🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます
💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
9,999
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 346
すべて
智慧 4354
老い 931
苦しみ 772
正念 695
怒り 356
執着 350
死 350
業・因果 346
幸せ 337
自己 244
人間関係 243
家族 234
不安 168
仕事 165
渇愛 147
慈悲 115
無常 111
孤独 45
空 43
感謝 23
vinaya 2606
中部経典 2117
長部経典 1357
相応部経典 1136
増支部経典 857
jataka 563
スッタニパータ 522
ダンマパダ(法句経) 426
テーラガーター 211
テーリーガーター 68
クッダカパータ 57
イティヴッタカ 54
ウダーナ 34
金剛経 5
維摩経 5
般若心経 4
法華経 4
涅槃経 2
AN 1
業・因果
増支部経典
趣旨一致
長
“Channaṁ, bhikkhave, pātubhāvo dullabho lokasmiṁ. Katamesaṁ channaṁ? Tathāgatassa arahato sammāsambuddhassa pātubhāvo dullabho lokasmiṁ, tathāgatappaveditassa dhammavinayassa desetā puggalo dullabho lokasmiṁ, ariyāyatane paccājāti dullabhā lokasmiṁ, indriyānaṁ avekallatā dullabhā lokasmiṁ, ajaḷatā aneḷamūgatā dullabhā lokasmiṁ, kusale dhamme chando dullabho lokasmiṁ. Imesaṁ kho, bhikkhave, channaṁ pātubhāvo dullabho lokasmin”ti.
“Mendicants, the appearance of six things is rare in the world. What six? A Realized One, a perfected one, a fully awakened Buddha. A teacher of the teaching and training proclaimed by a Realized One. Rebirth in a civilized region. Unimpaired sense faculties. Being bright and clever. Enthusiasm for skillful qualities. The appearance of these six things is rare in the world.”
「比丘たちよ、六つのものの出現は、この世において得難い。いかなる六つか。如来、応供、正遍知たる仏陀の出現。如来によって説かれた法と律を教える師の出現。文明開けた地への転生。損なわれることなき諸根の具足。聡明にして智慧ある資質。善法への精進。これら六つのものの出現は、この世において得難いものである。」
業・因果
増支部経典
趣旨一致
長
“Dasahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu āhuneyyo hoti pāhuneyyo dakkhiṇeyyo añjalikaraṇīyo anuttaraṁ puññakkhettaṁ lokassa. Dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe, sugate duggate yathākammūpage satte pajānāti: ‘ime vata kho bhonto sattā kāyaduccaritena samannāgatā vacīduccaritena samannāgatā manoduccaritena samannāgatā ariyānaṁ upavādakā micchādiṭṭhikā micchādiṭṭhikammasamādānā, te kāyassa bhedā paraṁ maraṇā apāya
“Mendicants, a mendicant with ten qualities is worthy of offerings dedicated to the gods, worthy of hospitality, worthy of a religious donation, worthy of veneration with joined palms, and is the supreme field of merit for the world. With clairvoyance that is purified and superhuman, they see sentient beings passing away and being reborn—inferior and superior, beautiful and ugly, in a good place or a bad place. They understand how sentient beings pass on according to their deeds. ‘These dear bei
比丘たちよ、十の功徳を具えた比丘は、神々への供物を受けるに値し、歓待を受けるに値し、布施を受けるに値し、合掌礼拝を受けるに値し、世間における無上の福田である。
彼は、清浄にして超人的な天眼をもって、衆生が死し、また生まれ変わるさまを見る。劣れる者と優れる者、美しき者と醜き者、善趣に赴く者と悪趣に堕ちる者を、ありありと見るのである。彼は、衆生がその業に従いて輪廻する様を如実に了知する。「これらの愛すべき衆生は……」
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
業・因果
増支部経典
趣旨一致
長
“Tisso imā, bhikkhave, samaṇasaññā bhāvitā bahulīkatā satta dhamme paripūrenti. Katamā tisso? Vevaṇṇiyamhi ajjhupagato, parapaṭibaddhā me jīvikā, añño me ākappo karaṇīyoti— imā kho, bhikkhave, tisso samaṇasaññā bhāvitā bahulīkatā satta dhamme paripūrenti. Katame satta? Santatakārī hoti santatavutti sīlesu, anabhijjhālu hoti, abyāpajjo hoti, anatimānī hoti, sikkhākāmo hoti, “idamatthan”tissa hoti jīvitaparikkhāresu, āraddhavīriyo ca viharati. Imā kho, bhikkhave, tisso samaṇasaññā bhāvitā bahulīka
