🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます
💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
10,029
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 4,354
すべて
智慧 4354
老い 931
苦しみ 772
正念 695
怒り 356
執着 350
死 350
業・因果 346
幸せ 337
自己 244
人間関係 243
家族 234
不安 168
仕事 165
渇愛 147
慈悲 115
無常 111
孤独 45
空 43
感謝 23
vinaya 2606
中部経典 2117
長部経典 1357
相応部経典 1136
増支部経典 857
jataka 563
スッタニパータ 522
ダンマパダ(法句経) 426
テーラガーター 211
テーリーガーター 68
クッダカパータ 57
イティヴッタカ 54
ウダーナ 34
金剛経 5
維摩経 5
般若心経 4
法華経 4
涅槃経 2
AN 1
智慧
vinaya
趣旨一致
中
“Kismiṁ vatthusmin”ti? “Adinnādāne”ti. Atha kho āyasmā mahākassapo āyasmantaṁ upāliṁ dutiyassa pārājikassa vatthumpi pucchi, nidānampi pucchi, puggalampi pucchi, paññattimpi pucchi, anupaññattimpi pucchi, āpattimpi pucchi, anāpattimpi pucchi. “Tatiyaṁ panāvuso upāli, pārājikaṁ kattha paññattan”ti? “Vesāliyaṁ, bhante”ti. “Kaṁ ārabbhā”ti? “Sambahule bhikkhū ārabbhā”ti. “Kismiṁ vatthusmin”ti? “Manussaviggahe”ti. Atha kho āyasmā mahākassapo āyasmantaṁ upāliṁ tatiyassa pārājikassa vatthumpi pucchi, nidānampi pucchi, puggalampi pucchi, paññattimpi pucchi, anupaññattimpi pucchi, āpattimpi pucchi, anāpattimpi pucchi.
「いかなる事柄(vatthusmin)についてでありますか」と。「不与取(adinnādāna)についてであります」と。
そこで尊者マハーカッサパは、尊者ウパーリに対して、第二の波羅夷(pārājika)の事柄(vatthu)をも問い、縁起(nidāna)をも問い、人(puggala)をも問い、制定(paññatti)をも問い、随制定(anupaññatti)をも問い、犯罪(āpatti)をも問い、不犯(anāpatti)をも問うた。
「されば友よ、ウパーリよ、第三の波羅夷はいずこにおいて制定されましたか」と。「ヴェーサーリー(Vesālī)においてであります、尊者よ」と。「誰に縁りてでありますか」と。「多くの比丘たちに縁りてであります」と。「いかなる事柄についてでありますか」と。「人身(manussaviggaha)についてであります」と。
そこで尊者マハーカッサパは、尊者ウパーリに対して、第三の波羅夷の事柄をも問い、縁起をも問い、人をも問い、制定をも問い、随制定をも問い、犯罪をも問い、不犯をも問うた。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Na adhisīle sīlavipanno hoti, na ajjhācāre ācāravipanno hoti, na atidiṭṭhiyā diṭṭhivipanno hoti, bahussuto hoti, paññavā hoti— Aparehipi, bhikkhave, pañcahaṅgehi samannāgatena bhikkhunā na anissitena vatthabbaṁ. Āpattiṁ na jānāti, anāpattiṁ na jānāti, lahukaṁ āpattiṁ na jānāti, garukaṁ āpattiṁ na jānāti, ubhayāni kho panassa pātimokkhāni vitthārena na svāgatāni honti na suvibhattāni na suppavattīni na suvinicchitāni suttaso anubyañjanaso— Pañcahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgatena bhikkhunā anissitena vatthabbaṁ. Āpattiṁ jānāti, anāpattiṁ jānāti, lahukaṁ āpattiṁ jānāti, garukaṁ āpattiṁ jānāti, ubhayāni kho panassa pātimokkhāni vitthārena svāgatāni honti suvibhattāni suppavattīni suvinicchitāni suttaso anubyañjanaso— Aparehipi, bhikkhave, pañcahaṅgehi samannāgatena bhikkhunā na anissitena vatthabbaṁ. Āpattiṁ na jānāti, anāpattiṁ na jānāti, lahukaṁ āpattiṁ na jānāti, garukaṁ āpattiṁ na jānāti, ūnapañcavasso hoti— Pañcahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgatena bhikkhunā anissitena vatthabbaṁ. Āpattiṁ jānāti, anāpattiṁ jānāti, lahukaṁ āpattiṁ jānāti, garukaṁ āpattiṁ jānāti, pañcavasso vā hoti atirekapañcavasso vā— Pañcakadasavāro niṭṭhito.
