🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます
💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
7,920
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 4,354
すべて
智慧 4354
老い 931
苦しみ 772
正念 695
怒り 356
執着 350
死 350
業・因果 346
幸せ 337
自己 244
人間関係 243
家族 234
不安 168
仕事 165
渇愛 147
慈悲 115
無常 111
孤独 45
空 43
感謝 23
vinaya 2606
中部経典 2117
長部経典 1357
相応部経典 1136
増支部経典 857
jataka 563
スッタニパータ 522
ダンマパダ(法句経) 426
テーラガーター 211
テーリーガーター 68
クッダカパータ 57
イティヴッタカ 54
ウダーナ 34
金剛経 5
維摩経 5
般若心経 4
法華経 4
涅槃経 2
AN 1
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tassa bhikkhuno sanniṭṭhānantiko kathinuddhāro. Bhikkhu atthatakathino cīvaraṁ ādāya pakkamati “na paccessan”ti. Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“idhevimaṁ cīvaraṁ kāressan”ti. So taṁ cīvaraṁ kāreti. Tassa taṁ cīvaraṁ kayiramānaṁ nassati. Tassa bhikkhuno nāsanantiko kathinuddhāro. Tikaṁ. Bhikkhu atthatakathino cīvaraṁ ādāya pakkamati anadhiṭṭhitena; nevassa hoti “paccessan”ti, na panassa hoti “na paccessan”ti. Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“idhevimaṁ cīvaraṁ kāressaṁ, na paccessan”ti. So taṁ cīvaraṁ kāreti. Tassa bhikkhuno niṭṭhānantiko kathinuddhāro.
その比丘にとって、カティナ(功徳衣)の撤収は決意(さんにッターナ)をもって完了する。
カティナを展張した〔集いの〕比丘が、衣(チーヴァラ)を携えて「戻るまい」と〔心に定めて〕出発する。その比丘が界(シーマー)の外に至ったとき、「ここでこの衣を作ろう」と思う。彼はその衣を作る。その作られつつある衣が失われる。その比丘にとって、カティナの撤収は〔衣の〕滅失(ナーサナ)をもって完了する。
――三句あり。――
カティナを展張した〔集いの〕比丘が、衣を携えて、〔いまだ〕決意せざるままに出発する。「戻ろう」とも思わず、また「戻るまい」とも思わない。その比丘が界の外に至ったとき、「ここでこの衣を作ろう、戻るまい」と思う。彼はその衣を作る。その比丘にとって、カティナの撤収は〔作業の〕完了(ニッターナ)をもって完了する。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Te tassa tajjanīyakammaṁ karonti— dhammapatirūpakena vaggā. So tamhāpi āvāsā aññaṁ āvāsaṁ gacchati. Tatthapi bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato dhammapatirūpakena vaggehi. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti. Te tassa tajjanīyakammaṁ karonti— dhammapatirūpakena samaggā. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu bhaṇḍanakārako hoti kalahakārako vivādakārako bhassakārako saṅghe adhikaraṇakārako. Tatra ce bhikkhūnaṁ evaṁ hoti—
彼らはその者に対して、挙罪羯磨(こじょざいかつまら)を行う――法に似て非なるもの(ダンマパティルーパカ)により、分裂した衆(さんが)によって。その者はその住処(あわす)をも去り、別の住処へと赴く。そこにおいても、比丘たちにこのような思いが起こる。「友よ、この比丘は、法に似て非なるものによって、分裂した衆によって、僧伽(さんが)より挙罪羯磨を科せられた者である。さあ、我らもこの者に挙罪羯磨を行おう」と。彼らはその者に対して、挙罪羯磨を行う――法に似て非なるもの(ダンマパティルーパカ)により、和合した衆(さんが)によって。
さて、比丘たちよ、ここに或る比丘があって、諍い(あらそい)を起こす者、闘争(とうじょう)を起こす者、論争(ろんそう)を起こす者、口論(くちろん)を起こす者、僧伽において諍事(あらそいごと)を起こす者であるとする。そこにおいて、もし比丘たちにこのような思いが起こるならば――
