🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます
💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
9,999
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 23
すべて
智慧 4354
老い 931
苦しみ 772
正念 695
怒り 356
執着 350
死 350
業・因果 346
幸せ 337
自己 244
人間関係 243
家族 234
不安 168
仕事 165
渇愛 147
慈悲 115
無常 111
孤独 45
空 43
感謝 23
vinaya 2606
中部経典 2117
長部経典 1357
相応部経典 1136
増支部経典 857
jataka 563
スッタニパータ 522
ダンマパダ(法句経) 426
テーラガーター 211
テーリーガーター 68
クッダカパータ 57
イティヴッタカ 54
ウダーナ 34
金剛経 5
維摩経 5
般若心経 4
法華経 4
涅槃経 2
AN 1
感謝
増支部経典
趣旨一致
長
“Tīhi, bhikkhave, ṭhānehi saddho pasanno veditabbo. Katamehi tīhi? Sīlavantānaṁ dassanakāmo hoti, saddhammaṁ sotukāmo hoti, vigatamalamaccherena cetasā agāraṁ ajjhāvasati muttacāgo payatapāṇi vossaggarato yācayogo dānasaṁvibhāgarato. Imehi kho, bhikkhave, tīhi ṭhānehi saddho pasanno veditabbo. Dassanakāmo sīlavataṁ, saddhammaṁ sotumicchati; Vinaye maccheramalaṁ, sa ve saddhoti vuccatī”ti.
“There are three grounds, mendicants, by which a person with faith and confidence can be known. What three? They like to see ethical people. They like to hear the true teaching. And they live at home rid of the stain of stinginess, freely generous, open-handed, loving to let go, committed to charity, loving to give and to share. These are the three grounds by which a person with faith and confidence can be known. They like to see ethical people; they want to hear the true teaching; they’ve drive
「比丘たちよ、信心あり信頼ある人を見知ることのできる三つの根拠がある。その三つとは何か。彼らは持戒の人に親しく会うことを好む。彼らは正法を聴聞することを好む。そして彼らは、慳貪の垢を離れ、家に住みながらも惜しみなく布施し、手を開き、捨離を愛し、喜捨に専念し、施与と分与を喜ぶ。これらが、信心あり信頼ある人を見知ることのできる三つの根拠である。彼らは持戒の人に親しく会うことを好み、正法を聴聞することを求め、そして精進する。」
感謝
増支部経典
趣旨一致
長
Atha kho āyasmā subhūti saddhena bhikkhunā saddhiṁ yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinnaṁ kho āyasmantaṁ subhūtiṁ bhagavā etadavoca: “ko nāmāyaṁ, subhūti, bhikkhū”ti? “Saddho nāmāyaṁ, bhante, bhikkhu, sudattassa upāsakassa putto, saddhā agārasmā anagāriyaṁ pabbajito”ti. Puna caparaṁ, subhūti, bhikkhu āraddhavīriyo viharati akusalānaṁ dhammānaṁ pahānāya, kusalānaṁ dhammānaṁ upasampadāya, thāmavā daḷhaparakkamo anikkhittadhuro kusales
And then Venerable Subhūti together with the mendicant Saddha went up to the Buddha, bowed, and sat down to one side. The Buddha said to him, “Subhūti, what is the name of this mendicant?” “Sir, the name of this mendicant is Saddha. He is the son of the layman Sudatta, and has gone forth out of faith from the lay life to homelessness.” Furthermore, a mendicant lives with energy roused up for giving up unskillful qualities and embracing skillful qualities. They are strong, staunchly vigorous, not
かくして、尊者スブーティは修行僧サッダとともに世尊のもとへ赴き、礼拝して一方に座した。世尊はスブーティに告げられた。「スブーティよ、この修行僧の名は何というのか。」「世尊よ、この修行僧の名はサッダと申します。彼は居士スダッタの子にして、信の心をもって在家の生を離れ、出家して無家の境地へと歩み出た者であります。」さらに、修行僧は不善の法を断じ、善の法を受持せんがために、精進の力を奮い起こして住する。彼は強固にして、堅固なる努力を怠らず、
⚠ 出家者向けの文脈
感謝
増支部経典
趣旨一致
長
“Tiṇṇaṁ, bhikkhave, pātubhāvo dullabho lokasmiṁ. Katamesaṁ tiṇṇaṁ? Tathāgatassa, bhikkhave, arahato sammāsambuddhassa pātubhāvo dullabho lokasmiṁ, tathāgatappaveditassa dhammavinayassa desetā puggalo dullabho lokasmiṁ, kataññū katavedī puggalo dullabho lokasmiṁ. Imesaṁ kho, bhikkhave, tiṇṇaṁ pātubhāvo dullabho lokasmin”ti.
