが、その住処において当該の諍事(あらそいごと)を鎮めることができないならば、比丘たちよ、それらの比丘たちは、多くの比丘たちが集う住処へと赴くべきである。比丘たちよ、もしそれらの比丘たちが、その住処へと向かう途中において当該の諍事を鎮めることができるならば、比丘たちよ、これを『諍事が現前毘尼(げんぜんびに)によって鎮められた』という。では、その現前毘尼(sammukhāvinaya)において何があるのか。僧伽の現前(saṅghasammukhatā)、法の現前(dhammasammukhatā)、律の現前(vinayasammukhatā)、人の現前(puggalasammukhatā)がある。比丘たちよ、かくのごとく鎮められた諍事を、行為者がこじ開けるならば、こじ開けること(ukkoṭana)は波逸提(はいつだい)である。同意を与えた者が不満を訴えるならば、不満を訴えること(khīyanaka)は波逸提である。比丘たちよ、もしそれらの比丘たちが、その住処へと向かう途中において当該の諍事を鎮めることができないならば、比丘たちよ、それらの比丘たちは、その住処に至りて、そこに住む比丘たちに次のごとく告げるべきである。——『友よ、この諍事はかくのごとく生じ、かくのごとく起こりました。どうか尊者がたは、この諍事を、法によって、律によって、師の教えによって鎮めてください。この諍事がよく鎮められますように』と。」
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
evamevaṁ bhagavatā anekapariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaṁ, bhante, bhagavantaṁ saraṇaṁ gacchāmi, dhammañca, bhikkhusaṅghañca. Upāsakaṁ maṁ bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupetaṁ saraṇaṁ gataṁ. Adhivāsetu ca me, bhante, bhagavā svātanāya bhattaṁ saddhiṁ bhikkhusaṅghenā”ti. Adhivāsesi bhagavā tuṇhībhāvena. Atha kho anāthapiṇḍiko gahapati bhagavato adhivāsanaṁ viditvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṁ abhivādetvā padakkhiṇaṁ katvā pakkāmi. Assosi kho rājagahako seṭṭhī— “anāthapiṇḍikena kira gahapatinā svātanāya buddhappamukho saṅgho nimantito”ti. Atha kho rājagahako seṭṭhī anāthapiṇḍikaṁ gahapatiṁ etadavoca— “tayā kira, gahapati, svātanāya buddhappamukho saṅgho nimantito.
「このように、世尊はさまざまな方法によって法(ダンマ)を明らかにしてくださいました。尊師よ、わたしはいま、世尊を帰依処(さらなん)とし、法を帰依処とし、比丘僧伽(びくさんが)を帰依処とします。世尊よ、どうか世尊はわたしを、今日よりいのちある限り帰依処に赴いた在家信者(うばそく)として認め、お受け取りくださいますように。また、尊師よ、どうか世尊は、明日、比丘僧伽とともに、わたしの供養の食事をお受け取りくださいますように。」
世尊は沈黙によってこれを承諾された。
そこで、給孤独(アナータピンディカ)長者は、世尊が承諾されたことを知り、座より立ち上がり、世尊を礼拝して右繞(うにょう)し、去って行った。
さて、王舎城(ラージャガハ)の長者(セッティー)はこのことを耳にした。「給孤独長者は、明日、仏陀を上首とする僧伽を招請したと聞く。」
そこで王舎城の長者は、給孤独長者にこのように言った。「あなたは、明日、仏陀を上首とする僧伽を招請されたと聞きましたが。」
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṁ pabbajanti, tadanuttaraṁ— “Khīṇā jāti, vusitaṁ brahmacariyaṁ, kataṁ karaṇīyaṁ, nāparaṁ itthattāyā”ti abbhaññāsi. Aññataro ca panāyasmā channo arahataṁ ahosi. Atha kho āyasmā channo arahattaṁ patto yenāyasmā ānando tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā āyasmantaṁ ānandaṁ etadavoca— “paṭippassambhehi dāni me, bhante ānanda, brahmadaṇḍan”ti. “Yadaggena tayā, āvuso channa, arahattaṁ sacchikataṁ tadaggena te brahmadaṇḍo paṭippassaddho”ti. Imāya kho pana vinayasaṅgītiyā pañca bhikkhusatāni anūnāni anadhikāni ahesuṁ. Tasmā ayaṁ vinayasaṅgīti “pañcasatikā”ti vuccatīti. Pañcasatikakkhandhako ekādasamo. Imamhi khandhake vatthū tevīsati. Tassuddānaṁ
