🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます
💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
9,999
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 1,279
すべて
智慧 4354
老い 931
苦しみ 772
正念 695
怒り 356
執着 350
死 350
業・因果 346
幸せ 337
自己 244
人間関係 243
家族 234
不安 168
仕事 165
渇愛 147
慈悲 115
無常 111
孤独 45
空 43
感謝 23
経典: vinaya
✕ クリア
智慧
vinaya
趣旨一致
中
‘atthaññe āvāsikā bhikkhū anāgatā’ti. Te ‘kappati nu kho amhākaṁ uposatho kātuṁ, na nu kho kappatī’ti— vematikā uposathaṁ karonti, pātimokkhaṁ uddisanti. Tehi uddissamāne pātimokkhe, athaññe āvāsikā bhikkhū āgacchanti samasamā. Uddiṭṭhaṁ suuddiṭṭhaṁ, avasesaṁ sotabbaṁ. Uddesakānaṁ āpatti dukkaṭassa. Idha pana, bhikkhave, aññatarasmiṁ āvāse tadahuposathe sambahulā āvāsikā bhikkhū sannipatanti cattāro vā atirekā vā. ‘atthaññe āvāsikā bhikkhū anāgatā’ti. Te ‘kappati nu kho amhākaṁ uposatho kātuṁ, na nu kho kappatī’ti— vematikā uposathaṁ karonti, pātimokkhaṁ uddisanti.
「他にもこの住処(āvāsa)に住む比丘たちがいまだ来ていない」と。彼らは「われわれが布薩(uposatha)を行うことは許されるのか、それとも許されないのか」と——疑念を抱きつつ布薩を行い、波羅提木叉(pātimokkha)を誦出する。彼らが波羅提木叉を誦出しているそのさなかに、他の住処に住む比丘たちが同数だけやって来る。〔すでに〕誦出されたものはよく誦出されたものとなし、残りは聴くべきである。誦出を行った者たちには突吉羅(dukkaṭa)の罪を犯したことになる。
さて比丘たちよ、ここにある一つの住処において、その日の布薩の日に、多くの住処に住む比丘たちが四人あるいはそれ以上集まる。「他にもこの住処に住む比丘たちがいまだ来ていない」と。彼らは「われわれが布薩を行うことは許されるのか、それとも許されないのか」と——疑念を抱きつつ布薩を行い、波羅提木叉を誦出する。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
adhammena vaggā …pe… adhammena samaggā … dhammena vaggā … dhammapatirūpakena vaggā … dhammapatirūpakena samaggā. Tatraṭṭho saṅgho vivadati— ‘adhammena vaggakammaṁ, adhammena samaggakammaṁ, dhammena vaggakammaṁ, dhammapatirūpakena vaggakammaṁ, dhammapatirūpakena samaggakammaṁ, akataṁ kammaṁ dukkaṭaṁ kammaṁ puna kātabbaṁ kamman’ti. Tatra, bhikkhave, ye te bhikkhū evamāhaṁsu— ‘dhammapatirūpakena samaggakamman’ti, ye ca te bhikkhū evamāhaṁsu— ‘akataṁ kammaṁ dukkaṭaṁ kammaṁ puna kātabbaṁ kamman’ti, ime tattha bhikkhū dhammavādino.
非法にして分裂せる場合……乃至……非法にして和合せる場合……法にして分裂せる場合……法に似て分裂せる場合……法に似て和合せる場合。そのような状況において僧伽(サンガ)が論争し——「非法にして分裂せる羯磨(カンマ)、非法にして和合せる羯磨、法にして分裂せる羯磨、法に似て分裂せる羯磨、法に似て和合せる羯磨、これは成立せざる羯磨、悪作(ドゥッカタ)の羯磨、再び行なうべき羯磨である」と。
比丘たちよ、そこにおいて、「法に似て和合せる羯磨である」と言える比丘たち、および「これは成立せざる羯磨、悪作の羯磨、再び行なうべき羯磨である」と言える比丘たち、これらの比丘こそ、そこにおいて法を語る者(ダンマヴァーディン)である。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Asammukhā adhammena, vaggena cāpi yaṁ kataṁ. Appaṭipucchā adhammena, puna vaggena yaṁ kataṁ; Appaṭiññāya adhammena, vaggena cāpi yaṁ kataṁ. Anāpatti adhammena, vaggena cāpi yaṁ kataṁ; Adesanāgāminiyā, adhammavaggameva ca.