“Mendicants, the appearance of three individuals is rare in the world. What three? A Realized One, a perfected one, a fully awakened Buddha. A teacher of the teaching and training proclaimed by a Realized One. An individual who is grateful and thankful. The appearance of these three individuals is rare in the world.”
「比丘たちよ、三種の人の出現は、世において稀なることである。三種とはいかなるものか。如来・応供・正等覚者の出現。如来によって説かれた法と律を教える師の出現。そして、恩を知り、感謝を忘れぬ人の出現。これら三種の人の出現は、世において稀なることである。」
感謝
増支部経典
趣旨一致
中
“Saddhā hiriyaṁ kusalañca dānaṁ, Dhammā ete sappurisānuyātā; Etañhi maggaṁ diviyaṁ vadanti, Etena hi gacchati devalokan”ti.
“Faith, conscience, and skillful giving are qualities true persons follow. For this, they say, is the path of the gods, which leads to the heavenly realm.”
「信、慚、そして巧みなる布施は、真人の歩む徳目なり。これこそが、天界へと導く、神々の道と説かれるものである。」
感謝
ダンマパダ(法句経)
直接根拠
短
多くの人々は恐れから種々のよりどころに帰依する。山、林、園、樹、霊廟に。しかし仏と法と僧に帰依する者は、四つの聖なる真理を正しい智慧で見る。これこそ安穏なよりどころである。
感謝
イティヴッタカ
趣旨一致
長
Catukkanipāta Brāhmaṇadhammayāgavagga Brāhmaṇadhammayāgasutta Vuttañhetaṁ bhagavatā vuttamarahatāti me sutaṁ: “Ahamasmi, bhikkhave, brāhmaṇo yācayogo sadā payatapāṇi antimadehadharo anuttaro bhisakko sallakatto. Tassa me tumhe puttā orasā mukhato jātā dhammajā dhammanimmitā dhammadāyādā, no āmisadāyādā. Dvemāni, bhikkhave, dānāni— āmisadānañca dhammadānañca. Etadaggaṁ, bhikkhave, imesaṁ dvinnaṁ dānānaṁ yadidaṁ dhammadānaṁ. Dveme, bhikkhave, saṁvibhāgā— āmisasaṁvibhāgo ca dhammasaṁvibhāgo ca. Eta
これは世尊によって説かれたものであり、阿羅漢によって説かれたものと、わたくしは聞いた。
「比丘たちよ、わたくしは婆羅門(バラモン)であり、求めに応ずる者にして、常に手を清らかにして施す者、最後の身体を持つ者、無上の医師にして、刺を抜く者である。その、かかるわたくしにとって、汝らは実子であり、口から生まれた者、法(ダンマ)より生まれた者、法によって造られた者、法の相続者であって、財物(あみさ)の相続者ではない。
比丘たちよ、この二種の布施がある——財施(あみさだーな)と法施(ダンマだーな)とである。比丘たちよ、この二種の布施のうち、最も勝れたるものは、すなわち法施(ダンマだーな)である。
比丘たちよ、この二種の分与がある——財の分与(あみささんびばーが)と法の分与(ダンマさんびばーが)とである。比丘たちよ、この二種の分与のうち、最も勝れたるものは、すなわち法の分与(ダンマさんびばーが)である。」
感謝
イティヴッタカ
趣旨一致
長
Catukkanipāta Brāhmaṇadhammayāgavagga Lokasutta Vuttañhetaṁ bhagavatā vuttamarahatāti me sutaṁ: Esa so bhagavā buddho, esa sīho anuttaro; Sadevakassa lokassa, brahmacakkaṁ pavattayi. ye buddhaṁ saraṇaṁ gatā; Saṅgamma taṁ namassanti, mahantaṁ vītasāradaṁ. Danto damayataṁ seṭṭho, santo samayataṁ isi; Mutto mocayataṁ aggo, tiṇṇo tārayataṁ varo. mahantaṁ vītasāradaṁ; Sadevakasmiṁ lokasmiṁ, natthi te paṭipuggalo”ti. Ayampi attho vutto bhagavatā, iti me sutanti. Terasamaṁ. Catukkanipāto niṭṭhito. Tass
# イティヴッタカ 第百十二経「世間経」
これはかの世尊、応供(おうぐ)によって説かれたことである、とわたしは聞いた。
---
かの世尊は覚者(ブッダ)にして、
無上なる獅子(しし)である。
神々を含むこの世界において、