善家の子らが、まさにそのためにこそ、正しく家より出でて家なき者となるのである、その無上の境地——「生(じょう)は尽き、梵行(ぼんぎょう)は完成し、なすべきことはなされた、もはやこのような状態(迷いの生存)に戻ることはない」——と、かれは証知した。かくして尊者チャンナもまた、阿羅漢(あらかん)の一人となった。
そのとき、阿羅漢果(あらかんか)を得た尊者チャンナは、尊者アーナンダのもとへと近づき、近づいてから、尊者アーナンダにこのように言った。
「尊者アーナンダよ、どうか今や、わたしに対する梵罰(ぼんばつ)を解いてくださいませ。」
「友チャンナよ、汝が阿羅漢果を現証した、まさにその瞬間において、汝に対する梵罰はすでに自ずから鎮まったのである。」
さて、この律の結集(けつじゅう)においては、五百人の比丘が、不足なく、超過なく集まった。それゆえに、この律の結集は「五百人の結集(パーリ:パンチャサティカー)」と呼ばれる。
——五百結集犍度(けんど)、第十一。この犍度において、事例は二十三。その摂頌(しょうじゅ)はこれに続く。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
“ananucchavikaṁ, bhikkhave, tassa moghapurisassa, ananulomikaṁ, appatirūpaṁ, assāmaṇakaṁ, akappiyaṁ, akaraṇīyaṁ. Kathañhi nāma so, bhikkhave, moghapuriso sambādhe satthakammaṁ kārāpessati. Sambādhe, bhikkhave, sukhumā chavi, duropayo vaṇo, dupparihāraṁ satthaṁ. Netaṁ, bhikkhave, appasannānaṁ vā pasādāya …pe… vigarahitvā …pe… dhammiṁ kathaṁ katvā bhikkhū āmantesi— “na, bhikkhave, sambādhe satthakammaṁ kārāpetabbaṁ. Yo kārāpeyya, āpatti thullaccayassā”ti. Tena kho pana samayena chabbaggiyā bhikkhū— vatthikammaṁ kārāpenti.
「比丘たちよ、かの愚かな者(moghapuriso)のふるまいは、ふさわしからず、道理にかなわず、相応しからず、沙門の行いにあらず、許容されず、なすべきことにもあらず。いかなればこそ、比丘たちよ、かの愚者は陰部(sambādha)に刃(sattha)をもって施術させたのか。比丘たちよ、陰部は皮膚が繊細にして、傷は癒えがたく、刃の扱いもまた困難なるものである。比丘たちよ、これは未だ信なき者に信を生ぜしめず……」乃至……〔世尊は〕呵責し……乃至……法に関する話(dhammī kathā)をなされたのち、比丘たちに告げて仰せられた――
「比丘たちよ、陰部に刃をもって施術させてはならない。もしこれをさせる者あらば、偷蘭遮(thullaccaya)の罪を犯すことになる」と。
さてそのとき、六群比丘(chabbaggiyā bhikkhū)たちは、腸の施術(vatthikamma)をさせるようになった。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,初手で出すと冷たく見える,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Sohaṁ saṅghaṁ ekissā āpattiyā sañcetanikāya sukkavissaṭṭhiyā appaṭicchannāya chārattaṁ mānattaṁ yāciṁ. Sohaṁ ciṇṇamānatto dutiyampi, bhante, saṅghaṁ abbhānaṁ yācāmi. Ahaṁ, bhante, ekaṁ āpattiṁ āpajjiṁ sañcetanikaṁ sukkavissaṭṭhiṁ appaṭicchannaṁ. Sohaṁ saṅghaṁ ekissā āpattiyā sañcetanikāya sukkavissaṭṭhiyā appaṭicchannāya chārattaṁ mānattaṁ yāciṁ. Sohaṁ ciṇṇamānatto tatiyampi, bhante, saṅghaṁ abbhānaṁ yācāmī’ti. Byattena bhikkhunā paṭibalena saṅgho ñāpetabbo— ‘Suṇātu me, bhante, saṅgho. Ayaṁ udāyī bhikkhu ekaṁ āpattiṁ āpajji sañcetanikaṁ sukkavissaṭṭhiṁ appaṭicchannaṁ. So saṅghaṁ ekissā āpattiyā sañcetanikāya sukkavissaṭṭhiyā appaṭicchannāya chārattaṁ mānattaṁ yāci. So ciṇṇamānatto saṅghaṁ abbhānaṁ yācati.
