🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます
💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
9,999
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 772
すべて
智慧 4354
老い 931
苦しみ 772
正念 695
怒り 356
執着 350
死 350
業・因果 346
幸せ 337
自己 244
人間関係 243
家族 234
不安 168
仕事 165
渇愛 147
慈悲 115
無常 111
孤独 45
空 43
感謝 23
vinaya 2606
中部経典 2117
長部経典 1357
相応部経典 1136
増支部経典 857
jataka 563
スッタニパータ 522
ダンマパダ(法句経) 426
テーラガーター 211
テーリーガーター 68
クッダカパータ 57
イティヴッタカ 54
ウダーナ 34
金剛経 5
維摩経 5
般若心経 4
法華経 4
涅槃経 2
AN 1
苦しみ
相応部経典
趣旨一致
長
“Anantevāsikamidaṁ, bhikkhave, brahmacariyaṁ vussati anācariyakaṁ. Santevāsiko, bhikkhave, bhikkhu sācariyako dukkhaṁ na phāsu viharati. Anantevāsiko, bhikkhave, bhikkhu anācariyako sukhaṁ phāsu viharati. Kathañca, bhikkhu, santevāsiko sācariyako dukkhaṁ na phāsu viharati? Idha, bhikkhave, bhikkhuno cakkhunā rūpaṁ disvā uppajjanti pāpakā akusalā dhammā sarasaṅkappā saṁyojaniyā. Tyāssa anto vasanti, antassa vasanti pāpakā akusalā dhammāti. Tasmā santevāsikoti vuccati. Te naṁ samudācaranti, samudā
“Mendicants, this spiritual life is lived without a resident pupil and without a teaching master. A mendicant who lives with a resident pupil and a teaching master lives in suffering and discomfort. A mendicant who lives without a resident pupil and a teaching master lives in happiness and comfort. And how does a mendicant who lives with a resident pupil and a teaching master live in suffering and discomfort? When a mendicant sees a sight with the eye, bad, unskillful phenomena arise: memories a
比丘たちよ、この清浄行(梵行)は、常住の弟子なくして、また教授師なくして修められるものである。常住の弟子と教授師を持つ比丘は、苦悩と不快の中に住む。常住の弟子と教授師を持たぬ比丘は、安楽と快適の中に住む。では、いかにして常住の弟子と教授師を持つ比丘が苦悩と不快の中に住むのであるか。比丘が眼をもって色(しき)を見るとき、悪しき不善の諸法が生起する――すなわち、記憶と
⚠ 出家者向けの文脈
苦しみ
相応部経典
趣旨一致
長
Sāvatthiyaṁ …pe… Atha kho, bhikkhave, vepacitti asurindo asure paṭipucchi: ‘vācemahaṁ, mārisā, sakkaṁ devānamindaṁ sambarimāyan’ti? ‘Mā kho tvaṁ, mārisa, vācesi sakkaṁ devānamindaṁ sambarimāyan’ti. Atha kho, bhikkhave, vepacitti asurindo sakkaṁ devānamindaṁ gāthāya ajjhabhāsi: bhagavā etadavoca: “bhūtapubbaṁ, bhikkhave, vepacitti asurindo ābādhiko ahosi dukkhito bāḷhagilāno. Atha kho, bhikkhave, sakko devānamindo yena vepacitti asurindo tenupasaṅkami gilānapucchako. Addasā kho, bhikkhave, vepaci
At Sāvatthī. Then Vepacitti, lord of titans, asked the titans, ‘Good fellows, may I teach the Sambari sorcery to Sakka, lord of gods?’ ‘Do not, good fellow, teach the Sambari sorcery to Sakka!’ So Vepacitti addressed Sakka in verse: The Buddha said this: “Once upon a time, mendicants, Vepacitti, lord of titans, was sick, suffering, gravely ill. So Sakka went to see him to ask after his illness. Vepacitti saw Sakka coming off in the distance, and said to him, ‘Heal me, lord of gods!’ ‘Teach me, V
舎衛城にて。その時、阿修羅王ヴェーパチッティは阿修羅衆に問いかけた。「諸君よ、我はサンバリーの秘術を帝釈天、諸天の主に授けてもよかろうか。」「友よ、サンバリーの秘術を帝釈天に授けてはなりませぬ。」かくてヴェーパチッティは帝釈天に向かって偈を説いた。世尊はこのように仰せられた。「比丘らよ、かつて阿修羅王ヴェーパチッティが病を得て、苦しみ、重篤の状態にあった。そこで帝釈天が見舞いのためにヴェーパチッティのもとを訪れた。ヴェーパチッティははるか遠くから帝釈天の来られるのを見て、こう申した。『諸天の主よ、我が病を癒したまえ。』『ヴェーパチッティよ、我に教えたまえ――』」
苦しみ
相応部経典
趣旨一致
長