# 律蔵 大犍度 第二百三十九段
比丘たちよ、さらに他の五つの徳を具えた比丘には、独立して住することが許されない。すなわち、増上戒(adhisīla)において戒を犯すことなく、行儀(ājjhācāra)において行儀を失することなく、邪見(atidiṭṭhi)において見解を誤ることなく、多聞(bahussuta)にして、智慧(paññā)ある者であっても――なお次の条件を欠くならば独立して住することは許されない。すなわち、罪(āpatti)を知らず、無罪(anāpatti)を知らず、軽罪(lahuka āpatti)を知らず、重罪(garuka āpatti)を知らず、両部の波羅提木叉(pātimokkha)を経文に従い文句に従って、広く善く学ばず、善く分別せず、善く流暢に読誦できず、善く決択していない者である。
比丘たちよ、五つの徳を具えた比丘には、独立して住することが許される。すなわち、罪を知り、無罪を知り、軽罪を知り、重罪を知り、両部の波羅提木叉を経文に従い文句に従って、広く善く学び、善く分別し、善く流暢に読誦でき、善く決択している者である。
比丘たちよ、さらに他の五つの徳を具えた比丘には、独立して住することが許されない。すなわち、罪を知らず、無罪を知らず、軽罪を知らず、重罪を知らず、受戒後五年に満たない者である。
比丘たちよ、五つの徳を具えた比丘には、独立して住することが許される。すなわち、罪を知り、無罪を知り、軽罪を知り、重罪を知り、受戒後満五年あるいは五年を超えた者である。
――五箇十回の章、ここに終わる。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tāni bhikkhū udakena temetvā temetvā apakaḍḍhanti. Addasā kho bhagavā senāsanacārikaṁ āhiṇḍanto te bhikkhū tāni cīvarāni udakena temetvā temetvā apakaḍḍhante, disvāna yena te bhikkhū tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā te bhikkhū etadavoca— “kiṁ imassa, bhikkhave, bhikkhuno ābādho”ti? “Imassa, bhante, āyasmato thullakacchābādho. Tāni mayaṁ udakena temetvā temetvā apakaḍḍhāmā”ti. Atha kho bhagavā etasmiṁ nidāne etasmiṁ pakaraṇe dhammiṁ kathaṁ katvā bhikkhū āmantesi— “anujānāmi, bhikkhave, yassa kaṇḍu vā piḷakā vā assāvo vā thullakacchu vā ābādho kaṇḍuppaṭicchādin”ti. Atha kho visākhā migāramātā mukhapuñchanacoḷaṁ ādāya yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. “paṭiggaṇhātu me, bhante, bhagavā mukhapuñchanacoḷaṁ, yaṁ mamassa dīgharattaṁ hitāya sukhāyā”ti. Paṭiggahesi bhagavā mukhapuñchanacoḷaṁ.
比丘たちは、その衣を繰り返し水に浸しては引き剥がしていた。世尊は、僧房を巡回しておられた折、その比丘たちが衣を繰り返し水に浸しては引き剥がしているのをご覧になった。ご覧になってから、その比丘たちのもとへ近づかれ、近づかれてから、その比丘たちにこのように仰せになった。
「比丘たちよ、この比丘はいかなる病を患っているのか」と。
「尊師よ、この長老は重い疥癬(かいせん)の病を患っております。それゆえわたしどもは、衣を繰り返し水に浸しては引き剥がしているのでございます」と。
そこで世尊は、この因縁によって、この事柄に関して法の教えを説かれ、比丘たちに告げて仰せになった。
「比丘たちよ、わたしは許可する。痒み、腫れ物、滲出、あるいは重い疥癬の病を患う者には、疥癬を覆う布(カンドゥパッティチャーディン)を用いることを」と。
さてその折、ヴィサーカー・ミガーラマーター(鹿子母)が顔拭き布(むくぷんちゃなチョーラ)を持って、世尊のおられるところへ近づいた。近づいてから、世尊を礼拝し、一方の側に座った。
「尊師よ、世尊よ、どうかこの顔拭き布をお受け取りください。それがわたしにとって長きにわたる利益と安楽とのためとなりますように」と。
世尊はその顔拭き布をお受け取りになった。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
“Khamanīyaṁ, bhagavā, yāpanīyaṁ, bhagavā; na cāhaṁ, bhante, piṇḍakena kilamāmī”ti. Atha kho bhagavā āyasmantaṁ bhaguṁ dhammiyā kathāya sandassetvā samādapetvā samuttejetvā sampahaṁsetvā uṭṭhāyāsanā yena pācīnavaṁsadāyo tenupasaṅkami. 4. Pācīnavaṁsadāyagamanakathā Tena kho pana samayena āyasmā ca anuruddho āyasmā ca nandiyo āyasmā ca kimilo pācīnavaṁsadāye viharanti. Addasā kho dāyapālo bhagavantaṁ dūratova āgacchantaṁ, disvāna bhagavantaṁ etadavoca— “mā, samaṇa, etaṁ dāyaṁ pāvisi. Santettha tayo kulaputtā attakāmarūpā viharanti. Mā tesaṁ aphāsumakāsī”ti. Assosi kho āyasmā anuruddho dāyapālassa bhagavatā saddhiṁ mantayamānassa, sutvāna dāyapālaṁ etadavoca—
「世尊よ、お体の具合はいかがでしょうか。お過ごしはいかがでしょうか。托鉢(ピンダカ)にてお疲れになってはおられませんでしょうか。」
さて、世尊はアーユスマン・バグに法(ダンマ)にかなう語りをもって開示し、奮い立たせ、励まし、喜ばせてから、座より立ち上がられ、パーチーナヴァンサ園のある方へと向かわれた。
**四 パーチーナヴァンサ園への赴きについての語り**
そのときアーユスマン・アヌルッダと、アーユスマン・ナンディヤと、アーユスマン・キミラとは、パーチーナヴァンサ園に住しておられた。
園の番人は、世尊がはるか遠くよりおいでになるのを見て、世尊にこのように申し上げた。
「沙門(サマナ)よ、この園にはお入りにならないでください。この園には三人の良家の子息が、自らの意のままに住しております。どうか彼らにご不便をおかけにならないようにしてください。」
アーユスマン・アヌルッダは、園の番人が世尊と言葉を交わしているのを聞かれ、聞いてから園の番人にこのように言われた。
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Yo vaccakuṭiṁ gacchati tena bahi ṭhitena ukkāsitabbaṁ. Anto nisinnenapi ukkāsitabbaṁ. Cīvaravaṁse vā cīvararajjuyā vā cīvaraṁ nikkhipitvā sādhukaṁ ataramānena vaccakuṭi pavisitabbā. Nātisahasā pavisitabbā. Na ubbhajitvā pavisitabbā. Vaccapādukāya ṭhitena ubbhajitabbaṁ. Na nitthunantena vacco kātabbo. Na dantakaṭṭhaṁ khādantena vacco kātabbo. Na bahiddhā vaccadoṇikāya vacco kātabbo. Na bahiddhā passāvadoṇikāya passāvo kātabbo.
