🔖 ブックマーク機能はLINEログインで利用できます
💬 AIブッダに相談
10,029
偈句数
9,999
日本語訳あり
9,982
パーリ原文
経典 19
テーマ 20
該当 1,279
すべて
智慧 4354
老い 931
苦しみ 772
正念 695
怒り 356
執着 350
死 350
業・因果 346
幸せ 337
自己 244
人間関係 243
家族 234
不安 168
仕事 165
渇愛 147
慈悲 115
無常 111
孤独 45
空 43
感謝 23
経典: vinaya
✕ クリア
智慧
vinaya
趣旨一致
中
vigarahitvā …pe… dhammiṁ kathaṁ katvā bhikkhū āmantesi— “Idha pana, bhikkhave, bhikkhunā vassāvāso paṭissuto hoti purimikāya. So taṁ āvāsaṁ gacchanto passati antarāmagge dve āvāse bahucīvarake. ‘yannūnāhaṁ imesu dvīsu āvāsesu vassaṁ vaseyyaṁ. Evaṁ me bahuṁ cīvaraṁ uppajjissatī’ti. So tesu dvīsu āvāsesu vassaṁ vasati. Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimikā ca na paññāyati, paṭissave ca āpatti dukkaṭassa. Idha pana, bhikkhave, bhikkhunā vassāvāso paṭissuto hoti purimikāya.
〔世尊は〕咎め……乃至……法(ダンマ)にかなった話をなされた後、比丘たちに告げられた——
「比丘たちよ、ここに、ある比丘が前半期(プリミカー)の安居(ヴァッサ)を受諾していたとする。その比丘が、その住処(アーヴァーサ)へ赴く途中、道の途上に、衣(チーヴァラ)の豊かな二つの住処があるのを見る。そこで彼はこう思う——『そうだ、私はこの二つの住処において安居を過ごそう。そうすれば多くの衣が得られるであろう』と。かくして彼はその二つの住処において安居を過ごす。
比丘たちよ、その比丘にとって、前半期の〔安居〕もまた成立せず、さらに受諾においても突吉羅(ドゥッカタ)の罪過を犯すことになる。
比丘たちよ、ここにまた、ある比丘が前半期の安居を受諾していたとする。〔以下に続く。〕」
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tattha manussā ekasmiṁ pakkhe udakaṁ denti, ekasmiṁ pakkhe cīvaraṁ denti— pakkhassa demāti. Pakkhassevetaṁ. Idha pana, bhikkhave, vassaṁvuṭṭhānaṁ bhikkhūnaṁ anuppanne cīvare saṅgho bhijjati. Tattha manussā ekasmiṁ pakkhe udakaṁ denti, tasmiṁyeva pakkhe cīvaraṁ denti— pakkhassa demāti. Pakkhassevetaṁ. Idha pana, bhikkhave, vassaṁvuṭṭhānaṁ bhikkhūnaṁ uppanne cīvare abhājite saṅgho bhijjati. Sabbesaṁ samakaṁ bhājetabban”ti. 30. Duggahitasuggahitādikathā
そこで人々は、一方の半月に飲料(水)を施し、他方の半月に衣(チーヴァラ)を施す。「半月のためにこれを施す」と言って。それはその半月のものとなる。
また、比丘たちよ、ここに雨安居(vassaṁvuṭṭhāna)を終えた比丘たちのもとに、衣がまだ生じていないうちに僧伽(saṅgha)が分裂するとする。そこで人々は、一方の半月に飲料を施し、その同じ半月に衣を施す。「半月のためにこれを施す」と言って。それはその半月のものとなる。
また、比丘たちよ、ここに雨安居を終えた比丘たちのもとに、衣が生じたものの、いまだ分配されないうちに僧伽が分裂するとする。〔その場合は〕すべての者に等しく分配されるべきである」と。
三〇 誤取・正取等の論議(Duggahitasuggahitādikathā)
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Sohaṁ, bhante, saṅghaṁ antarā ekissā āpattiyā sañcetanikāya sukkavissaṭṭhiyā appaṭicchannāya mūlāyapaṭikassanaṁ yācāmī’ti. Dutiyampi yācitabbā. Tatiyampi yācitabbā. Byattena bhikkhunā paṭibalena saṅgho ñāpetabbo— ‘Suṇātu me, bhante, saṅgho. Ayaṁ udāyī bhikkhu ekaṁ āpattiṁ āpajji sañcetanikaṁ sukkavissaṭṭhiṁ pañcāhappaṭicchannaṁ. So saṅghaṁ ekissā āpattiyā sañcetanikāya sukkavissaṭṭhiyā pañcāhappaṭicchannāya pañcāhaparivāsaṁ yāci. So parivasanto antarā ekaṁ āpattiṁ āpajji sañcetanikaṁ sukkavissaṭṭhiṁ appaṭicchannaṁ. So saṅghaṁ antarā ekissā āpattiyā sañcetanikāya sukkavissaṭṭhiyā appaṭicchannāya mūlāyapaṭikassanaṁ yācati. Yadi saṅghassa pattakallaṁ, saṅgho udāyiṁ bhikkhuṁ antarā ekissā āpattiyā sañcetanikāya sukkavissaṭṭhiyā appaṭicchannāya mūlāya paṭikasseyya.