“Mendicants, when these three perceptions for ascetics are developed and cultivated they fulfill seven things. What three? ‘I have secured freedom from class.’ ‘My livelihood is tied up with others.’ ‘My behavior should be different.’ When these three perceptions for ascetics are developed and cultivated they fulfill seven things. What seven? Their deeds and behavior are always consistent with the precepts. They’re content, kind-hearted, and humble. They want to train. They use the necessities o
比丘たちよ、沙門にふさわしき三つの想(そう)を修習し、多修するならば、七つの事柄を成就するであろう。いかなる三つの想であるか。「我は姓族(せいぞく)への執着より解き放たれたり」と、「我が生活は他者に依りて成り立つ」と、「我が振る舞いは世俗の人々とは異なるべし」と、この三つである。この沙門にふさわしき三つの想を修習し、多修するならば、七つの事柄を成就するであろう。いかなる七つであるか。常に戒律に従いて身口意の行いを整え、少欲知足にして、柔和にして、謙遜にして、修学を求め、受用するものをよく用いて……
業・因果
増支部経典
趣旨一致
中
…pe… Micchādiṭṭhiko hoti, micchāsaṅkappo hoti, micchāvāco hoti, micchākammanto hoti …pe… sammādiṭṭhiko hoti, sammāsaṅkappo hoti, sammāvāco hoti, sammākammanto hoti.
“Someone with four qualities is placed in hell as if delivered there. … wrong view, wrong thought, wrong speech, wrong action. … Someone with four qualities is placed in heaven as if delivered there. … right view, right thought, right speech, right action. …”
「四つの性質を持つ者は、まるでそこへ運ばれるかのごとく、地獄に堕ちる。……邪見、邪思惟、邪語、邪業。……四つの性質を持つ者は、まるでそこへ運ばれるかのごとく、天界に生ずる。……正見、正思惟、正語、正業。……」
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
業・因果
増支部経典
趣旨一致
長
“Micchādiṭṭhikassa, bhikkhave, purisapuggalassa micchāsaṅkappassa micchāvācassa micchākammantassa micchāājīvassa micchāvāyāmassa micchāsatissa micchāsamādhissa micchāñāṇissa micchāvimuttissa yañca kāyakammaṁ yathādiṭṭhi samattaṁ samādinnaṁ yañca vacīkammaṁ yañca manokammaṁ yathādiṭṭhi samattaṁ samādinnaṁ yā ca cetanā yā ca patthanā yo ca paṇidhi ye ca saṅkhārā, sabbe te dhammā aniṭṭhāya akantāya amanāpāya ahitāya dukkhāya saṁvattanti. Taṁ kissa hetu? Diṭṭhi hissa, bhikkhave, pāpikā. Seyyathāpi,
“Mendicants, consider an individual who has wrong view, thought, speech, action, livelihood, effort, mindfulness, immersion, knowledge, and freedom. Whatever bodily, verbal, or mental deeds they undertake in line with that view, their intentions, aims, wishes, and choices all lead to what is unlikable, undesirable, disagreeable, harmful, and suffering. Why is that? Because their view is bad. Suppose a seed of neem, angled gourd, or bitter gourd was planted in moist earth. Whatever nutrients it t
比丘たちよ、邪見・邪思惟・邪語・邪業・邪命・邪精進・邪念・邪定・邪智・邪解脱を具える者について考えてみよ。かかる者が、その見解に従いて身・口・意によりて行ずるいかなる業も、その意図・目的・願望・選択のすべては、不可愛・不可楽・不可意・有害・苦へと導くものである。何故にそうであるか。その見解が悪しきものであるが故に。たとえば、湿れる大地に苦楝・苦瓜・苦瓠の種を植えたとせよ。それが大地より養分を吸い取るものは何であれ、
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
業・因果
増支部経典
趣旨一致
長
“Cattārimāni, bhikkhave, kammāni mayā sayaṁ abhiññā sacchikatvā paveditāni. Katamāni cattāri? Atthi, bhikkhave, kammaṁ kaṇhaṁ kaṇhavipākaṁ; atthi, bhikkhave, kammaṁ sukkaṁ sukkavipākaṁ; atthi, bhikkhave, kammaṁ kaṇhasukkaṁ kaṇhasukkavipākaṁ; atthi, bhikkhave, kammaṁ akaṇhaasukkaṁ akaṇhaasukkavipākaṁ kammakkhayāya saṁvattati. Imāni kho, bhikkhave, cattāri kammāni mayā sayaṁ abhiññā sacchikatvā paveditānī”ti.
