🪷

AIブッダ 禅 経典データベース

856件
🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます 💬 AIブッダに相談
10,023
偈句数
6,901
日本語訳あり
9,975
パーリ原文
経典 18
テーマ 20
該当 856
すべて 智慧 4287 老い 929 苦しみ 775 正念 717 業・因果 365 359 執着 353 幸せ 347 怒り 347 人間関係 246 自己 243 家族 234 不安 177 仕事 154 渇愛 145 慈悲 126 無常 108 孤独 45 43 感謝 23
経典: 増支部経典 ✕ クリア
正念 増支部経典 趣旨一致
Ekaṁ samayaṁ bhagavā antarā ca ukkaṭṭhaṁ antarā ca setabyaṁ addhānamaggappaṭipanno hoti. Doṇopi sudaṁ brāhmaṇo antarā ca ukkaṭṭhaṁ antarā ca setabyaṁ addhānamaggappaṭipanno hoti. Addasā kho doṇo brāhmaṇo bhagavato pādesu cakkāni sahassārāni sanemikāni sanābhikāni sabbākāraparipūrāni; disvānassa etadahosi: “acchariyaṁ vata bho, abbhutaṁ vata bho. Na vatimāni manussabhūtassa padāni bhavissantī”ti. Atha kho bhagavā maggā okkamma aññatarasmiṁ rukkhamūle nisīdi pallaṅkaṁ ābhujitvā ujuṁ kāyaṁ paṇidhāy
At one time the Buddha was traveling along the road between Ukkaṭṭhā and Setavyā, as was the brahmin Doṇa. Doṇa saw that the Buddha’s footprints had thousand-spoked wheels, with rims and hubs, complete in every detail. It occurred to him, “Oh lord, how incredible, how amazing! Surely these couldn’t be the footprints of a human being?” The Buddha had left the road and sat at the root of a tree cross-legged, setting his body straight, and establishing mindfulness in his presence. Then Doṇa, follow
時に、世尊はウッカッタとセータヴィヤーとの間の街道を歩んでおられた。婆羅門ドーナもまた、同じ道を行きていた。ドーナは、世尊の足跡に千のやわらかな輻(や)を持ち、輞(こしき)と轂(こしき)とを完備した車輪の紋様が刻まれているのを見た。彼はこう思った。「ああ、なんと不可思議なことか、なんと希有なことか。これはとても人間の足跡とは思われぬ。」 世尊はすでに道を離れ、一樹の根元において結跏趺坐し、身を端正に保ち、現前に念を確立して坐しておられた。そこでドーナは、世尊の後を追って……
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
正念 増支部経典 趣旨一致
“Pañcimā, bhikkhave, nissāraṇīyā dhātuyo. Katamā pañca? Idha, bhikkhave, bhikkhuno kāmaṁ manasikaroto kāmesu cittaṁ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati. Nekkhammaṁ kho panassa manasikaroto nekkhamme cittaṁ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati. Tassa taṁ cittaṁ sugataṁ subhāvitaṁ suvuṭṭhitaṁ suvimuttaṁ suvisaṁyuttaṁ kāmehi; ye ca kāmapaccayā uppajjanti āsavā vighātapariḷāhā, mutto so tehi, na so taṁ vedanaṁ vediyati. Idamakkhātaṁ kāmānaṁ nissaraṇaṁ. Puna caparaṁ, bhikkhav
“Mendicants, there are these five elements of escape. What five? Take a case where a mendicant focuses on sensual pleasures, but on that their mind does not leap forth, gain confidence, settle down, and become decided. But when they focus on renunciation, on that their mind leaps forth, gains confidence, settles down, and becomes decided. Their mind is in a good state, well developed, well risen, well freed, and well detached from sensual pleasures. They’re freed from the distressing and feveris
比丘たちよ、五つの出離の要素がある。いかなる五つか。 ここに一人の比丘がいて、欲楽に心を向けるとき、その心は踊り出ることなく、信を得ることなく、安住することなく、決定することがない。しかし出離に心を向けるとき、その心は踊り出て、信を得て、安住し、決定する。かかる心は善く在り、善く修められ、善く起ち、善く解脱し、善く欲楽より離れている。彼は欲楽より生ずる苦悩と熱悩より解脱している。