厠(かわや)に赴く者は、外に立ちながら咳払いをすべきである。内に座している者もまた、咳払いをすべきである。衣架(えか)あるいは衣紐(えひも)に衣を掛けて、十分に落ち着いて、急がずに厠に入るべきである。あまりに慌てて入ってはならない。足を高く上げて入ってはならない。便所用の履物(くつ)を履いたまま用を足すべきである。唸り声を上げながら用を足してはならない。歯木(しぼく)を噛みながら用を足してはならない。便槽(べんそう)の外に排泄してはならない。放尿槽(ほうにょうそう)の外に放尿してはならない。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
“Catutthaṁ panāvuso upāli, pārājikaṁ kattha paññattan”ti? “Vesāliyaṁ, bhante”ti. “Kaṁ ārabbhā”ti? “Vaggumudātīriye bhikkhū ārabbhā”ti. “Kismiṁ vatthusmin”ti? “Uttarimanussadhamme”ti. Atha kho āyasmā mahākassapo āyasmantaṁ upāliṁ catutthassa pārājikassa vatthumpi pucchi, nidānampi pucchi, puggalampi pucchi, paññattimpi pucchi, anupaññattimpi pucchi, āpattimpi pucchi, anāpattimpi pucchi. Eteneva upāyena ubhatovibhaṅge pucchi. Puṭṭho puṭṭho āyasmā upāli vissajjesi. Atha kho āyasmā mahākassapo saṅghaṁ ñāpesi—
「さて、友よ、ウパーリよ、第四波羅夷(パーラージカ)はどこにおいて制定されたのか」
「大徳よ、ヴェーサーリーにおいてであります」
「何者に関してか」
「ヴァッグムダー河畔の比丘たちに関してであります」
「いかなる事項においてか」
「上人法(ウッタリマヌッサダンマ)においてであります」
そこで尊者マハーカッサパは、尊者ウパーリに対し、第四波羅夷について、その事項をも問い、縁起をも問い、人をも問い、制定をも問い、随制定をも問い、罪となるものをも問い、罪とならないものをも問うた。またこの同じ方法によって、両分別(ウバトーヴィバンガ)についても問うた。問われるたびに、尊者ウパーリはことごとく答えた。
そこで尊者マハーカッサパは、僧伽(サンガ)に告知した——
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Chahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgatena bhikkhunā na anissitena vatthabbaṁ. Na asekkhena sīlakkhandhena samannāgato hoti, na asekkhena samādhikkhandhena, na asekkhena paññākkhandhena, na asekkhena vimuttikkhandhena, na asekkhena vimuttiñāṇadassanakkhandhena samannāgato hoti, ūnapañcavasso hoti— Chahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgatena bhikkhunā anissitena vatthabbaṁ. Asekkhena sīlakkhandhena samannāgato hoti, asekkhena samādhikkhandhena, asekkhena paññākkhandhena, asekkhena vimuttikkhandhena, asekkhena vimuttiñāṇadassanakkhandhena samannāgato hoti, pañcavasso vā hoti atirekapañcavasso vā— Aparehipi, bhikkhave, chahaṅgehi samannāgatena bhikkhunā na anissitena vatthabbaṁ. Assaddho hoti, ahiriko hoti, anottappī hoti, kusīto hoti, muṭṭhassati hoti, ūnapañcavasso hoti— Chahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgatena bhikkhunā anissitena vatthabbaṁ. Saddho hoti, hirimā hoti, ottappī hoti, āraddhavīriyo hoti, upaṭṭhitassati hoti, pañcavasso vā hoti atirekapañcavasso vā— Aparehipi, bhikkhave, chahaṅgehi samannāgatena bhikkhunā na anissitena vatthabbaṁ. Adhisīle sīlavipanno hoti, ajjhācāre ācāravipanno hoti, atidiṭṭhiyā diṭṭhivipanno hoti, appassuto hoti, duppañño hoti, ūnapañcavasso hoti—
「比丘たちよ、六つの特質を具えた比丘は、独住(アニッシタ)してはならない。無学(アセッカ)の戒蘊(シーラッカンダ)を具えておらず、無学の定蘊(サマーディッカンダ)を具えておらず、無学の慧蘊(パンニャッカンダ)を具えておらず、無学の解脱蘊(ヴィムッティッカンダ)を具えておらず、無学の解脱知見蘊(ヴィムッティニャーナダッサナッカンダ)を具えておらず、かつ戒臘(カイラー)五年未満である――これら六つの特質を具えた比丘は、独住してはならない。