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
acodetvā kataṁ hoti, adhammena kataṁ hoti, vaggena kataṁ hoti …pe… asāretvā kataṁ hoti, adhammena kataṁ hoti, vaggena kataṁ hoti …pe… āpattiṁ anāropetvā kataṁ hoti, adhammena kataṁ hoti, vaggena kataṁ hoti— Āpattiyā adassane ukkhepanīyakamme adhammakammadvādasakaṁ niṭṭhitaṁ. 5.2. Dhammakammadvādasaka Tīhi, bhikkhave, aṅgehi samannāgataṁ, āpattiyā adassane, ukkhepanīyakammaṁ dhammakammañca hoti, vinayakammañca, suvūpasantañca. Sammukhā kataṁ hoti, paṭipucchā kataṁ hoti, paṭiññāya kataṁ hoti— Aparehipi, bhikkhave, tīhaṅgehi samannāgataṁ …pe…. Āpattiyā kataṁ hoti, desanāgāminiyā āpattiyā kataṁ hoti, adesitāya āpattiyā kataṁ hoti …pe… codetvā kataṁ hoti, sāretvā kataṁ hoti, āpattiṁ āropetvā kataṁ hoti …pe…
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
智慧
vinaya
趣旨一致
中
aparimāṇā paṭicchannāyo …pe… aparimāṇā paṭicchannāyopi appaṭicchannāyopi …pe… parimāṇāyopi aparimāṇāyopi appaṭicchannāyo …pe… parimāṇāyopi aparimāṇāyopi paṭicchannāyo …pe… parimāṇāyopi aparimāṇāyopi paṭicchannāyopi appaṭicchannāyopi. So bhikkhu mūlāya paṭikassitabbo. Yathāpaṭicchannānañcassa āpattīnaṁ purimāya āpattiyā samodhānaparivāso dātabbo. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu mānattāraho …pe… mānattaṁ caranto …pe… (yathāparivāsaṁ tathā vitthāretabbaṁ)
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
añño cārocayāti taṁ; Soyeva tassa akkhāti, pātimokkhaṁ ṭhapeti so. Vuṭṭhāti antarāyena, Rājacoraggudakā ca; Manussaamanussā ca, Vāḷasarīsapā jīvibrahmaṁ. Dasannamaññatarena, tasmiṁ aññataresu vā; Dhammikādhammikā ceva,
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Yo codeyya, āpatti dukkaṭassa. Anujānāmi, bhikkhave, okāsaṁ kārāpetvā āpattiyā codetuṁ— karotu āyasmā okāsaṁ, ahaṁ taṁ vattukāmo”ti. Tena kho pana samayena pesalā bhikkhū chabbaggiye bhikkhū okāsaṁ kārāpetvā āpattiyā codenti. Chabbaggiyā bhikkhū labhanti āghātaṁ, labhanti appaccayaṁ, vadhena tajjenti. “Anujānāmi, bhikkhave, katepi okāse puggalaṁ tulayitvā āpattiyā codetun”ti. Tena kho pana samayena chabbaggiyā bhikkhū—“puramhākaṁ pesalā bhikkhū okāsaṁ kārāpentī”ti—paṭikacceva suddhānaṁ bhikkhūnaṁ anāpattikānaṁ avatthusmiṁ akāraṇe okāsaṁ kārāpenti. “Na, bhikkhave, suddhānaṁ bhikkhūnaṁ anāpattikānaṁ avatthusmiṁ akāraṇe okāso kārāpetabbo. Yo kārāpeyya, āpatti dukkaṭassa. Anujānāmi, bhikkhave, puggalaṁ tulayitvā okāsaṁ kātun”ti.