⚠ 出家者向けの文脈
正念 増支部経典 趣旨一致
“Navayime, bhikkhave, anupubbanirodhā. nevasaññānāsaññāyatanaṁ samāpannassa ākiñcaññāyatanasaññā niruddhā hoti; saññāvedayitanirodhaṁ samāpannassa saññā ca vedanā ca niruddhā honti. Ime kho, bhikkhave, nava anupubbanirodhā”ti. Katame nava? Paṭhamaṁ jhānaṁ samāpannassa kāmasaññā niruddhā hoti; dutiyaṁ jhānaṁ samāpannassa vitakkavicārā niruddhā honti; tatiyaṁ jhānaṁ samāpannassa pīti niruddhā hoti; catutthaṁ jhānaṁ samāpannassa assāsapassāsā niruddhā honti; ākāsānañcāyatanaṁ samāpannassa rūpasaññā
“Mendicants, there are these nine progressive cessations. For someone who has attained the dimension of neither perception nor non-perception, the perception of the dimension of nothingness has ceased. For someone who has attained the cessation of perception and feeling, perception and feeling have ceased. These are the nine progressive cessations.” What nine? For someone who has attained the first absorption, sensual perceptions have ceased. For someone who has attained the second absorption, t
比丘たちよ、九つの順次滅尽というものがある。 その九とは何か。 初禅を証得した者には、欲界の想が滅尽する。第二禅を証得した者には、尋と伺が滅尽する。第三禅を証得した者には、喜が滅尽する。第四禅を証得した者には、入息と出息が滅尽する。空無辺処を証得した者には、色想が滅尽する。識無辺処を証得した者には、空無辺処の想が滅尽する。無所有処を証得した者には、識無辺処の想が滅尽する。非想非非想処を証得した者には、無所有処の想が滅尽する。想受滅を証得した者には、想と受が滅尽する。 比丘たちよ、これらが九つの順次滅尽である。
副テーマ: discipline
正念 増支部経典 趣旨一致
“Catasso imā, bhikkhave, samādhibhāvanā. Katamā catasso? Atthi, bhikkhave, samādhibhāvanā bhāvitā bahulīkatā diṭṭhadhammasukhavihārāya saṁvattati; atthi, bhikkhave, samādhibhāvanā bhāvitā bahulīkatā ñāṇadassanappaṭilābhāya saṁvattati; atthi, bhikkhave, samādhibhāvanā bhāvitā bahulīkatā satisampajaññāya saṁvattati; atthi, bhikkhave, samādhibhāvanā bhāvitā bahulīkatā āsavānaṁ khayāya saṁvattati. Katamā ca, bhikkhave, samādhibhāvanā bhāvitā bahulīkatā diṭṭhadhammasukhavihārāya saṁvattati? Idha, bhi
“Mendicants, there are these four ways of developing immersion further. What four? There is a way of developing immersion further that leads to blissful meditation in this life. There is a way of developing immersion further that leads to gaining knowledge and vision. There is a way of developing immersion further that leads to mindfulness and awareness. There is a way of developing immersion further that leads to the ending of defilements. And what is the way of developing immersion further tha
比丘たちよ、定をさらに修習する、これら四つの道がある。いかなる四つか。現世において楽なる禅定に導く、定の修習の道がある。知見を得ることに導く、定の修習の道がある。正念正知に導く、定の修習の道がある。そして諸漏の滅尽に導く、定の修習の道がある。では、現世において楽なる禅定に導く、定の修習の道とはいかなるものか。
正念 増支部経典 趣旨一致
“Navayime, bhikkhave, anupubbavihārā. Katame nava? Paṭhamaṁ jhānaṁ, dutiyaṁ jhānaṁ, tatiyaṁ jhānaṁ, catutthaṁ jhānaṁ, ākāsānañcāyatanaṁ, viññāṇañcāyatanaṁ, ākiñcaññāyatanaṁ, nevasaññānāsaññāyatanaṁ, saññāvedayitanirodho— ime kho, bhikkhave, nava anupubbavihārā”ti.