“Mendicants, I declare these four kinds of deeds, having realized them with my own insight. What four? There are dark deeds with dark results. There are bright deeds with bright results. There are dark and bright deeds with dark and bright results. There are neither dark nor bright deeds with neither dark nor bright results, which lead to the ending of deeds. These are the four kinds of deeds that I declare, having realized them with my own insight.”
「比丘たちよ、我は自らの智慧をもって証得し、この四種の業を説く。いかなる四種であるか。黒き業あり、黒き果報あり。白き業あり、白き果報あり。黒白相混じる業あり、黒白相混じる果報あり。黒にもあらず白にもあらざる業あり、黒にもあらず白にもあらざる果報あり、これは業の滅尽へと導くものである。これらが、我が自らの智慧をもって証得し説く四種の業である。」
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
業・因果
増支部経典
趣旨一致
長
“Dasayime, bhikkhave, niddhamanīyā dhammā. Katame dasa? Sammādiṭṭhikassa, bhikkhave, micchādiṭṭhi niddhantā hoti; ye ca micchādiṭṭhipaccayā aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavanti te cassa niddhantā honti; sammādiṭṭhipaccayā ca aneke kusalā dhammā bhāvanāpāripūriṁ gacchanti. Sammāsaṅkappassa, bhikkhave, micchāsaṅkappo niddhanto hoti …pe… sammāvācassa bhikkhave, micchāvācā niddhantā hoti … sammākammantassa, bhikkhave, micchākammanto niddhanto hoti … sammāājīvassa, bhikkhave, micchāājīvo niddhanto
“Mendicants, these ten qualities should be blown away. What ten? For one of right view, wrong view is blown away. And the many bad, unskillful qualities produced by wrong view are blown away. And because of right view, many skillful qualities are fully developed. For one of right thought, wrong thought is blown away. … For one of right speech, wrong speech is blown away. … For one of right action, wrong action is blown away. … For one of right livelihood, wrong livelihood is blown away. … For on
「比丘たちよ、これら十の性質は吹き払われるべきものである。いかなる十かと言えば、正見を具えた者にとっては、邪見は吹き払われる。そして邪見によって生じる多くの悪しき不善の性質もまた吹き払われる。また正見によって、多くの善の性質が円満に発展する。正思惟を具えた者にとっては、邪思惟は吹き払われる。……正語を具えた者にとっては、邪語は吹き払われる。……正業を具えた者にとっては、邪業は吹き払われる。……正命を具えた者にとっては、邪命は吹き払われる。……」
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
業・因果
増支部経典
趣旨一致
長
“Cattārimāni, bhikkhave, kammāni …pe… kaṇhaṁ kaṇhavipākaṁ …pe… idha, bhikkhave, ekacco sabyābajjhaṁ kāyasaṅkhāraṁ abhisaṅkharoti …pe… idaṁ vuccati, bhikkhave, kammaṁ kaṇhaṁ kaṇhavipākaṁ. Katamañca, bhikkhave, kammaṁ sukkaṁ sukkavipākaṁ? Idha, bhikkhave, ekacco abyābajjhaṁ kāyasaṅkhāraṁ abhisaṅkharoti …pe… idaṁ vuccati, bhikkhave, kammaṁ sukkaṁ sukkavipākaṁ. Katamañca, bhikkhave, kammaṁ kaṇhasukkaṁ kaṇhasukkavipākaṁ? Idha, bhikkhave, ekacco sabyābajjhampi abyābajjhampi kāyasaṅkhāraṁ abhisaṅkharot