〔もし許可なく〕告発するならば、突吉羅(とつきつら)の罪を犯すことになる。「比丘たちよ、〔告発者が被告発者に〕機会(おかさ)を与えさせたうえで、罪について告発することを許可する。すなわち、『尊者よ、機会をお与えください。私はあなたに申し上げたいことがあります』と〔言うべきである〕」と。
ところがそのころ、律儀なる比丘たちが、六群比丘(ろくぐんびく)に機会を与えさせたうえで罪について告発すると、六群比丘たちは憤りを抱き、不満を抱き、暴力をもって脅すのであった。〔これにより世尊は仰せになった。〕「比丘たちよ、たとえ機会が与えられた後であっても、その人物をよく見定めたうえで罪について告発することを許可する」と。
ところがそのころ、六群比丘たちは、「律儀なる比丘たちがわれらに先んじて機会を求めさせるであろう」と考え、あらかじめ、清浄にして罪なき比丘たちに対し、根拠なく、理由なく、機会を与えさせるのであった。「比丘たちよ、清浄にして罪なき比丘たちに対し、根拠なく、理由なく、機会を与えさせてはならない。もし与えさせるならば、突吉羅の罪を犯すことになる。比丘たちよ、その人物をよく見定めたうえで機会を求めることを許可する」と。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Te vematikā vicinanti, vicinitvā passanti, passitvā pāṭekkaṁ pavārenti. Āpatti dukkaṭassa. Te vematikā vicinanti, vicinitvā passanti, passitvā—‘nassantete, vinassantete, ko tehi attho’ti—bhedapurekkhārā pavārenti. Āpatti thullaccayassa. 17. Nānāsaṁvāsakādīhipavāraṇā Idha pana, bhikkhave, āgantukā bhikkhū passanti āvāsike bhikkhū nānāsaṁvāsake. Te samānasaṁvāsakadiṭṭhiṁ paṭilabhanti, samānasaṁvāsakadiṭṭhiṁ paṭilabhitvā na pucchanti, apucchitvā ekato pavārenti, anāpatti. Te pucchanti, pucchitvā nābhivitaranti, anabhivitaritvā ekato pavārenti. Āpatti dukkaṭassa. Te pucchanti, pucchitvā nābhivitaranti, anabhivitaritvā pāṭekkaṁ pavārenti. Anāpatti. Idha pana, bhikkhave, āgantukā bhikkhū passanti āvāsike bhikkhū samānasaṁvāsake. Te nānāsaṁvāsakadiṭṭhiṁ paṭilabhanti, nānāsaṁvāsakadiṭṭhiṁ paṭilabhitvā na pucchanti, apucchitvā ekato pavārenti. Āpatti dukkaṭassa.
彼らは疑念を抱きつつ審議し、審議を経て確認し、確認した後に別々に自恣(パーヴァーラナー)を行う。これは突吉羅(ドゥッカタ)の罪を犯すことになる。彼らは疑念を抱きつつ審議し、審議を経て確認し、確認した後に、「あの者どもは滅びよ、あの者どもは亡びよ、彼らと何の関わりがあろうか」と、分裂を意図して自恣を行う。これは偷蘭遮(トゥッラッチャヤ)の罪を犯すことになる。
**第十七節 別住者等との自恣**
さて比丘たちよ、ここに来訪の比丘たちが、住処の比丘たちを別住者(ナーナーサンヴァーサカ)であると見なす場合がある。彼らが同住者(サマーナサンヴァーサカ)であるとの見解を得て、その見解を得た後に問い質さず、問い質さないままに共同して自恣を行う。これは無罪である。彼らが問い質し、問い質した後に〔事情を〕明らかにせず、明らかにしないままに共同して自恣を行う。これは突吉羅の罪を犯すことになる。彼らが問い質し、問い質した後に〔事情を〕明らかにせず、明らかにしないままに別々に自恣を行う。これは無罪である。
さて比丘たちよ、ここに来訪の比丘たちが、住処の比丘たちを同住者であると見なす場合がある。彼らが別住者であるとの見解を得て、その見解を得た後に問い質さず、問い質さないままに共同して自恣を行う。これは突吉羅の罪を犯すことになる。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Bhikkhu atthatakathino cīvaraṁ ādāya pakkamati anadhiṭṭhitena; nevassa hoti “paccessan”ti, na panassa hoti “na paccessan”ti. Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“nevimaṁ cīvaraṁ kāressaṁ, na paccessan”ti. Tassa bhikkhuno sanniṭṭhānantiko kathinuddhāro. Bhikkhu atthatakathino cīvaraṁ ādāya pakkamati anadhiṭṭhitena; nevassa hoti “paccessan”ti, na panassa hoti “na paccessan”ti. Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“idhevimaṁ cīvaraṁ kāressaṁ, na paccessan”ti. So taṁ cīvaraṁ kāreti. Tassa taṁ cīvaraṁ kayiramānaṁ nassati. Tassa bhikkhuno nāsanantiko kathinuddhāro. Tikaṁ. Bhikkhu atthatakathino cīvaraṁ ādāya pakkamati “paccessan”ti. Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“idhevimaṁ cīvaraṁ kāressaṁ, na paccessan”ti.
