🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます
💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
7,857
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 4,354
すべて
智慧 4354
老い 931
苦しみ 772
正念 695
怒り 356
執着 350
死 350
業・因果 346
幸せ 337
自己 244
人間関係 243
家族 234
不安 168
仕事 165
渇愛 147
慈悲 115
無常 111
孤独 45
空 43
感謝 23
vinaya 2606
中部経典 2117
長部経典 1357
相応部経典 1136
増支部経典 857
jataka 563
スッタニパータ 522
ダンマパダ(法句経) 426
テーラガーター 211
テーリーガーター 68
クッダカパータ 57
イティヴッタカ 54
ウダーナ 34
金剛経 5
維摩経 5
般若心経 4
法華経 4
涅槃経 2
AN 1
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Sace samasamā honti, āgantukehi āvāsikānaṁ anuvattitabbaṁ. Sace āgantukā bahutarā honti, āvāsikehi āgantukānaṁ anuvattitabbaṁ. Idha pana, bhikkhave, āvāsikānaṁ bhikkhūnaṁ pāṭipado hoti, āgantukānaṁ pannaraso. Sace āvāsikā bahutarā honti, āvāsikehi āgantukānaṁ nākāmā dātabbā sāmaggī; āgantukehi nissīmaṁ gantvā pavāretabbaṁ. Sace samasamā honti, āvāsikehi āgantukānaṁ nākāmā dātabbā sāmaggī; āgantukehi nissīmaṁ gantvā pavāretabbaṁ. Sace āgantukā bahutarā honti, āvāsikehi āgantukānaṁ sāmaggī vā dātabbā, nissīmaṁ vā gantabbaṁ. Idha pana, bhikkhave, āvāsikānaṁ bhikkhūnaṁ pannaraso hoti, āgantukānaṁ pāṭipado. Sace āvāsikā bahutarā honti, āgantukehi āvāsikānaṁ sāmaggī vā dātabbā, nissīmaṁ vā gantabbaṁ.
もし〔両者が〕等しければ、来訪者(āgantuka)は住居者(āvāsika)に随従すべきである。もし来訪者の方が多ければ、住居者は来訪者に随従すべきである。
しかして比丘たちよ、ここに住居者の比丘たちの〔自恣の日が〕十四日であり、来訪者の〔自恣の日が〕十五日である場合がある。もし住居者が多ければ、住居者は来訪者に不本意ながら和合(sāmaggī)を与えてはならない。来訪者は界外(nissīma)に出て自恣(pavāreyyuṁ)を行うべきである。もし〔両者が〕等しければ、住居者は来訪者に不本意ながら和合を与えてはならない。来訪者は界外に出て自恣を行うべきである。もし来訪者の方が多ければ、住居者は来訪者に和合を与えるか、あるいは〔来訪者が〕界外に出るかすべきである。
しかして比丘たちよ、ここに住居者の比丘たちの〔自恣の日が〕十五日であり、来訪者の〔自恣の日が〕十四日である場合がある。もし住居者が多ければ、来訪者は住居者に和合を与えるか、あるいは界外に出るかすべきである。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
So katacīvaro suṇāti—“ubbhataṁ kira tasmiṁ āvāse kathinan”ti. Tassa bhikkhuno savanantiko kathinuddhāro. Bhikkhu atthatakathino vippakatacīvaraṁ samādāya pakkamati “paccessan”ti. So bahisīmagato taṁ cīvaraṁ kāreti. So katacīvaro “paccessaṁ paccessan”ti bahiddhā kathinuddhāraṁ vītināmeti. Tassa bhikkhuno sīmātikkantiko kathinuddhāro. Bhikkhu atthatakathino vippakatacīvaraṁ samādāya pakkamati “paccessan”ti. So bahisīmagato taṁ cīvaraṁ kāreti. So katacīvaro “paccessaṁ paccessan”ti sambhuṇāti kathinuddhāraṁ. Tassa bhikkhuno saha bhikkhūhi kathinuddhāro.