「私はかつて、サンガ(僧伽)に対し、故意(さんせてにか)に精液を漏らした(スッカヴィッサッティ)、隠蔽なき一つの波羅夷(はらい)に準ずる罪科につき、六夜の摩那埵(まなった)を請い求めた。私はその摩那埵を満行し、尊者らよ、今また第二度、サンガに対して出罪(しゅつざい)の復帰(アッバーナ)を請い求めます。
尊者らよ、私はかつて一つの罪科を犯しました。それは故意に精液を漏らした、隠蔽なき罪でありました。かくして私はサンガに対し、その故意の、隠蔽なき精液漏失の一罪につき、六夜の摩那埵を請い求めました。私はその摩那埵を満行し、尊者らよ、今また第三度、サンガに対して復帰を請い求めます。」
—かくして、聡明にして有能なる比丘(びく)によって、サンガに次の白(びゃく)が告げられるべきである—
「尊者らよ、サンガよ、聴いてください。この優陀夷(ウダーイ)比丘は、一つの罪科を犯しました。それは故意の、隠蔽なき精液漏失の罪でありました。彼はサンガに対し、その故意の、隠蔽なき精液漏失の一罪につき、六夜の摩那埵を請い求めました。彼はその摩那埵を満行し、今サンガに対して復帰を請い求めております。」
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Sace, bhikkhave, āvāsikā bhikkhū vuḍḍhatarā honti, āgantukā bhikkhū navakatarā, tehi, bhikkhave, āvāsikehi bhikkhūhi āgantukā bhikkhū evamassu vacanīyā— ‘iṅgha tumhe, āyasmanto, muhuttaṁ ekamantaṁ hotha, yāva mayaṁ mantemā’ti. Sace pana, bhikkhave, āvāsikā bhikkhū navakatarā honti, āgantukā bhikkhū vuḍḍhatarā, tehi, bhikkhave, āvāsikehi bhikkhūhi āgantukā bhikkhū evamassu vacanīyā— ‘tena hi tumhe, āyasmanto, muhuttaṁ idheva tāva hotha, yāva mayaṁ mantemā’ti. Sace pana, bhikkhave, āvāsikānaṁ bhikkhūnaṁ mantayamānānaṁ evaṁ hoti— ‘na mayaṁ sakkoma imaṁ adhikaraṇaṁ vūpasametuṁ dhammena vinayena satthusāsanenā’ti, na taṁ adhikaraṇaṁ āvāsikehi bhikkhūhi sampaṭicchitabbaṁ. Sace pana, bhikkhave, āvāsikānaṁ bhikkhūnaṁ mantayamānānaṁ evaṁ hoti— ‘sakkoma mayaṁ imaṁ adhikaraṇaṁ vūpasametuṁ dhammena vinayena satthusāsanenā’ti. Tehi, bhikkhave, āvāsikehi bhikkhūhi āgantukā bhikkhū evamassu vacanīyā— ‘sace tumhe, āyasmanto, amhākaṁ imaṁ adhikaraṇaṁ yathājātaṁ yathāsamuppannaṁ ārocessatha, yathā ca mayaṁ imaṁ adhikaraṇaṁ vūpasamessāma dhammena vinayena satthusāsanena tathā suvūpasantaṁ bhavissati.
「比丘たちよ、もし在住の比丘たちが長老であり、来訪の比丘たちが新参であるならば、在住の比丘たちは来訪の比丘たちにこのように言うべきである。――『さあ、尊者たちよ、しばらくの間、かたわらにお待ちください。われわれが相談いたします』と。
また比丘たちよ、もし在住の比丘たちが新参であり、来訪の比丘たちが長老であるならば、在住の比丘たちは来訪の比丘たちにこのように言うべきである。――『それならば、尊者たちよ、しばらくの間、どうかここにてお待ちください。われわれが相談いたします』と。
比丘たちよ、もし在住の比丘たちが相談した結果、『われわれはこの諍事(アディカラナ)を、法(ダンマ)と律(ヴィナヤ)と師の教えとに則って鎮静することができない』という判断に至ったならば、その諍事を在住の比丘たちは引き受けてはならない。
比丘たちよ、もし在住の比丘たちが相談した結果、『われわれはこの諍事を、法と律と師の教えとに則って鎮静することができる』という判断に至ったならば、在住の比丘たちは来訪の比丘たちにこのように言うべきである。――『尊者たちよ、もしあなた方が、この諍事をありのままに、生じたままに、われわれにお告げくださるならば、そしてわれわれがこの諍事を法と律と師の教えとに則って鎮静するそのやり方によるならば、よく鎮静されたことになるでしょう』と。」
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Parinibbute sambuddhe, thero kassapasavhayo; Āmantayi bhikkhugaṇaṁ, saddhammamanupālako. Pāvāyaddhānamaggamhi, subhaddena paveditaṁ; Saṅgāyissāma saddhammaṁ, adhammo pure dippati. Ekenūna pañcasataṁ, ānandampi ca uccini;
正覚者(さとれるもの)が般涅槃(はつねはん)に入られた後、
カッサパと呼ばれる長老は、
正法(さだるのり)を護持する者として、
比丘たちの集いに告げた。
パーヴァーへの道の途上、
スバッダによって知らされたことを——
「非法(ひほう)が先んじて輝きを放つ今、
われらは正法(しょうほう)を結集(けつじゅう)せん」と。
四百九十九人に加えて、
アーナンダもまた選び出された。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tumhe ce, bhikkhave, aññamaññaṁ na upaṭṭhahissatha, atha ko carahi upaṭṭhahissati? Yo, bhikkhave, maṁ upaṭṭhaheyya so gilānaṁ upaṭṭhaheyya. Sace upajjhāyo hoti, upajjhāyena yāvajīvaṁ upaṭṭhātabbo; vuṭṭhānamassa āgametabbaṁ. Sace ācariyo hoti, ācariyena yāvajīvaṁ upaṭṭhātabbo; vuṭṭhānamassa āgametabbaṁ. Sace saddhivihāriko hoti, saddhivihārikena yāvajīvaṁ upaṭṭhātabbo; vuṭṭhānamassa āgametabbaṁ. Sace antevāsiko hoti, antevāsikena yāvajīvaṁ upaṭṭhātabbo; vuṭṭhānamassa āgametabbaṁ.
