🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます
💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
9,999
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 337
すべて
智慧 4354
老い 931
苦しみ 772
正念 695
怒り 356
執着 350
死 350
業・因果 346
幸せ 337
自己 244
人間関係 243
家族 234
不安 168
仕事 165
渇愛 147
慈悲 115
無常 111
孤独 45
空 43
感謝 23
vinaya 2606
中部経典 2117
長部経典 1357
相応部経典 1136
増支部経典 857
jataka 563
スッタニパータ 522
ダンマパダ(法句経) 426
テーラガーター 211
テーリーガーター 68
クッダカパータ 57
イティヴッタカ 54
ウダーナ 34
金剛経 5
維摩経 5
般若心経 4
法華経 4
涅槃経 2
AN 1
幸せ
相応部経典
趣旨一致
長
“Pamādavihāriñca vo, bhikkhave, desessāmi appamādavihāriñca. Asamāhite citte dhammā na pātubhavanti. Dhammānaṁ apātubhāvā pamādavihārītveva saṅkhaṁ gacchati …pe… jivhindriyaṁ asaṁvutassa, bhikkhave, viharato cittaṁ byāsiñcati jivhāviññeyyesu rasesu, manindriyaṁ asaṁvutassa, bhikkhave, viharato cittaṁ byāsiñcati manoviññeyyesu dhammesu, tassa byāsittacittassa pāmojjaṁ na hoti. Pāmojje asati pīti na hoti. Pītiyā asati passaddhi na hoti. Passaddhiyā asati dukkhaṁ hoti. Taṁ suṇātha. Dukkhino cittaṁ
“Mendicants, I will teach you who lives negligently and who lives diligently. When the mind is not immersed in samādhi, principles do not become clear. Because principles have not become clear, you’re reckoned to live negligently. When you live with the ear … nose … tongue … body … mind faculty unrestrained, your mind becomes polluted when it comes to ideas known by the mind. When the mind is polluted, there’s no joy. When there’s no joy, there’s no rapture. When there’s no rapture, there’s no t
比丘たちよ、我は今、放逸に住する者と不放逸に住する者とについて説き示さん。
心が三昧に入らざるとき、諸法は明らかとなることなし。諸法が明らかとならざるがゆえに、汝らは放逸に住すると数えられる。耳根……鼻根……舌根……身根……意根を制御することなく住するとき、意によって識られる諸法に対して、心は汚染される。心が汚染されるとき、喜悦は生じず。喜悦なきとき、歓喜は生じず。歓喜なきとき……
幸せ
相応部経典
趣旨一致
長
“‘Dutiyaṁ jhānaṁ, dutiyaṁ jhānan’ti vuccati. Katamaṁ nu kho dutiyaṁ jhānanti? Tassa mayhaṁ, āvuso, etadahosi: ‘idha bhikkhu vitakkavicārānaṁ vūpasamā ajjhattaṁ sampasādanaṁ cetaso ekodibhāvaṁ avitakkaṁ avicāraṁ samādhijaṁ pītisukhaṁ dutiyaṁ jhānaṁ upasampajja viharati. Idaṁ vuccati dutiyaṁ jhānan’ti. So khvāhaṁ, āvuso, vitakkavicārānaṁ vūpasamā ajjhattaṁ sampasādanaṁ cetaso ekodibhāvaṁ avitakkaṁ avicāraṁ samādhijaṁ pītisukhaṁ dutiyaṁ jhānaṁ upasampajja viharāmi. Tassa mayhaṁ, āvuso, iminā vihāre
“They speak of this thing called the ‘second absorption’. What is the second absorption? It occurred to me: ‘As the placing of the mind and keeping it connected are stilled, a mendicant enters and remains in the second absorption, which has the rapture and bliss born of immersion, with internal clarity and mind at one, without placing the mind and keeping it connected. This is called the second absorption.’ And so … I was entering and remaining in the second absorption. While I was in that medit
