🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます
💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
9,999
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 695
すべて
智慧 4354
老い 931
苦しみ 772
正念 695
怒り 356
執着 350
死 350
業・因果 346
幸せ 337
自己 244
人間関係 243
家族 234
不安 168
仕事 165
渇愛 147
慈悲 115
無常 111
孤独 45
空 43
感謝 23
vinaya 2606
中部経典 2117
長部経典 1357
相応部経典 1136
増支部経典 857
jataka 563
スッタニパータ 522
ダンマパダ(法句経) 426
テーラガーター 211
テーリーガーター 68
クッダカパータ 57
イティヴッタカ 54
ウダーナ 34
金剛経 5
維摩経 5
般若心経 4
法華経 4
涅槃経 2
AN 1
正念
相応部経典
趣旨一致
長
Tena kho pana samayena nigaṇṭho nāṭaputto macchikāsaṇḍaṁ anuppatto hoti mahatiyā nigaṇṭhaparisāya saddhiṁ. Assosi kho citto gahapati: “nigaṇṭho kira nāṭaputto macchikāsaṇḍaṁ anuppatto mahatiyā nigaṇṭhaparisāya saddhin”ti. Atha kho citto gahapati sambahulehi upāsakehi saddhiṁ yena nigaṇṭho nāṭaputto tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā nigaṇṭhena nāṭaputtena saddhiṁ sammodi. Sammodanīyaṁ kathaṁ sāraṇīyaṁ vītisāretvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinnaṁ kho cittaṁ gahapatiṁ nigaṇṭho nāṭaputto etadavoca: “
Now at that time the Jain ascetic of the Ñātika clan had arrived at Macchikāsaṇḍa together with a large assembly of Jain ascetics. Citta the householder heard that they had arrived. Together with several lay followers, he went up to the Jain Ñātika and exchanged greetings with him. When the greetings and polite conversation were over, he sat down to one side. The Jain Ñātika said to him, “Householder, do you have faith in the ascetic Gotama’s claim that there is a state of immersion without plac
時に、ニャーティカ族のジャイナ教苦行者が、多くのジャイナ教苦行者の集いとともに、マッチカーサンダに到着していた。居士チッタはその到着を聞き知り、数人の在家信者とともに、ジャイナ教のニャーティカのもとへ赴き、互いに挨拶を交わした。挨拶と礼儀にかなった言葉が終わると、彼は一方の側に座した。するとジャイナ教のニャーティカが彼に告げた。「居士よ、沙門ゴータマは『専念も思惟もなき三昧の境地あり』と説くが、あなたはその言葉を信じておられるのか」と。
正念
相応部経典
趣旨一致
長
Tena kho pana samayena acelo kassapo macchikāsaṇḍaṁ anuppatto hoti cittassa gahapatino purāṇagihisahāyo. “acchariyaṁ vata, bho, abbhutaṁ vata, bho. Dhammassa svākkhātatā yatra hi nāma tiṁsamattehi vassehi na koci uttari manussadhammā alamariyañāṇadassanaviseso adhigato abhavissa phāsuvihāro, aññatra naggeyyā ca muṇḍeyyā ca pāvaḷanipphoṭanāya cā”ti. Assosi kho citto gahapati: “acelo kira kassapo macchikāsaṇḍaṁ anuppatto amhākaṁ purāṇagihisahāyo”ti. Atha kho citto gahapati yena acelo kassapo tenup
Now at that time the naked ascetic Kassapa, an old friend of Citta in the lay life, had arrived at Macchikāsaṇḍa. “Oh lord, how incredible, how amazing, how well explained the teaching is. For in thirty years you have achieved no superhuman distinction in knowledge and vision worthy of the noble ones, no comfortable meditation, only nudity, baldness, and pokes in the buttocks.” Citta the householder heard that he had arrived. So he went up to him, and they exchanged greetings. When the greetings
そのとき、裸行者(アチェーラ)カッサパが、チッタ(Citta)長者のかつての在家時代の友として、マッチカーサンダに到着していた。