梵輪(ぼんりん)を転じたもうた。
覚者(ブッダ)に帰依した人々は、
集いて、その方を礼拝する――
偉大にして、怯(おび)えを離れたもうた方を。
調伏せられた者の中にあって、調伏する最上の者、
寂静なる者の中にあって、鎮める聖仙(せいせん)、
解脱せる者の中にあって、解放する最高の者、
渡り了(おわ)れる者の中にあって、渡らせる最勝の者。
偉大にして、怯えを離れたもうた方に、
神々を含むこの世界において、
汝に並ぶ人は存在しない、と。
---
この意義もまた世尊によって説かれた、とわたしは聞いた。
---
*第十三経。四集(ししゅう)の章、終わる。*
感謝
イティヴッタカ
趣旨一致
長
Tikanipāta Pañcamavagga Dānasutta Vuttañhetaṁ bhagavatā vuttamarahatāti me sutaṁ: “Dvemāni, bhikkhave, dānāni— āmisadānañca dhammadānañca. Etadaggaṁ, bhikkhave, imesaṁ dvinnaṁ dānānaṁ yadidaṁ dhammadānaṁ. Dveme, bhikkhave, saṁvibhāgā— āmisasaṁvibhāgo ca dhammasaṁvibhāgo ca. Etadaggaṁ, bhikkhave, imesaṁ dvinnaṁ saṁvibhāgānaṁ yadidaṁ dhammasaṁvibhāgo. Dveme, bhikkhave, anuggahā— āmisānuggaho ca dhammānuggaho ca. Etadaggaṁ, bhikkhave, imesaṁ dvinnaṁ anuggahānaṁ yadidaṁ dhammānuggaho”ti. Etamatthaṁ
# イティヴッタカ 第三集 第五章 布施経
これは世尊によって説かれた言葉、尊き方によって説かれた言葉として、わたしは聞いた。
「比丘たちよ、二つの布施(ダーナ)がある——財施(アーミサダーナ)と法施(ダンマダーナ)とである。比丘たちよ、この二つの布施のうちで最も勝れたものは、すなわち法施(ダンマダーナ)である。
比丘たちよ、二つの分与(サンヴィバーガ)がある——財の分与(アーミササンヴィバーガ)と法の分与(ダンマサンヴィバーガ)とである。比丘たちよ、この二つの分与のうちで最も勝れたものは、すなわち法の分与(ダンマサンヴィバーガ)である。
比丘たちよ、二つの援助(アヌッガハ)がある——財による援助(アーミサーヌッガハ)と法による援助(ダンマーヌッガハ)とである。比丘たちよ、この二つの援助のうちで最も勝れたものは、すなわち法による援助(ダンマーヌッガハ)である」と。
この義(アッタ)を世尊は説かれた。
感謝
クッダカパータ
趣旨一致
中
Gāravo ca nivāto ca, santuṭṭhi ca kataññutā; Kālena dhammassavanaṁ, etaṁ maṅgalamuttamaṁ.
Respect and placidity, contentment and gratitude, and timely listening to the teaching: this is the highest blessing.
敬いと柔和(にゅうわ)、知足(ちそく)と感謝、そして時に適った法(ダンマ)を聴聞すること――これぞ最上の吉祥(マンガラ)なり。
感謝
中部経典
趣旨一致
長
sajjhāyabahulo hoti … cāgabahulo hoti. Yeme, bho gotama, brāhmaṇā pañca dhamme paññapenti puññassa kiriyāya kusalassa ārādhanāya, imāhaṁ pañca dhamme pabbajitesu bahulaṁ samanupassāmi appaṁ gahaṭṭhesū”ti. gahaṭṭhesu vā pabbajitesu vā”ti? “Yeme, bho gotama, brāhmaṇā pañca dhamme paññapenti puññassa kiriyāya kusalassa ārādhanāya, imāhaṁ pañca dhamme pabbajitesu bahulaṁ samanupassāmi appaṁ gahaṭṭhesu. Gahaṭṭho hi, bho gotama, mahaṭṭho mahākicco mahādhikaraṇo mahāsamārambho, na satataṁ samitaṁ sacca
rehearse a lot, and be very generous. Of the five things that the brahmins prescribe for making merit and succeeding in the skillful, I usually find them among renunciates, and less so among laypeople.” among laypeople or renunciates?” “Mostly among renunciates, and less so among lay people. For a layperson has many obligations, duties, issues, and undertakings, and they can’t always tell the truth, be fervent, be chaste, rehearse a lot, or be very generous.