「比丘たちよ、もし汝らが互いに看病しないならば、いったい誰が看病するであろうか。比丘たちよ、我を看病しようとする者は、病める者を看病せよ。
和尚(upajjhāya)がある場合には、和尚によって命ある限り看護されるべきであり、その回復を待ち望むべきである。阿闍梨(ācāriya)がある場合には、阿闍梨によって命ある限り看護されるべきであり、その回復を待ち望むべきである。同住者(saddhivihārika)がある場合には、同住者によって命ある限り看護されるべきであり、その回復を待ち望むべきである。弟子(antevāsika)がある場合には、弟子によって命ある限り看護されるべきであり、その回復を待ち望むべきである。」
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Āpanno eso bhikkhu, neso bhikkhu anāpanno. Ukkhitto eso bhikkhu, neso bhikkhu anukkhitto. Dhammikena kammena ukkhitto akuppena ṭhānārahena. Yato ca kho so, bhikkhave, bhikkhu āpanno ca ukkhitto ca passati ca, tena hi, bhikkhave, taṁ bhikkhuṁ osārethā”ti. 8. Saṅghasāmaggīkathā Atha kho te ukkhittānuvattakā bhikkhū taṁ ukkhittakaṁ bhikkhuṁ osāretvā yena ukkhepakā bhikkhū tenupasaṅkamiṁsu, upasaṅkamitvā ukkhepake bhikkhū etadavocuṁ— “yasmiṁ, āvuso, vatthusmiṁ ahosi saṅghassa bhaṇḍanaṁ kalaho viggaho vivādo saṅghabhedo saṅgharāji saṅghavavatthānaṁ saṅghanānākaraṇaṁ, so eso bhikkhu āpanno ca ukkhitto ca passi ca osārito ca. Handa mayaṁ, āvuso, tassa vatthussa vūpasamāya saṅghasāmaggiṁ karomā”ti. Atha kho te ukkhepakā bhikkhū yena bhagavā tenupasaṅkamiṁsu, upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdiṁsu. “te, bhante, ukkhittānuvattakā bhikkhū evamāhaṁsu—
「この比丘は罪を犯せるものなり。この比丘は罪を犯さざるものにあらず。この比丘は挙罪(こざい)せられたるものなり。この比丘は挙罪せられざるものにあらず。法にかなえる羯磨(かつま)によりて、動かすべからざる、挙罪するに足る理由あるをもって挙罪せられたるものなり。されど、比丘たちよ、かの比丘が罪を犯せることを認め、かつ挙罪せられたることを認め、みずからもそれを見るに至りたるときは、比丘たちよ、その比丘を僧伽(さんが)に復帰せしめよ」と。
**八 僧伽和合の語**
ここに、挙罪せられし比丘に随従せし比丘たちは、かの挙罪せられし比丘を僧伽に復帰せしめ、挙罪を行いし比丘たちのもとへと赴いた。赴きて、挙罪を行いし比丘たちにこのように語った。
「友よ、かの件につきて、かつて僧伽の中に諍論(じょうろん)・争論・対立・論諍・僧伽の分裂・僧伽の亀裂・僧伽の分断・僧伽の相違ありき。その件の当事者なるこの比丘は、罪を犯せることを認め、挙罪せられ、またみずからそれを見たりとして、すでに僧伽に復帰せしめられたり。さあ友よ、われらその件を鎮静せしむるために、僧伽の和合を成し遂げようではないか」と。
ここに、挙罪を行いし比丘たちは、世尊のもとへと赴いた。赴きて、世尊を礼拝し、かたわらに坐した。
「尊師よ、かの挙罪せられし比丘に随従せし比丘たちは、かくのごとく申しました——」