「ああ、なんと驚くべきことか、なんと不思議なことか。この法(ダンマ)はまことによく説かれたものよ。それにもかかわらず、三十年もの間、聖者の智見(ñāṇadassana)にふさわしい超人的な境地を何ひとつ得ることなく、安楽な禅定(samādhi)も得られず、ただ裸形と剃髪と尻を打たれることだけがあるとは」
チッタ長者はその知らせを耳にした。「裸行者カッサパが、われらの旧友としてマッチカーサンダに到着されたとか」と。
そこでチッタ長者は、裸行者カッサパのもとへと赴いた。互いに挨拶を交わし、懐かしき言葉を交えたのち……
正念
相応部経典
趣旨一致
長
Sāvatthiyaṁ jetavane. Tena kho pana samayena bhagavā divāvihāragato hoti paṭisallīno. Atha kho sakko ca devānamindo verocano ca asurindo yena bhagavā tenupasaṅkamiṁsu; upasaṅkamitvā paccekaṁ dvārabāhaṁ nissāya aṭṭhaṁsu. Atha kho verocano asurindo bhagavato santike imaṁ gāthaṁ abhāsi: “Vāyametheva puriso, yāva atthassa nipphadā; Nipphannasobhano attho, verocanavaco idan”ti. “Vāyametheva puriso, yāva atthassa nipphadā; Nipphannasobhano attho, khantyā bhiyyo na vijjatī”ti. “Sabbe sattā atthajātā, t
Near Sāvatthī in Jeta’s Grove. Now at that time the Buddha had gone into retreat for the day’s meditation. Then Sakka, lord of gods, and Verocana, lord of titans, approached the Buddha and stationed themselves one by each door-post. Then Verocana spoke this verse in the Buddha’s presence: “A man should make an effort until his goal is accomplished. A goal is splendid when accomplished— this is the word of Verocana!” “A man should make an effort until his goal is accomplished. For the goal that’s
以下は翻訳文です。
---
舎衛城の祇陀林の近くにおいてのことである。そのとき世尊は、日中の禅定のため退かれておられた。そこへ、天の主たる帝釈天と、阿修羅の主たるヴェーローチャナが世尊のもとへ近づき、それぞれ扉の柱の傍らに立った。するとヴェーローチャナが世尊の御前にてこの偈を唱えた。「人は目的を成就するまで、たゆまず精進すべきである。目的は成就されてこそ輝かしい——これはヴェーローチャナの言葉なり!」「人は目的を成就するまで、たゆまず精進すべきである。なぜなら、成就された目的こそが……」
正念
相応部経典
趣旨一致
長
“Tisso imā, bhikkhave, taṇhā. Katamā tisso? Kāmataṇhā, bhavataṇhā, vibhavataṇhā— imā kho, bhikkhave, tisso taṇhā. Imāsaṁ kho, bhikkhave, tissannaṁ taṇhānaṁ abhiññāya pariññāya parikkhayāya pahānāya …pe… ayaṁ ariyo aṭṭhaṅgiko maggo bhāvetabbo. Katamo ariyo aṭṭhaṅgiko maggo? Idha, bhikkhave, bhikkhu sammādiṭṭhiṁ bhāveti vivekanissitaṁ virāganissitaṁ nirodhanissitaṁ vossaggapariṇāmiṁ …pe… sammāsamādhiṁ bhāveti vivekanissitaṁ virāganissitaṁ nirodhanissitaṁ vossaggapariṇāmiṁ. Imāsaṁ kho, bhikkhave, t
“Mendicants, there are these three cravings. What three? Craving for sensual pleasures, craving for existence, and craving for nonexistence. These are the three cravings. The noble eightfold path should be developed for the direct knowledge, complete understanding, finishing, and giving up of these three cravings. What is the noble eightfold path? It’s when a mendicant develops right view, right thought, right speech, right action, right livelihood, right effort, right mindfulness, and right imm
「比丘たちよ、三つの渇愛がある。いかなる三つか。欲愛、有愛、無有愛、これである。比丘たちよ、この三つの渇愛を現観し、遍知し、尽滅し、断捨するために、聖八正道を修習すべきである。いかなるものが聖八正道であるか。すなわち、比丘がここに正見を修し、正思惟を修し、正語を修し、正業を修し、正命を修し、正精進を修し、正念を修し、正定を修すること、これである。」
⚠ 出家者向けの文脈
正念
相応部経典
趣旨一致
中
“Katamo ca, bhikkhave, asaṅkhatagāmimaggo? Cattāro satipaṭṭhānā. Ayaṁ vuccati, bhikkhave, asaṅkhatagāmimaggo …pe….