彼は衣(チーヴァラ)を仕立て終えたとき、「かの住処においてカティナが撤収されたと聞く」という報せを耳にする。その比丘にとっては、聞いた時点をもってカティナの撤収となる。
カティナを展張した住処の比丘が、未完成の衣を持って「後で仕立てよう」と立ち去る。彼は境界(シーマー)の外に出てから、その衣を仕立てる。彼は衣を仕立て終えたのち、「後で、後で」と思いつつ、外においてカティナの撤収の時を過ごしてしまう。その比丘にとっては、境界を越えた時点をもってカティナの撤収となる。
カティナを展張した住処の比丘が、未完成の衣を持って「後で仕立てよう」と立ち去る。彼は境界の外に出てから、その衣を仕立てる。彼は衣を仕立て終えたのち、「後で、後で」と思いつつも、カティナの撤収を心に留める。その比丘にとっては、比丘たちとともにするカティナの撤収となる。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
upasampadārahassa ukkhepanīyakammaṁ karoti … upasampadārahassa parivāsaṁ deti … upasampadārahaṁ mūlāya paṭikassati … upasampadārahassa mānattaṁ deti … upasampadārahaṁ abbheti, evaṁ kho, bhikkhave, adhammakammaṁ hoti avinayakammaṁ. Evañca pana saṅgho sātisāro hotī”ti. Upālipucchābhāṇavāro niṭṭhito dutiyo. 9. Tajjanīyakammakathā “Idha pana, bhikkhave, bhikkhu bhaṇḍanakārako hoti kalahakārako vivādakārako bhassakārako saṅghe adhikaraṇakārako. Tatra ce bhikkhūnaṁ evaṁ hoti—
具足戒を受けるべき者に対して挙羯磨(うっけはにやかんま)を行い……具足戒を受けるべき者に対して別住(パリヴァーサ)を与え……具足戒を受けるべき者を本日(もとのひ)に戻し……具足戒を受けるべき者に対して摩那埵(マーナッタ)を与え……具足戒を受けるべき者を出罪(アッベーティ)する――比丘たちよ、かくのごときは、非法の羯磨(アダンマカンマ)にして、非律の羯磨(アヴィナヤカンマ)というものである。かくして僧伽(サンガ)は過ちを犯すものとなる。」
ウパーリ問答の誦品(バーナヴァーラ)、第二を終わる。
**九、呵責羯磨(タッジャニーヤカンマ)の論**
「また、比丘たちよ、ここにある比丘がいて、諍いを起こす者、口論を起こす者、論諍を起こす者、雑言を弄する者、僧伽において諍事(アディカラナ)を引き起こす者であるとする。そこで諸比丘にかくのごとき思いが起こった――
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Yassāyasmato khamati channassa bhikkhuno, āpattiyā adassane, ukkhepanīyassa kammassa karaṇaṁ— asambhogaṁ saṅghena, so tuṇhassa; yassa nakkhamati, so bhāseyya. Dutiyampi etamatthaṁ vadāmi …pe… tatiyampi etamatthaṁ vadāmi— suṇātu me, bhante, saṅgho. Ayaṁ channo bhikkhu āpattiṁ āpajjitvā na icchati āpattiṁ passituṁ. Saṅgho channassa bhikkhuno, āpattiyā adassane, ukkhepanīyakammaṁ karoti— asambhogaṁ saṅghena. Yassāyasmato khamati channassa bhikkhuno, āpattiyā adassane, ukkhepanīyassa kammassa karaṇaṁ—