「大徳よ、それゆえ私は、僧伽(サンガ)に対し、故意に行われ、かつ隠蔽されなかった一つの漏出(スッカヴィッサッティ)の罪(アーパッティ)について、本初(ムーラーヤ)への引き戻しを請い願います」と。
さらに二度目もこのように請い願うべきである。三度目もまた同様に請い願うべきである。
然る後、能弁にして有能なる比丘によって、僧伽(サンガ)に次のように告知されるべきである。
「大徳よ、僧伽はこれを聴聞されたい。この優陀夷(ウダーイー)比丘は、故意に行われ、五日間にわたって隠蔽されていた漏出の一つの罪を犯した。彼は、故意に行われ、五日間隠蔽されていた漏出の一つの罪について、五日間の別住(パリヴァーサ)を僧伽に願い出た。かくして別住を行じている間に、彼は故意に行われ、隠蔽されなかった漏出の一つの罪を新たに犯した。今、彼は、その故意に行われ、隠蔽されなかった漏出の一つの罪について、本初(ムーラーヤ)への引き戻しを僧伽に請い願っている。もし僧伽にとって時宜に適うならば、僧伽は優陀夷比丘を、故意に行われ、隠蔽されなかった漏出の一つの罪について、本初へと引き戻すがよい。」
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
So sativepullappatto saṅghaṁ sativinayaṁ yācati. Yadi saṅghassa pattakallaṁ, saṅgho itthannāmassa bhikkhuno sativepullappattassa sativinayaṁ dadeyya. Esā ñatti. Suṇātu me, bhante, saṅgho. Bhikkhū itthannāmaṁ bhikkhuṁ amūlikāya sīlavipattiyā anuddhaṁsenti. So sativepullappatto saṅghaṁ sativinayaṁ yācati. Saṅgho itthannāmassa bhikkhuno sativepullappattassa sativinayaṁ deti. Yassāyasmato khamati itthannāmassa bhikkhuno sativepullappattassa sativinayassa dānaṁ, so tuṇhassa; yassa nakkhamati, so bhāseyya. Dutiyampi etamatthaṁ vadāmi …pe…
かの比丘は憶念円満(さとりいっぱい)に達したる者として、僧伽に憶念律(さてぃゔぃなや)を請い求める。
もし僧伽に時宜かなわば、僧伽はかくかくの名の比丘、憶念円満に達したる者に、憶念律を与うべし。これが羯磨(こんま)の提案(ñatti)である。
「大徳がたよ、僧伽よ、わが言葉を聴かれよ。比丘たちはかくかくの名の比丘を、根拠なき戒律の失犯をもって告発せり。かの者は憶念円満に達したる者として、僧伽に憶念律を請い求む。僧伽はかくかくの名の比丘、憶念円満に達したる者に、憶念律を与える。
もしかくかくの名の比丘、憶念円満に達したる者への憶念律の授与を、尊者がたにおいて認めるならば、黙して在られよ。認めないならば、発言されよ。」
二度目もまたこの事柄を告ぐ……乃至……
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tena kho pana samayena manussā saṅghaṁ uddissa maṇḍape paṭiyādenti, santhare paṭiyādenti, okāse paṭiyādenti. Chabbaggiyānaṁ bhikkhūnaṁ antevāsikā bhikkhū— “saṅghikaññeva bhagavatā yathāvuḍḍhaṁ anuññātaṁ, no uddissakatan”ti buddhappamukhassa saṅghassa purato purato gantvā maṇḍapepi pariggaṇhanti, santharepi pariggaṇhanti, okāsepi pariggaṇhanti— “idaṁ amhākaṁ upajjhāyānaṁ bhavissati, idaṁ amhākaṁ ācariyānaṁ bhavissati, idaṁ amhākaṁ bhavissatī”ti. Atha kho āyasmā sāriputto buddhappamukhassa saṅghassa piṭṭhito piṭṭhito gantvā maṇḍapesu pariggahitesu, santharesu pariggahitesu, okāsesu pariggahitesu, okāsaṁ alabhamāno aññatarasmiṁ rukkhamūle nisīdi. Atha kho bhagavā rattiyā paccūsasamayaṁ paccuṭṭhāya ukkāsi. Āyasmāpi sāriputto ukkāsi. “Ko etthā”ti? “Ahaṁ, bhagavā, sāriputto”ti. “Kissa tvaṁ, sāriputta, idha nisinno”ti?
そのころ、人々は僧伽(サンガ)のために、東屋(まんだぺ)を設け、座具(さんたれ)を整え、場所を用意していた。六群比丘(チャッバッギヤ)の弟子である比丘たちは、「世尊が許可されたのは、僧伽に属するものを古参の順に使うことであって、特定の者のために設けられたものではない」と言いながら、仏陀を先頭とする僧伽に先んじて前へ前へと進み出て、東屋をも占有し、座具をも占有し、場所をも占有した。「これはわれらの和尚(うじじゃーや)のものとなるであろう、これはわれらの師匠(あーさりや)のものとなるであろう、これはわれらのものとなるであろう」と。
さて、尊者サーリプッタは、仏陀を先頭とする僧伽の後から後から進んでいったが、東屋はすでに占有され、座具もすでに占有され、場所もすでに占有されていたので、場所を得ることができず、ある一本の樹の下に座った。
そのとき世尊は、夜の明け方に起き上がって咳払いをされた。尊者サーリプッタもまた咳払いをした。「そこにいるのは誰か」と。「世尊よ、私、サーリプッタでございます」と。「サーリプッタよ、そなたはいかなるゆえにここに座っているのか」と。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Sace ācariyassa diṭṭhigataṁ uppannaṁ hoti, antevāsikena vivecetabbaṁ, vivecāpetabbaṁ, dhammakathā vāssa kātabbā. Sace ācariyo garudhammaṁ ajjhāpanno hoti, parivāsāraho, antevāsikena ussukkaṁ kātabbaṁ— kinti nu kho saṅgho ācariyassa parivāsaṁ dadeyyāti. Sace ācariyo mūlāyapaṭikassanāraho hoti, antevāsikena ussukkaṁ kātabbaṁ— kinti nu kho saṅgho ācariyaṁ mūlāya paṭikasseyyāti. Sace ācariyo mānattāraho hoti, antevāsikena ussukkaṁ kātabbaṁ— kinti nu kho saṅgho ācariyassa mānattaṁ dadeyyāti. Sace ācariyo abbhānāraho hoti, antevāsikena ussukkaṁ kātabbaṁ— kinti nu kho saṅgho ācariyaṁ abbheyyāti. Sace saṅgho ācariyassa kammaṁ kattukāmo hoti, tajjanīyaṁ vā niyassaṁ vā pabbājanīyaṁ vā paṭisāraṇīyaṁ vā ukkhepanīyaṁ vā, antevāsikena ussukkaṁ kātabbaṁ—