第二禅について、人々はこれを語る。第二禅とは何であるか。かくの如き思いが我に生じた。「尋と伺とが寂滅するにつれ、比丘は内なる清浄と心の一境性とを具え、尋なく伺なく、三昧より生じた喜と楽とを有する第二禅に入り、これに住する。これを第二禅と名づく」と。かくして……我は第二禅に入り、これに住していた。我がその禅定に住していた時——
⚠ 出家者向けの文脈
幸せ
相応部経典
趣旨一致
長
Ekaṁ samayaṁ āyasmā nāgadatto kosalesu viharati aññatarasmiṁ vanasaṇḍe. Tena kho pana samayena āyasmā nāgadatto atikālena gāmaṁ pavisati, atidivā paṭikkamati. Atha kho yā tasmiṁ vanasaṇḍe adhivatthā devatā āyasmato nāgadattassa anukampikā atthakāmā āyasmantaṁ nāgadattaṁ saṁvejetukāmā yenāyasmā nāgadatto tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṁ nāgadattaṁ gāthāhi ajjhabhāsi: “Kāle pavisa nāgadatta, Divā ca āgantvā ativelacārī; Saṁsaṭṭho gahaṭṭhehi, Samānasukhadukkho. Bhāyāmi nāgadattaṁ suppagabbha
At one time Venerable Nāgadatta was staying in the land of the Kosalans in a certain forest grove. Now at that time Venerable Nāgadatta had been entering the village too early and returning late in the day. Then the deity haunting that forest had sympathy for Nāgadatta, wanting what’s best for him. So they approached him wanting to stir him up, and recited these verses: “Entering the village too early, and returning too late in the day, Nāgadatta mixes with lay people, sharing their joys and sor
あるとき、尊者ナーガダッタはコーサラ国のある林苑に滞在しておられた。その頃、尊者ナーガダッタは早すぎる時刻に村へ入り、日も暮れてから遅く帰ってくることを繰り返しておられた。そこで、その林に住む神霊が、ナーガダッタを憐れみ、その利益を願う心から、彼を奮い起こさんと近づき、次の偈を唱えた。「あまりに早く村へ入り、あまりに遅く帰り来る。ナーガダッタよ、汝は在家の者たちと交わり、その喜びと悲しみをともにしている——」
幸せ
相応部経典
趣旨一致
長
“Yaṁ, bhikkhave, na tumhākaṁ taṁ pajahatha. Seyyathāpi, bhikkhave, yaṁ imasmiṁ jetavane tiṇakaṭṭhasākhāpalāsaṁ taṁ jano hareyya vā ḍaheyya vā yathāpaccayaṁ vā kareyya, api nu tumhākaṁ evamassa: ‘amhe jano harati vā ḍahati vā yathāpaccayaṁ vā karotī’”ti? “No hetaṁ, bhante”. “Taṁ kissa hetu”? “Na hi no etaṁ, bhante, attā vā attaniyaṁ vā”ti. “Evameva kho, bhikkhave, cakkhu na tumhākaṁ; taṁ pajahatha. Taṁ vo pahīnaṁ hitāya sukhāya bhavissati …pe… jivhā na tumhākaṁ; taṁ pajahatha. mano na tumhākaṁ; t
“Mendicants, give up what’s not yours. Suppose a person was to carry off the grass, sticks, branches, and leaves in this Jeta’s Grove, or burn them, or do what they want with them. Would you think: ‘This person is carrying us off, burning us, or doing what they want with us’?” “No, sir. Why is that? Because to us that’s neither self nor belonging to self.” “In the same way, the eye isn’t yours: give it up. Giving it up will be for your welfare and happiness. The ear … nose … tongue … body … min
