🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます
💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
8,326
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 4,354
すべて
智慧 4354
老い 931
苦しみ 772
正念 695
怒り 356
執着 350
死 350
業・因果 346
幸せ 337
自己 244
人間関係 243
家族 234
不安 168
仕事 165
渇愛 147
慈悲 115
無常 111
孤独 45
空 43
感謝 23
vinaya 2606
中部経典 2117
長部経典 1357
相応部経典 1136
増支部経典 857
jataka 563
スッタニパータ 522
ダンマパダ(法句経) 426
テーラガーター 211
テーリーガーター 68
クッダカパータ 57
イティヴッタカ 54
ウダーナ 34
金剛経 5
維摩経 5
般若心経 4
法華経 4
涅槃経 2
AN 1
智慧
vinaya
趣旨一致
中
“anujānāmi, bhikkhave, jantāgharasālan”ti. Jantāgharasālā nīcavatthukā hoti, udakena otthariyyati …pe… “anujānāmi, bhikkhave, uccavatthukaṁ kātun”ti. Cayo paripatati …pe… “anujānāmi, bhikkhave, cinituṁ …pe… ārohantā vihaññanti …pe… ārohantā paripatanti …pe… “anujānāmi, bhikkhave, ālambanabāhan”ti. Jantāgharasālāya tiṇacuṇṇaṁ paripatati …pe…
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tena hi, bhikkhave, ye tumhe imāya gāthāya codenti— ‘Nayanti ve mahāvīrā, saddhammena tathāgatā; Dhammena nayamānānaṁ, kā usūyā vijānatan’”ti. Tena kho pana samayena manussā bhikkhū disvā imāya gāthāya codenti— “Āgato kho mahāsamaṇo, māgadhānaṁ giribbajaṁ; Sabbe sañcaye netvāna, kaṁsu dāni nayissatī”ti.
「それならば、比丘たちよ、汝らをこの偈によって諫めるがよい——
『大勇者(大毘盧)たちは正法によって導き、
如来(タターガタ)たちは法によって導く。
法によって導かれることを知る者に、
いかなる嫉みがあろうか』と。」
さてそのとき、人々は比丘たちを見て、この偈によって諫めた——
『大沙門(マハーサマナ)は来たりぬ、
マガダの人々の山城(ギリッバジャ)へと。
すべての衆(もろびと)を導き来たりて、
今やいかなる者を導かんとするのか』と。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tena kho pana samayena devadatto sagahaṭṭhāya parisāya pātimokkhaṁ uddisati. “Na, bhikkhave, sagahaṭṭhāya parisāya pātimokkhaṁ uddisitabbaṁ. Yo uddiseyya, āpatti dukkaṭassā”ti. Tena kho pana samayena chabbaggiyā bhikkhū saṅghamajjhe anajjhiṭṭhā pātimokkhaṁ uddisanti. “Na, bhikkhave, saṅghamajjhe anajjhiṭṭhena pātimokkhaṁ uddisitabbaṁ. Yo uddiseyya, āpatti dukkaṭassa. Anujānāmi, bhikkhave, therādhikaṁ pātimokkhan”ti. Aññatitthiyabhāṇavāro niṭṭhito paṭhamo. 16. Pātimokkhuddesakaajjhesanādi Atha kho bhagavā rājagahe yathābhirantaṁ viharitvā yena codanāvatthu tena cārikaṁ pakkāmi.