もし師(ācariya)に邪見(diṭṭhigata)が生じたならば、弟子(antevāsika)はこれを論じ諭し、翻意せしめ、あるいは法話(dhammakathā)をもって師に対すべきである。もし師が重罪(garudhamma)を犯し、波利婆沙(parivāsa)に値するならば、弟子は努め励むべきである——「いかにして僧伽(saṅgha)は師に波利婆沙を与えるであろうか」と。もし師が本日治(mūlāyapaṭikassana)に値するならば、弟子は努め励むべきである——「いかにして僧伽は師を本日治に付するであろうか」と。もし師が摩那埵(mānatta)に値するならば、弟子は努め励むべきである——「いかにして僧伽は師に摩那埵を与えるであろうか」と。もし師が出罪(abbhāna)に値するならば、弟子は努め励むべきである——「いかにして僧伽は師を出罪せしめるであろうか」と。もし僧伽が師に対して羯磨(kamma)を行わんとするとき——すなわち、呵責羯磨(tajjanīya)、依止羯磨(niyassa)、駆出羯磨(pabbājanīya)、下意羯磨(paṭisāraṇīya)、挙罪羯磨(ukkhepanīya)のいずれかを——弟子は努め励むべきである——
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
智慧
vinaya
趣旨一致
中
So taṁ āvāsaṁ gacchanto bahiddhā uposathaṁ karoti, pāṭipade vihāraṁ upeti, senāsanaṁ paññapeti, pānīyaṁ paribhojanīyaṁ upaṭṭhāpeti, pariveṇaṁ sammajjati. So tadaheva akaraṇīyo pakkamati. Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimikā ca na paññāyati, paṭissave ca āpatti dukkaṭassa. Idha pana, bhikkhave, bhikkhunā vassāvāso paṭissuto hoti purimikāya. So taṁ āvāsaṁ gacchanto bahiddhā uposathaṁ karoti, pāṭipade vihāraṁ upeti, senāsanaṁ paññapeti, pānīyaṁ paribhojanīyaṁ upaṭṭhāpeti, pariveṇaṁ sammajjati. So tadaheva sakaraṇīyo pakkamati. Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimikā ca na paññāyati, paṭissave ca āpatti dukkaṭassa. Idha pana, bhikkhave, bhikkhunā vassāvāso paṭissuto hoti purimikāya. So taṁ āvāsaṁ gacchanto bahiddhā uposathaṁ karoti, pāṭipade vihāraṁ upeti, senāsanaṁ paññapeti, pānīyaṁ paribhojanīyaṁ upaṭṭhāpeti, pariveṇaṁ sammajjati. So dvīhatīhaṁ vasitvā akaraṇīyo pakkamati.
その住処(āvāsa)へ赴くにあたり、〔途中の〕外の地においてウポーサタ(uposatha、布薩)を行い、雨安居の初日に精舎(vihāra)に入り、臥坐具(senāsana)を整え、飲料水と用水を備え、僧房の庭を掃き清める。そして彼は、その当日に、なすべき用事なくして〔その住処を〕去ってしまう。比丘たちよ、その比丘には前安居(purimikā)は成立しないとみなされ、かつ〔安居を〕承諾したことについて突吉羅(dukkaṭa)の罪を犯すことになる。
また比丘たちよ、ここに或る比丘が前安居をもって雨安居(vassāvāsa)を承諾していたとする。その住処へ赴くにあたり、〔途中の〕外の地においてウポーサタを行い、雨安居の初日に精舎に入り、臥坐具を整え、飲料水と用水を備え、僧房の庭を掃き清める。そして彼は、その当日に、なすべき用事があって〔その住処を〕去ってしまう。比丘たちよ、その比丘には前安居は成立しないとみなされ、かつ〔安居を〕承諾したことについて突吉羅の罪を犯すことになる。
また比丘たちよ、ここに或る比丘が前安居をもって雨安居を承諾していたとする。その住処へ赴くにあたり、〔途中の〕外の地においてウポーサタを行い、雨安居の初日に精舎に入り、臥坐具を整え、飲料水と用水を備え、僧房の庭を掃き清める。そして彼は、二日あるいは三日を過ごしたのち、なすべき用事なくして〔その住処を〕去ってしまう。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Atha kho so taruṇapasanno mahāmatto ujjhāyati khiyyati vipāceti— “kathañhi nāma bhadantā mayā nimantitā aññassa bhojjayāguṁ paribhuñjissanti, na cāhaṁ paṭibalo yāvadatthaṁ dātun”ti kupito anattamano āsādanāpekkho bhikkhūnaṁ patte pūrento agamāsi—“bhuñjatha vā haratha vā”ti. Atha kho so taruṇapasanno mahāmatto buddhappamukhaṁ bhikkhusaṅghaṁ paṇītena khādanīyena bhojanīyena sahatthā santappetvā sampavāretvā bhagavantaṁ bhuttāviṁ onītapattapāṇiṁ ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinnaṁ kho taṁ taruṇapasannaṁ mahāmattaṁ bhagavā dhammiyā kathāya sandassetvā samādapetvā samuttejetvā sampahaṁsetvā uṭṭhāyāsanā pakkāmi. Atha kho tassa taruṇapasannassa mahāmattassa acirapakkantassa bhagavato ahudeva kukkuccaṁ, ahu vippaṭisāro— “alābhā vata me, na vata me lābhā; dulladdhaṁ vata me, na vata me suladdhaṁ; yohaṁ kupito anattamano āsādanāpekkho bhikkhūnaṁ patte pūrento agamāsiṁ—‘bhuñjatha vā haratha vā’ti. Kiṁ nu kho mayā bahuṁ pasutaṁ puññaṁ vā apuññaṁ vā”ti? Atha kho so taruṇapasanno mahāmatto yena bhagavā tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi.