面前にあらざるところにて、法に背き、
分派をもってなされたるもの、
また問うことなく、法に背き、
分派をもってなされたるもの、
また承認を得ずして、法に背き、
分派をもってなされたるもの——
これらはすべて無罪(アナーパッティ)にして、
法に背き、分派をもってなされたるものにほかならず。
懺悔(デーサナー)に至らざるものもまた、
ひとしく非法(アダンマ)の分派によるものなり。
智慧
vinaya
趣旨一致
中
‘ayaṁ dhammo, ayaṁ vinayo, idaṁ satthusāsanaṁ, imaṁ gaṇhāhi, imaṁ rocehī’ti. Evañcetaṁ adhikaraṇaṁ vūpasammati, adhammena vūpasammati sammukhāvinayapatirūpakena. Adhammavādī saṅgho dhammavādiṁ puggalaṁ saññāpeti nijjhāpeti pekkheti anupekkheti dasseti anudasseti— ‘ayaṁ dhammo, ayaṁ vinayo, idaṁ satthusāsanaṁ, imaṁ gaṇhāhi, imaṁ rocehī’ti. Evañcetaṁ adhikaraṇaṁ vūpasammati, adhammena vūpasammati sammukhāvinayapatirūpakena. Adhammavādī saṅgho dhammavādī sambahule saññāpeti nijjhāpeti pekkheti anupekkheti dasseti anudasseti— ‘ayaṁ dhammo, ayaṁ vinayo, idaṁ satthusāsanaṁ, imaṁ gaṇhatha, imaṁ rocethā’ti. Evañcetaṁ adhikaraṇaṁ vūpasammati, adhammena vūpasammati sammukhāvinayapatirūpakena. Adhammavādī saṅgho dhammavādiṁ saṅghaṁ saññāpeti nijjhāpeti pekkheti anupekkheti dasseti anudasseti— ‘ayaṁ dhammo, ayaṁ vinayo, idaṁ satthusāsanaṁ, imaṁ gaṇhāhi, imaṁ rocehī’ti.
「これが法(ダンマ)であり、これが律(ヴィナヤ)であり、これが師の教えである。これを受け取り、これを喜びとせよ」と。かくのごとくこの諍事(アディカラナ)が鎮静されるならば、対面律(サンムカーヴィナヤ)の形式を装いながらも、非法(アダンマ)によって鎮静されるのである。非法を説く僧伽(サンガ)が、法を説く一人の人に対して、説き聞かせ、納得させ、注意を向けさせ、さらに注意を向けさせ、示し、繰り返し示して、「これが法であり、これが律であり、これが師の教えである。これを受け取り、これを喜びとせよ」と言う。かくのごとくこの諍事が鎮静されるならば、対面律の形式を装いながらも、非法によって鎮静されるのである。非法を説く僧伽が、法を説く複数の者たちに対して、説き聞かせ、納得させ、注意を向けさせ、さらに注意を向けさせ、示し、繰り返し示して、「これが法であり、これが律であり、これが師の教えである。これを受け取り、これを喜びとせよ」と言う。かくのごとくこの諍事が鎮静されるならば、対面律の形式を装いながらも、非法によって鎮静されるのである。非法を説く僧伽が、法を説く僧伽に対して、説き聞かせ、納得させ、注意を向けさせ、さらに注意を向けさせ、示し、繰り返し示して、「これが法であり、これが律であり、これが師の教えである。これを受け取り、これを喜びとせよ」と言う。
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Te imehi aṭṭhārasahi vatthūhi apakassanti, avapakassanti, āveniṁ uposathaṁ karonti, āveniṁ pavāraṇaṁ karonti, āveniṁ saṅghakammaṁ karonti. “Saṅghasāmaggī saṅghasāmaggīti, bhante, vuccati. Kittāvatā nu kho, bhante, saṅgho samaggo hotī”ti? “Idhupāli, bhikkhū adhammaṁ adhammoti dīpenti. Dhammaṁ dhammoti dīpenti. Avinayaṁ avinayoti dīpenti. Vinayaṁ vinayoti dīpenti. Abhāsitaṁ alapitaṁ tathāgatena abhāsitaṁ alapitaṁ tathāgatenāti dīpenti. Bhāsitaṁ lapitaṁ tathāgatena bhāsitaṁ lapitaṁ tathāgatenāti dīpenti. Anāciṇṇaṁ tathāgatena anāciṇṇaṁ tathāgatenāti dīpenti.