Sāvatthinidānaṁ. Yo dukkhaṁ nābhinandati, ‘parimutto so dukkhasmā’ti vadāmi. Yo vedanaṁ nābhinandati … yo saññaṁ nābhinandati … yo saṅkhāre nābhinandati … yo viññāṇaṁ nābhinandati, dukkhaṁ so nābhinandati. Yo dukkhaṁ nābhinandati, ‘parimutto so dukkhasmā’ti vadāmī”ti. “Yo, bhikkhave, rūpaṁ abhinandati, dukkhaṁ so abhinandati. Yo dukkhaṁ abhinandati, ‘aparimutto so dukkhasmā’ti vadāmi. Yo vedanaṁ abhinandati … yo saññaṁ abhinandati … yo saṅkhāre abhinandati … yo viññāṇaṁ abhinandati, dukkhaṁ so a
At Sāvatthī. If you don’t take pleasure in suffering, you’re free from suffering, I say. If you don’t take pleasure in feeling … perception … choices … consciousness, you don’t take pleasure in suffering. If you don’t take pleasure in suffering, you’re free from suffering, I say.” “Mendicants, if you take pleasure in form, you take pleasure in suffering. If you take pleasure in suffering, you’re not free from suffering, I say. If you take pleasure in feeling … perception … choices … consciousnes
舎衛城にて。
「もし汝らが苦において喜楽を見出さぬならば、汝らは苦より解脱せり、と我は説く。もし汝らが受……想……行……識において喜楽を見出さぬならば、汝らは苦において喜楽を見出さぬことになる。もし苦において喜楽を見出さぬならば、汝らは苦より解脱せり、と我は説く。
比丘らよ、もし汝らが色において喜楽を見出すならば、汝らは苦において喜楽を見出すことになる。もし苦において喜楽を見出すならば、汝らは苦より解脱せず、と我は説く。もし汝らが受……想……行……識において喜楽を見出すならば——」
苦しみ
相応部経典
趣旨一致
長
Sāvatthinidānaṁ. yo saṅkhārānaṁ … yo viññāṇassa nirodho vūpasamo atthaṅgamo, dukkhasseso nirodho rogānaṁ vūpasamo jarāmaraṇassa atthaṅgamo”ti. “Yo, bhikkhave, rūpassa uppādo ṭhiti abhinibbatti pātubhāvo, dukkhasseso uppādo rogānaṁ ṭhiti jarāmaraṇassa pātubhāvo. Yo vedanāya …pe… yo saññāya …pe… yo saṅkhārānaṁ …pe… yo viññāṇassa uppādo ṭhiti abhinibbatti pātubhāvo, dukkhasseso uppādo rogānaṁ ṭhiti jarāmaraṇassa pātubhāvo. Yo ca kho, bhikkhave, rūpassa nirodho vūpasamo atthaṅgamo, dukkhasseso nirod
At Sāvatthī. choices … consciousness is the cessation of suffering, the settling of diseases, and the disappearance of old age and death.” “Mendicants, the arising, continuation, and manifestation and regeneration of form is the arising of suffering, the continuation of diseases, and the manifestation of old age and death. The arising, continuation, and manifestation and regeneration of feeling … perception … choices … consciousness is the arising of suffering, the continuation of diseases, and
舎衛城にて。
――行…識の滅尽こそは、苦の滅尽であり、諸病の平息であり、老死の消滅である。
「比丘たちよ、色の生起・存続・顕現・再生は、苦の生起であり、諸病の持続であり、老死の顕現である。受…想…行…識の生起・存続・顕現・再生は、苦の生起であり、諸病の持続であり、
苦しみ
相応部経典
直接根拠
中
Idam kho pana bhikkhave dukkham ariyasaccam: jati pi dukkha, jara pi dukkha, byadhi pi dukkha, maranam pi dukkham.
比丘たちよ、これが苦という聖なる真理である。生まれることは苦、老いることは苦、病むことは苦、死ぬことは苦である。
苦しみ
スッタニパータ
趣旨一致
中
Sutta Nipāta 4.15 Attadaṇḍasutta “Attadaṇḍā bhayaṁ jātaṁ, janaṁ passatha medhagaṁ; Saṁvegaṁ kittayissāmi,
武器を手にする者から恐れが生まれる——人々が争い合う様子を見よ。私が感じた深い衝撃について語ろう
苦しみ
スッタニパータ
趣旨一致
中
yathā saṁvijitaṁ mayā. Phandamānaṁ pajaṁ disvā, macche appodake yathā; Aññamaññehi byāruddhe,
私は緊急性を感じて心が動かされました。この世の人々が苦しみもがくのを見て、まるで水の少ない池の魚のように。互いに敵対し合っている人々を見て
苦しみ
スッタニパータ
趣旨一致
中
disvā maṁ bhayamāvisi. Samantamasāro loko, disā sabbā sameritā; Icchaṁ bhavanamattano, nāddasāsiṁ anositaṁ.