「比丘たちよ、汝らのものならざるものを捨て去るべし。たとえば、ある者がこの祇陀林の草や木の枝や葉を持ち去り、あるいは焼き払い、あるいは思うがままに処したとしよう。汝らはそれを見て、『この者は我らを持ち去り、我らを焼き、我らを思うがままにしている』と思うであろうか。」「いいえ、世尊よ。それはなぜかと申せば、それらは我らにとって自己にあらず、自己に属するものにもあらざるゆえにございます。」「然り、それと同じように、眼もまた汝らのものにあらず、これを捨て去るべし。これを捨て去ることは、汝らの安楽と幸福のためとなるであろう。耳も……鼻も……舌も……身も……意も……また然りである。」
幸せ
相応部経典
趣旨一致
長
“Yaṁ, bhikkhave, na tumhākaṁ, taṁ pajahatha. dhammā na tumhākaṁ; te pajahatha. Te vo pahīnā hitāya sukhāya bhavissanti. Seyyathāpi, bhikkhave, yaṁ imasmiṁ jetavane tiṇakaṭṭha …pe… evameva kho, bhikkhave, rūpā na tumhākaṁ; te pajahatha. Te vo pahīnā hitāya sukhāya bhavissantī”ti …. Taṁ vo pahīnaṁ hitāya sukhāya bhavissati. Kiñca, bhikkhave, na tumhākaṁ? Rūpā, bhikkhave, na tumhākaṁ; te pajahatha. Te vo pahīnā hitāya sukhāya bhavissanti. Saddā … gandhā … rasā … phoṭṭhabbā …
“Mendicants, give up what’s not yours. and ideas aren’t yours: give them up. Giving them up will be for your welfare and happiness. Suppose a person was to carry off the grass, sticks, branches, and leaves in this Jeta’s Grove … In the same way, sights, sounds, smells, tastes, touches, and ideas aren’t yours: give them up. Giving them up will be for your welfare and happiness.” Giving it up will be for your welfare and happiness. And what isn’t yours? Sights aren’t yours: give them up. Giving th
比丘たちよ、汝らのものならざるものを捨て去るがよい。
諸々の法(ダンマ)は汝らのものではない。それらを捨て去るがよい。それらを捨て去ることは、汝らの利益と安楽のためとなるであろう。
たとえば、ある人がこの祇陀林(ジェータ林)の草や木の枝や小枝や葉を持ち去ったとしても……それと同じように、色(しき)・声(しょう)・香(こう)・味(み)・触(そく)・法(ほう)は汝らのものではない。それらを捨て去るがよい。それらを捨て去ることは、汝らの利益と安楽のためとなるであろう。
汝らのものならざるものとは何か。捨て去るがよい。それを捨て去ることは、汝らの利益と安楽のためとなるであろう。
色(しき)は汝らのものではない。それを捨て去るがよい。それを捨て去ることは、汝らの利益と安楽のためとなるであろう。
幸せ
相応部経典
趣旨一致
長
Sāvatthiyaṁ jetavane. Atha kho sakko devānamindo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ aṭṭhāsi. Ekamantaṁ ṭhito kho sakko devānamindo bhagavantaṁ etadavoca: “kiṁ nu kho, bhante, bhūmirāmaṇeyyakan”ti? “Ārāmacetyā vanacetyā, pokkharañño sunimmitā; Manussarāmaṇeyyassa, kalaṁ nāgghanti soḷasiṁ. Gāme vā yadi vāraññe, Ninne vā yadi vā thale; Yattha arahanto viharanti, Taṁ bhūmirāmaṇeyyakan”ti.
Near Sāvatthī in Jeta’s Grove. And then Sakka, lord of gods, went up to the Buddha, bowed, stood to one side, and said to him, “Sir, what is a delightful place?” “Shrines in parks and forests, well-made lotus ponds, are not worth a sixteenth part of a delightful human being. Whether in village or wilderness, in a valley or the uplands, wherever the perfected ones live is a delightful place.”