さて、その信仰あつき若き大臣は、心に不満を抱き、嘆き、憤りをあらわにした。「なんと、尊者方は、私が招待したのに、他人の食粥(じきしゅく)を召し上がろうとされる。しかも私には、十分にお供えする力もないではないか」と。怒り、不満を抱き、難癖をつけようとしながら、彼は比丘たちの鉢(はち)を満たして歩いた。「食べるなり、持ち去るなりされよ」と言いながら。
しかるのち、その信仰あつき若き大臣は、仏陀を上首とする比丘僧伽(びくそうぎゃ)を、精妙なる固食(こじき)・軟食(なんじき)をもって自らの手で満足させ、十分に供養し奉り、食事を終えて鉢を下ろされた世尊が傍らに坐しておられると、その傍らに侍坐した。傍らに坐した彼に、世尊は法(ダンマ)の話をもって開示し、勧め励まし、歓喜せしめ、そして座より立ち、立ち去られた。
さて、その信仰あつき若き大臣は、世尊が立ち去られてほどなく、たちまち悔恨(くいこん)が生じ、後悔(こうかい)が生じた。「ああ、私はなんと損失を被ったことか。実に得るところがなかった。ああ、私はなんと得難いものを得そこなったことか。実に善く得ることができなかった。私はかつて怒り、不満を抱き、難癖をつけようとしながら、比丘たちの鉢を満たして歩き、『食べるなり、持ち去るなりされよ』と言ったのだから。はたして私は、多くの福徳(ふくとく)を積んだのであろうか、それとも不善(ふぜん)を積んだのであろうか」と。
そこで、その信仰あつき若き大臣は、世尊のおられるところへ赴いた。赴いて、世尊を礼拝し、傍らに坐した。
⚠ 出家者向けの文脈,初学者には難しい
智慧
vinaya
趣旨一致
中
yepi caññe bhikkhū bhaṇḍanakārakā …pe… saṅghe adhikaraṇakārakā te upasaṅkamitvā evaṁ vadanti— “mā kho tumhe, āyasmanto, eso ajesi. Balavābalavaṁ paṭimantetha. Tumhe tena paṇḍitatarā ca byattatarā ca bahussutatarā ca alamattatarā ca. Mā cassa bhāyittha. Mayampi tumhākaṁ pakkhā bhavissāmā”ti. Tena anuppannāni ceva bhaṇḍanāni uppajjanti, uppannāni ca bhaṇḍanāni bhiyyobhāvāya vepullāya saṁvattanti. Saṅgho paṇḍukalohitakānaṁ bhikkhūnaṁ tajjanīyakammaṁ karoti. Yassāyasmato khamati paṇḍukalohitakānaṁ bhikkhūnaṁ tajjanīyassa kammassa karaṇaṁ, so tuṇhassa; yassa nakkhamati, so bhāseyya.
また、争論(bhaṇḍana)を引き起こす比丘たちが……乃至……僧伽の中で諍い事(adhikaraṇa)を起こす比丘たちが、その者のもとに近づいてこう言う。「尊者よ、あなた方はその者に気後れしてはなりません。力と力とを以て論じ返しなさい。あなた方の方が、かの者よりも智慧深く(paṇḍita)、弁才あり(byatta)、多聞にして(bahussuta)、十分な力量をそなえておられる。かの者を恐れることはありません。われらもまた、あなた方の味方となりましょう。」と。そのことによって、いまだ生じていない争論が新たに生じ、すでに生じた争論はますます増大し、広がることとなる。僧伽はパンドゥ・ロヒタカ(paṇḍukalohitaka)の比丘たちに対して訶責羯磨(tajjanīyakamma)を行う。この訶責羯磨を行うことを可とする尊者は黙っておられよ。可としない者は発言せよ。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Esā ñatti. Suṇātu me, bhante, saṅgho. Ayaṁ udāyī bhikkhu ekaṁ āpattiṁ āpajji sañcetanikaṁ sukkavissaṭṭhiṁ pañcāhappaṭicchannaṁ. So saṅghaṁ ekissā āpattiyā sañcetanikāya sukkavissaṭṭhiyā pañcāhappaṭicchannāya pañcāhaparivāsaṁ yāci. So parivasanto antarā ekaṁ āpattiṁ āpajji sañcetanikaṁ sukkavissaṭṭhiṁ appaṭicchannaṁ. So saṅghaṁ antarā ekissā āpattiyā sañcetanikāya sukkavissaṭṭhiyā appaṭicchannāya mūlāyapaṭikassanaṁ yācati. Saṅgho udāyiṁ bhikkhuṁ antarā ekissā āpattiyā sañcetanikāya sukkavissaṭṭhiyā appaṭicchannāya mūlāya paṭikassati. Yassāyasmato khamati udāyissa bhikkhuno antarā ekissā āpattiyā sañcetanikāya sukkavissaṭṭhiyā appaṭicchannāya mūlāyapaṭikassanā, so tuṇhassa; yassa nakkhamati, so bhāseyya. Dutiyampi etamatthaṁ vadāmi …pe…
# 律蔵 集犍度 第二十六段
これが羯磨文(かつまもん)である。
「諸賢よ、僧伽(サンガ)はわが言葉を聞かれよ。このウダーイー比丘は、故意に精液を漏らすという一つの罪過(āpatti)を犯し、それを五日間秘匿した。彼は、故意に精液を漏らしたその一つの罪過にして五日間秘匿せしものについて、五日間の別住(parivāsa)を僧伽に請うた。彼が別住を行じている最中に、またさらに一つの罪過を犯した。すなわち、故意に精液を漏らすという罪過にして、今度は秘匿しなかったものである。彼は、別住の最中に犯したる、故意に精液を漏らすという一つの罪過にして秘匿せざるものについて、本日(mūlāya)に遡っての出発(paṭikassana)を僧伽に請うているのである。
されば僧伽は、ウダーイー比丘に対して、別住の最中に犯したる、故意に精液を漏らすという一つの罪過にして秘匿せざるものについて、本日に遡っての出発を行ずるものとする。もし尊者方の中で、ウダーイー比丘に対する、故意に精液を漏らすという一つの罪過にして秘匿せざるものについての本日に遡っての出発を、承認される方は黙していられよ。承認されない方は発言されよ。」
再びこの事柄を述べる……(乃至)……
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