“And what is the path that leads to the unconditioned? The four kinds of mindfulness meditation. …”
「では、無為へと導く道とは何か。それは、四種の念処(ねんじょ)の瞑想である。……」
正念
相応部経典
趣旨一致
長
Atha kho sambahulā bhikkhū pubbaṇhasamayaṁ nivāsetvā pattacīvaramādāya sāvatthiṁ piṇḍāya pavisiṁsu. Atha kho tesaṁ bhikkhūnaṁ etadahosi: “atippago kho tāva sāvatthiyaṁ piṇḍāya carituṁ. Yannūna mayaṁ yena aññatitthiyānaṁ paribbājakānaṁ ārāmo tenupasaṅkameyyāmā”ti. Katamo ca, bhikkhave, pariyāyo, yaṁ pariyāyaṁ āgamma satta bojjhaṅgā catuddasa honti? Yadapi, bhikkhave, ajjhattaṁ dhammesu sati tadapi satisambojjhaṅgo, yadapi bahiddhā dhammesu sati tadapi satisambojjhaṅgo. ‘Satisambojjhaṅgo’ti iti hi
Then several mendicants robed up in the morning and, taking their bowls and robes, entered Sāvatthī for alms. Then it occurred to him, “It’s too early to wander for alms in Sāvatthī. Why don’t we visit the monastery of the wanderers of other religions?” And what is the way in which the seven awakening factors become fourteen? Mindfulness of internal things is the awakening factor of mindfulness; and mindfulness of external things is also the awakening factor of mindfulness. That’s how what is co
時に、数人の比丘たちが早暁に衣を整え、鉢と法衣を持って、托鉢のためサーヴァッティーへと入られた。するとそのとき、ある比丘の心にかくの如き思念が生じた。「今はまだサーヴァッティーにて托鉢するには時刻が早すぎる。いかがであろうか、外道の遊行者たちの精舎を訪ねることとしようか」と。
さて、いかなる道理によって、七つの菩提分法が十四となるのであろうか。内なるものへの念は念覚支であり、外なるものへの念もまたひとしく念覚支である。かくして共なるものが——
正念
スッタニパータ
直接根拠
中
Dhammam care sucaritam, na nam duccaritam care; dhammacarino sukham seti, asmin loke paramhi ca.
正しい行いをなせ。誤った行いをなすな。正しく行う者はこの世でもかの世でも安楽に暮らす。
正念
スッタニパータ
趣旨一致
中
Sutta Nipāta 4.14 Tuvaṭakasutta “Pucchāmi taṁ ādiccabandhu, Vivekaṁ santipadañca mahesi; Kathaṁ disvā nibbāti bhikkhu,
太陽の親族よ、偉大なる聖者よ、私はあなたにお尋ねします。独り静かにある境地と、心の平安について。比丘はいかに見ることによって
正念
スッタニパータ
趣旨一致
中
Anupādiyāno lokasmiṁ kiñci”. “Mūlaṁ papañcasaṅkhāya, (iti bhagavā) Mantā asmīti sabbamuparundhe; Yā kāci taṇhā
「この世において何ものにも執着しない比丘は、どのようにして解脱するのでしょうか?」「『私が考える者である』という思いを断ち切ることだ」と世尊は説かれた。「それこそが妄想分別の根本なのだから。あらゆる渇愛を」
正念
スッタニパータ
趣旨一致
中
ajjhattaṁ, Tāsaṁ vinayā sadā sato sikkhe. Yaṁ kiñci dhammamabhijaññā, Ajjhattaṁ atha vāpi bahiddhā; Na