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Yo parivāso dinno sudinno, yo purivuttho suparivuttho; yaṁ mānattaṁ dinnaṁ sudinnaṁ, yaṁ mānattaṁ ciṇṇaṁ suciṇṇaṁ, avasesaṁ caritabbaṁ. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu abbhānāraho vibbhamati. Vibbhantakassa, bhikkhave, abbhānaṁ na ruhati. So ce puna upasampajjati, tassa tadeva purimaṁ parivāsadānaṁ. Yo parivāso dinno sudinno, yo parivuttho suparivuttho; yaṁ mānattaṁ dinnaṁ sudinnaṁ, yaṁ mānattaṁ ciṇṇaṁ suciṇṇaṁ. So bhikkhu abbhetabbo. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu abbhānāraho sāmaṇero hoti …pe… khittacitto hoti …pe…
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Pātiyāpi pattenapi udakaṁ atiharanti …pe… “anujānāmi, bhikkhave, udakaṭṭhānaṁ, udakasarāvakan”ti. Jantāgharaṁ tiṇacchadanaṁ na sedeti …pe… “anujānāmi, bhikkhave, ogumphetvā ullittāvalittaṁ kātun”ti. Jantāgharaṁ cikkhallaṁ hoti …pe… “anujānāmi, bhikkhave, santharituṁ tayo santhare— iṭṭhakāsantharaṁ, silāsantharaṁ, dārusantharan”ti. Cikkhallaṁyeva hoti …pe… “anujānāmi, bhikkhave, dhovitun”ti. Udakaṁ santiṭṭhati …pe…
智慧
vinaya
趣旨一致
中
navā ca dasamāni ca. Sīlaācāradiṭṭhi ca, ājīvaṁ catubhāgike; Pārājikañca saṅghādi, pācitti pāṭidesani. Dukkaṭaṁ pañcabhāgesu, sīlācāravipatti ca; Akatāya katāya ca, chabhāgesu yathāvidhi. Pārājikañca saṅghādi,
智慧
vinaya
趣旨一致
中
‘Suṇātu me, bhante, saṅgho. Yadi saṅghassa pattakallaṁ, ahaṁ itthannāmaṁ vinayaṁ puccheyyan’ti. Kathañca parena paro sammannitabbo? Byattena bhikkhunā paṭibalena saṅgho ñāpetabbo— ‘Suṇātu me, bhante, saṅgho. Yadi saṅghassa pattakallaṁ, itthannāmo itthannāmaṁ vinayaṁ puccheyyā’ti. Tena kho pana samayena pesalā bhikkhū saṅghamajjhe sammatā vinayaṁ pucchanti. Chabbaggiyā bhikkhū labhanti āghātaṁ, labhanti appaccayaṁ, vadhena tajjenti. “Anujānāmi, bhikkhave, saṅghamajjhe sammatenapi parisaṁ oloketvā puggalaṁ tulayitvā vinayaṁ pucchitun”ti. 13. Vinayavissajjanakathā
「大徳よ、僧伽(サンガ)よ、聞いたまえ。もし僧伽に時宜が至れば、わたくしはかくかくの名の者に律(ヴィナヤ)を問うてよいか」と。
では、いかにして他者によって他者は選出されるべきか。賢明にして有能な比丘によって、僧伽に告知されるべきである——「大徳よ、僧伽よ、聞いたまえ。もし僧伽に時宜が至れば、かくかくの名の者がかくかくの名の者に律を問うてよいか」と。
さてその時、戒徳清らかなる比丘たちが、僧伽の中央にて選出されて律を問うた。六群比丘(チャッバッギヤ)たちは憤りを生じ、不満を生じ、暴言をもって彼らを脅した。
〔そこで世尊は宣言された。〕「比丘たちよ、わたくしは許す。僧伽の中央にて選出された者も、また衆を見渡し個人(プッガラ)を量りたるうえで、律を問うことを」と。