その当時、提婆達多(デーヴァダッタ)は、在家者を含む集会において波羅提木叉(パーティモッカ)を誦していた。〔これに対し世尊は言われた。〕「比丘たちよ、在家者を含む集会において波羅提木叉を誦してはならない。誦する者あらば、突吉羅(ドゥッカタ)の罪を犯すことになる。」
またその当時、六群比丘(チャッバッギヤ)たちは、僧伽の中において、請われることなく波羅提木叉を誦していた。〔これに対し世尊は言われた。〕「比丘たちよ、僧伽の中において、請われることなく波羅提木叉を誦してはならない。誦する者あらば、突吉羅の罪を犯すことになる。比丘たちよ、上座を筆頭とする者が波羅提木叉を誦することを、われは許す。」
異教徒の章の第一誦品、ここに終わる。
**第十六節 波羅提木叉誦者への請願等**
さて世尊は、王舎城(ラージャガハ)において御心のままに留まられた後、弾劾の縁起となった地へと遊行に出発された。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tassa bhikkhuno saha bhikkhūhi kathinuddhāro. Chakkaṁ. Ādāyapannarasakaṁ. 7. Samādāyapannarasakādi Bhikkhu atthatakathino cīvaraṁ samādāya pakkamati …pe…. (Ādāyavārasadisaṁ evaṁ vitthāretabbaṁ.) Bhikkhu atthatakathino vippakatacīvaraṁ ādāya pakkamati. Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“idhevimaṁ cīvaraṁ kāressaṁ, na paccessan”ti. So taṁ cīvaraṁ kāreti. Tassa bhikkhuno niṭṭhānantiko kathinuddhāro …pe….
その比丘については、比丘たちとともに迦絺那(カティナ)衣の解除(カティナッダーラ)がある。第六の規定。「持ち去りの十五日」。
**第七節 受持ちの十五日以降について**
迦絺那衣が張られているとき、比丘が衣を受持して(サマーダーヤ)出発する……(中略)……(「持ち去りの規定」と同様に、かくのごとく詳述すべし。)
迦絺那衣が張られているとき、比丘が未完成の衣(ヴィッパカタチーワラ)を持ち去って出発する。その比丘が界外(バヒシーマ)に至ったとき、かくのごとく思う——「ここにおいてこの衣を仕立てよう、引き返すまい」と。彼はその衣を仕立てる。その比丘については、完成をもって終期とする迦絺那衣の解除(ニッターナンティカ・カティナッダーラ)がある……(以下中略)……。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu bhaṇḍanakārako kalahakārako vivādakārako bhassakārako saṅghe adhikaraṇakārako. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti. Te tassa tajjanīyakammaṁ karonti— dhammena vaggā. So tamhā āvāsā aññaṁ āvāsaṁ gacchati. Tatthapi bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato dhammena vaggehi. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti. Te tassa tajjanīyakammaṁ karonti— dhammapatirūpakena vaggā.
「友よ、この比丘は、争いを起こし、諍いを起こし、論争を起こし、雑言を吐き、僧伽(サンガ)において諍事(アディカラナ)を引き起こす者である。さあ、我らはこの者に対して呵責羯磨(タッジャニーヤカンマ)を行おう」と。彼らはこの者に対して呵責羯磨を行う――法に則りながらも、分裂した衆によって。彼はその住処(アーヴァーサ)を去り、別の住処へと赴く。そこでも比丘たちにこのような思いが生ずる――「友よ、この比丘は、僧伽によって法に則り分裂した衆によって呵責羯磨を科せられた者である。さあ、我らもこの者に対して呵責羯磨を行おう」と。彼らはこの者に対して呵責羯磨を行う――法に似て非なるもの(ダンマパティルーパカ)によって、分裂した衆によって。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tatrāyaṁ sammāvattanā— na upasampādetabbaṁ, na nissayo dātabbo, na sāmaṇero upaṭṭhāpetabbo, na bhikkhunovādakasammuti sāditabbā, sammatenapi bhikkhuniyo na ovaditabbā. Yāya āpattiyā saṅghena āpattiyā adassane ukkhepanīyakammaṁ kataṁ hoti sā āpatti na āpajjitabbā, aññā vā tādisikā, tato vā pāpiṭṭhatarā; kammaṁ na garahitabbaṁ,
ここに正しい行いとは次のようなものである――
具足戒(うそく)を授けてはならない。依止(えし)を与えてはならない。沙弥(しゃみ)を侍者として仕えさせてはならない。比丘尼(びくに)を教誡する者として公認されることを承認してはならない。たとえ僧伽(さんが)によって承認を得ていても、比丘尼たちを教誡してはならない。僧伽によって、ある罪(āpatti)を見ないことを理由として罪による挙罪羯磨(こざいかつま)が行われた場合、その罪を再び犯してはならない。またそれと同種の罪、あるいはそれよりも重い罪を犯してはならない。羯磨(かつま)を非難してはならない。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tassa honti āpattiyo paṭicchannāyopi appaṭicchannāyopi. So vibbhamitvā puna upasampanno yā āpattiyo pubbe chādesi tā āpattiyo pacchā nacchādeti; yā āpattiyo pubbe nacchādesi tā āpattiyo pacchā chādeti. Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimasmiñca pacchimasmiñca āpattikkhandhe yathāpaṭicchanne parivāsaṁ datvā mānattaṁ dātabbaṁ. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjati. Tassa honti āpattiyo paṭicchannāyopi appaṭicchannāyopi. So vibbhamitvā puna upasampanno yā āpattiyo pubbe chādesi tā āpattiyo pacchā chādeti; yā āpattiyo pubbe nacchādesi tā āpattiyo pacchā nacchādeti. Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimasmiñca pacchimasmiñca āpattikkhandhe yathāpaṭicchanne parivāsaṁ datvā mānattaṁ dātabbaṁ. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjati.