「多く読誦(どくじゅ)し、また布施(ふせ)を多くなす者であります。ゴータマよ、婆羅門(バラモン)たちが功徳(くどく)を積み、善(ぜん)を成就するために説き示すこれら五つの法(ダンマ)を、わたくしは出家者(パッバジタ)のうちに多く見いだし、在家者(ガハッタ)のうちには少なくしか見いだしません。」
「在家者と出家者と、いずれにおいてであるか。」
「ゴータマよ、婆羅門たちが功徳を積み、善を成就するために説き示すこれら五つの法を、わたくしは出家者のうちに多く見いだし、在家者のうちには少なくしか見いだしません。そもそもゴータマよ、在家者とは、多くの義務を担い、多くの務めを有し、多くの煩わしき事柄を抱え、多くの営みに関わる者であります。かかる者が、常に絶えることなく、真実を語り、熱誠(ねっせい)を尽くし、梵行(ぼんぎょう)を保ち、多く読誦し、また広く布施をなすことは、いかにも難きことであります。」
感謝
相応部経典
趣旨一致
長
Ekaṁ samayaṁ bhagavā sāvatthiyaṁ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Atha kho sambahulā satullapakāyikā devatāyo abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṁ jetavanaṁ obhāsetvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṁsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ aṭṭhaṁsu. Ekamantaṁ ṭhitā kho ekā devatā bhagavato santike imaṁ gāthaṁ abhāsi: “Duddadaṁ dadamānānaṁ, dukkaraṁ kamma kubbataṁ; Asanto nānukubbanti, sataṁ dhammo duranvayo. Tasmā satañca asataṁ, nānā hoti ito gati; Asanto nirayaṁ yan
At one time the Buddha was staying near Sāvatthī in Jeta’s Grove, Anāthapiṇḍika’s monastery. Then, late at night, several glorious deities of the host of a hundred felicities, lighting up the entire Jeta’s Grove, went up to the Buddha, bowed, and stood to one side. Standing to one side, one deity spoke this verse in the Buddha’s presence: “Giving what’s hard to give, doing what’s hard to do; the wicked don’t act like this, for the teaching of the good is hard to follow. That’s why the virtuous a
或る時、世尊は舎衛城のジェータ林、給孤独園に滞在しておられた。そのとき、夜も深まった頃、百福の眷属に属する数多の光輝ある天神たちが、ジェータ林全体を照らしながら世尊のもとへと参り、礼拝して一方に立った。一方に立ちて、一柱の天神が世尊の御前においてこの偈を唱えた。「施し難きものを施し、行い難きことを行う。悪しき者はかくの如くなすことあたわず、善人の教えに随うは難きことなればなり。されば故に、持戒の者は」
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
感謝
相応部経典
趣旨一致
長
Sāvatthinidānaṁ. Atha kho dāmali devaputto abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇo kevalakappaṁ jetavanaṁ obhāsetvā yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ aṭṭhāsi. Ekamantaṁ ṭhito kho dāmali devaputto bhagavato santike imaṁ gāthaṁ abhāsi: “Karaṇīyametaṁ brāhmaṇena, Padhānaṁ akilāsunā; Kāmānaṁ vippahānena, Na tenāsīsate bhavan”ti. “Natthi kiccaṁ brāhmaṇassa, (dāmalīti bhagavā) Katakicco hi brāhmaṇo; Yāva na gādhaṁ labhati nadīsu, Āyūhati sabbagattebhi jantu; Gādh
At Sāvatthī. Then, late at night, the glorious godling Dāmali, lighting up the entire Jeta’s Grove, went up to the Buddha, bowed, stood to one side, and spoke this verse in the Buddha’s presence: “This is what should be done by a brahmin: unrelenting striving. Then, with the giving up of sensual pleasures, they won’t hope to be reborn.” “The brahmin has nothing left to do,” said the Buddha to Dāmali, “for they’ve completed their task. So long as a personage fails to gain a footing in the river,
サーヴァッティーにおいてのことである。ある夜更け、光り輝く天子ダーマリは、ジェータ林全体を照らしながら、世尊のもとへと近づき、礼拝して一方に立ち、世尊の御前にてこの偈を唱えた。「これこそバラモンのなすべきことなり。たゆみなく精進し励むこと。されば欲楽を捨て去りて、再生を望むことあらじ。」世尊はダーマリに向かいてこう仰せられた。「バラモンにはもはやなすべきことなし。その者はすでに務めを成し遂げたるがゆえに。人がいまだ流れの中に足場を得ざる間は、