彼らはこれら十八事(アッタラサ・ヴァットゥ)をもって〔僧伽を〕引き離し、分裂させ、別々に布薩(ウポーサタ)を行い、別々に自恣(パヴァーラナー)を行い、別々に僧伽の羯磨(サンガカンマ)を行う。
「『僧伽の和合(サンガサーマッギー)、僧伽の和合』と申しますが、尊者よ、いかなる程度において僧伽は和合していると言われるのでしょうか」と。
「ウパーリよ、ここに比丘たちが、非法(アダンマ)を非法と示し、法(ダンマ)を法と示し、非律(アヴィナヤ)を非律と示し、律(ヴィナヤ)を律と示し、如来の説かず語らざることを如来の説かず語らざることと示し、如来の説き語られたことを如来の説き語られたこととして示し、如来の行じ給わなかったことを如来の行じ給わなかったこととして示す。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tehi uddissamāne pātimokkhe athaññe āvāsikā bhikkhū āgacchanti thokatarā. Uddiṭṭhaṁ suuddiṭṭhaṁ, avasesaṁ sotabbaṁ. Uddesakānaṁ āpatti dukkaṭassa. Idha pana, bhikkhave, aññatarasmiṁ āvāse tadahuposathe sambahulā āvāsikā bhikkhū sannipatanti cattāro vā atirekā vā. ‘atthaññe āvāsikā bhikkhū anāgatā’ti. Te ‘kappati nu kho amhākaṁ uposatho kātuṁ na nu kho kappatī’ti— vematikā uposathaṁ karonti, pātimokkhaṁ uddisanti. Tehi uddiṭṭhamatte pātimokkhe …pe… avuṭṭhitāya parisāya …pe… ekaccāya vuṭṭhitāya parisāya …pe…
彼らが波羅提木叉(パーティモッカ)を誦出している最中に、他の住処(アーヴァーサ)の比丘たちが、より少数ではあるが来着した〔場合〕。〔すでに〕誦出されたものは十分に誦出されたこととなり、残りは聴聞されねばならない。誦出を行った者たちには突吉羅(ドゥッカタ)の罪がある。
さて比丘たちよ、ここにある住処において、その布薩(ウポーサタ)の当日、多くの住処の比丘たちが四名あるいはそれ以上、集合する。〔そのとき彼らは〕「他にもまだ来ていない住処の比丘たちがいる」と〔知り〕、「はたしてわれらが布薩を行うことは許されるのであろうか、許されないのであろうか」と——疑念を抱きながら布薩を行い、波羅提木叉を誦出する。彼らによって波羅提木叉が誦出されたのみにて……乃至……集会(パリサー)が退席しないうちに……乃至……一部の者が退席した集会において……乃至……
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Ime pañca vārā saṅkhittā. 30. Tajjanīyakammapaṭippassaddhikathā Idha pana, bhikkhave, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato sammā vattati, lomaṁ pāteti, netthāraṁ vattati, tajjanīyassa kammassa paṭippassaddhiṁ yācati. Tatra ce bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato sammā vattati, lomaṁ pāteti, netthāraṁ vattati, tajjanīyassa kammassa paṭippassaddhiṁ yācati. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ paṭippassambhemā’ti. Te tassa tajjanīyakammaṁ paṭippassambhenti— adhammena vaggā. Tatraṭṭho saṅgho vivadati— ‘adhammena vaggakammaṁ, adhammena samaggakammaṁ, dhammena vaggakammaṁ, dhammapatirūpakena vaggakammaṁ, dhammapatirūpakena samaggakammaṁ, akataṁ kammaṁ dukkaṭaṁ kammaṁ puna kātabbaṁ kamman’ti.
これら五回の事例は要約して述べた。
さて比丘たちよ、ここにある比丘が、僧伽(さんが)によって譴責羯磨(tajjanīyakamma)を課せられたのち、正しく行動し、毛を伏せ(lomaṁ pāteti)、困難を乗り越え、譴責羯磨の解除(paṭippassaddhi)を求めるとする。
そのとき、もし比丘たちの心にこのような思いが生ずるならば――「友よ、この比丘は僧伽によって譴責羯磨を課せられたのち、正しく行動し、毛を伏せ、困難を乗り越え、譴責羯磨の解除を求めている。さあ、われらはこの者の譴責羯磨を解除しようではないか」と。
彼らはその者の譴責羯磨を解除する――法に背いて分裂した衆によって(adhammena vaggā)。