かの比丘には、覆われた罪(āpatti)もあり、覆われざる罪もある。彼は還俗し、再び具足戒を受けた後、かつて覆い隠していた罪をのちには覆い隠さず、かつて覆い隠さなかった罪をのちには覆い隠す。比丘たちよ、かかる比丘に対しては、前後いずれの罪の集積(āpattikkhandha)についても、覆われた期間に応じて別住(parivāsa)を与えたのち、摩那埵(mānatta)を与えるべきである。
さてまた、比丘たちよ、ここにある比丘が多くの僧残(saṅghādisesa)の罪を犯したとする。かの比丘には、覆われた罪もあり、覆われざる罪もある。彼は還俗し、再び具足戒を受けた後、かつて覆い隠していた罪をのちにも覆い隠し、かつて覆い隠さなかった罪をのちにも覆い隠さない。比丘たちよ、かかる比丘に対しては、前後いずれの罪の集積についても、覆われた期間に応じて別住を与えたのち、摩那埵を与えるべきである。
さてまた、比丘たちよ、ここにある比丘が多くの僧残の罪を犯したとする。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Na ca maṁ sāvakā sīlato rakkhanti; na cāhaṁ sāvakehi sīlato rakkhaṁ paccāsīsāmi. Parisuddhājīvo samāno …pe… parisuddhadhammadesano samāno …pe… parisuddhaveyyākaraṇo samāno …pe… parisuddhañāṇadassano samāno ‘parisuddhañāṇadassanomhī’ti paṭijānāmi ‘parisuddhaṁ me ñāṇadassanaṁ pariyodātaṁ asaṅkiliṭṭhan’ti ca. Na ca maṁ sāvakā ñāṇadassanato rakkhanti; na cāhaṁ sāvakehi ñāṇadassanato rakkhaṁ paccāsīsāmī”ti. Atha kho bhagavā kosambiyaṁ yathābhirantaṁ viharitvā yena rājagahaṁ tena cārikaṁ pakkāmi. Anupubbena cārikaṁ caramāno yena rājagahaṁ tadavasari.
智慧
vinaya
趣旨一致
中
“Alaṁ, gotami, mā te rucci mātugāmassa tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṁ pabbajjā”ti. “na bhagavā anujānāti mātugāmassa tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṁ pabbajjan”ti— dukkhī dummanā assumukhī rudamānā bhagavantaṁ abhivādetvā padakkhiṇaṁ katvā pakkāmi. Atha kho bhagavā kapilavatthusmiṁ yathābhirantaṁ viharitvā yena vesālī tena cārikaṁ pakkāmi. Anupubbena cārikaṁ caramāno yena vesālī tadavasari. Tatra sudaṁ bhagavā vesāliyaṁ viharati mahāvane kūṭāgārasālāyaṁ. Atha kho mahāpajāpati gotamī kese chedāpetvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā sambahulāhi sākiyānīhi saddhiṁ yena vesālī tena pakkāmi. Anupubbena yena vesālī mahāvanaṁ kūṭāgārasālā tenupasaṅkami. Atha kho mahāpajāpati gotamī sūnehi pādehi rajokiṇṇena gattena dukkhī dummanā assumukhī rudamānā bahidvārakoṭṭhake aṭṭhāsi. Addasā kho āyasmā ānando mahāpajāpatiṁ gotamiṁ sūnehi pādehi rajokiṇṇena gattena dukkhiṁ dummanaṁ assumukhiṁ rudamānaṁ bahidvārakoṭṭhake ṭhitaṁ.