tatiyampi etamatthaṁ vadāmi …pe…. Dinno saṅghena itthannāmassa bhikkhuno sativepullappattassa sativinayo. Khamati saṅghassa, tasmā tuṇhī, evametaṁ dhārayāmī’ti. Idaṁ vuccati, bhikkhave, adhikaraṇaṁ vūpasantaṁ. Sammukhāvinayena ca sativinayena ca. Kiñca tattha sammukhāvinayasmiṁ? Saṅghasammukhatā, dhammasammukhatā, vinayasammukhatā, puggalasammukhatā …pe… kā ca tattha puggalasammukhatā? Yo ca anuvadati, yañca anuvadati, ubho sammukhībhūtā honti— Kiñca tattha sativinayasmiṁ?
「三度もまた、この事柄を申し上げます……乃至……。憶念毘奈耶(さtivinaya)が、正念完全成就(さtivepullapatta)なる然々の名の比丘に対して、僧伽(saṅgha)より授与されました。これが僧伽の意に適うものであれば、ゆえに黙然たるべし。このことを、このように奉持いたします」と。
比丘たちよ、これを諍事(adhikaraṇa)の静息(vūpasanta)と呼ぶ。すなわち、現前毘奈耶(sammukhāvinaya)と憶念毘奈耶(sativinaya)とによって〔静息したもの〕と。
では、そこにおける現前毘奈耶とは何か。僧伽の現前あること、法(dhamma)の現前あること、律(vinaya)の現前あること、人(puggala)の現前あること……乃至……。そして、そこにおける人の現前とは何か。訴える者と、訴えられる者と、その両者が現前に在ること——。
では、そこにおける憶念毘奈耶とは何か。
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Atha kho āyasmā revato saṅkassā kaṇṇakujjaṁ agamāsi. Atha kho therā bhikkhū saṅkassaṁ gantvā pucchiṁsu— “kahaṁ āyasmā revato”ti? “esāyasmā revato kaṇṇakujjaṁ gato”ti. Atha kho āyasmā revato kaṇṇakujjā udumbaraṁ agamāsi. Atha kho therā bhikkhū kaṇṇakujjaṁ gantvā pucchiṁsu— “kahaṁ āyasmā revato”ti? “esāyasmā revato udumbaraṁ gato”ti. Atha kho āyasmā revato udumbarā aggaḷapuraṁ agamāsi. Atha kho therā bhikkhū udumbaraṁ gantvā pucchiṁsu—
そのとき、レーヴァタ尊者はサンカッサよりカンナクッジャへと赴かれた。そこで長老比丘たちはサンカッサへ行き、「レーヴァタ尊者はいずこにおられるか」と尋ねた。「レーヴァタ尊者はカンナクッジャへ行かれました」との答えであった。そこで長老比丘たちはカンナクッジャへ行き、「レーヴァタ尊者はいずこにおられるか」と尋ねた。「レーヴァタ尊者はウドゥンバラへ行かれました」との答えであった。そのとき、レーヴァタ尊者はウドゥンバラよりアッガラプラへと赴かれた。そこで長老比丘たちはウドゥンバラへ行き、尋ねた――
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
57. Napabbājetabbadvattiṁsavāra Tena kho pana samayena bhikkhū hatthacchinnaṁ pabbājenti …pe… pādacchinnaṁ pabbājenti …pe… hatthapādacchinnaṁ pabbājenti …pe… kaṇṇacchinnaṁ pabbājenti …pe… nāsacchinnaṁ pabbājenti …pe… kaṇṇanāsacchinnaṁ pabbājenti …pe… aṅgulicchinnaṁ pabbājenti …pe… kaṇḍaracchinnaṁ pabbājenti …pe… phaṇahatthakaṁ pabbājenti …pe…
第五十七節 出家させてはならない三十二の場合
そのころ、比丘たちは手を切断された者を出家させた……(中略)……足を切断された者を出家させた……(中略)……手足を切断された者を出家させた……(中略)……耳を切断された者を出家させた……(中略)……鼻を切断された者を出家させた……(中略)……耳と鼻を切断された者を出家させた……(中略)……指を切断された者を出家させた……(中略)……腱(かかと)を切断された者を出家させた……(中略)……手が蛇の鎌首のように変形した者を出家させた……(中略)……
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimikā ca na paññāyati, paṭissave ca āpatti dukkaṭassa. Idha pana, bhikkhave, bhikkhunā vassāvāso paṭissuto hoti purimikāya. So taṁ āvāsaṁ gacchanto bahiddhā uposathaṁ karoti, pāṭipade vihāraṁ upeti, senāsanaṁ paññapeti, pānīyaṁ paribhojanīyaṁ upaṭṭhāpeti, pariveṇaṁ sammajjati. So dvīhatīhaṁ vasitvā sakaraṇīyo pakkamati. Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimikā ca na paññāyati, paṭissave ca āpatti dukkaṭassa. Idha pana, bhikkhave, bhikkhunā vassāvāso paṭissuto hoti purimikāya. So taṁ āvāsaṁ gacchanto bahiddhā uposathaṁ karoti, pāṭipade vihāraṁ upeti, senāsanaṁ paññapeti, pānīyaṁ paribhojanīyaṁ upaṭṭhāpeti, pariveṇaṁ sammajjati. So dvīhatīhaṁ vasitvā sattāhakaraṇīyena pakkamati. So taṁ sattāhaṁ bahiddhā vītināmeti. Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimikā ca na paññāyati, paṭissave ca āpatti dukkaṭassa.