比丘たちよ、六つの特質を具えた比丘は、独住することができる。無学の戒蘊を具え、無学の定蘊を具え、無学の慧蘊を具え、無学の解脱蘊を具え、無学の解脱知見蘊を具え、かつ戒臘五年またはそれ以上である――これら六つの特質を具えた比丘は、独住することができる。
比丘たちよ、さらに別の六つの特質を具えた比丘もまた、独住してはならない。信(サッダー)なく、慚(ヒリ)なく、愧(オッタッパ)なく、懈怠(クシータ)であり、失念(ムッタッサティ)の者であり、戒臘五年未満である――これら六つの特質を具えた比丘は、独住してはならない。
比丘たちよ、六つの特質を具えた比丘は、独住することができる。信あり、慚あり、愧あり、精進(アーラッダヴィーリヤ)を発し、念(サティ)を確立し、戒臘五年またはそれ以上である――これら六つの特質を具えた比丘は、独住することができる。
比丘たちよ、さらにまた別の六つの特質を具えた比丘は、独住してはならない。増上戒(アディシーラ)において戒を欠き、行儀(アジャーチャーラ)において行儀を欠き、見解(ディッティ)において邪見に陥り、聞くところ少なく、慧(パンニャー)浅く、戒臘五年未満である――」
⚠ 初手で出すと冷たく見える,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
tajjanīyaṁ vā, niyassaṁ vā, pabbājanīyaṁ vā, paṭisāraṇīyaṁ vā, ukkhepanīyaṁ vā. Sā ce bhikkhūnaṁ santike dūtaṁ pahiṇeyya— ‘saṅgho me kammaṁ akāsi, āgacchantu ayyā, icchāmi ayyānaṁ āgatan’ti, gantabbaṁ, bhikkhave, sattāhakaraṇīyena, appahitepi, pageva pahite— ‘kinti nu kho sammā vatteyya, lomaṁ pāteyya, netthāraṁ vatteyya, saṅgho taṁ kammaṁ paṭippassambheyyā’ti. Sattāhaṁ sannivatto kātabbo. Idha pana, bhikkhave, sikkhamānā gilānā hoti. Sā ce bhikkhūnaṁ santike dūtaṁ pahiṇeyya— ‘ahañhi gilānā, āgacchantu ayyā, icchāmi ayyānaṁ āgatan’ti, gantabbaṁ, bhikkhave, sattāhakaraṇīyena, appahitepi, pageva pahite— ‘gilānabhattaṁ vā pariyesissāmi, gilānupaṭṭhākabhattaṁ vā pariyesissāmi, gilānabhesajjaṁ vā pariyesissāmi, pucchissāmi vā, upaṭṭhahissāmi vā’ti.
――すなわち、呵責羯磨(かしゃくかつま)、依止羯磨(えしかつま)、駆出羯磨(くしゅつかつま)、下意羯磨(げいかつま)、挙罪羯磨(こざいかつま)のいずれかを受けている場合である。
もしその者が比丘たちのもとに使者を遣わして、「僧伽(サンガ)はわが身に羯磨(かつま)を行じました。尊者たちよ、来てください。私は尊者たちのお越しを望みます」と告げたならば、比丘たちよ、七日以内になすべき用務として赴くべきである。使者を遣わされなくとも赴くべきであり、まして使者が来たならばなおさらである。――「いかにすれば彼女が正しく振る舞い、謙虚に身を低くし、出離の道を歩み、僧伽がその羯磨を解くことができるであろうか」と思いを致して。七日以内に戻らなければならない。
また、比丘たちよ、この場合、学法女(しっかまーなー)が病に伏しているとする。もし彼女が比丘たちのもとに使者を遣わして、「私は病人です。尊者たちよ、来てください。私は尊者たちのお越しを望みます」と告げたならば、比丘たちよ、七日以内になすべき用務として赴くべきである。使者を遣わされなくとも赴くべきであり、まして使者が来たならばなおさらである。――「病者のための食を求めよう、あるいは看病者のための食を求めよう、あるいは病者のための薬を求めよう、あるいは問いを向けよう、あるいは看病しよう」と思いを致して。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
“māvuso dāyapāla, bhagavantaṁ vāresi. Satthā no bhagavā anuppatto”ti. Atha kho āyasmā anuruddho yenāyasmā ca nandiyo āyasmā ca kimilo tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā āyasmantañca nandiyaṁ āyasmantañca kimilaṁ etadavoca— “abhikkamathāyasmanto abhikkamathāyasmanto, satthā no bhagavā anuppatto”ti. Atha kho āyasmā ca anuruddho āyasmā ca nandiyo āyasmā ca kimilo bhagavantaṁ paccuggantvā eko bhagavato pattacīvaraṁ paṭiggahesi, eko āsanaṁ paññapesi, eko pādodakaṁ pādapīṭhaṁ pādakathalikaṁ upanikkhipi. Nisīdi bhagavā paññatte āsane, nisajja kho bhagavā pāde pakkhālesi. Tepi kho āyasmanto bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdiṁsu. Ekamantaṁ nisinnaṁ kho āyasmantaṁ anuruddhaṁ bhagavā etadavoca— “kacci vo, anuruddhā, khamanīyaṁ, kacci yāpanīyaṁ; kacci piṇḍakena na kilamathā”ti?