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Bhikkhū te manusse imāya gāthāya paṭicodenti— “Nayanti ve mahāvīrā, saddhammena tathāgatā; Dhammena nayamānānaṁ, kā usūyā vijānatan”ti. Manussā dhammena kira samaṇā sakyaputtiyā nenti no adhammenāti sattāhameva so saddo ahosi, sattāhassa accayena antaradhāyi. Sāriputtamoggallānapabbajjākathā niṭṭhitā. Catutthabhāṇavāro niṭṭhito. 15. Upajjhāyavattakathā Tena kho pana samayena bhikkhū anupajjhāyakā anācariyakā anovadiyamānā ananusāsiyamānā dunnivatthā duppārutā anākappasampannā piṇḍāya caranti;
比丘たちは、かの人々をこの偈(げ)をもって諌めた——
「まことに大雄(だいゆう)たちは導く、如来(にょらい)たちは正法(しょうぼう)をもって。
法をもって導きたもう者たちに対して、知りながら何を嫉むことがあろうか」と。
「釈迦の子たる沙門(しゃもん)たちは、法をもって導くのであって、非法をもってするのではない」——かくのごとき声は、ちょうど七日のあいだ広まり、七日が過ぎると消え去った。
舎利弗(しゃりほつ)・目犍連(もっけんれん)の出家の話、終わる。
第四誦区(じゅく)、終わる。
**第十五 和尚(おしょう)に仕える作法の話**
さてその時、比丘たちのなかに、和尚(upajjhāya・おしょう)なく、阿闍梨(ājāriya・あじゃり)なく、教誡(きょうかい)せられず、教授(きょうじゅ)せられず、衣の着け方も乱れ、まとい方も乱れ、威儀(いぎ)も整わぬまま托鉢(たくはつ)に歩く者たちがいた。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
(Samādāyavārasadisaṁ evaṁ vitthāretabbaṁ.) 8. Vippakatasamādāyapannarasaka Bhikkhu atthatakathino vippakatacīvaraṁ samādāya pakkamati. Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“idhevimaṁ cīvaraṁ kāressaṁ, na paccessan”ti. So taṁ cīvaraṁ kāreti. Tassa bhikkhuno niṭṭhānantiko kathinuddhāro. Bhikkhu atthatakathino vippakatacīvaraṁ samādāya pakkamati. Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“nevimaṁ cīvaraṁ kāressaṁ, na paccessan”ti. Tassa bhikkhuno sanniṭṭhānantiko kathinuddhāro. Bhikkhu atthatakathino vippakatacīvaraṁ samādāya pakkamati.
## 翻訳
(受持の章に準じて、同様に詳説すべし。)
**八 不完全な受持の十五項**
迦絺那衣(かちなえ)が展張されたる後、ある比丘が、未完成の衣を受持して出発する。彼が界外(けがい)に至りたる時、かくの如く思う——「ここにてこの衣を仕立てよう、しかし〔間に合わず〕戻ることはあるまい」と。彼はその衣を仕立て上げる。この比丘にとっては、〔衣の〕完成をもって迦絺那(かちな)の解除となる。
迦絺那衣が展張されたる後、ある比丘が、未完成の衣を受持して出発する。彼が界外に至りたる時、かくの如く思う——「この衣を仕立てることもなく、〔また〕戻ることもあるまい」と。この比丘にとっては、〔その〕意の決定をもって迦絺那の解除となる。
迦絺那衣が展張されたる後、ある比丘が、未完成の衣を受持して出発する。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
So tamhāpi āvāsā aññaṁ āvāsaṁ gacchati. Tatthapi bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato dhammapatirūpakena vaggehi. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti. Te tassa tajjanīyakammaṁ karonti— dhammapatirūpakena samaggā. So tamhāpi āvāsā aññaṁ āvāsaṁ gacchati. Tatthapi bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato dhammapatirūpakena samaggehi. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti.