**第十三 律の解答に関する話(ヴィナヤヴィッサッジャナカター)**
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Sace samasamā honti, āgantukehi āvāsikānaṁ sāmaggī vā dātabbā, nissīmaṁ vā gantabbaṁ. Sace āgantukā bahutarā honti, āgantukehi āvāsikānaṁ nākāmā dātabbā sāmaggī; āvāsikehi nissīmaṁ gantvā pavāretabbaṁ. 16. Liṅgādidassana Idha pana, bhikkhave, āgantukā bhikkhū passanti āvāsikānaṁ bhikkhūnaṁ āvāsikākāraṁ, āvāsikaliṅgaṁ, āvāsikanimittaṁ, āvāsikuddesaṁ, suppaññattaṁ mañcapīṭhaṁ bhisibibbohanaṁ, pānīyaṁ paribhojanīyaṁ sūpaṭṭhitaṁ, pariveṇaṁ susammaṭṭhaṁ; passitvā vematikā honti—‘atthi nu kho āvāsikā bhikkhū, natthi nu kho’ti. Te vematikā na vicinanti, avicinitvā pavārenti. Āpatti dukkaṭassa …pe… te vematikā vicinanti, vicinitvā na passanti, apassitvā pavārenti. Anāpatti. Te vematikā vicinanti, vicinitvā passanti, passitvā ekato pavārenti. Anāpatti. Te vematikā vicinanti, vicinitvā passanti, passitvā pāṭekkaṁ pavārenti. Āpatti dukkaṭassa.
もし〔来住の比丘と居住の比丘とが〕同数であるならば、来住の比丘たちは居住の比丘たちに和合(sāmaggī)を与えるか、あるいは〔共に〕界外(nissīma)へ赴くべきである。もし来住の比丘たちの方が多数であるならば、来住の比丘たちは居住の比丘たちの意に反して和合を与えてはならない。居住の比丘たちは界外へ赴いて自恣(pavāraṇā)を行うべきである。
**十六 標相等の看取**
さて比丘たちよ、ここに来住の比丘たちが、居住の比丘たちの居住者としての様子(āvāsikākāra)、居住者としての標相(āvāsikaliga)、居住者としての徴表(āvāsikanimitta)、居住者としての告知(āvāsikuddesa)を見る。〔すなわち〕よく整えられた臥床・椅子・褥・枕、よく備えられた飲料水・用水、よく掃き清められた僧坊(pariveṇa)を見て、〔なお〕疑念を抱く——「居住の比丘たちはいるのであろうか、いないのであろうか」と。彼らは疑念を抱きながら〔事実を〕確かめず、確かめることなく自恣を行う。突吉羅(dukkaṭa)の罪を犯す。……〔中略〕……彼らは疑念を抱き、確かめ、〔居住の比丘を〕見出せず、見出せないまま自恣を行う。罪を犯さず。彼らは疑念を抱き、確かめ、〔居住の比丘を〕見出し、見出して共に自恣を行う。罪を犯さず。彼らは疑念を抱き、確かめ、〔居住の比丘を〕見出し、見出して別々に自恣を行う。突吉羅の罪を犯す。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Samādāyachakkaṁ niṭṭhitaṁ. 6. Ādāyapannarasaka Bhikkhu atthatakathino cīvaraṁ ādāya pakkamati. Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“idhevimaṁ cīvaraṁ kāressaṁ, na paccessan”ti. So taṁ cīvaraṁ kāreti. Tassa bhikkhuno niṭṭhānantiko kathinuddhāro. Bhikkhu atthatakathino cīvaraṁ ādāya pakkamati. Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“nevimaṁ cīvaraṁ kāressaṁ, na paccessan”ti. Tassa bhikkhuno sanniṭṭhānantiko kathinuddhāro. Bhikkhu atthatakathino cīvaraṁ ādāya pakkamati.