「比丘たちよ、その比丘には前安居(プリミカー)が成立せず、誓約(パティッサヴァ)においても突吉羅(ドゥッカタ)の罪を犯すことになる。
比丘たちよ、ここにある比丘が、前安居(プリミカー)によって雨安居(ヴァッサーヴァーサ)を誓約したとする。彼はその住処へ赴く途中、外にてウポーサタ(布薩)を行い、前日に精舎(ヴィハーラ)に到着し、臥坐具(センアーサナ)を整え、飲料水と用水とを備え、精舎の庭を掃き清める。彼は二日三日を過ごしたのち、用事があって立ち去る。比丘たちよ、その比丘には前安居(プリミカー)が成立せず、誓約(パティッサヴァ)においても突吉羅(ドゥッカタ)の罪を犯すことになる。
比丘たちよ、ここにある比丘が、前安居(プリミカー)によって雨安居(ヴァッサーヴァーサ)を誓約したとする。彼はその住処へ赴く途中、外にてウポーサタ(布薩)を行い、前日に精舎(ヴィハーラ)に到着し、臥坐具(センアーサナ)を整え、飲料水と用水とを備え、精舎の庭を掃き清める。彼は二日三日を過ごしたのち、七日以内に処理すべき用事(サッターハカラニーヤ)をもって立ち去り、その七日を外において過ごしてしまう。比丘たちよ、その比丘には前安居(プリミカー)が成立せず、誓約(パティッサヴァ)においても突吉羅(ドゥッカタ)の罪を犯すことになる。」
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Kataṁ saṅghena paṇḍukalohitakānaṁ bhikkhūnaṁ tajjanīyakammaṁ. Khamati saṅghassa, tasmā tuṇhī, evametaṁ dhārayāmī’”ti. 1.1. Adhammakammadvādasaka “Tīhi, bhikkhave, aṅgehi samannāgataṁ tajjanīyakammaṁ adhammakammañca hoti, avinayakammañca, duvūpasantañca. Asammukhā kataṁ hoti, appaṭipucchā kataṁ hoti, appaṭiññāya kataṁ hoti— Aparehipi, bhikkhave, tīhaṅgehi samannāgataṁ tajjanīyakammaṁ adhammakammañca hoti, avinayakammañca, duvūpasantañca. Anāpattiyā kataṁ hoti, adesanāgāminiyā āpattiyā kataṁ hoti, desitāya āpattiyā kataṁ hoti— Aparehipi, bhikkhave, tīhaṅgehi samannāgataṁ tajjanīyakammaṁ adhammakammañca hoti, avinayakammañca, duvūpasantañca. Acodetvā kataṁ hoti, asāretvā kataṁ hoti, āpattiṁ anāropetvā kataṁ hoti— Aparehipi, bhikkhave, tīhaṅgehi samannāgataṁ tajjanīyakammaṁ adhammakammañca hoti, avinayakammañca, duvūpasantañca.
「パンドゥカロヒタカ(Paṇḍukalohitaka)なる比丘たちに対する挙罪羯磨(たじゃにーやかんま)が、僧伽によって行われた。僧伽はこれを承認した。ゆえに黙している。かくのごとく、われはこれを保持する。」
「比丘たちよ、三つの特質を具えた挙罪羯磨(tajjanīyakamma)は、非法羯磨(adhammakamma)であり、非律羯磨(avinayakamma)であり、よく鎮静されていないものである。すなわち、現前においてなされていないこと、問いただすことなくなされていること、認知なくしてなされていること——
また比丘たちよ、別の三つの特質を具えた挙罪羯磨もまた、非法羯磨であり、非律羯磨であり、よく鎮静されていないものである。すなわち、罪過なき者に対してなされていること、懺悔によって解消されえない罪過に対してなされていること、すでに懺悔された罪過に対してなされていること——
また比丘たちよ、別の三つの特質を具えた挙罪羯磨もまた、非法羯磨であり、非律羯磨であり、よく鎮静されていないものである。すなわち、告発することなくなされていること、諫暁(かんぎょう)することなくなされていること、罪過を確定することなくなされていること——
また比丘たちよ、別の三つの特質を具えた挙罪羯磨もまた、非法羯磨であり、非律羯磨であり、よく鎮静されていないものである。」
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Asaṇṭhahantā bhagavantaṁ paccuggantvā eko bhagavato pattacīvaraṁ paṭiggahesi, eko āsanaṁ paññapesi, eko pādodakaṁ, eko pādapīṭhaṁ, eko pādakaṭhalikaṁ upanikkhipi. Nisīdi bhagavā paññatte āsane; nisajja kho bhagavā pāde pakkhālesi. Apissu bhagavantaṁ nāmena ca āvusovādena ca samudācaranti. Evaṁ vutte, bhagavā pañcavaggiye bhikkhū etadavoca— “mā, bhikkhave, tathāgataṁ nāmena ca āvusovādena ca samudācaratha. Arahaṁ, bhikkhave, tathāgato sammāsambuddho, odahatha, bhikkhave, sotaṁ, amatamadhigataṁ, ahamanusāsāmi, ahaṁ dhammaṁ desemi. Yathānusiṭṭhaṁ tathā paṭipajjamānā nacirasseva— yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṁ pabbajanti, tadanuttaraṁ— brahmacariyapariyosānaṁ diṭṭheva dhamme sayaṁ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissathā”ti.