“Mendicants, I declare these four kinds of deeds, having realized them with my own insight…. And what are dark deeds with dark results? It’s when someone makes hurtful choices by way of body, speech, and mind. These are called dark deeds with dark results. And what are bright deeds with bright results? It’s when someone makes pleasing choices by way of body, speech, and mind. These are called bright deeds with bright results. And what are dark and bright deeds with dark and bright results? It’s
比丘たちよ、我は自らの智慧をもってこれら四種の業を証知し、説き明かすものである。……では、黒き業にして黒き果報とは何か。それは、身・口・意によって苦痛をもたらす思を生起させることである。これを黒き業にして黒き果報と称する。では、白き業にして白き果報とは何か。それは、身・口・意によって安楽をもたらす思を生起させることである。これを白き業にして白き果報と称する。では、黒白相交わる業にして黒白相交わる果報とは何か。それは、
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
業・因果
増支部経典
趣旨一致
長
“Adhammo ca, bhikkhave, veditabbo anattho ca; dhammo ca veditabbo attho ca. Adhammañca viditvā anatthañca, dhammañca viditvā atthañca yathā dhammo yathā attho tathā paṭipajjitabbaṁ. Katamo ca, bhikkhave, adhammo ca anattho ca? Micchādiṭṭhi, micchāsaṅkappo, micchāvācā, micchākammanto, micchāājīvo, micchāvāyāmo, micchāsati, micchāsamādhi, micchāñāṇaṁ, micchāvimutti— ayaṁ vuccati, bhikkhave, adhammo ca anattho ca. Katamo ca, bhikkhave, dhammo ca attho ca? Sammādiṭṭhi, sammāsaṅkappo, sammāvācā, samm
“Mendicants, you should know bad principles with bad results. And you should know good principles with good results. Knowing these things, your practice should follow the good principles with good results. And what are bad principles with bad results? Wrong view, wrong thought, wrong speech, wrong action, wrong livelihood, wrong effort, wrong mindfulness, wrong immersion, wrong knowledge, and wrong freedom. These are called bad principles with bad results. And what are good principles with good
「比丘たちよ、汝らは悪しき果をもたらす悪しき法を知るべし。そして善き果をもたらす善き法を知るべし。これらのことを知りたるのち、汝らの修行は善き果をもたらす善き法に従うべきである。では、悪しき果をもたらす悪しき法とは何か。邪見、邪思惟、邪語、邪業、邪命、邪精進、邪念、邪定、邪智、邪解脱——これらを、悪しき果をもたらす悪しき法と称す。では、善き果をもたらす善き法とは何か。」
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
業・因果
ダンマパダ(法句経)
直接根拠
中
Idha socati pecca socati, papakari ubhayattha socati; so socati so vihannati, disva kammakiliatthanam.
悪をなした人は、この世で悲しみ、来世でも悲しみ、二つのところで悲しむ。自分の行為が汚れているのを見て悲しみ悩む。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
業・因果
ダンマパダ(法句経)
直接根拠
中
Papopi passati bhadram, yava papam na paccati; yada ca paccati papam, atha papo papani passati.
惡業未熟時 惡者以爲樂
悪をしても、その悪業がまだ熟さないあいだは、悪人でも幸運に遇う。しかし悪業が熟したときには、悪人はわざわいに遇う。
業・因果
ダンマパダ(法句経)
直接根拠
中
Bhadropi passati papam, yava bhadram na paccati; yada ca paccati bhadram, atha bhadro bhadrani passati.