## 翻訳
**「持ち去り」の六ヶ条、以上にて完結す。**
---
**六.持ち去りの十五ヶ条**
比丘が、カティナ(功徳衣)の張られたるとき、その衣(こころ)を持ち去りて出立する。かの比丘が界(けい)の外に至りたるとき、かくの如く思惟す。「ここにてこの衣を仕立てさせよう、戻るまい」と。彼はその衣を仕立てさせる。かの比丘にとって、カティナの解除(カティナッダーラ)は、仕立ての完了を以て終わりとなる(ニッターナンティカ)。
比丘が、カティナ(功徳衣)の張られたるとき、その衣を持ち去りて出立する。かの比丘が界の外に至りたるとき、かくの如く思惟す。「この衣を仕立てさせることもなく、また戻ることもあるまい」と。かの比丘にとって、カティナの解除は、その決意(サンニッターナ)を以て終わりとなる(サンニッターナンティカ)。
比丘が、カティナ(功徳衣)の張られたるとき、その衣を持ち去りて出立する。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu bhaṇḍanakārako kalahakārako vivādakārako bhassakārako saṅghe adhikaraṇakārako. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti. Te tassa tajjanīyakammaṁ karonti— adhammena vaggā. So tamhā āvāsā aññaṁ āvāsaṁ gacchati. Tatthapi bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato adhammena vaggehi. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti. Te tassa tajjanīyakammaṁ karonti— adhammena samaggā.
「友よ、この比丘は、諍いを起こし、口論を起こし、論争を起こし、饒舌を振りまき、僧伽(サンガ)において諍事(アディカラナ)を引き起こす者である。さあ、われらは彼に対して呵責羯磨(タッジャニーヤカンマ)を行おう」と。彼らは彼に対して呵責羯磨を行う――非法にして、分裂したる者たちによって。彼はその住処(アーヴァーサ)を去り、別の住処へと赴く。そこでもまた、比丘たちにこのような思いが起こる――「友よ、この比丘は、僧伽によって呵責羯磨を科せられた者であり、しかもそれは非法にして分裂したる者たちによるものである。さあ、われらは彼に対して呵責羯磨を行おう」と。彼らは彼に対して呵責羯磨を行う――非法にして、和合したる者たちによって。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
asambhogaṁ saṅghena, so tuṇhassa; yassa nakkhamati, so bhāseyya. Kataṁ saṅghena channassa bhikkhuno, āpattiyā adassane, ukkhepanīyakammaṁ— asambhogaṁ saṅghena. Khamati saṅghassa, tasmā tuṇhī, evametaṁ dhārayāmī’ti. Āvāsaparamparañca, bhikkhave, saṁsatha— ‘channo bhikkhu saṅghena āpattiyā adassane, ukkhepanīyakammakato— asambhogaṁ saṅghenā’ti. 5.1. Adhammakammadvādasaka Tīhi, bhikkhave, aṅgehi samannāgataṁ, āpattiyā adassane, ukkhepanīyakammaṁ adhammakammañca hoti, avinayakammañca, duvūpasantañca.
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tena kho pana samayena chabbaggiyā bhikkhū saṅghamajjhe asammatā vinayaṁ vissajjenti. “Na, bhikkhave, saṅghamajjhe asammatena vinayo vissajjetabbo. Yo vissajjeyya, āpatti dukkaṭassa. Anujānāmi, bhikkhave, saṅghamajjhe sammatena vinayaṁ vissajjetuṁ. Evañca pana, bhikkhave, sammannitabbaṁ. Attanā vā attānaṁ sammannitabbaṁ, parena vā paro sammannitabbo. Kathañca attanāva attānaṁ sammannitabbaṁ? Byattena bhikkhunā paṭibalena saṅgho ñāpetabbo— ‘Suṇātu me, bhante, saṅgho. Yadi saṅghassa pattakallaṁ, ahaṁ itthannāmena vinayaṁ puṭṭho vissajjeyyan’ti.