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Yadi saṅghassa pattakallaṁ, saṅgho udāyiṁ bhikkhuṁ abbheyya. Esā ñatti. Suṇātu me, bhante, saṅgho. Ayaṁ udāyī bhikkhu ekaṁ āpattiṁ āpajji sañcetanikaṁ sukkavissaṭṭhiṁ appaṭicchannaṁ. So saṅghaṁ ekissā āpattiyā sañcetanikāya sukkavissaṭṭhiyā appaṭicchannāya chārattaṁ mānattaṁ yāci. So ciṇṇamānatto saṅghaṁ abbhānaṁ yācati. Saṅgho udāyiṁ bhikkhuṁ abbheti. Yassāyasmato khamati udāyissa bhikkhuno abbhānaṁ, so tuṇhassa; yassa nakkhamati, so bhāseyya. Dutiyampi etamatthaṁ vadāmi—
もし僧伽(サンガ)にとって適切な時機であるならば、僧伽はウダーイー比丘を復権させるべきである。これが動議(ñatti)である。
大徳(bhante)がたよ、僧伽よ、わが言葉を聞かれよ。このウダーイー比丘は、故意に(sañcetanika)、精液を漏出する(sukkavissaṭṭhi)という一つの罪過(āpatti)を犯した。それは隠蔽されていないものであった。彼は、故意に精液を漏出したという、隠蔽されていない一つの罪過について、六夜の摩那埵(mānattta)の行を僧伽に請うた。彼は摩那埵を満行し、今また僧伽に出罪復権(abbhāna)を請うている。僧伽はウダーイー比丘を復権させる。ウダーイー比丘の復権をよしとされる尊者は黙していられよ。よしとされない方は、発言されよ。
同じ趣旨を、わたしは第二回として唱える――
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Evaṁ mayaṁ imaṁ adhikaraṇaṁ sampaṭicchissāma. No ce tumhe, āyasmanto, amhākaṁ imaṁ adhikaraṇaṁ yathājātaṁ yathāsamuppannaṁ ārocessatha, yathā ca mayaṁ imaṁ adhikaraṇaṁ vūpasamessāma dhammena vinayena satthusāsanena tathā na suvūpasantaṁ bhavissati, na mayaṁ imaṁ adhikaraṇaṁ sampaṭicchissāmā’ti. Evaṁ supariggahitaṁ kho, bhikkhave, katvā āvāsikehi bhikkhūhi taṁ adhikaraṇaṁ sampaṭicchitabbaṁ. Tehi, bhikkhave, āgantukehi bhikkhūhi āvāsikā bhikkhū evamassu vacanīyā— ‘yathājātaṁ yathāsamuppannaṁ mayaṁ imaṁ adhikaraṇaṁ āyasmantānaṁ ārocessāma. Sace āyasmantā sakkonti ettakena vā ettakena vā antarena imaṁ adhikaraṇaṁ vūpasametuṁ dhammena vinayena satthusāsanena tathā suvūpasantaṁ bhavissati. Evaṁ mayaṁ imaṁ adhikaraṇaṁ āyasmantānaṁ niyyādessāma. No ce āyasmantā sakkonti ettakena vā ettakena vā antarena imaṁ adhikaraṇaṁ vūpasametuṁ dhammena vinayena satthusāsanena tathā na suvūpasantaṁ bhavissati, na mayaṁ imaṁ adhikaraṇaṁ āyasmantānaṁ niyyādessāma. Mayameva imassa adhikaraṇassa sāmino bhavissāmā’ti. Evaṁ supariggahitaṁ kho, bhikkhave, katvā āgantukehi bhikkhūhi taṁ adhikaraṇaṁ āvāsikānaṁ bhikkhūnaṁ niyyādetabbaṁ.