「友よ、園丁よ、世尊を遮ってはなりません。われらの師、世尊がお越しになられました。」
そこで、尊者アヌルッダは、尊者ナンディヤおよび尊者キミラのもとへ近づき、近づいてから、尊者ナンディヤと尊者キミラにこのように告げた。
「尊者たちよ、前へ出られよ、前へ出られよ。われらの師、世尊がお越しになられました。」
そこで、尊者アヌルッダ、尊者ナンディヤ、尊者キミラの三人は、世尊をお迎えに出た。一人は世尊の鉢と衣をお受けし、一人は座をととのえ、一人は足洗いの水と足台と足拭きを傍らに置いた。世尊はととのえられた座にお就きになった。座につかれてから、世尊は足をお洗いになった。かの尊者たちもまた、世尊を礼拝して、かたわらに座した。
かたわらに座した尊者アヌルッダに、世尊はこのように仰せられた。
「アヌルッダたちよ、つつがなきか、過ごし得ておるか、托鉢(ピンダカ)に苦労はないか。」
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Atthāpatti kāyato ca cittato ca samuṭṭhāti, na vācato. Atthāpatti vācato ca cittato ca samuṭṭhāti, na kāyato. Atthāpatti kāyato ca vācato ca cittato ca samuṭṭhāti. Kiccādhikaraṇassa kiṁ mūlaṁ? Kiccādhikaraṇassa ekaṁ mūlaṁ— Vivādādhikaraṇaṁ kusalaṁ, akusalaṁ, abyākataṁ. Vivādādhikaraṇaṁ siyā kusalaṁ, siyā akusalaṁ, siyā abyākataṁ. Tattha katamaṁ vivādādhikaraṇaṁ kusalaṁ? Idha pana, bhikkhave, bhikkhū kusalacittā vivadanti—
ある罪(āpatti)は身(kāya)と心(citta)とより生じ、語(vācā)よりは生じない。ある罪は語と心とより生じ、身よりは生じない。ある罪は身と語と心とより生じる。
作事諍事(kiccādhikaraṇa)の根本は何か。作事諍事の根本は一つである。
言諍事(vivādādhikaraṇa)は、善(kusala)なるものであり、不善(akusala)なるものであり、また無記(abyākata)なるものである。言諍事は、あるいは善なるものであり、あるいは不善なるものであり、あるいは無記なるものである。
そのうち、いかなるものが善なる言諍事であるか。比丘たちよ、ここにおいて、比丘たちが善き心(kusalacitta)をもって諍論するならば――
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Cayo paripatati …pe… “anujānāmi, bhikkhave, cinituṁ tayo caye— iṭṭhakācayaṁ, silācayaṁ, dārucayan”ti. Ārohantā vihaññanti …pe… “anujānāmi, bhikkhave, tayo sopāne— iṭṭhakāsopānaṁ, silāsopānaṁ, dārusopānan”ti. Ārohantā paripatanti …pe… “anujānāmi, bhikkhave, ālambanabāhan”ti. Pānīyasālāya tiṇacuṇṇaṁ paripatati …pe… “anujānāmi, bhikkhave, ogumphetvā ullittāvalittaṁ kātuṁ—
「積み上げ(caya)が崩れ落ちる……(中略)……比丘たちよ、三種の積み上げを許可する。すなわち、煉瓦の積み上げ(iṭṭhakācaya)、石の積み上げ(silācaya)、木材の積み上げ(dārucaya)である」と。
登るときに困難を生じる……(中略)……「比丘たちよ、三種の階段(sopāna)を許可する。すなわち、煉瓦の階段(iṭṭhakāsopāna)、石の階段(silāsopāna)、木の階段(dārusopāna)である」と。
登るときに転び落ちる……(中略)……「比丘たちよ、手摺り(ālambanabāha)を許可する」と。
飲料水堂(pānīyasālā)において草の粉塵が散り落ちる……(中略)……「比丘たちよ、葦を編んで壁を塗り固めること(ogumphetvā ullittāvalitta)を許可する——
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Na passāvadoṇikāya kheḷo kātabbo. Na pharusena kaṭṭhena avalekhitabbaṁ. Na avalekhanakaṭṭhaṁ vaccakūpamhi pātetabbaṁ. Vaccapādukāya ṭhitena paṭicchādetabbaṁ. Nātisahasā nikkhamitabbaṁ. Na ubbhajitvā nikkhamitabbaṁ. Ācamanapādukāya ṭhitena ubbhajitabbaṁ. Na capucapukārakaṁ ācametabbaṁ. Na ācamanasarāvake udakaṁ sesetabbaṁ. Ācamanapādukāya ṭhitena paṭicchādetabbaṁ.
小便桶に唾を吐いてはならない。粗い木片で(肛門を)拭ってはならない。拭うための木片を便所の穴に落としてはならない。足台の上に立ちながら(身を)覆うべし。あまりに急いで出てはならない。踏み越えて出てはならない。洗足用の足台の上に立ちながら踏み越えて出るべし。音を立てながら口を漱いではならない。口をすすぐための鉢の水を残してはならない。洗足用の足台の上に立ちながら(身を)覆うべし。
智慧
vinaya
趣旨一致
中
“Suṇātu me, āvuso, saṅgho. Yadi saṅghassa pattakallaṁ, ahaṁ ānandaṁ dhammaṁ puccheyyan”ti. Āyasmā ānando saṅghaṁ ñāpesi— “Suṇātu me, bhante, saṅgho. Yadi saṅghassa pattakallaṁ, ahaṁ āyasmatā mahākassapena dhammaṁ puṭṭho vissajjeyyan”ti. Atha kho āyasmā mahākassapo āyasmantaṁ ānandaṁ etadavoca— “brahmajālaṁ, āvuso ānanda, kattha bhāsitan”ti? “Antarā ca, bhante, rājagahaṁ antarā ca nāḷandaṁ rājāgārake ambalaṭṭhikāyā”ti. “Kaṁ ārabbhā”ti? “Suppiyañca paribbājakaṁ brahmadattañca māṇavan”ti.