“Mendicants, there are these nine progressive meditations. What nine? The first absorption, the second absorption, the third absorption, the fourth absorption, the dimension of infinite space, the dimension of infinite consciousness, the dimension of nothingness, the dimension of neither perception nor non-perception, and the cessation of perception and feeling. These are the nine progressive meditations.”
「比丘たちよ、これら九つの順次定がある。何が九つであるか。初禅、第二禅、第三禅、第四禅、空無辺処、識無辺処、無所有処、非想非非想処、そして想受滅である。これらが九つの順次定である。」
副テーマ: discipline
正念 増支部経典 趣旨一致
“Pañcime, bhikkhave, ādīnavā muṭṭhassatissa asampajānassa niddaṁ okkamayato. Katame pañca? Dukkhaṁ supati, dukkhaṁ paṭibujjhati, pāpakaṁ supinaṁ passati, devatā na rakkhanti, asuci muccati. Ime kho, bhikkhave, pañca ādīnavā muṭṭhassatissa asampajānassa niddaṁ okkamayato. Pañcime, bhikkhave, ānisaṁsā upaṭṭhitassatissa sampajānassa niddaṁ okkamayato. Katame pañca? Sukhaṁ supati, sukhaṁ paṭibujjhati, na pāpakaṁ supinaṁ passati, devatā rakkhanti, asuci na muccati. Ime kho, bhikkhave, pañca ānisaṁsā
“Mendicants, there are these five drawbacks of falling asleep unmindful and unaware. What five? You sleep badly and wake miserably. You have bad dreams. The deities don’t protect you. And you emit semen. These are the five drawbacks of falling asleep unmindful and unaware. There are these five benefits of falling asleep mindful and aware. What five? You sleep at ease and wake happily. You don’t have bad dreams. The deities protect you. And you don’t emit semen. These are the five benefits of fal
「比丘たちよ、正念正知を欠いたまま眠りにつくことには、五つの過患がある。いかなる五つか。眠りが悪く、目覚めも苦しい。悪夢を見る。天神たちに護られない。そして不浄を漏らす。これらが、正念正知を欠いたまま眠りにつく五つの過患である。比丘たちよ、正念正知をもって眠りにつくことには、五つの功徳がある。いかなる五つか。安らかに眠り、心地よく目覚める。悪夢を見ない。天神たちに護られる。そして不浄を漏らさない。これらが、正念正知をもって眠りにつく五つの功徳である。」
副テーマ: discipline
正念 増支部経典 趣旨一致
Ekaṁ samayaṁ bhagavā mallesu viharati uruvelakappaṁ nāma mallānaṁ nigamo. Atha kho bhagavā pubbaṇhasamayaṁ nivāsetvā pattacīvaramādāya uruvelakappaṁ piṇḍāya pāvisi. Uruvelakappe piṇḍāya caritvā pacchābhattaṁ piṇḍapātapaṭikkanto āyasmantaṁ ānandaṁ āmantesi: “idheva tāva tvaṁ, ānanda, hohi, yāvāhaṁ mahāvanaṁ ajjhogāhāmi divāvihārāyā”ti. “Evaṁ, bhante”ti kho āyasmā ānando bhagavato paccassosi. Atha kho bhagavā mahāvanaṁ ajjhogāhetvā aññatarasmiṁ rukkhamūle divāvihāraṁ nisīdi. Tassa mayhaṁ, ānanda,
At one time the Buddha was staying in the land of the Mallas, near the Mallian town named Uruvelakappa. Then the Buddha robed up in the morning and, taking his bowl and robe, entered Uruvelakappa for alms. Then, after the meal, on his return from almsround, he addressed Venerable Ānanda, “Ānanda, you stay right here, while I plunge deep into the Great Wood for the day’s meditation.” “Yes, sir,” Ānanda replied. Then the Buddha plunged deep into the Great Wood and sat at the root of a tree for the