善業未熟時 善者以爲苦
善をしても、その善業がまだ熟さないあいだは、善人でもわざわいに遇う。しかし善業が熟したときには、善人は幸せに遇う。
業・因果
ダンマパダ(法句経)
直接根拠
中
Na antalikkhe na samuddamajjhe, na pabbatanam vivaram pavissa; na vijjati so jagatippadeso, yatthathito munceyya papakamma.
空にも海の中にも山の洞穴に入っても、この世のどこにいても、悪業から逃れることのできる場所はない。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
業・因果
ダンマパダ(法句経)
直接根拠
中
Sukhakamani bhutani, yo dandena vihimsati; attano sukhamesano, pecca so na labhate sukham.
幸せを求めている生きものたちを暴力で害する者は、自分の幸せを求めても、来世では幸せを得られない。
業・因果
ダンマパダ(法句経)
趣旨一致
中
Bhadropi passati pāpaṁ, Yāva bhadraṁ na paccati; Yadā ca paccati bhadraṁ, Atha bhadro bhadrāni passati.
Even the good see wicked things, so long as their goodness has not ripened. But as soon as that goodness ripens, then the good see good things.
たとえ善き者であっても、その善(ぜん)いまだ熟(じゅく)せざる間は、悪しきことを見ることがある。しかしながら、その善がひとたび熟するに至れば、善き者はついに善きことを見るようになるのである。
業・因果
ダンマパダ(法句経)
趣旨一致
中
Na tāvatā dhammadharo, yāvatā bahu bhāsati; Yo ca appampi sutvāna, dhammaṁ kāyena passati; Sa ve dhammadharo hoti, yo dhammaṁ nappamajjati.
You’re not one who has memorized the teaching just because you recite a lot. Someone who directly sees the teaching after hearing only a little is truly one who has memorized the teaching, for they can never forget it.
多くを誦(とな)えるからといって、汝が法(のり)を体得せる者とはいえぬ。たとい少しを聞くとも、法(ほう)を直かに見る者こそ、真に法を持(たも)てる者と呼ぶにふさわしい。その者は、法を永遠に忘れることなきゆえに。
業・因果
ダンマパダ(法句経)
趣旨一致
中
Yamhi saccañca dhammo ca, ahiṁsā saṁyamo damo; Sa ve vantamalo dhīro, “thero” iti pavuccati.
One who is truthful and principled, harmless, restrained, and self-controlled, attentive, purged of stains, is said to be a senior.
真実を語り、戒律(かいりつ)を守り、害を与えず、慎み深く、自らを制し、怠らず、煩悩(ぼんのう)の汚れを滅し尽くした者こそ、長老(ちょうろう)と呼ばれるにふさわしい。
業・因果
ダンマパダ(法句経)
趣旨一致
中
Na vākkaraṇamattena, vaṇṇapokkharatāya vā; Sādhurūpo naro hoti, issukī maccharī saṭho.
Not by mere enunciation, or a beautiful complexion does a person become holy, if they’re jealous, stingy, and devious.
口先だけの言葉や、美しい容姿をもってしても、人は聖者(せいじゃ)となることはできない。妬(ねた)み深く、物惜しみをし、狡猾(こうかつ)な心を抱くならば。
業・因果
ダンマパダ(法句経)
趣旨一致
中
Yassa cetaṁ samucchinnaṁ, mūlaghaccaṁ samūhataṁ; Sa vantadoso medhāvī, “sādhurūpo”ti vuccati.
But if they’ve cut that out, dug it up at the root, eradicated it, that wise one, purged of vice, is said to be holy.
たとえそれを断ち切り、根より掘り起こし、余すところなく滅し尽くしたならば、悪(あく)を離れ清められたその智者(ちしゃ)こそ、真に聖者(しょうじゃ)と呼ばれるにふさわしい。
業・因果
ダンマパダ(法句経)
趣旨一致
中
Yo ca sameti pāpāni, aṇuṁthūlāni sabbaso; Samitattā hi pāpānaṁ, “samaṇo”ti pavuccati.
およそ細かいことも粗いことも、あらゆる悪(業)を静める者——
悪を静めたるがゆえに、「沙門(さもん)」と呼ばれるのである。
経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)