「友よ、僧伽(サンガ)よ、聞きたまえ。もし僧伽の意のままであれば、わたしはアーナンダに法(ダンマ)について問いたいと思う。」
尊者アーナンダは僧伽に告げた。「尊き方々よ、僧伽よ、聞きたまえ。もし僧伽の意のままであれば、わたしは尊者マハーカッサパより法について問われたならば、答え申し上げたいと思う。」
そこで尊者マハーカッサパは尊者アーナンダにこう言った。「友よ、アーナンダよ、梵網(ぼんもう)経はいずこにて説かれたのか。」「尊き方よ、ラージャガハとナーランダーとの間、王の御殿、アンバラッティカー(菴羅樹林)においてでございます。」「誰を因縁として説かれたのか。」「遍歴行者(へんれきぎょうじゃ)スッピヤと若き学徒(まなびど)ブラフマダッタとを因縁としてでございます。」
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Chahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgatena bhikkhunā anissitena vatthabbaṁ. Na adhisīle sīlavipanno hoti, na ajjhācāre ācāravipanno hoti, na atidiṭṭhiyā diṭṭhivipanno hoti, bahussuto hoti, paññavā hoti, pañcavasso vā hoti atirekapañcavasso vā— Aparehipi, bhikkhave, chahaṅgehi samannāgatena bhikkhunā na anissitena vatthabbaṁ. Āpattiṁ na jānāti, anāpattiṁ na jānāti, lahukaṁ āpattiṁ na jānāti, garukaṁ āpattiṁ na jānāti, ubhayāni kho panassa pātimokkhāni vitthārena na svāgatāni honti na suvibhattāni na suppavattīni na suvinicchitāni suttaso anubyañjanaso, ūnapañcavasso hoti— Chahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgatena bhikkhunā anissitena vatthabbaṁ. Āpattiṁ jānāti, anāpattiṁ jānāti, lahukaṁ āpattiṁ jānāti, garukaṁ āpattiṁ jānāti, ubhayāni kho panassa pātimokkhāni vitthārena svāgatāni honti suvibhattāni suppavattīni suvinicchitāni suttaso anubyañjanaso, pañcavasso vā hoti atirekapañcavasso vā— Abhayūvarabhāṇavāro niṭṭhito aṭṭhamo. Atha kho bhagavā rājagahe yathābhirantaṁ viharitvā yena kapilavatthu tena cārikaṁ pakkāmi. Anupubbena cārikaṁ caramāno yena kapilavatthu tadavasari. Tatra sudaṁ bhagavā sakkesu viharati kapilavatthusmiṁ nigrodhārāme.
「比丘たちよ、六つの要素を具えた比丘は、依止なく(独立して)住むことができる。高い戒(adhisīla)において戒を破ることなく、行儀(ācāra)において行儀を失することなく、見解(diṭṭhi)において邪見に陥ることなく、多聞(bahussuta)にして、智慧(paññā)を具え、かつ五年の戒臘(vassa)を経ているか、あるいは五年を超えていること——。
比丘たちよ、さらに別の六つの要素を具えた比丘は、依止なく住むことができない。罪(āpatti)を知らず、無罪(anāpatti)を知らず、軽罪(lahuka āpatti)を知らず、重罪(garuka āpatti)を知らず、また両部の戒本(pātimokkha)を、詳しく善く受持せず、善く分別せず、善く流布せず、善く決択せず、条文にそって、また一字一句にそって熟達していない者であり、かつ五年の戒臘に満たない者であること——。
比丘たちよ、六つの要素を具えた比丘は、依止なく住むことができる。罪を知り、無罪を知り、軽罪を知り、重罪を知り、また両部の戒本を、詳しく善く受持し、善く分別し、善く流布し、善く決択し、条文にそって、また一字一句にそって熟達している者であり、かつ五年の戒臘を経ているか、あるいは五年を超えていること——。」
アバユーヴァラ(Abhayūvara)の誦出の章、第八、ここに終わる。
さて世尊は、ラージャガハ(Rājagaha、王舎城)において御心のままに留まられてから、カピラヴァットゥ(Kapilavatthu、迦毘羅衛城)をめざして遊行に出発された。次第に遊行を進められつつ、カピラヴァットゥに到着された。そこで世尊はサッカ族(Sakka)の地、カピラヴァットゥのニグローダ園(Nigrodhārāma)に滞在された。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
dhammoti vā adhammoti vā …pe… duṭṭhullā āpattīti vā aduṭṭhullā āpattīti vā. Yaṁ tattha bhaṇḍanaṁ kalaho viggaho vivādo nānāvādo aññathāvādo vipaccatāya vohāro medhagaṁ— idaṁ vuccati vivādādhikaraṇaṁ kusalaṁ. Tattha katamaṁ vivādādhikaraṇaṁ akusalaṁ? Idha pana, bhikkhave, bhikkhū akusalacittā vivadanti— dhammoti vā adhammoti vā …pe… duṭṭhullā āpattīti vā aduṭṭhullā āpattīti vā. Yaṁ tattha bhaṇḍanaṁ kalaho viggaho vivādo nānāvādo aññathāvādo vipaccatāya vohāro medhagaṁ— idaṁ vuccati vivādādhikaraṇaṁ akusalaṁ.