かつて、世尊はマッラ国において、ウルヴェーラカッパと呼ばれるマッラ族の町の近くに滞在しておられた。ある朝、世尊は衣を整え、鉢と袈裟をお持ちになり、托鉢のためウルヴェーラカッパの町へと入られた。やがて食事を終え、托鉢の帰途、世尊はアーナンダ尊者に告げられた。「アーナンダよ、汝はここに留まるがよい。我は日中の坐禅のため、大林の奥深くへと分け入るとしよう。」「かしこまりました、世尊」と、アーナンダは答えた。かくして世尊は大林の奥深くへと分け入り、一樹の根元に座を占められた。
正念 増支部経典 趣旨一致
“‘Kāyasakkhī, kāyasakkhī’ti, āvuso, vuccati. Kittāvatā nu kho, āvuso, kāyasakkhī vutto bhagavatā”ti? Idhāvuso, bhikkhu vivicceva kāmehi …pe… paṭhamaṁ jhānaṁ upasampajja viharati. Yathā yathā ca tadāyatanaṁ tathā tathā naṁ kāyena phusitvā viharati. Ettāvatāpi kho, āvuso, kāyasakkhī vutto bhagavatā pariyāyena. Puna caparaṁ, āvuso, bhikkhu vitakkavicārānaṁ vūpasamā …pe… dutiyaṁ jhānaṁ … tatiyaṁ jhānaṁ … catutthaṁ jhānaṁ upasampajja viharati. Yathā yathā ca tadāyatanaṁ tathā tathā naṁ kāyena phusitv
“Reverend, they speak of the ‘direct witness’. What is the direct witness that the Buddha spoke of?” “First, take a mendicant who, quite secluded from sensual pleasures … enters and remains in the first absorption. They meditate directly experiencing that dimension in every way. To this extent the Buddha spoke of the direct witness in a qualified sense. Furthermore, take a mendicant who, as the placing of the mind and keeping it connected are stilled, enters and remains in the second absorption
「尊者よ、人々は『現証』について語りますが、世尊が説かれた現証とはいかなるものでしょうか。」 「まず、ある比丘が、諸々の欲楽から遠離し……第一禅に入り、そこに住するとしましょう。その比丘はあらゆる面においてその境地を直接体験しながら修習します。この限りにおいて、世尊は方便的な意味での現証を説かれたのです。さらにまた、ある比丘が、尋と伺の寂静によって、第二禅に入り、そこに住するとしましょう。
⚠ 出家者向けの文脈
正念 増支部経典 趣旨一致
Ekaṁ samayaṁ bhagavā koliyesu viharati pajjanikaṁ nāma koliyānaṁ nigamo. Atha kho bhagavā pubbaṇhasamayaṁ nivāsetvā pattacīvaramādāya yena suppavāsāya koliyadhītuyā nivesanaṁ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. Atha kho suppavāsā koliyadhītā bhagavantaṁ paṇītena khādanīyena bhojanīyena sahatthā santappesi sampavāresi. Atha kho suppavāsā koliyadhītā bhagavantaṁ bhuttāviṁ onītapattapāṇiṁ ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinnaṁ kho suppavāsaṁ koliyadhītaraṁ bhagavā etadavoca: “Bhojanaṁ
At one time the Buddha was staying in the land of the Koliyans, where they have a town named Pajjanika. Then the Buddha robed up in the morning and, taking his bowl and robe, went to the home of Suppavāsā the Koliyan, where he sat on the seat spread out. Then Suppavāsā served and satisfied the Buddha with her own hands with delicious fresh and cooked foods. When the Buddha had eaten and washed his hand and bowl, she sat down to one side. The Buddha said to her: “Suppavāsā, when a noble disciple
以下に翻訳を示します。 --- あるとき、世尊はコーリヤ族の国、パッジャニカという名の町にご滞在であった。やがて世尊は、朝に衣を整え、鉢と袈裟をお持ちになり、コーリヤ族のスッパヴァーサーの家へと赴かれ、設けられた座にお着きになった。するとスッパヴァーサーは、みずから世尊に美味なる生食と調理された食をお給仕し、心ゆくまでご供養申し上げた。世尊が食事を終えられ、手と鉢をすすがれると、彼女は傍らに座した。世尊は彼女にこうお告げになった。「スッパヴァーサーよ、聖なる弟子が……