祇陀林、舎衛城の近く。その時、神々の主にして帝釈天は、世尊のもとへ赴き、礼拝して傍らに立ち、こう申し上げた。「尊師よ、喜びの地とは何でありましょうか。」「苑林に設けられた霊地や、精巧に造られた蓮池といえども、喜ばしき人の子の十六分の一にも値しない。村にあれ、荒野にあれ、谷間にあれ、高地にあれ、阿羅漢の住まうところ、そこがすなわち喜びの地である。」
⚠ 出家者向けの文脈
幸せ
スッタニパータ
趣旨一致
短
Vivekaṁ santipadañca mahesi;
大仙(だいせん)は、遠離(おんり)と寂静の境地とを〔求める〕。
幸せ
スッタニパータ
趣旨一致
短
Santipadaṁ brūhi sahajanetta,
「平和の境地(サンティパダ)を説き示したまえ、サハジャネッタよ。」
幸せ
スッタニパータ
趣旨一致
短
Sabbeva bhūtā sumanā bhavantu,
すべての生きとし生けるものが、喜びに満ちあふれますように、
幸せ
スッタニパータ
趣旨一致
短
Nandiñjahaṁ oghatiṇṇaṁ vimuttaṁ;
歓喜(ナンディ)を捨て、激流を渡り、解脱せる者を——
幸せ
スッタニパータ
趣旨一致
短
Dvipaduttamaṁ sārathīnaṁ pavaraṁ,
御者のなかの最勝者、二足歩行者のなかで至高なる方、
幸せ
スッタニパータ
趣旨一致
短
Dussaṁ gahetvā atiriva thomayante,
粗末な布を手にとりて、過度に褒めそやしながら、
幸せ
スッタニパータ
趣旨一致
短
“Pucchāmi taṁ bhagavā brūhi metaṁ,
「世尊よ、わたくしはあなたに問いたてまつる、どうかこのことをわたくしに説いてください。
幸せ
スッタニパータ
趣旨一致
短
“Pucchāmi taṁ bhagavā brūhi me taṁ,
「世尊よ、わたくしはあなたに問いたてまつる。どうかわたくしにそれをお答えください。
幸せ
スッタニパータ
趣旨一致
長
Kutopahūtā te tadiṅgha brūhi”. “Phasso nu lokasmi kutonidāno, Pariggahā cāpi kutopahūtā; Kismiṁ asante na mamattamatthi, Kismiṁ vibhūte na phusanti phassā”. “Nāmañca rūpañca paṭicca phasso, Icchānidānāni pariggahāni; Icchāyasantyā na mamattamatthi, Rūpe vibhūte na phusanti phassā”. “Kathaṁ sametassa vibhoti rūpaṁ, Sukhaṁ dukhañcāpi kathaṁ vibhoti; Etaṁ me pabrūhi yathā vibhoti, Taṁ jāniyāmāti me m
「それらはどこから生じたのか、さあ語れ」
「この世において、触(フッサ)はいかなる縁より起こるのか、
また執取(パリッガハ)はどこから生じるのか。
何が無いときに、我がものという思いは起こらず、
何が滅するときに、触は触れることがないのか。」
「名(ナーマ)と色(ルーパ)とに縁りて、触は起こる。
執取は欲(イッチャー)を縁として生ずる。
欲の滅するとき、我がものという思いは起こらず、
色の滅するとき、触は触れることがない。」
「いかなる状態に達したる者に、色は滅するのか。
また楽と苦とは、いかにして滅するのか。
それがいかに滅するかを、ありのままに我に語れ。
それを知りたいと、我は思う。」
幸せ
テーラガーター
趣旨一致
中
Ekakanipāta Catutthavagga Suppiyattheragāthā “Ajaraṁ jīramānena, tappamānena nibbutiṁ; Nimiyaṁ paramaṁ santiṁ, yogakkhemaṁ anuttaran”ti. … Suppiyo thero ….
老いゆくものが不老(アジャラ)を求め、
苦熱するものが涅槃(ニッブティ)を渇いて求め、
動揺するものが至高の寂静(サンティ)を求め、
無上の安穏(ヨーガッケーマ)を求める。
…長老スッピヤ(Suppiyo)…
幸せ
テーラガーター
趣旨一致
中
Ekakanipāta Dvādasamavagga Adhimuttattheragāthā “Kāyaduṭṭhullagaruno, hiyyamānamhi jīvite; Sarīrasukhagiddhassa, kuto samaṇasādhutā”ti. … Adhimutto thero ….
「身の不浄を重んぜず、
命の日々に衰えゆくに、
肉身の楽に貪り執(とら)われる者に、
いかにして沙門(さもん)の清徳あらんや」
――アディムッタ長老――
経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)