法(ダンマ)であるか非法(アダンマ)であるかという問題、……乃至……重罪(ドゥッタッラー)であるか軽罪であるかという問題をめぐって、そこに生ずる口論・諍い・争い・論争・異論・反論・対立の言動および紛糾——これを諍い事案(ヴィヴァーダーディカラナ)の善(クサラ)と呼ぶ。
では、諍い事案の不善(アクサラ)とはいかなるものか。ここに比丘たちよ、比丘らが不善の心(アクサラチッタ)をもって諍う——法であるか非法であるかという問題、……乃至……重罪であるか軽罪であるかという問題をめぐって、そこに生ずる口論・諍い・争い・論争・異論・反論・対立の言動および紛糾——これを諍い事案の不善と呼ぶ。
⚠ 希死念慮の場面では使わない,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Sace vaccakuṭi uhatā hoti, dhovitabbā. Sace avalekhanapidharo pūro hoti, avalekhanakaṭṭhaṁ chaḍḍetabbaṁ. Sace vaccakuṭi uklāpā hoti, vaccakuṭi sammajjitabbā. Sace paribhaṇḍaṁ uklāpaṁ hoti, paribhaṇḍaṁ sammajjitabbaṁ. Sace pariveṇaṁ uklāpaṁ hoti, pariveṇaṁ sammajjitabbaṁ. Sace koṭṭhako uklāpo hoti, koṭṭhako sammajjitabbo. Sace ācamanakumbhiyā udakaṁ na hoti, ācamanakumbhiyā udakaṁ āsiñcitabbaṁ. Idaṁ kho, bhikkhave, bhikkhūnaṁ vaccakuṭivattaṁ yathā bhikkhūhi vaccakuṭiyā sammā vattitabban”ti. 11. Upajjhāyavattakathā Tena kho pana samayena saddhivihārikā upajjhāyesu na sammā vattanti.
「もし厠舎(vaccakuṭi)が汚れているならば、洗い清めるべし。もし糞掻き器の容れ物が満ちているならば、糞掻き棒を捨て去るべし。もし厠舎が不浄であるならば、厠舎を掃き清めるべし。もし周囲の備品が不浄であるならば、その備品を掃き清めるべし。もし房舎の周囲(pariveṇa)が不浄であるならば、その周囲を掃き清めるべし。もし玄関の間(koṭṭhaka)が不浄であるならば、その間を掃き清めるべし。もし手洗い用の水瓶(ācamanakumbhī)に水がなければ、その水瓶に水を注ぎ満たすべし。比丘たちよ、これこそが比丘たちの厠舎における作法(vaccakuṭivatta)であり、比丘たちが厠舎において正しく振る舞うべき所以である。」
十一、和尚(upajjhāya)に仕える作法についての話
さてその頃、同住の弟子(saddhivihārika)たちが和尚(upajjhāya)に対して正しく振る舞わないことがあった。
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Atha kho āyasmā mahākassapo āyasmantaṁ ānandaṁ brahmajālassa nidānampi pucchi, puggalampi pucchi. “Sāmaññaphalaṁ panāvuso ānanda, kattha bhāsitan”ti? “Rājagahe, bhante, jīvakambavane”ti. “Kena saddhin”ti? “Ajātasattunā vedehiputtena saddhin”ti. Atha kho āyasmā mahākassapo āyasmantaṁ ānandaṁ sāmaññaphalassa nidānampi pucchi, puggalampi pucchi. Eteneva upāyena pañcapi nikāye pucchi. Puṭṭho puṭṭho āyasmā ānando vissajjesi. 2. Khuddānukhuddakasikkhāpadakathā Atha kho āyasmā ānando there bhikkhū etadavoca—
そのとき、尊者マハーカッサパは、尊者アーナンダに梵網経(ブラフマジャーラ)の因縁(ニダーナ)をも問い、また〔説法の場に居合わせた〕人物をも問うた。
「さて、友アーナンダよ、沙門果経(サーマンニャパラ)はいずこにて説かれたのであるか」
「大徳よ、王舎城(ラージャガハ)の耆婆菴羅園(ジーヴァカンバヴァナ)においてでございます」
「誰とともに〔説かれたのか〕」
「ヴェーデーヒーの子、阿闍世王(アジャータサッタ)とともにでございます」
かくして尊者マハーカッサパは、尊者アーナンダに沙門果経の因縁をも問い、また〔居合わせた〕人物をも問うた。この同じ方法によって、五部(パンチャニカーヤ)をことごとく問うたのである。問われるたびに、尊者アーナンダはそれに答えた。
**二、小戒・細戒に関する論議**
そのとき、尊者アーナンダは、長老比丘たちにこう申し述べた——
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Atha kho āyasmā ānando—“pubbepi bhagavato udaravātābādho tekaṭulayāguyā phāsu hotī”ti— sāmaṁ tilampi, taṇḍulampi, muggampi viññāpetvā, anto vāsetvā, anto sāmaṁ pacitvā bhagavato upanāmesi— “pivatu bhagavā tekaṭulayāgun”ti. Jānantāpi tathāgatā pucchanti, jānantāpi na pucchanti; kālaṁ viditvā pucchanti, kālaṁ viditvā na pucchanti; atthasaṁhitaṁ tathāgatā pucchanti, no anatthasaṁhitaṁ. Anatthasaṁhite setughāto tathāgatānaṁ. Dvīhi ākārehi buddhā bhagavanto bhikkhū paṭipucchanti— “dhammaṁ vā desessāma, sāvakānaṁ vā sikkhāpadaṁ paññapessāmā”ti. Atha kho bhagavā āyasmantaṁ ānandaṁ āmantesi—“kutāyaṁ, ānanda, yāgū”ti? Atha kho āyasmā ānando bhagavato etamatthaṁ ārocesi.