導線タグ: 罪悪感
正念 増支部経典 趣旨一致
“‘Diṭṭhadhammanibbānaṁ diṭṭhadhammanibbānan’ti, āvuso, vuccati. Kittāvatā nu kho, āvuso, diṭṭhadhammanibbānaṁ vuttaṁ bhagavatā”ti? “Idhāvuso, bhikkhu vivicceva kāmehi …pe… paṭhamaṁ jhānaṁ upasampajja viharati. Ettāvatāpi kho, āvuso, diṭṭhadhammanibbānaṁ vuttaṁ bhagavatā pariyāyena …pe…. Puna caparaṁ, āvuso, bhikkhu sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṁ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṁ upasampajja viharati, paññāya cassa disvā āsavā parikkhīṇā honti. Ettāvatāpi kho, āvuso, diṭṭhadhammanibbānaṁ vuttaṁ
“Reverend, they speak of ‘extinguishment in this life’. In what way did the Buddha speak of extinguishment in this life?” “First, take a mendicant who, quite secluded from sensual pleasures … enters and remains in the first absorption. To this extent the Buddha spoke of extinguishment in this life in a qualified sense. … Furthermore, take a mendicant who, going totally beyond the dimension of neither perception nor non-perception, enters and remains in the cessation of perception and feeling. An
「尊者よ、人々は『現法涅槃』について語ります。世尊はいかなる意味において現法涅槃を説かれたのでしょうか。」 「まず、ある比丘が、諸欲を離れ、善くない法を離れて、尋と伺とを有し、離より生じた喜と楽とある初禅に入り、住するとします。この限りにおいて、世尊は方便的な意味において現法涅槃を説かれたのです。……さらに、ある比丘が、非想非非想処をも完全に超越して、想受滅に入り、住するとします。そして
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
正念 増支部経典 趣旨一致
“Pañcime, bhikkhave, ādīnavā kulūpakassa bhikkhuno ativelaṁ kulesu saṁsaṭṭhassa viharato. Katame pañca? Mātugāmassa abhiṇhadassanaṁ, dassane sati saṁsaggo, saṁsagge sati vissāso, vissāse sati otāro, otiṇṇacittassetaṁ pāṭikaṅkhaṁ: ‘anabhirato vā brahmacariyaṁ carissati aññataraṁ vā saṅkiliṭṭhaṁ āpattiṁ āpajjissati sikkhaṁ vā paccakkhāya hīnāyāvattissati’. Ime kho, bhikkhave, pañca ādīnavā kulūpakassa bhikkhuno ativelaṁ kulesu saṁsaṭṭhassa viharato”ti.
“Mendicants, there are these five drawbacks for a mendicant who visits families for too long, mixing closely with them. What five? You often see members of the opposite sex. Seeing them, you become close. Being so close, you become intimate. Being intimate, lust overcomes you. When your mind is swamped by lust, you can expect that you will lead the spiritual life dissatisfied, or commit one of the corrupt offenses, or resign the training and return to a lesser life. These are the five drawbacks
比丘たちよ、家々を訪ね、在家の人々と深く交わり、あまりにも長く親しく付き合う比丘には、五つの過患があります。その五つとは何でしょうか。 異性の者たちを頻繁に目にすることになります。目にすることによって、親しみが生じます。親しみが生じることによって、懇意となります。懇意となることによって、貪欲に覆われます。心が貪欲に覆われたならば、聖なる梵行に不満を抱いたまま修行を続けるか、あるいは何らかの堕落の罪を犯すか、もしくは学処を捨てて還俗し、低い境涯へと戻ることになるでしょう。 比丘たちよ、これが、家々を訪ね、在家の人々と深く交わり、あまりにも長く親しく付き合う比丘に生じる五つの過患であります。
副テーマ: discipline
⚠ 出家者向けの文脈
正念 増支部経典 趣旨一致
“‘Nirodho, nirodho’ti, āvuso, vuccati ….