その当時、六群比丘(ちゃっばっぎやびく)たちは、僧伽(さんが)の中において、正式に任命されることなく律(ヴィナヤ)に関する問いに答えていた。
「比丘たちよ、僧伽の中において、任命されていない者が律を解答してはならない。もし解答するならば、悪作(とくかた)の罪を犯すことになる。比丘たちよ、僧伽の中においては、正式に任命された者が律を解答することを、わたしは許可する。
比丘たちよ、任命はこのようにしてなされるべきである。みずから自身を任命することもできるし、他の者が他の者を任命することもできる。
では、いかにしてみずから自身を任命するのか。賢明にして有能な比丘が、僧伽に告知すべきである。
『大徳(バンテ)たちよ、僧伽は聞いてください。もし僧伽にとって時宜が熟しているならば、某甲(それがし)なる者として、わたしが律について問われたときに答えることをお許しください』と。」
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“idhevimaṁ cīvaraṁ kāressaṁ, na paccessan”ti. So taṁ cīvaraṁ kāreti. Tassa taṁ cīvaraṁ kayiramānaṁ nassati. Tassa bhikkhuno nāsanantiko kathinuddhāro. Tikaṁ. Bhikkhu atthatakathino cīvaraṁ ādāya pakkamati “na paccessan”ti. Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“idhevimaṁ cīvaraṁ kāressan”ti. So taṁ cīvaraṁ kāreti. Tassa bhikkhuno niṭṭhānantiko kathinuddhāro. Bhikkhu atthatakathino cīvaraṁ ādāya pakkamati “na paccessan”ti. Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“nevimaṁ cīvaraṁ kāressan”ti.
彼が界外(けがい)に至りて、かく思う——「ここにてこの衣を作らせよう、帰らぬゆえに」と。彼はその衣を作らせる。彼のその作らせている衣が失われる。この比丘のカティナ解除(kathinuddhāra)は、その失われた時をもって行われる。三句。
カティナを展張(てんちょう)した比丘が衣を持ちて出立す、「帰らぬゆえに」と思いつつ。彼が界外に至りて、かく思う——「ここにてこの衣を作らせよう」と。彼はその衣を作らせる。この比丘のカティナ解除は、その完成した時をもって行われる。
カティナを展張した比丘が衣を持ちて出立す、「帰らぬゆえに」と思いつつ。彼が界外に至りて、かく思う——「この衣は作らせまい」と。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
So tamhāpi āvāsā aññaṁ āvāsaṁ gacchati. Tatthapi bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato adhammena samaggehi. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti. Te tassa tajjanīyakammaṁ karonti— dhammena vaggā. So tamhāpi āvāsā aññaṁ āvāsaṁ gacchati. Tatthapi bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato dhammena vaggehi. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti.
彼はその住処(āvāsa)をも離れ、別の住処へと赴く。そこでもまた比丘たちの間にかくのごとき思いが生じる——「友よ、この比丘は、僧伽(saṅgha)によって挙罪羯磨(tajjanīyakamma)を科せられたが、それは非法(adhamma)にして、和合衆(samagga)によるものであった。さあ、われらも彼に挙罪羯磨を行ずべし」と。かくして彼らは彼に挙罪羯磨を行ずる——法(dhamma)に適いながらも、離和衆(vagga)によって。彼はその住処をも離れ、さらに別の住処へと赴く。そこでもまた比丘たちの間にかくのごとき思いが生じる——「友よ、この比丘は、僧伽によって挙罪羯磨を科せられたが、それは如法(dhamma)にして、離和衆(vagga)によるものであった。さあ、われらも彼に挙罪羯磨を行ずべし」と。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Asammukhā kataṁ hoti, appaṭipucchā kataṁ hoti, appaṭiññāya kataṁ hoti— Aparehipi, bhikkhave, tīhaṅgehi samannāgataṁ, āpattiyā adassane, ukkhepanīyakammaṁ adhammakammañca hoti, avinayakammañca, duvūpasantañca. Anāpattiyā kataṁ hoti, adesanāgāminiyā āpattiyā kataṁ hoti, desitāya āpattiyā kataṁ hoti …pe… acodetvā kataṁ hoti, asāretvā kataṁ hoti, āpattiṁ anāropetvā kataṁ hoti …pe… asammukhā kataṁ hoti, adhammena kataṁ hoti, vaggena kataṁ hoti …pe… appaṭipucchā kataṁ hoti, adhammena kataṁ hoti, vaggena kataṁ hoti …pe… appaṭiññāya kataṁ hoti, adhammena kataṁ hoti, vaggena kataṁ hoti …pe… anāpattiyā kataṁ hoti, adhammena kataṁ hoti, vaggena kataṁ hoti …pe… adesanāgāminiyā āpattiyā kataṁ hoti, adhammena kataṁ hoti, vaggena kataṁ hoti …pe… desitāya āpattiyā kataṁ hoti, adhammena kataṁ hoti, vaggena kataṁ hoti …pe…