戯論から生じるあらゆる判断の根本を。常に気づきを保ち、内なる渇愛を取り除くよう修行せよ。どのような事柄を知ろうとも、
正念
スッタニパータ
趣旨一致
中
tena thāmaṁ kubbetha, Na hi sā nibbuti sataṁ vuttā. Seyyo na tena maññeyya, Nīceyyo atha
内なるものであれ外なるものであれ、それによって誇ってはならない。それは真の安らぎではないと、善き人々は説く。それによって自分を優れていると思い上がってはならない。
正念
スッタニパータ
趣旨一致
中
vāpi sarikkho; Phuṭṭho anekarūpehi, Nātumānaṁ vikappayaṁ tiṭṭhe. Ajjhattamevupasame, Na aññato bhikkhu santimeseyya; Ajjhattaṁ
自分を他者より優れている、劣っている、あるいは同じであると思うことなく、様々な問いかけを受けても、自分を正当化し続けることはない。修行者は自らの内なる平安を見出すべきである。
正念
スッタニパータ
趣旨一致
中
upasantassa, Natthi attā kuto nirattā vā. Majjhe yathā samuddassa, Ūmi no jāyatī ṭhito hoti;
内なる平安を得た人には、取ることも捨てることもない。あたかも大海の真ん中で波が立たず静寂を保っているように。
正念
スッタニパータ
趣旨一致
中
Evaṁ ṭhito anejassa, Ussadaṁ bhikkhu na kareyya kuhiñci”. “Akittayī vivaṭacakkhu, Sakkhidhammaṁ parissayavinayaṁ; Paṭipadaṁ vadehi
このように心動かされることなく立つ者は、比丘よ、いかなることにも高慢になることはない。目を開いた者が、危険を除く真理を直接体験し、その道を説くように
正念
スッタニパータ
趣旨一致
中
bhaddante, Pātimokkhaṁ atha vāpi samādhiṁ”. “Cakkhūhi neva lolassa, Gāmakathāya āvaraye sotaṁ; Rase ca nānugijjheyya,
尊者よ、戒律と瞑想の修行について説いてください。目をそらすことなく、村人たちの雑談に耳を貸さず、味覚の快楽に溺れることなく
正念
スッタニパータ
趣旨一致
中
Na ca mamāyetha kiñci lokasmiṁ. Phassena yadā phuṭṭhassa, Paridevaṁ bhikkhu na kareyya kuhiñci; Bhavañca
世の中のいかなるものにも執着してはならない。感覚的な接触によって心が動揺した時でも、修行者はどこにあっても嘆き悲しんではならない。生存への渇愛も
正念
スッタニパータ
趣旨一致
中
nābhijappeyya, Bheravesu ca na sampavedheyya. Annānamatho pānānaṁ, Khādanīyānaṁ athopi vatthānaṁ; Laddhā na sannidhiṁ kayirā,
接触によって比丘は全く嘆くことなく、来世を願い求めることもなく、危険に直面しても震え上がることもない。食べ物や衣服を得ても、それを蓄えることはしない。
正念
スッタニパータ
趣旨一致
中
Na ca parittase tāni alabhamāno. Jhāyī na pādalolassa, Virame kukkuccā nappamajjeyya; Athāsanesu sayanesu,
食べ物や飲み物、衣服を得られなくても心配せず、それらを蓄え込むこともない。瞑想に専念し、心をふらつかせず、後悔を避けて怠ることなく、座るときも横になるときも
正念
スッタニパータ
趣旨一致
中
Appasaddesu bhikkhu vihareyya. Niddaṁ na bahulīkareyya, Jāgariyaṁ bhajeyya ātāpī; Tandiṁ māyaṁ hassaṁ khiḍḍaṁ, Methunaṁ
比丘は静かな場所に住むべきである。睡眠を多くとらず、熱心に覚醒を保つべきである。怠惰、幻想、笑い、遊び、性的な交わりを
正念
スッタニパータ
趣旨一致
中
vippajahe savibhūsaṁ. Āthabbaṇaṁ supinaṁ lakkhaṇaṁ, No vidahe athopi nakkhattaṁ; Virutañca gabbhakaraṇaṁ, Tikicchaṁ māmako na
装飾品を捨て去るべし。呪文や夢占い、前兆占いを行わず、星占いも信じない。鳴き声による占いや妊娠の儀式、病気の治療も、私には必要ない。
経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)