カティナ(功徳衣)の張出しを受けた比丘が、衣を持って出立するに、決意(adhiṭṭhāna)を定めることなく去る。その者には「戻って来よう」という思いもなく、また「戻って来まい」という思いもない。その者が界外(sīmā)に至りて、かくのごとく思う——「この衣をここには仕立てまい、戻って来まい」と。この比丘にとって、カティナの解除(kathinuddhāra)は決断の時をもって成就する。
カティナの張出しを受けた比丘が、衣を持って出立するに、決意を定めることなく去る。その者には「戻って来よう」という思いもなく、また「戻って来まい」という思いもない。その者が界外に至りて、かくのごとく思う——「この衣をここで仕立てよう、戻って来まい」と。その者はその衣を仕立てる。その仕立て途中にある衣が失われる。この比丘にとって、カティナの解除は衣の喪失の時をもって成就する。
以上、三組(tika)。
カティナの張出しを受けた比丘が、「戻って来よう」と思いながら衣を持って出立する。その者が界外に至りて、かくのごとく思う——「この衣をここで仕立てよう、戻って来まい」と。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu bhaṇḍanakārako kalahakārako vivādakārako bhassakārako saṅghe adhikaraṇakārako. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti. Te tassa tajjanīyakammaṁ karonti— adhammena samaggā. So tamhā āvāsā aññaṁ āvāsaṁ gacchati. Tatthapi bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato adhammena samaggehi. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti. Te tassa tajjanīyakammaṁ karonti— dhammena vaggā.
「友よ、この比丘は争いを起こす者、諍いを起こす者、論争を起こす者、口論を起こす者、僧伽(サンガ)において諸事(アディカラナ)を起こす者である。さあ、われらはこの者に対して呵責羯磨(タッジャニーヤカンマ)を行おう」と。彼らはその者に呵責羯磨を行う――非法(アダンマ)にして和合して。その者はその住処(アーワーサ)を去り、別の住処へ赴く。そこでもまた、比丘たちにかくのごとき念い起こる――「友よ、この比丘は僧伽によって、非法にして和合せる者たちにより呵責羯磨を科せられた者である。さあ、われらはこの者に対して呵責羯磨を行おう」と。彼らはその者に呵責羯磨を行う――如法(ダンマ)にして分裂して。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
sammukhā kataṁ hoti, dhammena kataṁ hoti, samaggena kataṁ hoti …pe… paṭipucchā kataṁ hoti, dhammena kataṁ hoti, samaggena kataṁ hoti …pe… paṭiññāya kataṁ hoti, dhammena kataṁ hoti, samaggena kataṁ hoti …pe… āpattiyā kataṁ hoti, dhammena kataṁ hoti, samaggena kataṁ hoti …pe… desanāgāminiyā āpattiyā kataṁ hoti, dhammena kataṁ hoti, samaggena kataṁ hoti …pe… adesitāya āpattiyā kataṁ hoti, dhammena kataṁ hoti, samaggena kataṁ hoti …pe… codetvā kataṁ hoti, dhammena kataṁ hoti, samaggena kataṁ hoti …pe… sāretvā kataṁ hoti, dhammena kataṁ hoti, samaggena kataṁ hoti …pe… āpattiṁ āropetvā kataṁ hoti, dhammena kataṁ hoti, samaggena kataṁ hoti— Āpattiyā adassane ukkhepanīyakamme dhammakammadvādasakaṁ niṭṭhitaṁ.
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
智慧
vinaya
趣旨一致
中
abbhānāraho antarā sambahulā saṅghādisesā, āpattiyo āpajjati parimāṇā appaṭicchannāyo …pe… parimāṇā paṭicchannāyo …pe… parimāṇā paṭicchannāyopi appaṭicchannāyopi …pe… aparimāṇā appaṭicchannāyo …pe… aparimāṇā paṭicchannāyo …pe… aparimāṇā paṭicchannāyopi appaṭicchannāyopi …pe… parimāṇāyopi aparimāṇāyopi appaṭicchannāyo …pe… parimāṇāyopi aparimāṇāyopi paṭicchannāyo …pe… parimāṇāyopi aparimāṇāyopi paṭicchannāyopi appaṭicchannāyopi. So bhikkhu mūlāya paṭikassitabbo.