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
智慧
vinaya
趣旨一致
中
4. Chattiṁsaka Idha pana, bhikkhave, bhikkhu parivasanto antarā sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjati parimāṇā appaṭicchannāyo. So bhikkhu mūlāya paṭikassitabbo. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu parivasanto antarā sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjati parimāṇā paṭicchannāyo. So bhikkhu mūlāya paṭikassitabbo. Yathāpaṭicchannānañcassa āpattīnaṁ purimāya āpattiyā samodhānaparivāso dātabbo. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu parivasanto antarā sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjati parimāṇā paṭicchannāyopi appaṭicchannāyopi. So bhikkhu mūlāya paṭikassitabbo. Yathāpaṭicchannānañcassa āpattīnaṁ purimāya āpattiyā samodhānaparivāso dātabbo. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu parivasanto antarā sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjati aparimāṇā appaṭicchannāyo …pe…
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Cayo paripatati …pe… “anujānāmi, bhikkhave, cinituṁ tayo caye— iṭṭhakācayaṁ, silācayaṁ, dārucayan”ti. Ārohantā vihaññanti …pe… “anujānāmi, bhikkhave, tayo sopāne— iṭṭhakāsopānaṁ, silāsopānaṁ, dārusopānan”ti. Ārohantā paripatanti …pe… “anujānāmi, bhikkhave, ālambanabāhan”ti. Koṭṭhakassa kavāṭaṁ na hoti …pe… “anujānāmi, bhikkhave, kavāṭaṁ piṭṭhasaṅghāṭaṁ udukkhalikaṁ uttarapāsakaṁ aggaḷavaṭṭiṁ kapisīsakaṁ sūcikaṁ ghaṭikaṁ tāḷacchiddaṁ āviñchanachiddaṁ āviñchanarajjun”ti.
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Atha kho sāriputtamoggallānā yena te paribbājakā tenupasaṅkamiṁsu, upasaṅkamitvā te paribbājake etadavocuṁ— “gacchāma mayaṁ, āvuso, bhagavato santike, so no bhagavā satthā”ti. “Mayaṁ āyasmante nissāya āyasmante sampassantā idha viharāma, sace āyasmantā mahāsamaṇe brahmacariyaṁ carissanti, sabbeva mayaṁ mahāsamaṇe brahmacariyaṁ carissāmā”ti. Atha kho sāriputtamoggallānā yena sañcayo paribbājako tenupasaṅkamiṁsu, upasaṅkamitvā sañcayaṁ paribbājakaṁ etadavocuṁ— “gacchāma mayaṁ, āvuso, bhagavato santike, so no bhagavā satthā”ti. “Alaṁ, āvuso, mā agamittha, sabbeva tayo imaṁ gaṇaṁ pariharissāmā”ti. Dutiyampi kho …pe… tatiyampi kho sāriputtamoggallānā sañcayaṁ paribbājakaṁ etadavocuṁ— “Alaṁ, āvuso, mā agamittha, sabbeva tayo imaṁ gaṇaṁ pariharissāmā”ti. Atha kho sāriputtamoggallānā tāni aḍḍhateyyāni paribbājakasatāni ādāya yena veḷuvanaṁ tenupasaṅkamiṁsu.