そこにおいて僧伽は諍いを生じ、こう言い争う――「法に背く分裂した衆による羯磨(adhammena vaggakamma)である」「法に背く和合した衆による羯磨(adhammena samaggakamma)である」「法に従う分裂した衆による羯磨(dhammena vaggakamma)である」「法に似たるものによる分裂した衆の羯磨(dhammapatirūpakena vaggakamma)である」「法に似たるものによる和合した衆の羯磨(dhammapatirūpakena samaggakamma)である」「なされていない羯磨である」「悪作(dukkaṭa)の羯磨である」「再び行われるべき羯磨である」と。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Desitāya adhammena, vaggenāpi tatheva ca; Acodetvā adhammena, vaggenāpi tatheva ca. Asāretvā adhammena, vaggenāpi tatheva ca; Anāropetvā adhammena, vaggenāpi tatheva ca. Kaṇhavāranayeneva, sukkavāraṁ vijāniyā;
法(ダンマ)に反する形で示されたならば、また和合を欠く(ヴァッガ)形で示されたならば、法に反する形で告発せず、和合を欠く形で告発せず。法に反する形で確認せず、和合を欠く形で確認せず。法に反する形で申し立てず、和合を欠く形で申し立てず。黒(カンハ)の手順によって、白(スッカ)の手順を知るべし。
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Evañcetaṁ adhikaraṇaṁ vūpasammati, adhammena vūpasammati sammukhāvinayapatirūpakena. Kaṇhapakkhanavakaṁ niṭṭhitaṁ. 1.2. Sukkapakkhanavaka Dhammavādī puggalo adhammavādiṁ puggalaṁ saññāpeti nijjhāpeti pekkheti anupekkheti dasseti anudasseti— ‘ayaṁ dhammo, ayaṁ vinayo, idaṁ satthusāsanaṁ, imaṁ gaṇhāhi, imaṁ rocehī’ti. Evañcetaṁ adhikaraṇaṁ vūpasammati, dhammena vūpasammati sammukhāvinayena. Dhammavādī puggalo adhammavādī sambahule saññāpeti nijjhāpeti pekkheti anupekkheti dasseti anudasseti— ‘ayaṁ dhammo, ayaṁ vinayo, idaṁ satthusāsanaṁ, imaṁ gaṇhatha, imaṁ rocethā’ti. Evañcetaṁ adhikaraṇaṁ vūpasammati, dhammena vūpasammati sammukhāvinayena. Dhammavādī puggalo adhammavādiṁ saṅghaṁ saññāpeti nijjhāpeti pekkheti anupekkheti dasseti anudasseti—
このように、その諍事(アディカラナ)が鎮まるとき、それは非法によって鎮まるのであり、現前毘尼(サンムカーヴィナヤ)に似て非なるものによって鎮まるのである。黒品の九事、了わりぬ。
一・二 白品の九事
法を説く者(ダンマヴァーディー)は、非法を説く者(アダンマヴァーディー)を一人説き諭し、よく納得させ、熟視させ、さらに熟視させ、示し、さらに示して、こう告げる——「これが法(ダンマ)であり、これが律(ヴィナヤ)であり、これが師の教えである。これを受け取れ、これを喜べ」と。このように、その諍事が鎮まるとき、それは法によって鎮まるのであり、現前毘尼によって鎮まるのである。
法を説く者は、非法を説く者である多数の者たちを説き諭し、よく納得させ、熟視させ、さらに熟視させ、示し、さらに示して、こう告げる——「これが法であり、これが律であり、これが師の教えである。これを受け取れ、これを喜べ」と。このように、その諍事が鎮まるとき、それは法によって鎮まるのであり、現前毘尼によって鎮まるのである。
法を説く者は、非法を説く者である僧伽(サンガ)を説き諭し、よく納得させ、熟視させ、さらに熟視させ、示し、さらに示して——
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Āciṇṇaṁ tathāgatena āciṇṇaṁ tathāgatenāti dīpenti. Apaññattaṁ tathāgatena apaññattaṁ tathāgatenāti dīpenti. Paññattaṁ tathāgatena paññattaṁ tathāgatenāti dīpenti. Anāpattiṁ anāpattīti dīpenti. Āpattiṁ āpattīti dīpenti. Lahukaṁ āpattiṁ lahukā āpattīti dīpenti. Garukaṁ āpattiṁ garukā āpattīti dīpenti. Sāvasesaṁ āpattiṁ sāvasesā āpattīti dīpenti. Anavasesaṁ āpattiṁ anavasesā āpattīti dīpenti. Duṭṭhullaṁ āpattiṁ duṭṭhullā āpattīti dīpenti.
如来(にょらい)が行じたまいしことを、如来の行じたまいしことと明らかに示し、如来が行じたまわざりしことを、如来の行じたまわざりしこととして明らかに示す。如来が制定したまわざりしことを、如来の制定したまわざりしこととして明らかに示し、如来が制定したまいしことを、如来の制定したまいしこととして明らかに示す。犯戒(āpatti)にあらざることを犯戒にあらずと明らかに示し、犯戒をば犯戒と明らかに示す。軽き犯戒(lahukaāpatti)を軽き犯戒と明らかに示し、重き犯戒(garukāpatti)を重き犯戒と明らかに示す。残余ある犯戒(sāvasesāpatti)を残余ある犯戒と明らかに示し、残余なき犯戒(anavasesāpatti)を残余なき犯戒と明らかに示す。粗重なる犯戒(duṭṭhullāpatti)を粗重なる犯戒と明らかに示す。