彼はその住処をも去り、また別の住処へと赴く。そこにおいても比丘たちの間にかくのごとき思いが起こる——「友よ、この比丘は、僧伽(サンガ)によって、法に相応する形で、不和合のままに訶責羯磨(たじゃにーやかんま)を課せられた者である。さあ、我らもまたこの者に訶責羯磨を行ずべし」と。かくして彼らは、法に相応する形で、和合して、その者に訶責羯磨を行ずる。彼はそこをも去り、さらに別の住処へと赴く。そこにおいても比丘たちの間にかくのごとき思いが起こる——「友よ、この比丘は、僧伽によって、法に相応する形で、和合のうちに訶責羯磨を課せられた者である。さあ、我らもまたこの者に訶責羯磨を行ずべし」と。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
kammikā na garahitabbā. Na pakatattassa bhikkhuno abhivādanaṁ, paccuṭṭhānaṁ, añjalikammaṁ, sāmīcikammaṁ, āsanābhihāro, seyyābhihāro, pādodakaṁ pādapīṭhaṁ, pādakathalikaṁ, pattacīvarappaṭiggahaṇaṁ,
羯磨役(カンミカ)の者どもを咎めてはならない。清浄(パカタッタ)の比丘に対しては、礼拝(アビワーダナ)も、起立(パッチュッターナ)も、合掌(アンジャリカンマ)も、敬礼(サーミーチカンマ)も、座の提供も、臥具の提供も、足洗い水も、足台も、足拭きも、鉢と衣の受け取りも、
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tassa honti āpattiyo paṭicchannāyopi appaṭicchannāyopi. So vibbhamitvā puna upasampanno yā āpattiyo pubbe chādesi tā āpattiyo pacchā chādeti; Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimasmiñca pacchimasmiñca āpattikkhandhe yathāpaṭicchanne parivāsaṁ datvā mānattaṁ dātabbaṁ. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjati. Ekaccā āpattiyo jānāti, ekaccā āpattiyo na jānāti. Yā āpattiyo jānāti tā āpattiyo chādeti. Yā āpattiyo na jānāti tā āpattiyo nacchādeti. So vibbhamitvā puna upasampanno yā āpattiyo pubbe jānitvā chādesi tā āpattiyo pacchā jānitvā nacchādeti; Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimasmiṁ āpattikkhandhe yathāpaṭicchanne parivāsaṁ datvā mānattaṁ dātabbaṁ. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjati.
彼には、隠した罪(āpatti)もあり、隠さなかった罪もある。彼は還俗し、再び具足戒を受けたのち、以前に隠していた罪を、後においても隠す。比丘たちよ、その比丘に対しては、前の罪の集積(āpattikkhandha)においても、後の罪の集積においても、それぞれ隠した日数に応じたパリヴァーサ(parivāsa、別住)を与えたうえで、マーナッタ(mānatta、意喜)を与えるべきである。
さて比丘たちよ、ここにある比丘が、多くのサンガーディセーサ(saṅghādisesa、僧残)の罪を犯す。ある罪については知っており、ある罪については知らない。知っている罪については隠し、知らない罪については隠さない。彼は還俗し、再び具足戒を受けたのち、以前に知りながら隠していた罪を、後においては知りながらも隠さない。比丘たちよ、その比丘に対しては、前の罪の集積において、隠した日数に応じたパリヴァーサを与えたうえで、マーナッタを与えるべきである。
さて比丘たちよ、ここにある比丘が、多くのサンガーディセーサの罪を犯す。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
iṭṭhakācayaṁ, silācayaṁ, dārucayan”ti. Udapāno nīcavatthuko hoti, udakena otthariyyati …pe… “anujānāmi, bhikkhave, uccavatthukaṁ kātun”ti. Cayo paripatati …pe… ārohantā vihaññanti …pe… ārohantā paripatanti …pe… “anujānāmi, bhikkhave, ālambanabāhan”ti. Tena kho pana samayena bhikkhū vallikāyapi kāyabandhanenapi udakaṁ vāhenti.