それを見て、私に恐れが生じた。世界はあまねく不安定で、あらゆる方角が揺れ動いていた。自分の居場所を求めても、安らげる場所は見つからなかった。
苦しみ
スッタニパータ
趣旨一致
中
Osāne tveva byāruddhe, Disvā me aratī ahu; Athettha sallamaddakkhiṁ, Duddasaṁ hadayanissitaṁ.
安住の地と思われる場所でも、人々は争い合っていた。それを見て私は心が乱れた。そのとき私は、心の奥深くに刺さった矢を見つけた。見極め難く、心に根ざしたものを。
苦しみ
スッタニパータ
趣旨一致
中
Yena sallena otiṇṇo, disā sabbā vidhāvati; Tameva sallamabbuyha, na dhāvati na sīdati.
その矢に射抜かれた者は、あらゆる方向に走り回る。しかしその同じ矢を抜き取れば、もはや走り回ることも沈むこともない。
苦しみ
スッタニパータ
趣旨一致
中
Tattha sikkhānugīyanti, yāni loke gadhitāni; Na tesu pasuto siyā, nibbijjha sabbaso kāme;
そこでは修行の教えが説かれている、この世で人々が執着するものについて。それらに溺れてはならない、すべての欲望を完全に理解して離れよ。
苦しみ
スッタニパータ
趣旨一致
中
Sikkhe nibbānamattano. Sacco siyā appagabbho, amāyo rittapesuṇo; Akkodhano lobhapāpaṁ, vevicchaṁ vitare muni.
自らの涅槃のために学ぶべし。真実であれ、高慢になることなく、偽りなく、人を中傷することなく、怒りなく、貪欲という悪を離れ、賢者は孤独を克服せよ。
苦しみ
スッタニパータ
趣旨一致
中
Niddaṁ tandiṁ sahe thīnaṁ, pamādena na saṁvase; Atimāne na tiṭṭheyya, nibbānamanaso naro.
眠気や怠惰、心の鈍さに打ち勝ち、怠りの中に住んではならない。高慢に留まることなく、涅槃を心に抱く人よ。
苦しみ
スッタニパータ
趣旨一致
中
Mosavajje na nīyetha, rūpe snehaṁ na kubbaye; Mānañca parijāneyya, sāhasā virato care.
嘘に惑わされることなく、美しい姿かたちに執着してはならない。高慢を深く理解し、粗暴な行いを慎んで歩みなさい。
苦しみ
スッタニパータ
趣旨一致
中
Purāṇaṁ nābhinandeyya, Nave khantiṁ na kubbaye; Hiyyamāne na soceyya, Ākāsaṁ na sito
過去に執着してはならない。新しいものに期待を抱いてはならない。失われゆくものを嘆いてはならない。
苦しみ
スッタニパータ
趣旨一致
中
siyā. Gedhaṁ brūmi mahoghoti, Ājavaṁ brūmi jappanaṁ; Ārammaṇaṁ pakappanaṁ, Kāmapaṅko duraccayo.
貪りこそが大いなる激流であり、渇望こそがその流れである。執着の対象への思い込みが、越え難い欲望の泥沼となる。
苦しみ
スッタニパータ
趣旨一致
中
Saccā avokkamma muni, Thale tiṭṭhati brāhmaṇo; Sabbaṁ so paṭinissajja, Sa ve santoti vuccati.
真理から離れることなく、聖者は歩み、バラモンは確かな大地に立つ。すべてを手放したその人こそ、真に平安な人と呼ばれる。
苦しみ
スッタニパータ
趣旨一致
中
Sa ve vidvā sa vedagū, Ñatvā dhammaṁ anissito; Sammā so loke iriyāno,
彼は真に知る者、智慧の達人である。教えを理解し、何ものにも依存しない。世において正しく歩む者として
苦しみ
スッタニパータ
趣旨一致
中
Na pihetīdha kassaci. Yodha kāme accatari, Saṅgaṁ loke duraccayaṁ; Na so socati nājjheti,
この世で何ものをも貪ることなく歩み、乗り越え難いこの世の束縛である欲望を超越した人は、憂うことも悩むこともない。
苦しみ
スッタニパータ
趣旨一致
中
Chinnasoto abandhano. Yaṁ pubbe taṁ visosehi, Pacchā te māhu kiñcanaṁ; Majjhe ce
悲しまず、期待もしない。束縛の糸を断ち切り、もはや縛られることはない。過去にあったものは枯れるままにし、未来には何も求めない。
経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)