⚠ 希死念慮の場面では使わない
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tatra, bhikkhave, ye te bhikkhū evamāhaṁsu— ‘adhammena vaggakamman’ti, ye ca te bhikkhū evamāhaṁsu— ‘akataṁ kammaṁ dukkaṭaṁ kammaṁ puna kātabbaṁ kamman’ti, ime tattha bhikkhū dhammavādino. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato sammā vattati, lomaṁ pāteti, netthāraṁ vattati, tajjanīyassa kammassa paṭippassaddhiṁ yācati. Tatra ce bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato sammā vattati, lomaṁ pāteti, netthāraṁ vattati, tajjanīyassa kammassa paṭippassaddhiṁ yācati. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ paṭippassambhemā’ti. Te tassa tajjanīyakammaṁ paṭippassambhenti— adhammena samaggā. Tatraṭṭho saṅgho vivadati—
「比丘たちよ、そこにおいて、『非法による分裂した僧団の羯磨(かつま)である』と述べた比丘たちも、また『なされていない羯磨であり、悪作(とが)の羯磨であり、再びなされるべき羯磨である』と述べた比丘たちも、これらの比丘たちこそ、そこにおいて法を語る者どもである。
さて比丘たちよ、ここに一人の比丘が、僧伽(さんが)によって呵責羯磨(かしゃくかつま)を課せられ、正しく振る舞い、毛を伏せ(ひたすら従順に身を低くし)、離脱の道を歩み、呵責羯磨の解除を請い求めているとする。そこで比丘たちにこのような思いが生じる——『友よ、この比丘は僧伽によって呵責羯磨を課せられ、正しく振る舞い、毛を伏せ、離脱の道を歩み、呵責羯磨の解除を請い求めている。さあ、われらは彼の呵責羯磨を解除しよう』と。彼らはその者の呵責羯磨を解除する——非法にして、和合した(僧団として)。そこにおいて僧伽は論争する——」
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Saṅgho ākaṅkhamāno ca, yassa tajjanīyaṁ kare. Bhaṇḍanaṁ bālo saṁsaṭṭho, adhisīle ajjhācāre; Atidiṭṭhivipannassa, saṅgho tajjanīyaṁ kare. Buddhadhammassa saṅghassa, avaṇṇaṁ yo ca bhāsati; Tiṇṇannampi ca bhikkhūnaṁ, saṅgho tajjaniyaṁ kare.
僧伽(サンガ)は、望むならば、その者に対して挙罪(こじょ)の羯磨(かつまま)を行うことができる。
愚かにして諍(あらそ)いを好み悪友と交わる者、
戒(かいごん)において過犯(かぼん)ある者、
見(けん)において著しく邪(よこしま)に堕した者——
これらの者に対して、僧伽は挙罪の羯磨を行うべし。
また、仏(ブッダ)・法(ダンマ)・僧(サンガ)の三宝を誹謗(ひぼう)する者に対しても、
僧伽は挙罪の羯磨を行うべし。
⚠ 初手で出すと冷たく見える,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
‘ayaṁ dhammo, ayaṁ vinayo, idaṁ satthusāsanaṁ, imaṁ gaṇhāhi, imaṁ rocehī’ti. Evañcetaṁ adhikaraṇaṁ vūpasammati, dhammena vūpasammati sammukhāvinayena. Dhammavādī sambahulā adhammavādiṁ puggalaṁ saññāpenti nijjhāpenti pekkhenti anupekkhenti dassenti anudassenti— ‘ayaṁ dhammo, ayaṁ vinayo, idaṁ satthusāsanaṁ, imaṁ gaṇhāhi, imaṁ rocehī’ti. Evañcetaṁ adhikaraṇaṁ vūpasammati, dhammena vūpasammati sammukhāvinayena. Dhammavādī sambahulā adhammavādī sambahule saññāpenti nijjhāpenti pekkhenti anupekkhenti dassenti anudassenti— ‘ayaṁ dhammo, ayaṁ vinayo, idaṁ satthusāsanaṁ, imaṁ gaṇhatha, imaṁ rocethā’ti. Evañcetaṁ adhikaraṇaṁ vūpasammati, dhammena vūpasammati sammukhāvinayena. Dhammavādī sambahulā adhammavādiṁ saṅghaṁ saññāpenti nijjhāpenti pekkhenti anupekkhenti dassenti anudassenti— ‘ayaṁ dhammo, ayaṁ vinayo, idaṁ satthusāsanaṁ, imaṁ gaṇhāhi, imaṁ rocehī’ti.