そのときサーリプッタとモッガッラーナは、かの遊行者たちのもとへと赴いた。赴いて、かの遊行者たちにこのように告げた。——「友よ、われらは世尊のみもとへ参ります。世尊こそがわれらの師であります」と。すると遊行者たちは言った。「われらは尊者がたを頼みとし、尊者がたのお姿を仰ぎながらここに住んでおります。もし尊者がたが大沙門(マハーサマナ)のもとで梵行(ぼんぎょう)を修められるならば、われら一同もまた大沙門のもとで梵行を修めましょう」と。
そこでサーリプッタとモッガッラーナは、遊行者サンジャヤのもとへと赴いた。赴いて、遊行者サンジャヤにこのように告げた。——「友よ、われらは世尊のみもとへ参ります。世尊こそがわれらの師であります」と。サンジャヤは言った。「よいですか友よ、どうか行かないでください。われら三人でこの集団を統率してまいりましょう」と。
二度目もまた……乃至(ないし)……三度目もまた、サーリプッタとモッガッラーナはサンジャヤ遊行者に告げた。するとサンジャヤはまた言った。「よいですか友よ、どうか行かないでください。われら三人でこの集団を統率してまいりましょう」と。
そこでサーリプッタとモッガッラーナは、かの二百五十人の遊行者たちを伴い、竹林(ヴェールヴァナ)へと向かって赴いた。
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Kathañca parena paro sammannitabbo? Byattena bhikkhunā paṭibalena saṅgho ñāpetabbo— ‘Suṇātu me, bhante, saṅgho. Yadi saṅghassa pattakallaṁ, itthannāmo itthannāmena vinayaṁ puṭṭho vissajjeyyā’ti. Tena kho pana samayena pesalā bhikkhū saṅghamajjhe sammatā vinayaṁ vissajjenti. Chabbaggiyā bhikkhū labhanti āghātaṁ, labhanti appaccayaṁ, vadhena tajjenti. “Anujānāmi, bhikkhave, saṅghamajjhe sammatenapi parisaṁ oloketvā puggalaṁ tulayitvā vinayaṁ vissajjetun”ti. 14. Codanākathā Tena kho pana samayena chabbaggiyā bhikkhū anokāsakataṁ bhikkhuṁ āpattiyā codenti. “Na, bhikkhave, anokāsakato bhikkhu āpattiyā codetabbo.
## 翻訳
さて、いかにして他者は他者によって推薦されるべきか。有能にして堪能なる比丘は、僧伽(サンガ)に告知すべきである。――「大徳(バンテ)よ、僧伽よ、聴きたまえ。もし僧伽にとって時宜(じぎ)が適うならば、某甲(なにがし)が某甲によって律(ヴィナヤ)について問われたとき、これを解答せん」と。
さてその時、戒行(かいぎょう)清浄なる比丘たちが、僧伽の中において推薦を受けて、律の問いに答えていた。ところが六群比丘(チャッバッギヤ)たちは怒りを抱き、不満を懐き、脅迫をもってこれを責め苦しめた。
そこで〔世尊は宣言された〕。「比丘たちよ、わたしは許可する。僧伽の中において推薦を受けた者もまた、衆(パリサ)を見渡し、人(プッガラ)を見定めたうえで、律について答えることを」と。
**十四、訴追(コーダナ)の話**
さてその時、六群比丘たちは、許可(オカーサ)を与えていない比丘を罪過(アーパッティ)をもって訴えた。〔世尊は言われた。〕「比丘たちよ、許可を与えていない比丘を、罪過をもって訴えてはならない。」
⚠ 出家者向けの文脈
経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)