「このように、われわれはこの諍事(アディカラナ)を受理いたします。しかし、尊者たちよ、もしあなた方が、この諍事をその起こりのまま、その生じたままにわれわれに告げてくださらぬならば、また、われわれがこの諍事を法(ダンマ)と律(ヴィナヤ)と師の教えに従って鎮静せしめようとしても、よく鎮静されることにはならぬでありましょう。そのときは、われわれはこの諍事を受理いたしません」と。
比丘たちよ、このようによく把握したうえで、在住の比丘たちはその諍事を受理すべきである。
比丘たちよ、その来訪の比丘たちは、在住の比丘たちに対してこのように告げるべきである——
「この諍事をその起こりのまま、その生じたままに、われわれは尊者たちにお告げいたします。もし尊者たちが、これほどの間、あるいはこれほどの間のうちに、この諍事を法と律と師の教えに従って鎮静せしめることができるならば、よく鎮静されることになりましょう。そのときは、われわれはこの諍事を尊者たちにお委ねいたします。もし尊者たちが、これほどの間、あるいはこれほどの間のうちに、この諍事を法と律と師の教えに従って鎮静せしめることができぬならば、よく鎮静されることにはならぬでありましょう。そのときは、われわれはこの諍事を尊者たちにはお委ねいたしません。われわれ自身がこの諍事の主たることになりましょう」と。
比丘たちよ、このようによく把握したうえで、来訪の比丘たちはその諍事を在住の比丘たちに委ねるべきである。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
atthi me veyyāyikaṁ yenāhaṁ buddhappamukhassa saṅghassa bhattaṁ karissāmī”ti. Assosi kho rājā māgadho seniyo bimbisāro— “anāthapiṇḍikena kira gahapatinā svātanāya buddhappamukho saṅgho nimantito”ti. Atha kho rājā māgadho seniyo bimbisāro anāthapiṇḍikaṁ gahapatiṁ etadavoca— “tayā kira, gahapati, svātanāya buddhappamukho saṅgho nimantito. Tvañcāsi āgantuko. Demi te, gahapati, veyyāyikaṁ yena tvaṁ buddhappamukhassa saṅghassa bhattaṁ kareyyāsī”ti. “Alaṁ, deva; atthi me veyyāyikaṁ yenāhaṁ buddhappamukhassa saṅghassa bhattaṁ karissāmī”ti. Atha kho anāthapiṇḍiko gahapati tassā rattiyā accayena rājagahakassa seṭṭhissa nivesane paṇītaṁ khādanīyaṁ bhojanīyaṁ paṭiyādāpetvā bhagavato kālaṁ ārocāpesi—
「私には財力がございます。それによって仏陀を上首とする僧伽(サンガ)のために食事の供養をいたしましょう」と。
さて、マガダ国王セーニヤ・ビンビサーラ王は耳にされた——「アナータピンディカという長者が、翌日の食事に仏陀を上首とする僧伽を招待したとのことである」と。そこでマガダ国王セーニヤ・ビンビサーラ王はアナータピンディカ長者にこのように仰せられた——「長者よ、そなたは翌日の食事に仏陀を上首とする僧伽を招待したとのことであるが、そなたは旅の途中の身である。長者よ、私がそなたに財を与えよう。それによってそなたは仏陀を上首とする僧伽のために食事の供養をするがよい」と。「おかまいなく、大王よ。私には財力がございます。それによって私は仏陀を上首とする僧伽のために食事の供養をいたします」と。
そこでアナータピンディカ長者は、その夜が明けると、ラージャガハの大富豪(セッティ)の邸宅において、精妙なる硬食と軟食とを調えさせて、世尊(バガヴァント)に時の到来をお告げ申し上げた——
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Dhammavinayasaṅgītiṁ, vasanto guhamuttame. Upāliṁ vinayaṁ pucchi, suttantānandapaṇḍitaṁ; Piṭakaṁ tīṇi saṅgītiṁ, akaṁsu jinasāvakā. Khuddānukhuddake nānā, yathāpaññattivattanā; Na pucchi akkamitvāna, vandāpesi na yāci ca.
最勝なる窟(くつ)に留まりて、法と律の結集(けつじゅう)を行う。
ウパーリに律を問い、博学なるアーナンダに経(スッタンタ)を問う。
勝者(じな)の弟子たちは、三蔵(ティピタカ)の結集を成就せり。
小事・細事(クッダーヌクッダカ)については、定められしところに従いてそれぞれ行じ、
踏み越えて問うことなく、礼拝せしめることも求めることもなかった。
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Idha pana, bhikkhave, vassūpagato bhikkhu passati sambahule bhikkhū saṅghabhedāya parakkamante. ‘garuko kho saṅghabhedo vutto bhagavatā; mā mayi sammukhībhūte saṅgho bhijjī’ti, pakkamitabbaṁ. Anāpatti vassacchedassa. Idha pana, bhikkhave, vassūpagato bhikkhu suṇāti— ‘asukasmiṁ kira āvāse sambahulā bhikkhū saṅghabhedāya parakkamantī’ti. ‘garuko kho saṅghabhedo vutto bhagavatā; mā mayi sammukhībhūte saṅgho bhijjī’ti, pakkamitabbaṁ. Anāpatti vassacchedassa.