「これが法(ダンマ)であり、これが律(ヴィナヤ)であり、これが師の教えである。これを受け取りなさい、これを喜びなさい」と。
このようにしてその諍事(アディカラナ)は鎮まる。法によって鎮まり、現前毘尼(サンムカーヴィナヤ)によって鎮まるのである。
法を説く者(ダンマヴァーディー)たる多くの比丘たちが、法に背く言葉を説く者(アダンマヴァーディー)たる一人の人に対して、説き示し、納得させ、熟慮させ、さらに熟慮させ、明らかにし、さらに明らかにして——「これが法であり、これが律であり、これが師の教えである。これを受け取りなさい、これを喜びなさい」と。
このようにしてその諍事は鎮まる。法によって鎮まり、現前毘尼によって鎮まるのである。
法を説く者たる多くの比丘たちが、法に背く言葉を説く者たる多くの比丘たちに対して、説き示し、納得させ、熟慮させ、さらに熟慮させ、明らかにし、さらに明らかにして——「これが法であり、これが律であり、これが師の教えである。これを受け取りなさい、これを喜びなさい」と。
このようにしてその諍事は鎮まる。法によって鎮まり、現前毘尼によって鎮まるのである。
法を説く者たる多くの比丘たちが、法に背く言葉を説く僧伽(サンガ)に対して、説き示し、納得させ、熟慮させ、さらに熟慮させ、明らかにし、さらに明らかにして——「これが法であり、これが律であり、これが師の教えである。これを受け取りなさい、これを喜びなさい」と。
智慧
vinaya
趣旨一致
中
“Saccaṁ, bhagavā”ti …pe… vigarahitvā …pe… dhammiṁ kathaṁ katvā bhikkhū āmantesi— “na, bhikkhave, kaṭṭhapādukā dhāretabbā. Yo dhāreyya, āpatti dukkaṭassā”ti. Atha kho bhagavā rājagahe yathābhirantaṁ viharitvā yena bārāṇasī tena cārikaṁ pakkāmi. Anupubbena cārikaṁ caramāno yena bārāṇasī tadavasari. Tatra sudaṁ bhagavā bārāṇasiyaṁ viharati isipatane migadāye. Tena kho pana samayena chabbaggiyā bhikkhū— “bhagavatā kaṭṭhapādukā paṭikkhittā”ti—
「世尊よ、まことにそのとおりでございます」と……(中略)……〔世尊は〕叱責したもうて……(中略)……法にかなった教誡をなし、比丘たちに告げたもうた——「比丘たちよ、木製の履物(kaṭṭhapādukā)を着用してはならない。着用する者には、悪作(dukkaṭa)の罪を犯したことになるであろう」と。
そのとき世尊は、王舎城(Rājagaha)において思うままに住したもうてのち、バーラーナシー(Bārāṇasī)に向けて遊行の途に就きたもうた。次第に遊行しながら、バーラーナシーに到着したもうた。そこにおいて世尊は、バーラーナシーの仙人堕処(Isipatana)なる鹿野苑(Migadāya)に住したもうた。
さてそのとき、六群比丘(chabbaggiyā bhikkhū)たちは——「世尊によって木製の履物は禁じられた」と——
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
‘adhammena vaggakammaṁ, adhammena samaggakammaṁ, dhammena vaggakammaṁ, dhammapatirūpakena vaggakammaṁ, dhammapatirūpakena samaggakammaṁ, akataṁ kammaṁ dukkaṭaṁ kammaṁ puna kātabbaṁ kamman’ti. Tatra, bhikkhave, ye te bhikkhū evamāhaṁsu— ‘adhammena samaggakamman’ti, ye ca te bhikkhū evamāhaṁsu— ‘akataṁ kammaṁ dukkaṭaṁ kammaṁ puna kātabbaṁ kamman’ti, ime tattha bhikkhū dhammavādino. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato sammā vattati, lomaṁ pāteti, netthāraṁ vattati, tajjanīyassa kammassa paṭippassaddhiṁ yācati. Tatra ce bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato sammā vattati, lomaṁ pāteti, netthāraṁ vattati, tajjanīyassa kammassa paṭippassaddhiṁ yācati. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ paṭippassambhemā’ti. Te tassa tajjanīyakammaṁ paṭippassambhenti— dhammena vaggā.
「非法(あほう)による分裂した羯磨(かつま)、非法による和合した羯磨、法による分裂した羯磨、法に似て非なるものによる分裂した羯磨、法に似て非なるものによる和合した羯磨、なされていない羯磨、悪作(あくさ)の羯磨、再びなされるべき羯磨」と。
比丘たちよ、そのうち、「非法による和合した羯磨である」と言った比丘たち、および「なされていない羯磨、悪作の羯磨、再びなされるべき羯磨である」と言った比丘たち、これらの比丘こそが、そこにおいて法(ダンマ)を説く者である。
さて比丘たちよ、ここにある比丘が、僧伽(サンガ)によって呵責羯磨(かしゃくかつま)を行われ、正しく振る舞い、従順となり、出離の道を歩み、呵責羯磨の解除を願い求めるとする。そこで比丘たちに次のような思いが起こる。「友よ、この比丘は僧伽によって呵責羯磨を行われ、正しく振る舞い、従順となり、出離の道を歩み、呵責羯磨の解除を願い求めている。さあ、われわれはこの者の呵責羯磨を解除しよう」と。彼らはその者の呵責羯磨を解除する――法によって分裂しながら。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Evañcetaṁ adhikaraṇaṁ vūpasammati, dhammena vūpasammati sammukhāvinayena. Dhammavādī saṅgho adhammavādiṁ puggalaṁ saññāpeti nijjhāpeti pekkheti anupekkheti dasseti anudasseti— ‘ayaṁ dhammo, ayaṁ vinayo, idaṁ satthusāsanaṁ, imaṁ gaṇhāhi, imaṁ rocehī’ti. Evañcetaṁ adhikaraṇaṁ vūpasammati, dhammena vūpasammati sammukhāvinayena. Dhammavādī saṅgho adhammavādī sambahule saññāpeti nijjhāpeti pekkheti anupekkheti dasseti anudasseti— ‘ayaṁ dhammo, ayaṁ vinayo, idaṁ satthusāsanaṁ, imaṁ gaṇhatha, imaṁ rocethā’ti. Evañcetaṁ adhikaraṇaṁ vūpasammati, dhammena vūpasammati sammukhāvinayena. Dhammavādī saṅgho adhammavādiṁ saṅghaṁ saññāpeti nijjhāpeti pekkheti anupekkheti dasseti anudasseti— ‘ayaṁ dhammo, ayaṁ vinayo, idaṁ satthusāsanaṁ, imaṁ gaṇhāhi, imaṁ rocehī’ti. Evañcetaṁ adhikaraṇaṁ vūpasammati, dhammena vūpasammati sammukhāvinayenā”ti.