そのとき、尊者アーナンダは、「以前も世尊の腹部の風の病(うどらヴァータ)には三辛粥(テカトゥラヤーグー)が快癒をもたらした」と思い、みずから胡麻も、米も、緑豆も乞い求め、みずから室内に持ち込み、みずから室内で煮て、世尊のもとに差し出して申し上げた——「世尊よ、三辛粥をお召し上がりください」と。
如来(タターガタ)は知りながらも問い、知りながらも問わないことがある。時を弁えて問い、時を弁えて問わない。如来が問うのは利益(アッタ)を伴うことについてであり、利益なきことについては問わない。利益なきことについては、如来には橋を壊すようなことはない。仏・世尊(ブッダ・バガヴァント)が比丘たちに問い返すのは、二つの理由による——「法(ダンマ)を説こうとするか、あるいは弟子たちのために学処(シッカーパダ)を制定しようとするかである」と。
そこで世尊は尊者アーナンダに告げられた——「アーナンダよ、この粥はどこから来たのか」と。
そこで尊者アーナンダは、この事の次第を世尊に申し上げた。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
paccattharaṇaṁ adhiṭṭhātuṁ na vikappetuṁ; kaṇḍuppaṭicchādiṁ yāva ābādhā adhiṭṭhātuṁ tato paraṁ vikappetuṁ; mukhapuñchanacoḷaṁ adhiṭṭhātuṁ na vikappetuṁ; parikkhāracoḷaṁ adhiṭṭhātuṁ na vikappetun”ti. Atha kho bhikkhūnaṁ etadahosi— “kittakaṁ pacchimaṁ nu kho cīvaraṁ vikappetabban”ti? “Anujānāmi, bhikkhave, āyāmena aṭṭhaṅgulaṁ sugataṅgulena caturaṅgulavitthataṁ pacchimaṁ cīvaraṁ vikappetun”ti. Tena kho pana samayena āyasmato mahākassapassa paṁsukūlakato garuko hoti. “Anujānāmi, bhikkhave, suttalūkhaṁ kātun”ti. Vikaṇṇo hoti.
〔褥・痒み隠し・面布・資具布についての規定〕
褥(パッチャッタラナ)は定持(アディッターナ)すべきであり、転与(ヴィカッパ)してはならない。痒み隠し布(カンドゥッパッチャーディ)は、病の期間中は定持し、その後は転与することを許す。面布(ムカプンチャナコーラ)は定持すべきであり、転与してはならない。資具布(パリッカーラコーラ)は定持すべきであり、転与してはならない。」
さて、そのとき比丘たちにこのような思いが起こった。「転与してよい最小限の衣(チーヴァラ)とは、いかほどのものであろうか」と。
〔世尊はこのように告げられた。〕「比丘たちよ、善逝の指(スガタンクラ)にして、縦八指・横四指の衣を、最小限の転与すべき衣として許す。」
さて、そのころ尊者マハーカッサパは糞掃衣(パンスクーラ)に対して〔特別の〕重みを置いておられた。〔世尊は告げられた。〕「比丘たちよ、粗糸を用いて作ることを許す。」
〔その衣は〕粗削りなものとなった。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
So kho ahaṁ, bhante, sakaṁ cittaṁ nikkhipitvā imesaṁyeva āyasmantānaṁ cittassa vasena vattāmi. Nānā hi kho no, bhante, kāyā, ekañca pana maññe cittan”ti. Āyasmāpi kho nandiyo …pe… “Kacci pana vo, anuruddhā, appamattā ātāpino pahitattā viharathā”ti? “Taggha mayaṁ, bhante, appamattā ātāpino pahitattā viharāmā”ti. “Yathā kathaṁ pana tumhe, anuruddhā, appamattā ātāpino pahitattā viharathā”ti? “Idha, bhante, amhākaṁ yo paṭhamaṁ gāmato piṇḍāya paṭikkamati so āsanaṁ paññapeti, pādodakaṁ pādapīṭhaṁ pādakathalikaṁ upanikkhipati, avakkārapātiṁ dhovitvā upaṭṭhāpeti, pānīyaṁ paribhojanīyaṁ upaṭṭhāpeti. Yo pacchā gāmato piṇḍāya paṭikkamati, sace hoti bhuttāvaseso, sace ākaṅkhati bhuñjati, no ce ākaṅkhati appaharite vā chaḍḍeti. Appāṇake vā udake opilāpeti. So āsanaṁ uddharati, pādodakaṁ pādapīṭhaṁ pādakathalikaṁ paṭisāmeti, avakkārapātiṁ dhovitvā paṭisāmeti, pānīyaṁ paribhojanīyaṁ paṭisāmeti, bhattaggaṁ sammajjati.
「尊者よ、私はといえば、自らの心(チッタ)を手放し、ただこれらの尊者方の心の思うままに従って生きております。われらの身体(カーヤ)はそれぞれ異なりますが、心はただひとつであると、そのように思っております。」
尊者ナンディヤもまた……(同様に述べた)。
「アヌルッダよ、そなたたちは、怠ることなく、熱心に、ひたすら努め励んで住しているか。」
「尊者よ、まことに私どもは、怠ることなく、熱心に、ひたすら努め励んで住しております。」
「アヌルッダよ、いかなるようにして、そなたたちは怠ることなく、熱心に、ひたすら努め励んで住しているのか。」
「尊者よ、ここに私どものうち、村より托鉢(ピンダパータ)より最初に帰り来た者は、座席を整え、足洗い水・足台・足拭きを傍らに置き、残飯桶を洗って用意し、飲料水・用水を整えます。村より托鉢から後に帰り来た者は、もし食べ残しがあれば、望むならばそれを食し、望まぬならば草の生えたところに捨てるか、あるいは虫のいない水に流します。そして座席を片付け、足洗い水・足台・足拭きを収め、残飯桶を洗って収め、飲料水・用水を収め、食堂を掃き清めます。
経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)