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tatra sudaṁ bhagavā rājagahe viharati veḷuvane kalandakanivāpe. Atha kho sambahulā bhikkhū yena bhagavā tenupasaṅkamiṁsu, upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdiṁsu. “devadattassa, bhante, ajātasattu kumāro pañcahi rathasatehi sāyaṁ pātaṁ upaṭṭhānaṁ gacchati; pañca ca thālipākasatāni bhattābhihāro abhiharīyatī”ti. “Mā, bhikkhave, devadattassa lābhasakkārasilokaṁ pihayittha. Yāvakīvañca, bhikkhave, devadattassa ajātasattu kumāro pañcahi rathasatehi sāyaṁ pātaṁ upaṭṭhānaṁ gamissati, pañca ca thālipākasatāni bhattābhihāro abhiharīyissati, hāniyeva, bhikkhave, devadattassa pāṭikaṅkhā kusalesu dhammesu, no vuḍḍhi. Seyyathāpi, bhikkhave, caṇḍassa kukkurassa nāsāya pittaṁ bhindeyyuṁ, evañhi so, bhikkhave, kukkuro bhiyyoso mattāya caṇḍataro assa; evameva kho, bhikkhave, yāvakīvañca devadattassa ajātasattu kumāro pañcahi rathasatehi sāyaṁ pātaṁ upaṭṭhānaṁ gamissati, pañca ca thālipākasatāni bhattābhihāro abhiharīyissati, hāniyeva, bhikkhave, devadattassa pāṭikaṅkhā kusalesu dhammesu, no vuḍḍhi. Seyyathāpi, bhikkhave, kadalī attavadhāya phalaṁ deti, parābhavāya phalaṁ deti; evameva kho, bhikkhave, attavadhāya devadattassa lābhasakkārasiloko udapādi, parābhavāya devadattassa lābhasakkārasiloko udapādi.
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Disvāna mahāpajāpatiṁ gotamiṁ etadavoca— “kissa tvaṁ, gotami, sūnehi pādehi rajokiṇṇena gattena dukkhī dummanā assumukhī rudamānā bahidvārakoṭṭhake ṭhitā”ti? “Tathā hi pana, bhante ānanda, na bhagavā anujānāti mātugāmassa tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṁ pabbajjan”ti. “Tena hi tvaṁ, gotami, muhuttaṁ idheva tāva hohi, yāvāhaṁ bhagavantaṁ yācāmi mātugāmassa tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṁ pabbajjan”ti. Atha kho āyasmā ānando yena bhagavā tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. “esā, bhante, mahāpajāpati gotamī sūnehi pādehi rajokiṇṇena gattena dukkhī dummanā assumukhī rudamānā bahidvārakoṭṭhake ṭhitā— ‘na bhagavā anujānāti mātugāmassa tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṁ pabbajjan’ti. Sādhu, bhante, labheyya mātugāmo tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṁ pabbajjan”ti. “Alaṁ, ānanda, mā te rucci mātugāmassa tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṁ pabbajjā”ti. tatiyampi kho āyasmā ānando bhagavantaṁ etadavoca—
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tena kho pana samayena aññatarasmiṁ āvāse tadahuposathe sambahulā bhikkhū viharanti bālā abyattā. Te na jānanti uposathaṁ vā uposathakammaṁ vā, pātimokkhaṁ vā pātimokkhuddesaṁ vā. Te theraṁ ajjhesiṁsu— “uddisatu, bhante, thero pātimokkhan”ti. “na me, āvuso, vattatī”ti. Dutiyaṁ theraṁ ajjhesiṁsu— Tatiyaṁ theraṁ ajjhesiṁsu— Sopi evamāha— “na me, āvuso, vattatī”ti. Eteneva upāyena yāva saṅghanavakaṁ ajjhesiṁsu—