〔五人の修行僧たちは〕世尊を引き留めることもなく、進み出て迎えた。ある者は世尊の鉢と衣(はつえ)を受け取り、ある者は座(ざ)を整え、ある者は足を洗う水を用意し、ある者は足台を、ある者は足拭きの布を傍らに置いた。世尊は整えられた座にお座りになり、座るや足をお洗いになった。しかし彼らは世尊に対して、名前で、また「友よ(āvuso)」という呼びかけで話しかけていた。
こうした状況を見て、世尊は五群の比丘(pañcavaggiya bhikkhū)たちにこう仰せになった。
「比丘(bhikkhu)たちよ、如来(tathāgata)に対して名前で、また『友よ』という言葉で呼びかけてはならない。比丘たちよ、如来は応供(arahaṁ)にして正等覚者(sammāsambuddha)である。耳を傾けよ、比丘たちよ。不死(amata)は証得された。われは教え示さん、われは法(dhamma)を説かん。教え示されたとおりに修行するならば、遠からずして——善家の子らが正しく家(家住)を捨てて出家する、まさにその目的である、この上なき梵行(brahmacariya)の完成を——現世において自ら直接知り(abhiññā)、証し、具足して住することになるであろう。」
⚠ 希死念慮の場面では使わない,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
khujjaṁ pabbājenti …pe… galagaṇḍiṁ pabbājenti …pe… lakkhaṇāhataṁ pabbājenti …pe… kasāhataṁ pabbājenti …pe… likhitakaṁ pabbājenti …pe… sīpadiṁ pabbājenti …pe… pāparogiṁ pabbājenti …pe… parisadūsakaṁ pabbājenti …pe… kāṇaṁ pabbājenti …pe… kuṇiṁ pabbājenti …pe…
〔背中の曲がれる者(khujja)を出家せしめ……〕首に瘤(galagaṇḍa)のある者を出家せしめ……〔身体に刻印(lakkhaṇa)を押された者を出家せしめ……〕鞭打たれし者(kasāhata)を出家せしめ……〔文字を刻まれし者(likhitaka)を出家せしめ……〕象皮病(sīpadī)を患える者を出家せしめ……〔重き病(pāparoga)を持つ者を出家せしめ……〕衆を乱す者(parisadūsaka)を出家せしめ……〔片目の者(kāṇa)を出家せしめ……〕手足の不自由なる者(kuṇi)を出家せしめ……
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Idha pana, bhikkhave, bhikkhunā vassāvāso paṭissuto hoti purimikāya. So taṁ āvāsaṁ gacchanto bahiddhā uposathaṁ karoti, pāṭipade vihāraṁ upeti, senāsanaṁ paññapeti, pānīyaṁ paribhojanīyaṁ upaṭṭhāpeti, pariveṇaṁ sammajjati. So dvīhatīhaṁ vasitvā sattāhakaraṇīyena pakkamati. So taṁ sattāhaṁ anto sannivattaṁ karoti. Tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimikā ca paññāyati, paṭissave ca anāpatti. Idha pana, bhikkhave, bhikkhunā vassāvāso paṭissuto hoti purimikāya. So taṁ āvāsaṁ gacchanto bahiddhā uposathaṁ karoti, pāṭipade vihāraṁ upeti, senāsanaṁ paññapeti, pānīyaṁ paribhojanīyaṁ upaṭṭhāpeti, pariveṇaṁ sammajjati. So sattāhaṁ anāgatāya pavāraṇāya sakaraṇīyo pakkamati. Āgaccheyya vā so, bhikkhave, bhikkhu taṁ āvāsaṁ na vā āgaccheyya, tassa, bhikkhave, bhikkhuno purimikā ca paññāyati, paṭissave ca anāpatti.