“Reverend, they speak of ‘cessation’. …”
「尊者よ、人々は『滅』というものを説きます。……」
正念 増支部経典 趣旨一致
“‘Anupubbanirodho, anupubbanirodho’ti, āvuso, vuccati. Kittāvatā nu kho, āvuso, anupubbanirodho vutto bhagavatā”ti? “Idhāvuso, bhikkhu vivicceva kāmehi …pe… paṭhamaṁ jhānaṁ upasampajja viharati. Ettāvatāpi kho, āvuso, anupubbanirodho vutto bhagavatā pariyāyena …pe…. Puna caparaṁ, āvuso, bhikkhu sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṁ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṁ upasampajja viharati, paññāya cassa disvā āsavā parikkhīṇā honti. Ettāvatāpi kho, āvuso, anupubbanirodho vutto bhagavatā nippariyāyenā”ti
“Reverend, they speak of ‘progressive cessation’. What is the progressive cessation that the Buddha spoke of?” “First, take a mendicant who, quite secluded from sensual pleasures … enters and remains in the first absorption. To this extent the Buddha spoke of progressive cessation in a qualified sense. … Furthermore, take a mendicant who, going totally beyond the dimension of neither perception nor non-perception, enters and remains in the cessation of perception and feeling. And, having seen wi
以下は増支部経典(AN9.61)の翻訳です。 --- 「尊者よ、人々は『漸次滅尽』と申します。世尊の説かれた漸次滅尽とは、いかなるものでございましょうか。」 「まず、比丘が諸の欲楽より完全に離れ……初禅に入り、そこに住するとします。世尊はこの限りにおいて、方便的な意味における漸次滅尽を説かれました。……さらにまた、比丘が非想非非想処をも完全に超越し、想受滅に入り、そこに住するとします。そして、智慧をもって見ることにより……
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
正念 増支部経典 趣旨一致
“Pañcimāni, bhikkhave, sikkhādubbalyāni. Katamāni pañca? Pāṇātipāto, adinnādānaṁ, kāmesumicchācāro, musāvādo, surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṁ— imāni kho, bhikkhave, pañca sikkhādubbalyāni. Imesaṁ kho, bhikkhave, pañcannaṁ sikkhādubbalyānaṁ pahānāya cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṁ; vedanāsu …pe… citte … dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhā
“Mendicants, there are these five weaknesses when you’re training. What five? Killing living creatures, stealing, sexual misconduct, lying, and consuming beer, wine, and liquor intoxicants. These are the five weaknesses when you’re training. To give up these five weaknesses in your training you should develop the four kinds of mindfulness meditation. What four? It’s when a mendicant meditates by observing an aspect of the body—keen, aware, and mindful, rid of covetousness and displeasure for the
比丘たちよ、修行における五つの弱点がある。いかなる五つか。生き物を殺すこと、盗むこと、邪淫、妄語、そして酒・果実酒・蒸留酒などの放逸の因となる諸酒を飲むこと、これらが修行における五つの弱点である。この修行における五つの弱点を捨断するために、四つの念処を修習すべきである。いかなる四つか。比丘が、貪欲と憂悩を離れ、熱心に、正知にして、念をそなえ、身において身を随観して——
副テーマ: discipline
⚠ 出家者向けの文脈
正念 増支部経典 趣旨一致