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
yathā maggena jānātha. Kālabhūtatthasaṁhitaṁ, labhissāmi bhavissati; Kāyavācasikā mettā, Kālabhūtena saṇhena, atthamettena codaye; Vippaṭisāradhammena, tathā vācā vinodaye. Dhammacodacuditassa, vinodeti vippaṭisāro;
智慧
vinaya
趣旨一致
中
15. Adhammakammapaṭikkosanādi Tena kho pana samayena chabbaggiyā bhikkhū saṅghamajjhe adhammakammaṁ karonti. “Na, bhikkhave, adhammakammaṁ kātabbaṁ. Yo kareyya, āpatti dukkaṭassāti. Karontiyeva adhammakammaṁ. Anujānāmi, bhikkhave, adhammakamme kayiramāne paṭikkositun”ti. Tena kho pana samayena pesalā bhikkhū chabbaggiyehi bhikkhūhi adhammakamme kayiramāne paṭikkosanti. Chabbaggiyā bhikkhū labhanti āghātaṁ, labhanti appaccayaṁ, vadhena tajjenti. “Anujānāmi, bhikkhave, diṭṭhimpi āvikātunti. Chabbaggiyā bhikkhū labhanti āghātaṁ, labhanti appaccayaṁ, vadhena tajjenti.
## 翻訳
**十五 非法の羯磨への異議申し立て等について**
さてそのとき、六群比丘(ちゃっばっぎやびく)たちが、僧団の中において非法の羯磨(ひほうのかつま)を行っていた。〔世尊は仰せられた。〕「比丘たちよ、非法の羯磨を行ってはならない。もしこれを行う者があれば、突吉羅(とっきら)の罪を犯すことになる。」〔しかし彼らは〕それでもなお非法の羯磨を行い続けた。〔そこで世尊は仰せられた。〕「比丘たちよ、非法の羯磨が行われようとするときには、これに異議を唱えることを許可する。」
さてそのとき、戒行清浄なる比丘(ぺさらびく)たちが、六群比丘たちによって非法の羯磨が行われようとするのを見て、これに異議を唱えた。すると六群比丘たちは、〔かれらに対して〕怒りを抱き、不満を示し、打擲(ちょうちゃく)をもって脅した。〔そこで世尊は仰せられた。〕「比丘たちよ、自らの見解を表明することもまた許可する。」それでもなお、六群比丘たちは怒りを抱き、不満を示し、打擲をもって脅し続けた。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Te pucchanti, pucchitvā abhivitaranti, abhivitaritvā pāṭekkaṁ pavārenti. Āpatti dukkaṭassa. Te pucchanti, pucchitvā abhivitaranti, abhivitaritvā ekato pavārenti. Anāpatti. Idha pana, bhikkhave, āvāsikā bhikkhū passanti āgantuke bhikkhū nānāsaṁvāsake. Te samānasaṁvāsakadiṭṭhiṁ paṭilabhanti, samānasaṁvāsakadiṭṭhiṁ paṭilabhitvā na pucchanti, apucchitvā ekato pavārenti. Anāpatti. Te pucchanti, pucchitvā nābhivitaranti, anabhivitaritvā ekato pavārenti. Āpatti dukkaṭassa. Te pucchanti, pucchitvā nābhivitaranti, anabhivitaritvā pāṭekkaṁ pavārenti. Anāpatti. Idha pana, bhikkhave, āvāsikā bhikkhū passanti āgantuke bhikkhū samānasaṁvāsake. Te nānāsaṁvāsakadiṭṭhiṁ paṭilabhanti, nānāsaṁvāsakadiṭṭhiṁ paṭilabhitvā na pucchanti, apucchitvā ekato pavārenti. Āpatti dukkaṭassa.