「比丘たちよ、ここに雨安居(うあんご)に入った比丘が、多くの比丘たちが僧伽(サンガ)の破壊を企てているのを目にすることがある。〔そのとき彼は思う、〕『僧伽の分裂(サンガベーダ)は、世尊によって重大な罪と説かれた。自らが目の当たりにしながら、僧伽が分裂するようなことがあってはならぬ』と。〔かかる理由により〕立ち去ることができる。これは雨安居の中断の罪に当たらない。
また比丘たちよ、ここに雨安居に入った比丘が、『かの住処において多くの比丘たちが僧伽の破壊を企てているという』と伝え聞くことがある。〔そのとき彼は思う、〕『僧伽の分裂は、世尊によって重大な罪と説かれた。自らが目の当たりにしながら、僧伽が分裂するようなことがあってはならぬ』と。〔かかる理由により〕立ち去ることができる。これは雨安居の中断の罪に当たらない。」
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Kathaṁ nu kho, bhante, paṭipajjitabban”ti? “Yato ca kho so, bhikkhave, bhikkhu āpanno ca ukkhitto ca passi ca osārito ca, tena hi, bhikkhave, saṅgho tassa vatthussa vūpasamāya saṅghasāmaggiṁ karotu. Evañca pana, bhikkhave, kātabbā. Sabbeheva ekajjhaṁ sannipatitabbaṁ gilānehi ca agilānehi ca. Na kehici chando dātabbo. Sannipatitvā byattena bhikkhunā paṭibalena saṅgho ñāpetabbo— ‘Suṇātu me, bhante, saṅgho. Yasmiṁ vatthusmiṁ ahosi saṅghassa bhaṇḍanaṁ kalaho viggaho vivādo saṅghabhedo saṅgharāji saṅghavavatthānaṁ saṅghanānākaraṇaṁ, so eso bhikkhu āpanno ca ukkhitto ca passi ca osārito ca. Yadi saṅghassa pattakallaṁ, saṅgho tassa vatthussa vūpasamāya saṅghasāmaggiṁ kareyya. Esā ñatti.
「では、尊者よ、いかに行ずべきでありましょうか」と。「比丘たちよ、その比丘が罪を犯し(āpanna)、かつ摒出(ukkhitta)され、かつ見解を抱き(passi)、かつ連れ戻された(osārita)ならば、比丘たちよ、それゆえ、僧伽(saṅgha)はその事案の鎮静のために僧伽和合(saṅghasāmaggī)を行ずべし。比丘たちよ、かくのごとく行ずべきである。病める者も病まざる者も、すべて一堂に集うべし。誰によっても欲(chanda)が委ねられてはならない。集いたる後、有能にして堪能なる比丘によって、僧伽に白(ñāpeti)すべし。——『尊者よ、僧伽はわが言葉を聞かれよ。いかなる事案において、僧伽に諍い(bhaṇḍana)・口論(kalaha)・論争(viggaha)・闘諍(vivāda)・僧伽破壊(saṅghabheda)・僧伽亀裂(saṅgharāji)・僧伽離脱(saṅghavavatthāna)・僧伽分裂(saṅghanānākaraṇa)が生じたりや、その比丘は罪を犯し、摒出され、見解を抱き、かつ連れ戻されたり。もし僧伽に時宜が熟しておれば、僧伽はその事案の鎮静のために僧伽和合を行ずべし。これが白羯磨(ñatti)なり。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
suṇātu me, bhante, saṅgho. Ayaṁ udāyī bhikkhu ekaṁ āpattiṁ āpajji sañcetanikaṁ sukkavissaṭṭhiṁ appaṭicchannaṁ. So saṅghaṁ ekissā āpattiyā sañcetanikāya sukkavissaṭṭhiyā appaṭicchannāya chārattaṁ mānattaṁ yāci. So ciṇṇamānatto saṅghaṁ abbhānaṁ yācati. Saṅgho udāyiṁ bhikkhuṁ abbheti. Yassāyasmato khamati udāyissa bhikkhuno abbhānaṁ, so tuṇhassa; yassa nakkhamati, so bhāseyya. Tatiyampi etamatthaṁ vadāmi— suṇātu me, bhante, saṅgho. Ayaṁ udāyī bhikkhu ekaṁ āpattiṁ āpajji sañcetanikaṁ sukkavissaṭṭhiṁ appaṭicchannaṁ.