“Pañcimāni, bhikkhave, nīvaraṇāni. Katamāni pañca? Kāmacchandanīvaraṇaṁ, byāpādanīvaraṇaṁ, thinamiddhanīvaraṇaṁ, uddhaccakukkuccanīvaraṇaṁ, vicikicchānīvaraṇaṁ— imāni kho, bhikkhave, pañca nīvaraṇāni. Imesaṁ kho, bhikkhave, pañcannaṁ nīvaraṇānaṁ pahānāya cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṁ; vedanāsu …pe… citte … dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke
“Mendicants, there are these five hindrances. What five? Sensual desire, ill will, dullness and drowsiness, restlessness and remorse, and doubt. These are the five hindrances. To give up these five hindrances you should develop the four kinds of mindfulness meditation. What four? It’s when a mendicant meditates by observing an aspect of the body—keen, aware, and mindful, rid of covetousness and displeasure for the world. They meditate observing an aspect of feelings … They meditate observing an
「比丘たちよ、これら五つの蓋(がい)がある。何が五つであるか。欲貪(よくとん)、瞋恚(しんに)、惛沈・睡眠(こんじん・すいみん)、掉挙・悪作(じょうこ・あくさ)、そして疑(ぎ)である。これらが五蓋である。この五蓋を捨断するために、汝らは四種の念処(ねんじょ)の瞑想を修すべきである。何が四つであるか。比丘がここに、身体の諸相を観察しながら瞑想するとき――熱心に、正知(しょうち)をそなえ、念(ねん)を確立し、世間に対する貪欲と憂悩とを除き去って――。感受(かんじゅ)の諸相を観察しながら瞑想する……
副テーマ: discipline
⚠ 出家者向けの文脈
正念 増支部経典 趣旨一致
“Pañcime, bhikkhave, upādānakkhandhā. Katame pañca? Rūpupādānakkhandho, vedanupādānakkhandho, saññupādānakkhandho, saṅkhārupādānakkhandho, viññāṇupādānakkhandho— ime kho, bhikkhave, pañcupādānakkhandhā. Imesaṁ kho, bhikkhave, pañcannaṁ upādānakkhandhānaṁ pahānāya …pe… ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā”ti.
“Mendicants, there are these five grasping aggregates. What five? The grasping aggregates of form, feeling, perception, choices, and consciousness. These are the five grasping aggregates. To give up these five grasping aggregates you should develop the four kinds of mindfulness meditation. …”
「比丘たちよ、これら五つの取蘊がある。いかなる五つか。色の取蘊、受の取蘊、想の取蘊、行の取蘊、識の取蘊である。これらが五つの取蘊である。この五つの取蘊を捨断するために、汝らは四念処を修習すべきである。……」
副テーマ: discipline
正念 増支部経典 趣旨一致
“Pañcimā, bhikkhave, gatiyo. Katamā pañca? Nirayo, tiracchānayoni, pettivisayo, manussā, devā— imā kho, bhikkhave, pañca gatiyo. Imāsaṁ kho, bhikkhave, pañcannaṁ gatīnaṁ pahānāya …pe… ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā”ti.
“Mendicants, there are five destinations. What five? Hell, the animal realm, the ghost realm, humanity, and the gods. These are the five destinations. To give up these five destinations you should develop the four kinds of mindfulness meditation. …”
「比丘たちよ、五つの趣がある。その五つとは何か。地獄、畜生界、餓鬼界、人間界、そして天界である。これらが五つの趣である。この五つの趣を捨て離れるために、汝らは四種の念処を修習すべきである。…」
正念 増支部経典 趣旨一致
“Pañcimāni, bhikkhave, macchariyāni. Katamāni pañca? Āvāsamacchariyaṁ, kulamacchariyaṁ, lābhamacchariyaṁ, vaṇṇamacchariyaṁ, dhammamacchariyaṁ— imāni kho, bhikkhave, pañca macchariyāni. Imesaṁ kho, bhikkhave, pañcannaṁ macchariyānaṁ pahānāya …pe… ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā”ti.