彼らは問い、問いてより検討し、検討してより各別に自恣(パーティッカ・パヴァーレーティ)す。これは突吉羅(ドゥッカタ)の罪を犯すことになる。彼らは問い、問いてより検討し、検討してより共同して自恣す。これは罪を犯すことにはならない。
またここに、比丘たちよ、在住の比丘たちが、来訪の比丘たちを異住の者(ナーナーサンヴァーサカ)と見なす場合がある。しかし彼らは同住の者(サマーナサンヴァーサカ)であるとの見解を得る。その見解を得て、問わずして共同して自恣す。これは罪を犯すことにはならない。彼らは問い、問いてより検討せず、検討せずして共同して自恣す。これは突吉羅の罪を犯すことになる。彼らは問い、問いてより検討せず、検討せずして各別に自恣す。これは罪を犯すことにはならない。
またここに、比丘たちよ、在住の比丘たちが、来訪の比丘たちを同住の者と見なす場合がある。しかし彼らは異住の者であるとの見解を得る。その見解を得て、問わずして共同して自恣す。これは突吉羅の罪を犯すことになる。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
So taṁ cīvaraṁ kāreti. Tassa bhikkhuno niṭṭhānantiko kathinuddhāro. Bhikkhu atthatakathino cīvaraṁ ādāya pakkamati “paccessan”ti. Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“nevimaṁ cīvaraṁ kāressaṁ, na paccessan”ti. Tassa bhikkhuno sanniṭṭhānantiko kathinuddhāro. Bhikkhu atthatakathino cīvaraṁ ādāya pakkamati “paccessan”ti. Tassa bahisīmagatassa evaṁ hoti—“idhevimaṁ cīvaraṁ kāressaṁ, na paccessan”ti. So taṁ cīvaraṁ kāreti. Tassa taṁ cīvaraṁ kayiramānaṁ nassati. Tassa bhikkhuno nāsanantiko kathinuddhāro. Bhikkhu atthatakathino cīvaraṁ ādāya pakkamati “paccessan”ti.
彼はその衣を作る。その比丘にとって、カティナ(功徳衣)の撤収は〔衣の〕完成をもって終わる。
カティナを展張した〔僧団に属する〕比丘が衣を携えて「〔これを〕仕立て直してもらおう」と〔界外へ〕出発する。彼が界外に至ったとき、「この衣は仕立て直さない、仕立て直してもらいもしない」と思う。その比丘にとって、カティナの撤収は〔その〕決意の確定をもって終わる。
カティナを展張した〔僧団に属する〕比丘が衣を携えて「〔これを〕仕立て直してもらおう」と〔界外へ〕出発する。彼が界外に至ったとき、「ここでこの衣を仕立て直そう、〔他に〕仕立て直してもらいはしない」と思う。彼はその衣を作る。彼のその仕立て中の衣が失われる。その比丘にとって、カティナの撤収は〔衣の〕滅失をもって終わる。
カティナを展張した〔僧団に属する〕比丘が衣を携えて「〔これを〕仕立て直してもらおう」と〔界外へ〕出発する。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
So tamhāpi āvāsā aññaṁ āvāsaṁ gacchati. Tatthapi bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato dhammena vaggehi. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti. Te tassa tajjanīyakammaṁ karonti— dhammapatirūpakena vaggā. So tamhāpi āvāsā aññaṁ āvāsaṁ gacchati. Tatthapi bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato dhammapatirūpakena vaggehi. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti.
彼はその住処をも去り、別の住処へと赴く。そこでもまた比丘たちにかくの如き思いが起こる。「友よ、この比丘は僧伽(サンガ)によって、法に従い、不和合のうちに挙罪羯磨(たじゃにーやかんま)を課せられた者である。さあ、我らも彼に挙罪羯磨を行ずべし」と。かくして彼らは彼に挙罪羯磨を行ずる――法に相似せる不和合のうちに。彼はその住処をも去り、また別の住処へと赴く。そこでもまた比丘たちにかくの如き思いが起こる。「友よ、この比丘は僧伽によって、法に相似せる不和合のうちに挙罪羯磨を課せられた者である。さあ、我らも彼に挙罪羯磨を行ずべし」と。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Yathāpaṭicchannānañcassa āpattīnaṁ purimāya āpattiyā samodhānaparivāso dātabbo. Chattiṁsakaṁ samattaṁ. 5. Mānattasata Idha pana, bhikkhave, bhikkhu sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjitvā appaṭicchādetvā vibbhamati. So puna upasampanno tā āpattiyo nacchādeti. Tassa, bhikkhave, bhikkhuno mānattaṁ dātabbaṁ. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjitvā appaṭicchādetvā vibbhamati. So puna upasampanno tā āpattiyo chādeti. Tassa, bhikkhave, bhikkhuno pacchimasmiṁ āpattikkhandhe yathāpaṭicchanne parivāsaṁ datvā mānattaṁ dātabbaṁ. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjitvā paṭicchādetvā vibbhamati.