感謝
相応部経典
趣旨一致
長
Atha kho aññataro bhikkhu …pe… etadavoca: “atthi nu kho, bhante, eko dhammo yassa pahānā bhikkhuno avijjā pahīyati, vijjā uppajjatī”ti? “Atthi kho, bhikkhu, eko dhammo yassa pahānā bhikkhuno avijjā pahīyati, vijjā uppajjatī”ti. “Katamo pana, bhante, eko dhammo yassa pahānā bhikkhuno avijjā pahīyati, vijjā uppajjatī”ti? “Avijjā kho, bhikkhu, eko dhammo yassa pahānā bhikkhuno avijjā pahīyati, vijjā uppajjatī”ti. “Kathaṁ pana, bhante, jānato, kathaṁ passato avijjā pahīyati, vijjā uppajjatī”ti? “Idh
Then a mendicant went up to the Buddha … and asked him, “Sir, is there one thing such that by giving it up a mendicant gives up ignorance and gives rise to knowledge?” “There is, mendicant.” “But what is that one thing?” “Ignorance is one thing such that by giving it up a mendicant gives up ignorance and gives rise to knowledge.” “But how does a mendicant know and see so as to give up ignorance and give rise to knowledge?” “Take a mendicant who has heard: mind consciousness, and mind contact as
やがて一人の比丘が仏陀のもとに参じ……こう問うた。「世尊よ、ただ一つのものを捨て去ることによって、比丘が無明を断じ、明知を生ずることができる、そのようなものがございましょうか。」「比丘よ、ある。」「では、世尊よ、その一つのものとは何でございましょうか。」「無明こそがその一つのものであり、それを捨て去ることによって、比丘は無明を断じ、明知を生ずるのである。」「では、世尊よ、比丘はいかに知り、いかに見ることによって、無明を断じ、明知を生ずることができるのでございましょうか。」「比丘よ、こう学んだ比丘を見よ。意識(意の識)と、意触(意の触)と、そこから生ずるものとを……」
⚠ 出家者向けの文脈
感謝
相応部経典
趣旨一致
長
Sāvatthiyaṁ viharati. “Assuttha no tumhe, bhikkhave, rattiyā paccūsasamayaṁ jarasiṅgālassa vassamānassā”ti? “Evaṁ, bhante”. “Siyā kho, bhikkhave, tasmiṁ jarasiṅgāle yā kāci kataññutā kataveditā, na tveva idhekacce sakyaputtiyapaṭiññe siyā yā kāci kataññutā kataveditā. Tasmātiha, bhikkhave, evaṁ sikkhitabbaṁ: ‘kataññuno bhavissāma katavedino; na ca no amhesu appakampi kataṁ nassissatī’ti. Evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabban”ti. Opammasaṁyuttaṁ samattaṁ.
At Sāvatthī. “Mendicants, did you hear an old jackal howling at the crack of dawn?” “Yes, sir.” “There might be some gratitude and thankfulness in that old jackal, but there is none in a certain person here who claims to follow the Sakyan. So you should train like this: ‘We will be grateful and thankful. We won’t forget even a small thing done for us.’ That’s how you should train.” The Linked Discourses with similes are complete.
サーヴァッティーにて。「比丘たちよ、夜明けの頃に年老いたジャッカルが遠吠えするのを聞いたか」と世尊は問われた。「はい、聞きました、世尊よ」と比丘たちは答えた。「かの年老いたジャッカルには、いくばくかの感謝と謝恩の心があるかもしれぬ。しかるに、ここに釈迦の弟子と称しながら、その心をまったく持たぬ者がいる。されば汝らはかくのごとく修行すべきである。『我らは感謝し、謝恩の心を忘れぬであろう。たとえ些細な善行を受けたとしても、これを忘れることなかれ』と。汝らはかくのごとく修学すべきである。」譬喩相応、ここに完結す。
感謝
スッタニパータ
趣旨一致
短
Indaṁva naṁ devatā pūjayeyya;
神々もかれを、帝釈天(インダ)のごとく崇め讃えるであろう。
感謝
スッタニパータ
趣旨一致
中
“sandissanti nu kho, bho gotama, etarahi brāhmaṇā porāṇānaṁ brāhmaṇānaṁ brāhmaṇadhamme”ti?
「ゴータマよ、では今日のバラモンたちは、古のバラモンたちのバラモンの法(ブラーフマナダンマ)にかなっておりましょうか。」
感謝
スッタニパータ
直接根拠
中
Matapitu upatthanam, puttadarassa sangaho; anakula ca kammanta, etam mangalamuttamam.
父母に仕えること、妻子を養うこと、仕事に乱れがないこと、これが最上の幸せ(吉祥)である。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)