かくのごとく、この諍事(アディカラナ)は鎮息せられ、法によって鎮息せられ、現前毘尼(サンムカーヴィナヤ)によって鎮息せられる。法を説く僧伽(サンガ)は、法に背く一人の者を、諭し、納得させ、熟慮させ、重ねて熟慮させ、示し、重ねて示して、こう告げる——「これが法(ダンマ)であり、これが律(ヴィナヤ)であり、これが師の教えである。これを受け取れ、これを喜べ」と。かくのごとく、この諍事は鎮息せられ、法によって鎮息せられ、現前毘尼によって鎮息せられる。
法を説く僧伽は、法に背く複数の者たちを、諭し、納得させ、熟慮させ、重ねて熟慮させ、示し、重ねて示して、こう告げる——「これが法であり、これが律であり、これが師の教えである。これを受け取れ、これを喜べ」と。かくのごとく、この諍事は鎮息せられ、法によって鎮息せられ、現前毘尼によって鎮息せられる。
法を説く僧伽は、法に背く一つの僧伽を、諭し、納得させ、熟慮させ、重ねて熟慮させ、示し、重ねて示して、こう告げる——「これが法であり、これが律であり、これが師の教えである。これを受け取れ、これを喜べ」と。かくのごとく、この諍事は鎮息せられ、法によって鎮息せられ、現前毘尼によって鎮息せられる。
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Byattāya bhikkhuniyā paṭibalāya saṅgho ñāpetabbo— ‘Suṇātu me, ayye, saṅgho. Ayaṁ itthannāmā itthannāmāya ayyāya upasampadāpekkhā. Parisuddhā antarāyikehi dhammehi, paripuṇṇassā pattacīvaraṁ. Itthannāmā saṅghaṁ upasampadaṁ yācati itthannāmāya ayyāya pavattiniyā. Yadi saṅghassa pattakallaṁ, saṅgho itthannāmaṁ upasampādeyya itthannāmāya ayyāya pavattiniyā. Esā ñatti. Suṇātu me, ayye, saṅgho. Ayaṁ itthannāmā itthannāmāya ayyāya upasampadāpekkhā. Parisuddhā antarāyikehi dhammehi, paripuṇṇassā pattacīvaraṁ.
智慧ある比丘尼(びくに)にして、その任に堪うる者が、僧伽(サンガ)に告知すべし——
「諸々の聖女(あいや)よ、僧伽よ、我が言葉を聴きたまえ。この某甲(なにがし)なる者は、某甲なる聖女を和尚尼(おしょうに)として、具足戒(ぐそくかい)を受けんと望む者なり。かの者は障礙となる諸法(antarāyikā dhammā)より清浄にして、鉢と衣(えい)とは満ち具わっている。某甲なる者は、某甲なる聖女を依止師(pavattinī)として、僧伽に具足戒を請い求める。もし僧伽に適えるならば、僧伽は某甲なる者に、某甲なる聖女を依止師として具足戒を授けるがよい。これが告白(ñatti)である。
諸々の聖女よ、僧伽よ、我が言葉を聴きたまえ。この某甲なる者は、某甲なる聖女を和尚尼として、具足戒を受けんと望む者なり。かの者は障礙となる諸法より清浄にして、鉢と衣とは満ち具わっている。」
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tatraṭṭho saṅgho vivadati— ‘adhammena vaggakammaṁ, adhammena samaggakammaṁ, dhammena vaggakammaṁ, dhammapatirūpakena vaggakammaṁ, dhammapatirūpakena samaggakammaṁ, akataṁ kammaṁ dukkaṭaṁ kammaṁ puna kātabbaṁ kamman’ti. Tatra, bhikkhave, ye te bhikkhū evamāhaṁsu— ‘dhammena vaggakamman’ti ye ca te bhikkhū evamāhaṁsu— ‘akataṁ kammaṁ dukkaṭaṁ kammaṁ puna kātabbaṁ kamman’ti, ime tattha bhikkhū dhammavādino. Idha pana, bhikkhave, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato sammā vattati, lomaṁ pāteti, netthāraṁ vattati, tajjanīyassa kammassa paṭippassaddhiṁ yācati. Tatra ce bhikkhūnaṁ evaṁ hoti— ‘ayaṁ kho, āvuso, bhikkhu saṅghena tajjanīyakammakato sammā vattati, lomaṁ pāteti, netthāraṁ vattati, tajjanīyassa kammassa paṭippassaddhiṁ yācati. Handassa mayaṁ tajjanīyakammaṁ paṭippassambhemā’ti. Te tassa tajjanīyakammaṁ paṭippassambhenti—