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
So bahisīmagato taṁ cīvaraṁ kāreti. So katacīvaro suṇāti—“ubbhataṁ kira tasmiṁ āvāse kathinan”ti. Tassa bhikkhuno savanantiko kathinuddhāro. Bhikkhu atthatakathino cīvaraṁ ādāya pakkamati “paccessan”ti. So bahisīmagato taṁ cīvaraṁ kāreti. So katacīvaro “paccessaṁ paccessan”ti—bahiddhā kathinuddhāraṁ vītināmeti. Tassa bhikkhuno sīmātikkantiko kathinuddhāro. Bhikkhu atthatakathino cīvaraṁ ādāya pakkamati “paccessan”ti. So bahisīmagato taṁ cīvaraṁ kāreti. So katacīvaro—“paccessaṁ paccessan”ti sambhuṇāti kathinuddhāraṁ.
彼は界(sīmā)の外に出て、その衣(cīvara)を作る。衣が出来上がったとき、彼は聞く——「かの住処においてカティナ(kathina)がすでに撤収されたという」と。その比丘にとって、カティナの撤収は〔その〕消息を耳にした時点をもってなされる。
〔また〕カティナを張った〔住処の〕比丘が、衣を携えて「戻って来よう」と言って出発する。彼は界の外に出て、その衣を作る。衣が出来上がっても、「戻って来よう、戻って来よう」と言いながら、界の外においてカティナの撤収の期限を過ごし尽くす。その比丘にとって、カティナの撤収は界を越えた時点をもってなされる。
〔また〕カティナを張った〔住処の〕比丘が、衣を携えて「戻って来よう」と言って出発する。彼は界の外に出て、その衣を作る。衣が出来上がっても、「戻って来よう、戻って来よう」と言いながら、カティナの撤収〔の期限〕を待ち続ける。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Te tassa tajjanīyakammaṁ karonti— dhammapatirūpakena samaggā. So tamhāpi āvāsā aññaṁ āvāsaṁ gacchati. Tatthapi bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato dhammapatirūpakena samaggehi. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ karomā’ti. Te tassa tajjanīyakammaṁ karonti— adhammena vaggā. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu bhaṇḍanakārako hoti kalahakārako vivādakārako bhassakārako saṅghe adhikaraṇakārako. Tatra ce bhikkhūnaṁ evaṁ hoti—
彼らはその者に対して、法に適った形で(dhammapatirūpakena)、和合して(samaggā)、擯罰羯磨(tajjanīyakamma)を行う。その者はその住処(āvāsa)をも去り、他の住処へと赴く。そこにおいてもまた、比丘たちにかくの如き念いが生じる——「友よ、この比丘は、僧伽(saṅgha)によって、法に適った形で、和合せる者たちにより、擯罰羯磨に処せられた者である。さあ、われらもまたこの者に擯罰羯磨を行おう」と。彼らはその者に対して、法に背いた形で(adhammena)、分裂して(vaggā)、擯罰羯磨を行う。
さてまた、比丘たちよ、ここに或る比丘が、諍いを起こす者(bhaṇḍanakāraka)、争いを好む者(kalahakāraka)、論諍を事とする者(vivādakāraka)、多言を弄する者(bhassakāraka)、僧伽において諍事(adhikaraṇa)を引き起こす者であるとする。そこにおいて、もし比丘たちにかくの如き念いが生じるならば——
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
So puna upasampanno tā āpattiyo nacchādeti. Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimasmiṁ āpattikkhandhe yathāpaṭicchanne parivāsaṁ datvā mānattaṁ dātabbaṁ. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjitvā paṭicchādetvā vibbhamati. So puna upasampanno tā āpattiyo chādeti. Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimasmiñca pacchimasmiñca āpattikkhandhe yathāpaṭicchanne parivāsaṁ datvā mānattaṁ dātabbaṁ. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjati. Tassa honti āpattiyo paṭicchannāyopi appaṭicchannāyopi. So vibbhamitvā puna upasampanno yā āpattiyo pubbe chādesi tā āpattiyo pacchā nacchādeti; Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimasmiṁ āpattikkhandhe yathāpaṭicchanne parivāsaṁ datvā mānattaṁ dātabbaṁ. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu sambahulā saṅghādisesā āpattiyo āpajjati.
⚠ 出家者向けの文脈
経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)