その当時、あるひとつの住処(āvāsa)において、その日が布薩(uposatha)の日であるにもかかわらず、多くの比丘たちが共に住していた。彼らは愚かにして未熟な者どもであり、布薩とは何か、布薩の作法(uposathakamma)とは何か、波羅提木叉(pātimokkha)とは何か、波羅提木叉の誦出(pātimokkhudesa)とは何かを、まったく知らなかった。
彼らは長老(thera)に請うた。「尊者よ、長老は波羅提木叉を誦出したまえ」と。長老は言った。「友よ、それは私には適わぬことである」と。
次に彼らは第二の長老に請うた。第三の長老にも請うた。その者もまた同じように言った。「友よ、それは私には適わぬことである」と。
このようにして、同じ方法をもって、彼らは僧伽のうちもっとも新参の比丘(saṅghānavaka)にいたるまで請い求めたのであった。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,初手で出すと冷たく見える,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
sabhikkhuko āvāso vā anāvāso vā, yatthassu bhikkhū samānasaṁvāsakā, yaṁ jaññā ‘sakkomi ajjeva gantun’ti. 20. Vajjanīyapuggalasandassana Na, bhikkhave, bhikkhuniyā nisinnaparisāya pavāretabbaṁ. Yo pavāreyya, āpatti dukkaṭassa. Na, bhikkhave, sikkhamānāya …pe… na sikkhaṁ paccakkhātakassa …pe… na antimavatthuṁ ajjhāpannakassa nisinnaparisāya pavāretabbaṁ. Yo pavāreyya, āpatti dukkaṭassa. Na āpattiyā adassane ukkhittakassa nisinnaparisāya pavāretabbaṁ. Yo pavāreyya, yathādhammo kāretabbo.
比丘尼が座している衆(しゅ)の前で自恣(パーリ:pavāraṇā)を行ってはならない。もし行えば、突吉羅(とっきつら)の罪を犯す。
比丘尼僧院がある場合も、ない場合も、また同住(さまなさんわーさか)の比丘たちがいるところでは、「今日のうちに行くことができる」と知るならば、そこへ赴くべきである。
**第二十節 避けるべき人物との接触について**
比丘尼が座している衆の前で自恣を行ってはならない。もし行えば、突吉羅の罪を犯す。
学戒女(しっかまーなー)が座している衆の前でも……(中略)……また、学を捨てた者が座している衆の前でも……(中略)……さらに、最重の罪(アンティマヴァットゥ)を犯した者が座している衆の前でも、自恣を行ってはならない。もし行えば、突吉羅の罪を犯す。
罪の見解を認めないことをもって挙罪(こしょ)に処せられた者が座している衆の前では、自恣を行ってはならない。もし行えば、法に従いて処断されるべきである。
⚠ 出家者向けの文脈,初学者には難しい
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“idhevimaṁ cīvaraṁ kāressaṁ, na paccessan”ti. So taṁ cīvaraṁ kāreti. Tassa taṁ cīvaraṁ kayiramānaṁ nassati. Tassa bhikkhuno nāsanantiko kathinuddhāro. Tikaṁ. Bhikkhu atthatakathino vippakatacīvaraṁ samādāya pakkamati “na paccessan”ti. Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“idhevimaṁ cīvaraṁ kāressan”ti. So taṁ cīvaraṁ kāreti. Tassa bhikkhuno niṭṭhānantiko kathinuddhāro. Bhikkhu atthatakathino vippakatacīvaraṁ samādāya pakkamati “na paccessan”ti. Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“nevimaṁ cīvaraṁ kāressan”ti.
カティナ衣(かちな衣)を受けた比丘が、未完成の衣を持って「戻るまい」と思いながら出発したとする。その比丘が界外(けがい)に至ったとき、「ここでこの衣を作らせよう、戻るまい」と思う。彼はその衣を作らせる。ところが、その衣を作らせている間に、それが失われてしまう。この比丘にとって、カティナ衣の功徳の解除は、その衣の滅失をもって生ずる。以上が三番目の組(tika)である。
カティナ衣を受けた比丘が、未完成の衣を持って「戻るまい」と思いながら出発したとする。その比丘が界外に至ったとき、「ここでこの衣を作らせよう」と思う。彼はその衣を作らせる。この比丘にとって、カティナ衣の功徳の解除は、その衣の完成をもって生ずる。
カティナ衣を受けた比丘が、未完成の衣を持って「戻るまい」と思いながら出発したとする。その比丘が界外に至ったとき、「この衣は作らせまい」と思う。
⚠ 出家者向けの文脈
経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)