そこにおいて僧伽(サンガ)は諍い論ずる――「非法(あほう)による分裂羯磨(かつま)か、非法による和合羯磨か、法による分裂羯磨か、法に似て非なるものによる分裂羯磨か、法に似て非なるものによる和合羯磨か、なされていない羯磨か、悪作(あくさ)の羯磨か、再びなされるべき羯磨か」と。
そこにおいて、比丘たちよ、「法による分裂羯磨である」と語る比丘たちと、「なされていない羯磨であり、悪作の羯磨であり、再びなされるべき羯磨である」と語る比丘たち、これらの比丘たちこそがそこにおいて法を語る者(ダンマヴァーディン)である。
さて、比丘たちよ、ここに一人の比丘が僧伽によって呵責羯磨(かしゃくかつま)を課せられ、正しく行じ、毛を伏せ(従順に振る舞い)、抜け出る道を歩み、呵責羯磨の解除(パティッパッサッディ)を求めるとする。そこで比丘たちにかくのごとき思いが生ずるならば――「この比丘は、友よ、僧伽によって呵責羯磨を課せられながら、正しく行じ、毛を伏せ、抜け出る道を歩み、呵責羯磨の解除を求めている。さあ、われらは彼の呵責羯磨を解除しよう」と。彼らはその呵責羯磨を解除する――
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Ovādasammatenāpi, na kare tajjanīkato. Nāpajje tañca āpattiṁ, tādisañca tato paraṁ; Kammañca kammike cāpi, na garahe tathāvidho. Uposathaṁ pavāraṇaṁ, pakatattassa naṭṭhape; Savacaniṁ anuvādo, okāso codanena ca.
叱責の羯磨(かつま)によって同意が得られた場合にも、それを脅迫として用いてはならない。その者をして同種の罪過を犯さしめてはならず、また爾後においても同様である。羯磨をも、その羯磨の当事者をも、かかる者は謗ってはならない。布薩(うぽさた)をも、自恣(パーリ語:pavāraṇā)をも、清浄の者(パーカタッタ)に対して廃せしめてはならない。勧告の言葉、随呵(ずいか)、挙罪の機会——これらもまた然りである。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Sukkapakkhanavakaṁ niṭṭhitaṁ. 2. Sativinaya Tena samayena buddho bhagavā rājagahe viharati veḷuvane kalandakanivāpe. Tena kho pana samayena āyasmatā dabbena mallaputtena jātiyā sattavassena arahattaṁ sacchikataṁ hoti. Yaṁ kiñci sāvakena pattabbaṁ sabbaṁ tena anuppattaṁ hoti. Natthi cassa kiñci uttari karaṇīyaṁ, katassa vā paticayo. Atha kho āyasmato dabbassa mallaputtassa rahogatassa paṭisallīnassa evaṁ cetaso parivitakko udapādi— Kiṁ nu kho ahaṁ saṅghassa veyyāvaccaṁ kareyyan”ti. “yannūnāhaṁ saṅghassa senāsanañca paññapeyyaṁ bhattāni ca uddiseyyan”ti. Atha kho āyasmā dabbo mallaputto sāyanhasamayaṁ paṭisallānā vuṭṭhito yena bhagavā tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi.
白品九法(sukkapakkhanavakaṁ)の章、終わり。
そのとき、世尊(bhagavā)は王舎城(rājagaha)の竹林(veḷuvana)、迦蘭陀鹿苑(kalandakanivāpa)に住しておられた。
そのころ、尊者ダッバ・マッラプッタ(dabbo mallaputto)は、生まれてより七歳にして阿羅漢果(arahatta)を証得していた。声聞(sāvaka)として到達すべきものはすべて、かれによってすでに到達されていた。これ以上なすべきことは何もなく、すでになしたことに付け加えるべきものも何もなかった。
あるとき、尊者ダッバ・マッラプッタが独処(rahogata)にあって静思(paṭisallīna)していると、その心にかくのごとき思惟(parivitakka)が起こった。
「いったい、わたしは僧伽(saṅgha)のためにいかなる奉仕(veyyāvacca)をなすべきであろうか」と。
「そうだ、わたしは僧伽のために臥坐処(senāsana)を整え、また食事(bhatta)の配当を取り計らおう」と。
そこで尊者ダッバ・マッラプッタは、夕暮れどき静思より出定し、世尊のもとへと赴いた。赴いて、世尊に礼拝し、かたわらに坐した。
経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)