“Mendicants, there are these five kinds of stinginess. What five? Stinginess with dwellings, families, material things, praise, and the teaching. These are the five kinds of stinginess. To give up these five kinds of stinginess you should develop the four kinds of mindfulness meditation. …”
「比丘たちよ、五種の慳吝(けちん)がある。何が五つであるか。住処に対する慳吝、家族に対する慳吝、財物に対する慳吝、称讃に対する慳吝、そして法に対する慳吝である。これらが五種の慳吝である。この五種の慳吝を捨断するために、汝らは四種の念処(ねんじょ)の瞑想を修習すべきである。……」
正念 増支部経典 趣旨一致
“Tathāgatassa, bhikkhave, arahato sammāsambuddhassa pātubhāvā cattāro acchariyā abbhutā dhammā pātubhavanti. Katame cattāro? Yadā, bhikkhave, bodhisatto tusitā kāyā cavitvā sato sampajāno mātukucchiṁ okkamati, atha sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya appamāṇo uḷāro obhāso pātubhavati atikkammeva devānaṁ devānubhāvaṁ. Yāpi tā lokantarikā aghā asaṁvutā andhakārā andhakāratimisā yatthapimesaṁ candimasūriyānaṁ evaṁmahiddhikānaṁ evaṁmahānubhāvānaṁ ābhā nānubho
“Mendicants, with the appearance of a Realized One, a perfected one, a fully awakened Buddha, four incredible and amazing things appear. What four? When the being intent on awakening passes away from the host of joyful gods, he’s conceived in his mother’s womb, mindful and aware. And then—in this world with its gods, Māras, and divinities, this population with its ascetics and brahmins, gods and humans—an immeasurable, magnificent light appears, surpassing the glory of the gods. Even in the boun
以下に翻訳を示します。 --- 「比丘たちよ、如来、応供、正等覚者の出現とともに、四つの不可思議にして希有なることが現れる。その四つとは何か。菩提を志す存在が兜率天の衆より命終し、母の胎内に宿る時、その方は正念正知をもって受胎される。これが第一の不可思議にして希有なることである。そして、神々、魔、梵天を含む世界、沙門・婆羅門・神々・人間を含む一切の衆生の中に、限りなく広大な光明が現れ、神々の光輝をも遥かに超える。たとえ光の届かぬ暗黒の虚空においても――
副テーマ: discipline
正念 増支部経典 趣旨一致
Ekaṁ samayaṁ sambahulā therā bhikkhū bārāṇasiyaṁ viharanti isipatane migadāye. Atha kho tesaṁ therānaṁ bhikkhūnaṁ pacchābhattaṁ piṇḍapātapaṭikkantānaṁ maṇḍalamāḷe sannisinnānaṁ sannipatitānaṁ ayamantarākathā udapādi: “ko nu kho, āvuso, samayo manobhāvanīyassa bhikkhuno dassanāya upasaṅkamitun”ti? Uddhaccakukkuccapariyuṭṭhitena cetasā viharati …. Vicikicchāpariyuṭṭhitena cetasā viharati …. Yaṁ nimittaṁ āgamma yaṁ nimittaṁ manasikaroto anantarā āsavānaṁ khayo hoti, taṁ nimittaṁ na jānāti na passat
At one time several senior mendicants were staying near Varanasi, in the deer park at Isipatana. Then after the meal, on their return from almsround, this discussion came up among them while sitting together in the pavilion. “Reverends, how many occasions are there for going to see an esteemed mendicant?” restlessness and remorse … doubt … Furthermore, there’s a time when a mendicant doesn’t understand what kind of meditation they need to focus on in order to end the defilements without delay. O
ある時、数人の長老比丘たちが、ヴァーラーナシーの近く、イシパタナの鹿野苑に滞在していた。その日、托鉢より戻り、食事を終えた後、彼らは講堂に集まって座し、次のような話題が起こった。「尊者方よ、尊き比丘のもとへ参ずべき機会は、いくつあるのでしょうか」掉悔(じょうけ)……疑(ぎ)……さらにまた、比丘が遅滞なく諸漏(しょろ)を滅尽せんがために、いかなる禅定(ぜんじょう)に心を注ぐべきかを理解し得ていない時がある。
導線タグ: 罪悪感
⚠ 出家者向けの文脈
← 前18192021222324次 →

経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)

© 2026 AIブッダ 禅 — トップ仏陀の教えブログお問い合わせ