「比丘たちよ、ここに一人の比丘がいて、前安居(ぷりみか)を誓約していたとする。その比丘が彼の住処(āvāsa)へ向かう途中、外にて布薩(uposatha)を行い、新月の日に精舎(vihāra)に入り、臥具(senāsana)を整え、飲料水と用水を備え、中庭(pariveṇa)を掃き清める。そして二、三日を過ごしたのち、七日以内に処理すべき用件(sattāhakaraṇīya)のために出発する。彼はその七日の内に当の住処へ戻ってくる。比丘たちよ、この比丘には前安居が成立し、誓約においても罪(āpatti)はない。
比丘たちよ、またここに一人の比丘がいて、前安居を誓約していたとする。その比丘が彼の住処へ向かう途中、外にて布薩を行い、新月の日に精舎に入り、臥具を整え、飲料水と用水を備え、中庭を掃き清める。彼は自恣(pavāraṇā)がまだ来ないうちに、処理すべき用件があって出発する。比丘たちよ、その比丘が彼の住処に戻ってくるにせよ、戻ってこないにせよ、この比丘には前安居が成立し、誓約においても罪はない。」
⚠ 出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
kathañhi nāma te, bhikkhave, moghapurisā aññatra nimantitā aññassa bhojjayāguṁ paribhuñjissanti. Netaṁ, bhikkhave, appasannānaṁ vā pasādāya …pe… vigarahitvā dhammiṁ kathaṁ katvā bhikkhū āmantesi— “na, bhikkhave, aññatra nimantitena aññassa bhojjayāgu paribhuñjitabbā. Yo paribhuñjeyya, yathādhammo kāretabbo”ti. 13. Belaṭṭhakaccānavatthu Atha kho bhagavā andhakavinde yathābhirantaṁ viharitvā yena rājagahaṁ tena cārikaṁ pakkāmi, mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṁ, aḍḍhatelasehi bhikkhusatehi. Tena kho pana samayena belaṭṭho kaccāno rājagahā andhakavindaṁ addhānamaggappaṭipanno hoti, pañcamattehi sakaṭasatehi, sabbeheva guḷakumbhapūrehi. Addasā kho bhagavā belaṭṭhaṁ kaccānaṁ dūratova āgacchantaṁ, disvāna maggā okkamma aññatarasmiṁ rukkhamūle nisīdi. Atha kho belaṭṭho kaccāno yena bhagavā tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ aṭṭhāsi.
「比丘たちよ、どうして愚かな者どもは、他の者に招かれておきながら、別の者の粥食(じゅくじき)を食するのであるか。」比丘たちよ、これは未だ信を起こさざる者に信を生ぜしめる縁ともならず……(乃至)……かくして世尊は、〔その行為を〕訶責し、法に適った教誡を述べて、比丘たちに告げられた——「比丘たちよ、他の者に招かれた者は、別の者の粥食を受用してはならない。もし受用する者があれば、法に従って処すべきである」と。
十三 ベラッタカッチャーナの事縁
さて世尊は、アンダカヴィンダにて意のままにご逗留ののち、千二百五十人の大比丘僧伽とともに、ラージャガハ(王舎城)に向かって遊行に出発された。そのころ、ベラッタ・カッチャーナは、ラージャガハよりアンダカヴィンダへと赴く街道を進んでいた。五百台ほどの荷車を率い、そのすべてに黒砂糖の壺を積んでいた。世尊は、はるか遠くからベラッタ・カッチャーナが来るのをご覧になり、ご覧になるや道を外れて、かたわらの一本の樹の根方にお坐りになった。ここにベラッタ・カッチャーナは、世尊のおられるところに近づき、近づいて世尊を礼拝し、かたわらに立った。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい,初手で出すと冷たく見える,出家者向けの文脈
智慧
vinaya
趣旨一致
中
Asammukhā kataṁ hoti, adhammena kataṁ hoti, vaggena kataṁ hoti— Aparehipi, bhikkhave, tīhaṅgehi samannāgataṁ tajjanīyakammaṁ adhammakammañca hoti, avinayakammañca, duvūpasantañca. Appaṭipucchā kataṁ hoti, adhammena kataṁ hoti, vaggena kataṁ hoti— Aparehipi, bhikkhave, tīhaṅgehi samannāgataṁ tajjanīyakammaṁ adhammakammañca hoti, avinayakammañca, duvūpasantañca. Appaṭiññāya kataṁ hoti, adhammena kataṁ hoti, vaggena kataṁ hoti— Aparehipi, bhikkhave, tīhaṅgehi samannāgataṁ tajjanīyakammaṁ adhammakammañca hoti, avinayakammañca, duvūpasantañca. Anāpattiyā kataṁ hoti, adhammena kataṁ hoti, vaggena kataṁ hoti— Aparehipi, bhikkhave, tīhaṅgehi samannāgataṁ tajjanīyakammaṁ adhammakammañca hoti, avinayakammañca, duvūpasantañca. Adesanāgāminiyā āpattiyā kataṁ hoti, adhammena kataṁ hoti, vaggena kataṁ hoti— Aparehipi, bhikkhave, tīhaṅgehi samannāgataṁ tajjanīyakammaṁ adhammakammañca hoti, avinayakammañca, duvūpasantañca.
〔当事者の〕面前にて行われず、法に背いて行われ、分裂した僧団によって行われた場合——比丘たちよ、さらに他の三つの要素を具えた呵責羯磨(たじじゃにーやかんま)もまた、非法の羯磨であり、律に背く羯磨であり、よく鎮められぬ羯磨となる。
〔当事者に〕問いただすことなく行われ、法に背いて行われ、分裂した僧団によって行われた場合——比丘たちよ、さらに他の三つの要素を具えた呵責羯磨もまた、非法の羯磨であり、律に背く羯磨であり、よく鎮められぬ羯磨となる。
〔当事者の〕自認なくして行われ、法に背いて行われ、分裂した僧団によって行われた場合——比丘たちよ、さらに他の三つの要素を具えた呵責羯磨もまた、非法の羯磨であり、律に背く羯磨であり、よく鎮められぬ羯磨となる。
罪なきに対して行われ、法に背いて行われ、分裂した僧団によって行われた場合——比丘たちよ、さらに他の三つの要素を具えた呵責羯磨もまた、非法の羯磨であり、律に背く羯磨であり、よく鎮められぬ羯磨となる。
懺悔(さんげ)によって癒されうる罪に対してではなく行われ、法に背いて行われ、分裂した僧団によって行われた場合——比丘たちよ、さらに他の三つの要素を具えた呵責羯磨もまた、非法の羯磨であり、律に背く羯磨であり、よく鎮められぬ羯磨となる。
⚠ 自己責任論に誤解されやすい
経典データの出典: SuttaCentral(CC0ライセンス)