「大徳方よ、僧伽(サンガ)よ、われの言葉を聴かれよ。このウダーイー比丘は、故意に(サンチェータニカ)、隠すことなく(アッパティッチャンナ)、精液を漏らす(スッカヴィッサッティ)という一つの波羅夷罪(アーパッティ)を犯せり。彼は、故意にして隠すことなく精液を漏らしたる一つの罪過につきて、六夜の摩那埵(マーナッタ)を僧伽に請えり。彼は摩那埵を行じ終えて、今、僧伽に出罪(アッバーナ)を請うておる。僧伽はウダーイー比丘を出罪せんとす。ウダーイー比丘の出罪をよしと思う長老は、黙して座せよ。よしと思わぬ者は、語るべし。
三たびも、この事柄を申し述べる――大徳方よ、僧伽よ、われの言葉を聴かれよ。このウダーイー比丘は、故意にして隠すことなく精液を漏らすという一つの罪過を犯せり。」
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
“kālo, bhante, niṭṭhitaṁ bhattan”ti. Atha kho bhagavā pubbaṇhasamayaṁ nivāsetvā pattacīvaramādāya yena rājagahakassa seṭṭhissa nivesanaṁ tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi saddhiṁ bhikkhusaṅghena. Atha kho anāthapiṇḍiko gahapati buddhappamukhaṁ bhikkhusaṅghaṁ paṇītena khādanīyena bhojanīyena sahatthā santappetvā sampavāretvā, bhagavantaṁ bhuttāviṁ onītapattapāṇiṁ, ekamantaṁ nisīdi. “adhivāsetu me, bhante, bhagavā sāvatthiyaṁ vassāvāsaṁ saddhiṁ bhikkhusaṅghenā”ti. “Suññāgāre kho, gahapati, tathāgatā abhiramantī”ti. “Aññātaṁ, bhagavā, aññātaṁ, sugatā”ti. Atha kho bhagavā anāthapiṇḍikaṁ gahapatiṁ dhammiyā kathāya sandassetvā samādapetvā samuttejetvā sampahaṁsetvā uṭṭhāyāsanā pakkāmi. Tena kho pana samayena anāthapiṇḍiko gahapati bahumitto hoti bahusahāyo ādeyyavāco. Atha kho anāthapiṇḍiko gahapati rājagahe taṁ karaṇīyaṁ tīretvā yena sāvatthi tena pakkāmi. Atha kho anāthapiṇḍiko gahapati antarāmagge manusse āṇāpesi—
「尊師よ、食事の用意が整いました」と〔告げた〕。そこで世尊は、午前中に衣を整え、鉢と衣(えころも)を持って、王舎城の長者の居所へと赴かれた。赴いて、比丘僧伽とともに設けられた座に着かれた。そこで長者アナータピンディカ(給孤独)は、仏陀を上首とする比丘僧伽を、精選された硬食と軟食とをもって自ら給仕し、十分に満足させ奉った。世尊が食事を終えられ、鉢から手をお離しになると、〔長者は〕かたわらに座した。「尊師よ、どうか世尊は比丘僧伽とともに、舎衛城にて安居(あんご)を過ごしてくださいますよう、お受けいただきたく存じます」と。「在家の方よ、如来は空閑処(くうかんじょ)を喜ぶものです」と〔世尊は仰せられた〕。「かしこまりました、世尊よ、かしこまりました、善逝(ぜんぜい)よ」と〔長者は答えた〕。そこで世尊は、長者アナータピンディカに法の話をもって開示し、勧励し、激励し、歓喜せしめて、座より立ち上がり、立ち去られた。さてそのころ、長者アナータピンディカは多くの友人・知人を持ち、その言葉に重みがあった。そこで長者アナータピンディカは、王舎城においてその用務を済ませてから、舎衛城へと向けて出立した。そして長者アナータピンディカは、道中の人々に命じた――
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Pabbajjaṁ mātugāmassa, saddhāya dukkaṭāni me; Purāṇo brahmadaṇḍañca, orodho udenena saha. Tāva bahu dubbalañca, uttarattharaṇā bhisi; Bhūmattharaṇā puñchaniyo, rajo cikkhallamaddanā. Sahassacīvaraṁ uppajji, paṭhamānandasavhayo;
女人の出家(しゅっけ)は、わが信(しん)によりて悪作(とがめ)とされき。
旧来の梵罰(ぼんばつ)と、ウデーナ王の後宮(こうきゅう)のことも然り。
またかくも多くの脆弱(もろ)きもの――
上敷きの覆い、褥(しとね)、
地に敷く布、拭い布(ふきぬぐいぬの)、
塵(ちり)、泥濘(ぬかるみ)を踏みにじるもの。
千枚の衣(ころも)は生じたり、
かの〔第〕一のアーナンダと呼ばるる者によりて。
経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)